Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-115-2011.pdf
PDF · 104.22 KB
No categories available
17C/115/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: Michal Michalík - Auto Alles, so sídlom Krpeľany, Štúrova 268, IČO: 14186209, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovaným: X/ Y. S., F. C. W. U. XX, X/ E. U., W.. XX.X.XXXX, F. C. W. U. XX, obe zastúpené JUDr. Miroslavom Gulom, advokátom v Prešove, Hlavná 10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 959 545, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, v konaní o zaplatenie 2.138,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalované v rade 1., 2. sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 2.138,66 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalované v rade 1., 2. sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z náhrady za súdny poplatok 128 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 948,79 Eur s tým, že tieto trovy uhradia priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu AK Vaľo & Partners s.r.o., Konštantínova 3, Prešov na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pobočka Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajší účastník je p o v i n n ý nahradiť štátu na trovách konania 19,73 Eur a zaplatiť ich na účet Okresného súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca dňa 19.4.2011 doručil návrh, ktorým sa domáhal náhrady škody 2.138,66 Eur s prísl., ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo X.X.XXXX medzi žalovanou v 2. rade a zamestnancom žalobcu. V zázname o dopravnej nehode, ktorý bol spísaný bezprostredne po poistnej udalosti sa uvádza vyjadrenie žalovanej v 2. rade, ktorá výlučne zavinila vzniknutú dopravnú nehodu, keď pri vychádzaní z dvora svojho rodinného domu nedala prednosť motorovému vozidlu žalobcu. Následne, aby sa žalobca vyhol bezprostrednej zrážke s vozidlom, narazil do oplotenia rodinného domu žalovaných. Titulom poškodenia vozidla - opravy vozidla Ford Focus vznikla škoda 2.138,66 Eur, ako to vyplýva z faktúry Č.. XXXXXXXXX znejúca na suma 2.138,66 Eur a k nej dodacieho listu, z ktorého vyplýva rozsah opravy motorového vozidla. Napriek týmto skutočnostiam vedľajší účastník žalovaných odmietol žalobcovi vzniknutú škodu uhradiť z poistného plnenia.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp.zn. 16Ro/130/2011 zo dňa 9.5.2011, ktorým uložil žalovanej Y. S., zaplatiť žalobcovi 2.138,66 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 21.4.2011 a nahradiť trovy konania vo výške 364,88 Eur do 15 dní alebo v tejto lehote podať odpor.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor vedľ. účastník.
Súd postupom podľa § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie vo veci, keď podaním odporu vo veci samej došlo k zrušeniu tohto platobného rozkazu.
Žalované v rade 1., 2. žiadali, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, ktorí riešili poistnú udalosť i osôb, ktoré opravovali vozidlo a v prípade potreby aj nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy.
Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Škodová udalosť sa nestala tak, ako uvádzajú poistení aj škodca a poškodenie vozidla nezodpovedá popisovanému deju a udanému miestu poškodenia. Poškodenie vozidla nemohlo vzniknúť na udanom mieste, z čoho je zrejmé, že ide o poškodenie, za ktoré poistený nezodpovedá. Nie je tu preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou v zmysle § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom K.. R. L. Č.. XXX/XXXX, výsluchom svedka Y. J., likvidačným spisom Komunálnej poisťovne a fotodokumentáciou, faktúrou Č.. XXXXXXXXX a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Dňa 6.1.2011 došlo k dopravnej nehode medzi zamestnancom žalobcu a žalovanou v 2. rade ako vodičkou, keď žalovaná v 2. rade pri vychádzaní s vozidlom z dvora svojho rodinného domu nedala prednosť motorovému vozidlu žalobcu, ktorý aby sa vyhol bezprostrednej zrážke, narazil do oplotenia rodinného domu žalovanej.
Titulom poškodenia vozidla Ford Focus, jeho opravy, vznikla škoda 2.138,66 Eur, ako to aj vyplýva z faktúry Č.. XXXXXXXXX znejúca na suma 2.138,66 Eur a k nej dodacieho listu, z ktorého vyplýva rozsah opravy motorového vozidla. Napriek týmto skutočnostiam vedľajší účastník žalovaných odmietol žalobcovi vzniknutú škodu uhradiť z poistného plnenia.
