Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom L. C. XXXX/XX, B. - Q. F. proti odporkyni: V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, o zrušenie vlastníctva k nehnuteľnostiam

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.6.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil vlastníctvo majetku odporkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., P. zapísaných na LV č. XXX, vložka č. XX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, v podiele X/XX, na LV č. XXX, vložka č. XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X v celosti. Na pojednávaní súdu dňa 13.3.2013 navrhovateľka súdu upresnila, že podaným návrhom žiadala určiť, že odporkyňa nie je vlastníčkou v návrhu na začatie konania popísaných nehnuteľností.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise ako aj celým obsahom spisu, keď zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že pokiaľ petitom návrhu, žiadala zrušiť vlastníctvo odporkyni, mala tým na mysli vydať rozsudok súdom, ktorým určí, že odporkyňa nie je vlastníčkou uvádzaných pozemkov. Dôvodom podania návrhu je docielenie toho, aby sa opätovne prejednalo dedičstvo po zomrelej právnej predchodkyni v dedičskom konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. D 301/97, , ktoré konanie prebehlo bez jej prítomnosti a rovnako aj bez prítomnosti jej súrodencov. O tom, že sa viedlo takéto dedičské konanie vôbec nemala vedomosť. Dokonca dňa 7.11.1997 vôbec nebola na Slovensku, preto nemohla nikoho z rodiny splnomocniť. Pokiaľ sa aj mala zúčastniť tohto konania podľa obsahu dedičského spisu na základe plnej moci, túto nikdy nikomu neudelila a ani nemohla, pretože v tom čase bola v zahraničí, čo vie súdu aj zdokladovať. Rovnako aj jej súrodenci plné moci nachádzajúce sa v dedičskom spise nikomu neudelili. O tom, že prebehlo nejaké dedičské konanie sa dozvedela až 4.6.2012, keď si z internetu vytiahla listy vlastníctva, stalo sa tak preto, že si chcela pozrieť niečo ohľadne pozemkov vo V. a C., kde vlastnia aj iné parcely a role a náhodne zistila, že odporkyňa vlastní nehnuteľnosti podľa predložených listov vlastníctva, týkajúcich sa prejednávanej veci, preto začala skúmať dedičské konanie, ktoré bolo poznačené na liste vlastníctva. Po nahliadnutí do dedičského spisu zistila, že mala podpísať plnú moc na dedičské konanie, ktoré skutočne prebehlo. Zo splnomocnenia zistila, že sa na ňom nenachádza jej podpis. Nebolo jej ani doručené predvolanie na

dedičské konanie, pričom jej súrodenci vždy vedeli jej adresu. Preverila si aj od súrodencov ich udelenie plných mocí a títo jej tiež potvrdili, že sa na nich nenachádzajú ich podpisy. Išlo o súrodencov V. B., P. F. a F. B.. Taktiež dodatočne zistila, že na plnomocenstve sa nenachádza ani pravý podpis T. B.. V rámci dedičského konania sa nepokúšala robiť nič, pretože je to uzavreté. To, že dedičské konanie bolo uzavreté pre ňu vyplýva z toho, že bolo vydané rozhodnutie a je uložené v dedičskom spise. Preto si podala až tento návrh na súd, nakoľko sa domnievam, že sa to dá zrušiť len súdnou cestou a nedá sa to obnoviť. Účastníkmi dedičského konania mali byť aj dedičia po nebohom G. O., oslovila ich, dala im dedičské rozhodnutie, pričom všetci tvrdia, že sa žiadneho takéhoto dedičského konania nezúčastnili a plnomocenstvá nepodpisovali. Podľa jej vedomosti, odporkyňa má tvrdiť, že jej toto dedičstvo sľúbil nebohý O., všetci rodinní príslušníci tvrdia, že to nie je pravda a odporkyňa to nemá ani písomne. Takisto oslovila rodinu X., obidvaja zúčastnení G. aj E. tvrdia, že nedali splnomocnenie. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, bol podaný podnet aj na trestné stíhanie v súvislosti s touto vecou, toto konanie je v štádiu šetrenia a dokazovania, nebola zatiaľ v tejto veci predvolaná

