Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-43-2012.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a členov senátu JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu H.. B. R., bytom F., X.. F. X, zast. JUDr. Anton Hencovský a spol., Advokátska kancelária Košice, Františkánska 3, proti žalovanej W. J.R.Ť., C..R.., L., F. XX, IČO: 31 383 408, zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Košice, Floriánska 17, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 18C 149/2011-72 z 18.11.2011 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 339 € a nahradiť trovy konania vo výške 122,29 € na účet advokáta JUDr. Antona Hencovského a spol., Košice, Františkánska 3, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na motorovom vozidle žalobcu zn. Toyota Rav 4 EVČ: F. - XXX FT vznikla škoda rozbitím čelného skla kameňom vymršteným spod kolies vozidla zn. VW Golf EVČ: P. I. L., riadeného vodičom H.S. Y.om, pričom poistná udalosť, ku ktorej došlo 26.1.2011 o 11.15 hod. na diaľnici za Budimírom smerom do Prešova, bola žalovanej oznámená dňa 31.1.2011, a mal tiež preukázané, že žalvoaná uzavrela poistnú zmluvu dňa 19.11.2009 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, týkajúcu sa vozidla zn. VW Golf EVČ: P., rok výroby 2004, so začiatkom poistenia 19.11.2009. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení uplatneného nároku podľa § 427 ods. 1, 2 a § 431 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že v danom prípade škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, keďže okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, je aj prípad, keď spod kolies vozidla je vymrštený kameň na iné vozidlo a dôjde ku škode na vozidle, napr. k rozbitiu čelného skla. Poukázal na to, že táto otázka je súdnou praxou vyriešená a konštatovaná vo viacerých judikátoch a odbornej právnickej literatúre a preto sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že ide o vonkajšiu okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla (podotkol, že takouto vonkajšou okolnosťou by bola napr. prípadná katastrofa - blesk, povodeň, pád stromu). Keďže tvrdenia žalobcu o spôsobe vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi kameňom vymršteným spod kolies vozidla M. Y. do čelného skla motorového vozidla žalobcu, ako aj výšku škody mal za preukázané, a preto z uvedených dôvodov žalobe ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z odmeny advokáta za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní 18.11.2011 po 26,56 €, k tomu paušálnu náhradu hotových výdavkov 3 x 7,41 € a 20 % DPH, celkom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 122,29 € a zaviazal žalovanú zaplatiť ju na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok napadla žalovaná včas podaným odvolaním, odôvodniac ho odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., lebo bola toho názoru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny názor súdu prvého stupňa považovala za neprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ako aj existencie liberačných dôvodov na strane škodcu. Citovala ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a § 428 Občianskeho zákonníka a uviedla, že ust. § 428 OZ pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje možnú liberáciu prevádzateľa a Občiansky zákonník v zmysle § 428 OZ škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla rozdeľuje na: 1/ škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a 2/ škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú však spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V tejto súvislosti považovala za dôležité si uvedomiť, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla, z čoho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ), a zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ). Logicky je potom škody všeobecne potrebné rozlišovať v dvoch korelačných dvojiciach definičných znakov: A1 - Škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ) a A2 - Škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ per negationem), B1 - Škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ) a B2 - Škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá OZ per negationem). Škody A1, B1 sú neliberovateľné (§ 428 prvá veta OZ), škody A1, B2 sú liberovateľné (§ 428 druhá veta OZ). Bola toho názoru, že rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je teda to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, pričom pre zodpovedanie otázky, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke je smerodajné určenie, čo je prevádzkou motorového vozidla. Okolnosti majúce pôvod v prevádzke motorového vozidla sú okolnosti vnútorné, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho prevádzky - sú nimi len tie okolnosti a veci, ktoré vymedzujú motorové vozidlo voči iným druhom dopravných prostriedkov, resp. veciam, t.j. súčasti vozidla, ktoré nie je možné od vozidla odpojiť bez toho, aby vozidlo stratilo svoje vlastnosti, ktoré robia jeho prevádzku možnou, zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom a škody vzniknuté z okolností ako napr. bŕzd motora, vady materiálu a pod. Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti a aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ, musí byť škoda spôsobená za spolupôsobenia vonkajších okolností, t.j. okolností nemajúcich pôvod v prevádzke a osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla. Bola toho názoru, že skalka ležiaca na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky, pričom skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí, keďže kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky (§ 427 OZ) na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak teda súd prvého stupňa posúdil skalku na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bola odmrštená krútiacou silou kolesa, subsumoval (nepreukázaný) skutkový stav pod nesprávnu právnu normu (§ 428 OZ veta prvá), čím vec nesprávne právne posúdil. Ak by bol tento záver súdu správny, viedol by v konečnom dôsledku k absurdným záverom a k nemožnosti akejkoľvek liberácie v prípade stretu motorového vozidla s akýmkoľvek predmetom na ceste a následným spôsobením škody takýmto predmetom, pričom takýto výklad by nepriaznivo postihol aj tie prípady, v ktorých vodič neporušil žiadnu povinnosť, jeho motorové vozidlo je v dobrom technickom stave a nemal možnosť škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Citujúc ust. § 428 OZ ďalej uviedla, že zo znenia tohto ust. implicitne vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa za istých okolností môže zbaviť zodpovednosti za škodu napriek tomu, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu (tento korektív vlastne obmedzuje možnosť liberácie tým, že neumožňuje liberovať škody, ktorým mohol prevádzateľ, resp. vodič objektívne zabrániť), ak
ide o škodu, ktorá: 1. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), 2. avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak 3. sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča, v danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Mala za to, že ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom (čo nebolo preukázané), od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a nesprávne aj vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR Rv I 299/37). Podľa jej názoru by bolo absurdne formalistické a nespravodlivé požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť, pretože je to objektívne nemožné, o to viac, ak sa preukáže, že vozovka bola v celej šírke jazdného pruhu posypaná, keď v takej situácii skutočne nemožno objektívne vynaložiť viac úsilia na to, aby škoda nevznikla. Vzhľadom na uvedené je vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) liberovaný zo zodpovednosti za škodu, a rovnako nespravodlivé je potom požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti, lebo v takom prípade poisťovňa nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a v prípade úspechu jej priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že vzniknutú škodu si uplatnil proti žalovanej v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ust. § 431 OZ a poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 3/1984 z 23.11.1983 k niektorým otázkam náhrady škôd v doprave, v zmysle ktorého stretom prevádzok je aj nepriamy stret dopravných prostriedkov, za ktoré plénum Najvyššieho súdu SR považuje oslnenie vodiča motorového vozidla iným prichádzajúcim motorovým vozidlom, vymrštenie kameňa kolesom jedného vozidla a jeho náraz do iného vozidla a pod. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že škoda, ktorá mu vznikla, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, a nejedná sa o okolnosť vonkajšiu, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 6.3.2013 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p., rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, ktorý posúdil podľa správnych zák. ustanovení, § 427 ods. 1, a predovšetkým ust. § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovanej ako poisťovateľa zaplatiť žalobcovi (poškodenému) náhradu škody v preukázanej výške 339 €, spôsobenej prevádzkou poistného osobného motorového vozidla zn. VW Golf EVČ: P. I. L..
Ani skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného záveru a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať za opodstatnené.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnym názorom súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Uvedený právny názor súdu prvého stupňa je v súlade so zásadami, ktoré vyplývajú z ust. § 427 ods. 1 v spojení s § 431 Občianskeho zákonníka a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a v posudzovanej veci nebol dôvod sa od týchto zásad odchýliť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 10/1983, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1984). Žalobca podanou žalobou uplatnil priamy nárok proti žalovanej (poisťovateľovi) podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle poškodením čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňa spod kolies motorového vozidla zn. VW Golf EVČ: P. XXX L.. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaná ako poisťovateľ je povinná za (zodpovedného) poisteného plniť, keďže u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu, preto súd prvého stupňa po preukázaní zákonných predpokladov zodpovednosti poisteného za vzniknutú škodu a výšky škody (ktorá nebola v konaní sporná) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, správne rozhodol, pokiaľ žalobe ako dôvodnej vyhovel.
Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. Žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak trovy do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.