Svedok Y. J., ktorý riadil motorové vozidlo žalobcu vypovedal, že dňa 6.1.2011 sa vracal z T. domov, išiel U. I. C. W. U., pričom vodička, žalovaná v 2. rade mu vošla do cesty z pravej strany. Preto strhol volant vpravo a vrazil do plotu žalovaných. Riadil firemné vozidlo zn. Ford Focus, vozidlo malo poškodené predné ľavé svetlo, ľavý blatník, nárazníky a kapotu. Po nehode obaja prezreli rozsah škody a vzhľadom na to, že škoda nevyzerala na vysokú sumu, dohodli sa, že vec nenahlásia polícii, ale nahlásia to poisťovni. Pred nehodou sa pohyboval primeranou rýchlosťou, aká je povolená v obci t.j. 50 km/h. Denne prechádza tento úsek cesty, dobre ho pozná. Poisťovni nahlásili túto škodu, teda išlo o poškodenie ľavej strany a ešte v ten deň oznámil svojmu nadriadenému, aj majiteľovi firmy vznik tejto škody. Odstránenie tejto škody riešili potom už oni. Ak by neurobil ten manéver, ktorý urobil, aby zabránil škode, určite by došlo k priamemu stretu. Žalovanú v 2. rade s jej vozidlom zbadal takých 5-7 metrov než začal reagovať. Vozidlo žalovanej vychádzalo na hlavnú cestu, preto stočil volant doprava, lebo keď zbadal vozidlo žalovanej, nebol si istý, či ho vidí, ale keď videl, že ide s vozidlom doľava, potom stočil volant doprava. Boli to stotinky sekúnd, kedy sa musel rýchlo rozhodovať, lebo nevedel, či ho vodička vidí. Tlačivo pre poisťovňu nevypisoval on, ale ekonomická zamestnankyňa žalobcu a je v ňom nesprávne uvedené, že sa vyhol do ľavej strany, lebo on sa vyhol do pravej strany. Chyba vznikla z toho dôvodu, že tento text bol opisovaný z plániku, ktorý robil zamestnanec poisťovne a on to nesprávne označil.
Žalovaná v 1. rade Y. S. vypovedala, že nebola svedkom nehody. Je evidovaná ako majiteľ vozidla, v čase nehody bola v inej izbe, teda nič nevidela, len potom jej žalovaná v 2. rade, jej dcéra prišla povedať, že vychádzala s autom, ohrozila druhého vodiča, ktorý sa jej musel vyhnúť. Z jej rozprávania počula, že vozidlo udrelo o stĺpik na ceste, ale nevie, či bolo toto vozidlo poškodené spredu, alebo zboku, pretože ho nevidela. Nebola ani prítomná rozhovoru dcéry s Y. J., keď riešili otázku náhrady škody.
Žalovaná v 2. rade E. U. potvrdila, že dňa 6.1.2011, keď vychádzala z rodinného domu na hlavnú cestu a išla doľava, prehliadla ne ceste vozidlo, takže pri vyhádzaní na hlavnú cestu stočila volant doľava k obrubníku a vodič vozidla, ktorý už bol na ceste stočil vozidlo doprava, aby sa vyhli zrážke. Potom obaja vystúpili, videla poškodenia na vozidle, ktoré riadil T.. J., a to prednú časť, pretože ako stočil doprava, narazil do stĺpika a plotu. Vozidlo malo poškodený predný nárazník, svetlo a prednú kapotu. Obaja si