Odporkyňa v konaní uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, tvrdí, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Na základe ústneho podania jej strýka G. O., on bol synom nebohej T. O., poručiteľky jej povedal, že existuje takýto majetok po T., pričom poručiteľka mala ešte aj ďalšie deti, mala tri deti, ale tento jeden, teda jej strýko jej povedal, že si má dať tento majetok do poriadku, teda má si ho dať prejednať ako novo objavený majetok po zomrelej T. O. a mám si ho nechať pre seba, pretože ostatní súrodenci už niečo dostali. Jednoducho strýko povedal, kto si majetok objaví, nech si ho nechá. Následne to dala na prejednanie, pričom osobne sa dedičského konania zúčastnila H. F. a ona, ostatní dedičia jej podpísali splnomocnenie a na základe toho splnomocnenia tento novoobjavený majetok zdedila ona. Plné moci jej ostatní spoludedičia poslali poštou, niektorí jej plnú moc dali aj osobne, hovorila aj so sestrou navrhovateľky, plnú moc jej dala aj pre navrhovateľku, že jej ju dá podpísať, potom jej ju poštou poslala. Prehlasuje, že ani jedno splnomocnenie za ostatných dedičov nepodpísala, ale na druhej strane tieto plné moci niektoré osoby, ktoré ich mali podpísať, nepodpisovali pred ňou. Navrhovateľka ju pred ňou nepodpisovala. Myslela si však, že navrhovateľka vie o dedičskom konaní, keďže mala od nej plnú moc a predpokladala, že jej aj bude doručené rozhodnutie zo súdu. Ohľadne dedičského konania s ňou osobne v kontakte nebola, ani sa ňom spolu nerozprávali.

Predmetom konania je určovací návrh navrhovateľky, ktorým žiadala súd určiť, že odporkyňa nie je vlastníčkou v návrhu na začatie konania popísaných nehnuteľností.

Z výpisu LV č. XXX Q. A. K., pre katastrálne územie C., P. vyplýva, že nehnuteľnosti na ňom zapísané parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v spoluvlastníckom podiely X/XX-tín nadobudla F. V. na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Trnava sp. zn. D 301/97, zo dňa 24.11.1997.

Z výpisu LV č. XXX Q. A. K., pre katastrálne územie C., P. vyplýva, že nehnuteľnosti na ňom zapísané parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v celosti nadobudla F. V. na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Trnava sp. zn. D 301/97, zo dňa 24.11.1997.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 301/97, súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi T. O., rod. Z., narodenej dňa 3.9.1894, naposledy bytom V. XXX, zomrelej dňa 21.5.1973, predmetom prejednania boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., P. zapísané na LV č. Y., vložka č. XX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, v spoluvlastníckom podiely X/XX-ín, a zapísané na LV č. XXX, vložka č. XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X v celosti. Dedičia (boli nimi aj účastníci konania) mali uzavrieť dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že nehnuteľnosti nadobúda do vlastníctva V. F. (odporkyňa) bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom. Dedičského konania sa osobne zúčastnila V. F. a F. H., ostatní dedičia, medzi nimi aj A. B. (navrhovateľka) mali podľa založených plný mocí v dedičskom spise splnomocniť spoludedičku V. F. na ich zastupovanie v dedičskej veci po O. T. a to na odmietnutie, resp. neodmietnutie dedičstva, na zúčastnenie sa všetkých úkonov, uzatváranie dohôd o rozdelení dedičstva, na prijímanie rozhodnutí a iných písomností, z plnej moci vyplýva aj súhlas, aby zástupca uzavrel v mene zastúpeného dohodu o rozdelení dedičstva, aj keby podľa nej nedostal z dedičstva žiaden podiel. Na pojednávanie boli povereným notárom predvolaní ako dedičia V. F. a F. H. a notár ako súdny komisár vydal dňa 7.11.1997 osvedčenie o dedičstve, ktoré podpísali zúčastnení dedičia, ostatným spoludedičom, ktorí podľa vydaného osvedčenia mali byť zastúpení V. F., predmetné rozhodnutie doručované nebolo. Z

dedičského spisu ďalej vyplýva písomná žiadosť A. B. zo dňa 28.5.2012 o znovuotvorenie dedičského konania, pretože malo prebehnúť bez je účasti, ako aj bez účasti ostatných súrodencov, keď V. F. na ich zastupovanie v tejto dedičskej veci nesplnomocnili.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa ) je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o aký prípad však v tejto konkrétnej veci nešlo) a bez existencie takéhoto predpokladu je vylúčené zaoberanie sa návrhom na začatie konania vecne. Z obsahu návrhu v prejednávanej veci vyplýva, že v danom prípade nie je možné usudzovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo v danom prípade predstavuje nedostatok základného procesného predpokladu každej tzv. určovacej žaloby.

Podľa už vyššie citovaného ustanovenia sa totiž zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, a to práve vtedy, kedy je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď predpokladaný, alebo ak potreba takéhoto návrhu vyplýva z právneho predpisu.