pozreli rozsah škody a usúdili, že by mala byť vo výške cca 1.000 eur, preto sa dohodli, že nebudú volať políciu, ale škodu išli nahlásiť. Keďže ďalší deň bola nedeľa, obaja sa v pondelok stretli v Komunálnej poisťovni, kde bola škoda nahlásená. Vozidlo, ktoré riadila v tej dobe, patrilo jej matke a bolo poistené v Komunálnej poisťovni. Nemala vedomosť o tom, že poisťovňa škodu nelikvidovala, bola presvedčená, že je táto vec už uzavretá. O škode sa dozvedela až potom, keď pred podaním žaloby jej bola zaslaná výzva k náhrade škody. Z miesta, kde vychádzala, nebol dobrý výhľad, pretože toto miesto je nižšie ako cesta a nemala dostatočný výhľad na situáciu na ceste. Vodiča žalobcu nepoznala, prvýkrát sa stretli pri tejto nehode. Po tejto nehode vodič vozidla ešte vycúval s vozidlom na hlavnú cestu, čím bolo preukázané, že vozidlo bolo pojazdné. Pokiaľ ide o výšku škody, zdá sa jej suma značne vysoká a nevie v čom je problém. Ale po oboznámení sa s faktúrami a podkladmi, ktoré jej boli predložené, výšku škody uznala. V čase, keď podávala písomné vyjadrenie, nemala k dispozícii listinné dôkazy, s ktorými sa oboznámila až následne. Až keď vyšla z brány na hlavnú cestu vozidlom, až vtedy zbadala iné vozidlo na hlavnej ceste, preto rýchlo zatočila doľava a vodič druhého vozidla doprava, aby sa vyhli zrážke. Z dopravnej nehody nezhotovili žiadnu fotodokumentáciu. Keď vychádzala na cestu, išla pomaly, odhaduje cca 20-30 km/h, aj vodič na hlavnej ceste nešiel rýchle, ale nevie posúdiť jeho rýchlosť. Počula, keď brzdil, aby sa vyhol zrážke. On strhol volant doprava a presunul sa na miesto, odkiaľ ona vychádzala. Zároveň pri tomto manévri narazil do plotu s vozidlom. Uhýbací manéver urobil až na hlavnej ceste. Bola v jazdnom pruhu druhého vodiča a preto rýchlo uhýbala doľava, čo bolo jediné voľné miesto, kde mohla uhnúť. Po tejto nehode sa vrátila domov a rozprávala sa s matkou o tom, čo sa stalo. Nepamätá si, či sa matka išla pozrieť na následky nehody.
Znalec K.. R. L. vo svojom znaleckom posudku č. 121/2012, doručeného 22.10.2012, k otázke analýzy, príčiny a priebehu dopravnej nehody uviedol, že na základe vypracovanej analýzy nehodového deja je možné potvrdiť, že ak vodič vozidla Ford Focus Y. J. jazdil v úseku dlhšom ako 25 m pred rohom múrika, do ktorého následne narazil rýchlosťou 50 km/h, potom na uvedené vozidlo Renault Thalia reagoval s následným intenzívnym brzdením v čase, keď uvedené vozidlo sa ešte celým svojim obrysom nachádzalo na dvore rodinného domu Y. S.. Pri technickom hodnotení deja je uvedenú reakciu vodiča vozidla Ford Focus možné hodnotiť ako včasnú. Pri posudzovaní techniky jazdy vozidla vodičky Renault Thalia je odôvodnené poukázať na skutočnosť, že vodička svojou technikou jazdy počas výjazdu vozidlom z dvora vytvorila vodičovi Y. J. jazdiacemu na ceste náhlu prekážku, čiže takú prekážku, po ktorú vodič nebol schopný zastaviť z rýchlosti 50 km/h ani pri včasnej reakcii. Tým technicky je možné potvrdiť, že vodička nedala prednosť v jazde vodičovi. Z týchto podkladov je potom odôvodnené za technickú príčinu posudzovanej poistnej udalosti označiť techniku vychádzania vozidlom z dvora na cestu vodičkou E. U., ktorú vytvorila vodičovi jazdiacemu po ceste náhlu prekážku.
Charakter poškodenia vozidla technicky korešponduje s charakterom povrchu prekážky - z betónovo kamenným múrikom oplotenia rodinného domu. Poškodenie vozidla taktiež výškovo korešponduje s ohraničením výšky betónovej a kamennej časti vodidla, tiež korešponduje oblasť poškodenia nárazníka v oblasti deformovaného okraja otvorenej brány oplotenia. Na základe zhody vyššie uvedených skutočností technicky je preukázateľné tvrdenie, že k poškodeniu vozidla Ford Focus mohlo dôjsť v mieste udávanom poškodeným, ale aj žalovanou v 2. rade. Zo spisového materiálu nie je známy priebeh a charakter zanechaných stôp vozidlom Ford Focus pred miestom jeho nárazu do múrika oplotenia, ale je známy rozsah jeho poškodenia a charakter prekážky, do ktorej vozidlo malo naraziť. Z týchto podkladov je možné potvrdiť rýchlosť vozidla Ford Focus v čase nárazu do múrika oplotenia v rozmedzí 15-18 km/ h. Ak sa má zohľadniť výpoveď vodiča Y. J., že v posudzovanom úseku jazdil rýchlosťou 50 km/h, potom s poukázaním na jeho aktuálne výhľadové pomery je technicky prípustné tvrdenie, že uvedený vodič na techniku jazdy vodičky vozidla Renault Thalia reagoval v čase, keď uvedené vozidlo sa nachádzalo ešte na dvore, čiže ešte pred úrovňou otvorenej brány, pri technickom posudzovaní je prípustné tvrdenie, že vodič reagoval ešte skôr, ako je považované miesto včasnej reakcie. K otázke vyhýbacieho manévru je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by uvedený vyhýbací manéver vodič nevykonal, bolo by došlo k nárazu vozidla Ford Focus do ľavej zadnej časti vozidla Renault Thalia. Čo bolo správne, či pokračovanie v priamom smere s následným nárazom do ľavej zadnej časti vozidla Renault Thalia alebo vybočenie vpravo s následným nárazom do oplotenia je otázkou právnou. Z rozsahu predložených podkladov je možné uvádzanú rýchlosť jazdy poškodeným 50 km/h označiť ako rýchlosť možnú a prijateľnú s poukázaním na rozsah poškodenia vozidla Ford Focus. Dopravná nehoda bola spôsobená technikou jazdy žalovanej v 2. rade, vodičkou vozidla Renault Thalia, ktorá v čase vychádzania z miesta ležiaceho mimo cesty, nedala prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po ceste. S poukazom na priebeh cesty pred miestom nárazu vozidla do oplotenia, ktorá mierne zatáča vpravo, ak by vodič vozidla Ford Focus
nevenoval pozornosť vedeniu vozidla, potom by vozidlo vplyvom jazdy v miernom pravotočivom oblúku cesty sa približovalo k ľavému a nie k pravému okraju cesty. Z toho vyplýva technicky odôvodnený záver, že je vysoko nepravdepodobná možnosť poškodenia vozidla žalobcu bez vplyvu žalovanej.
Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 438 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Zodpovednosť za škodu vyvolanou prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Poškodený pri uplatňovaní nárokov na náhradu škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku.
Žalovaná v 1. rade je evidovaná ako majiteľ motorového vozidla Renault Thalia, ktorým jazdila žalovaná v 2. rade. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, viď § 420 Občianskeho zákonníka, ale zodpovedá za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku.
Žalovaná v 2. rade v čase spôsobenia škody riadila motorové vozidlo žalovanej v 1. rade, jej zodpovednosť vychádza z ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 2. rade uznala, že pri vychádzaní z dvora na hlavnú cestu nedala prednosť vozidlo, ktoré riadil zamestnanec žalobcu, vytvorila náhlu prekážku pre neho, v dôsledku čoho zamestnanec žalobcu musel urobiť vyhýbací manéver, dôsledkom čoho narazil do stĺpa oplotenia a došlo k poškodeniu vozidla. Žalovaná v 1. rade ako prevádzateľ sa nezbavila zodpovednosti, pretože neuviedla žiadnu okolnosť v zmysle §
428 Občianskeho zákonníka, ktorou by preukázala, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