V prejednávanej veci však navrhovateľka nemohla mať žiaden naliehavý právny záujem na určení že odporkyňa nie je vlastníčkou v návrhu na začatie konania popísaných nehnuteľností a to predovšetkým preto, že v danom prípade žiadaným rozhodnutím sa nedá poskytnúť ochrana jej právnemu postaveniu dediča, s ktorým síce bolo v dedičskej veci konané, ale na základe tvrdeného neexistujúceho zastúpenia, keďže navrhovateľka v skutočnosti nikoho nesplnomocnila, teda nesplnomocnila odporkyňu ako spoludedičku, ktorá podľa výsledku dedičského konania mala sporné nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva. Úmyslom navrhovateľky tak nemohlo byť len privodiť jednoduchý fakt konštatovania neexistencie vlastníckeho práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam, ale sa tu pravdepodobne sledoval jej záujem dostať ich, resp. ich spoluvlastnícky podiel (dedičský podiel na nich) do jej vlastníctva. Žiadaným rozhodnutím by však navrhovateľka nedosiahla cielené znovuprejednanie dedičstva za jej skutočnej účasti a nezvrátila by tak existenciu vydaného osvedčenia o dedičstve, napokon ani príslušný kataster nehnuteľností by nemal splnené zákonné podmienky na zmenu už existujúceho zápisu podľa žiadaného rozsudku (podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra záznamom zapíše do katastra len právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo rozhodnutím štátneho orgánu (teda aj súdu), ktoré určenie práva navrhovateľka návrhom nežiadala a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správa katastra vyznačí predchádzajúci stav pred zápisom len na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého bol zápis vykonaný, čo rovnako nie je daný prípad).

Tu je potrebné poukázať na to, že rozhodnutím o dedičstve súd deklaruje právne vzťahy k majetku zanechaného poručiteľom, dedičské konanie ním končí. To však nebráni tomu, aby subjekt, ktorý nebol účastníkom dedičského konania a tvrdí, že je skutočným dedičom, uplatnil svoje nároky z dedičstva proti tomu, kto dedičstvo nadobudol podľa výsledku dedičského konania. Právnym prostriedkom ochrany oprávneného dediča proti neoprávnenému dedičovi je žaloba podľa . Tu je však súd názoru, že s navrhovateľkou bolo v dedičskom konaní konané, keďže v ňom bola ako dedič označená a ako dedičku ju mala v konaní podľa predloženej plnej moci zastupovať odporkyňa, plná moc je v dedičskom spise založená, preto nie je možné domáhať sa ochrany popísaným spôsobom.

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 7.11.1997 vydaného notárom ako súdnym komisárom vo veci tunajšieho súdu sp. zn. D 301/97, potom vyplýva, že navrhovateľku ako dedičku mala v dedičskom konaní zastupovať podľa plnej moci ďalšia dedička-odporkyňa, ktorá v jej mene mala v tento deň aj prevziať rovnopis uvedeného rozhodnutia. Písomné plnomocenstvo založené v dedičskom spise je opatrené dátumom 10.10.1997, pričom navrhovateľka jednoznačne vyhlásila v predmetnom

konaní a oznámila to aj do dedičského spisu (podanie zo dňa 28.5.2012 založené v spise), že plnomocenstvo nepodpísala a podpis na ňom nie je jej. V prípade verifikácie týchto skutočností, podľa názoru súdu nemohlo mať prevzatie rovnopisu osvedčenia o dedičstve účinky jeho riadneho doručenia, resp. prevzatia voči navrhovateľke ako dedičke.

Určovacie žaloby majú zásadne preventívny charakter a slúžia len na odvrátenie stavu ohrozenia práva, keď v prejednávanej veci nebola splnená ani táto podmienka, pretože podľa tvrdení navrhovateľky už došlo k porušeniu jej práva popísaným spôsobom, čo bol rovnako dôvod pre ktorý návrhu na žiadané určenie chýbal naliehavý právny záujem a právne tak došlo k zamietnutiu návrhu teda bez potreby zaoberania sa vecnou opodstatnenosťou návrhu.

Napokon súd odôvodňuje nevykonanie navrhovaného dôkazu navrhovateľkou v podobe výsluchu svedkov E. X. a F. O., na preukázanie, že ani oni nepodpísali ako ďalší spoludedičia predložené plné moci v dedičskom konaní odporkyňou tým, že jeho vykonanie nebolo podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci významné.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením , podľa ktorého úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko si však odporkyňa túto náhradu výslovne neuplatnila, rozhodol súd tak, že jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.