V prejednávanej veci došlo k stretu prevádzok žalobcu a žalovanej v 1. rade a v takomto prípade sa za škodu zodpovedajú prevádzatelia podľa svojej účasti na strete a po zhodnotení všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä tých okolností, ktoré boli hlavnou príčinou vzniknutej škody a aj zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že dopravná nehoda bola spôsobená technikou jazdy žalovanej v 2. rade, ktorá ako vodička vozidla Renault Thalia v čase vychádzania z miesta ležiaceho mimo cesty, nedala prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste. Vodič žalobcu reagoval na vzniknutú prekážku primerane, ešte skôr ako je považované miesto včasnej reakcie a urobil vyhýbací manéver, pričom ak by k tomuto vyhnutiu nedošlo, došlo by k nárazu vozidla Ford Focus do ľavej zadnej časti vozidla Renault Thalia. Žalovaná v 2. rade ako vodička svojou technikou jazdy, výjazdu s vozidlom z dvora vytvorila vodičovi žalobcu jazdiacom po hlavnej ceste náhlu prekážku, čiže prekážku, pre ktorú vodič nebol schopný zastaviť z rýchlosti 50 k/h ani pri včasnej reakcii. Znalec jednoznačne potvrdil, že z technickej stránky vodička, t.j. žalovaná v 2. rade nedala prednosť v jazde vodičovi Y. J.. Z týchto záverov vyplýva, že za vzniknutú škodu zodpovedajú žalované v 1. a 2. rade, žalovaná v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla z hľadiska objektívnej zodpovednosti, žalovaná v 2. rade preto, že porušila právnu povinnosť, dopravný predpis a zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalované v rade 1., 2. podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka k náhrade škody spoločne a nerozdielne, keďže vzniknutá škoda žalobcovi je výsledkom súbežnej, od seba nezávislej činnosti viacerých škodcov, t.j. žalovaných v rade 1., 2., ktoré viedli ku vzniku jediného škodového následku.
Pokiaľ ide o spôsob a rozsah náhrady vzniknutej škody, súd o nej rozhodol podľa § 442 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka. Výšku škody mal súd preukázanú z daňových dokladov (faktúry) č. 201110047 zo dňa 1.2.20111 s pripojenými dodacími listami. Vzniknuté poškodenia vozidla žalobcu Ford Focus sú výsledkom uhýbacieho manévru vodiča žalobcu, ktorý aby sa vyhol stretu s vozidlom Renault Thalia strhol volant vpravo a vrazil do oplotenia, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu predného svetla, blatníka, nárazníkov a kapoty. Oprava týchto poškodení stála 2.138,66 Eur. Žalované aj vedľajší účastník nenamietali výšku tejto škody a keďže ju súd mal preukázanú z listinných dôkazov, v takejto výške priznal žalobcovi žiadanú náhradu škody.
Podľa§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd priznal žalobcovi aj žiadaný úrok za omeškanie, na ktorý mu vznikol nárok dňom 21.4.2011, ktorý listom z 25.3.2011 doručeným vedľajšiemu účastníkovi aj žalovaným ich vyzval k plneniu do 20.4.2011. Výška úroku je daná podľa § 17 ods. 1 zákona 659/2007 Z.z. a Nariadenia vlády 586/2008 § 3 ods. 1 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB plus 8 %-uálnych bodov. Žiadaný úrok 9 % zodpovedá tejto zákonnej úprave.
Priznané plnenie uhradia žalované v rade 1., 2. spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešným, preto mu patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú náklady za súdny poplatok 128 Eur a trovy právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 z.z., odmena za 1 úkon z ceny plnenia je 91,29 Eur, režijný paušál 7,41 Eur, resp. od 1.1.2012 paušál 7,65 Eur a od 1.1.2013 7,81 Eur, plus 20 % DPH. Ide o 8 právny úkonov: prevzatie a príprava zastúpenia, jednanie s protistranou v zmysle výzvy z 25.3.2011, spísanie a podanie návrhu, stanovisko žalobcu a rozšírenie žaloby z 13.6.2011, účasť na pojednávaniach 6.2., 20.2., 31.10.2012 a 13.3.2013, spolu 730,32 Eur, režijný paušál 60,37 Eur, 20 % DPH 158,13 Eur, spolu odmena 948,79 Eur. Tieto trovy konania uhradia žalované v rade 1., 2. spoločne a nerozdielne priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu AK Vaľo & Partners s.r.o., Konštantínova 3, Prešov na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pobočka Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd uložil vedľajšiemu účastníkovi nahradiť štátu na trovách konania, ktoré štát vyplatil v súvislosti s vyplatením odmeny znalcovi vo výške 19,73 Eur, ktoré neboli kryté preddavkom s tým, že tieto trovy zaplatí na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.