Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-10-2013.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci navrhovateľky: S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. E. XX, proti odporcovi: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Q. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27 P 367/2012-16 zo dňa 14.11.2012, počtom hlasov členov senátu 3:0, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zvýšení výživného, s upresnením, že sa tým mení vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9C 216/2001-42 zo dňa 24.10.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/185/2002-42 zo dňa 22.5.2002.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o dlžnom výživnom i o náhrade trov konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.9.2012 opakovane
do budúcna. Dlžné výživné vo výške 266,67 eur za obdobie od 11.9.2012 do 30.11.2012 povolil súd splatiť odporcovi v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka návrhom podaným na okresný súd dňa 6.9.2012 žiadala, aby po ročnej pauze, počas ktorej bola zamestnaná, jej otec začal prispievať na výživu sumou 150,- eur mesačne. V čase, keď bola maloletá a bola zverená do výchovy svojej matky, bola uložená odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 1.500,- Sk ( 49,79 eur) mesačne a následne v roku 2005 na základe ústneho dohovoru sa výživné zo strany odporcu zvýšilo na sumu 2.000,- Sk ( 66,39 eur) mesačne. Návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že od 11.9.2012 nastúpila na 2. stupeň vysokej školy a nedokáže si pokryť svoje základné výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole a preto žiada určiť výživné zo strany odporcu v sume 150,- eur mesačne.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Z tohto dôvodu prvostupňový súd o veci nariadil a vykonal dokazovanie. Navrhovateľka pochádza z manželstva matky O. A., rod. K. a otca M. A., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 9 C 216/01 - 26 zo dňa 24.10.2001. Na čas po rozvode bola zverená do starostlivosti svojej matky a zo strany otca ( odporcu ) bolo určené výživné pre navrhovateľku v sume 2.000,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2001, ohľadom výživného dňa 24.7.2002. V tom čase pracoval odporca vo firme U. S. Steel Košice s priemerným čistým mesačným príjmom 18.175,- Sk. Navrhovateľka bola žiačkou 8. ročníka základnej školy. Od 11.9.2012 sa stala študentkou 1. ročníka denného magisterského štúdia Filozofickej fakulty K. univerzity v K.. Rok predtým bola zamestnaná, pracovala v zahraničí, teda odporca na jej výživu už neprispieval. Nástupom na vysokú školu sa jej zvýšili náklady na živobytie a štúdium. V súčasnej dobe býva navrhovateľka so svojou matkou, starými rodičmi a bratom v rodinnom dome. Matka navrhovateľky je zamestnaná, pracuje na čerpacej stanici ako vedúca s čistým mesačným príjmom okolo 320,- eur mesačne. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že doposiaľ všetky zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom na vysokú školu jej hradila jej matka, nakoľko jej otec prestal prispievať na výživu po tom, čo ukončila bakalárske štúdium. Odporca v súčasnej dobe býva sám v 2-izbovom byte, pričom ide o byt v jeho osobnom vlastníctve. Odporca je zamestnaný v U. S. Steel Košice s.r.o., kde za obdobie od marca 2012 do septembra 2012 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 1.017,33 Eur. Okrem životných potrieb platí výživné na 23 ročného syna, ktorý študuje na vysokej škole a ktorému súdom bolo určené výživné vo výške 100,- eur mesačne. Spláca pôžičku od zamestnávateľa vo výške 67,- eur mesačne, ktorú použil na kúpu osobného motorového vozidla pre syna.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka po tom, čo ukončila bakalárske štúdium na vysokej škole a po ročnej prestávke, kedy pracovala v zahraničí, začala opäť študovať na K. univerzite, a to od 11.9.2012 formou denného magisterského štúdia. Na základe nástupu do 1. ročníka Filozofickej fakulty
sa jej zvýšili výdavky na cestovné, stravné, zakupovanie učebníc a skrípt, ale tiež hygienických potrieb a písacích potrieb, pričom všetky tieto zvýšené výdavky jej doposiaľ hradila jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Okrem toho má výdavky na lieky, keďže má zníženú imunitu. V konaní bolo preukázané, že odporca v súčasnej dobe je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 1.000,- eur, pričom najvyššie výdavky uviedol v súvislosti s cestovným do zamestnania, so splácaním leasingu osobného motorového vozidla, ako aj poplatkov spojených s údržbou tohto osobného motorového vozidla a platením poistného za predmetné auto. Zároveň má odporca vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý tiež študuje na vysokej škole a ktorému bolo naposledy určené výživné v sume 100,- eur mesačne. Aj keď sa odporca bránil v priebehu konania, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky iba sumou 60,- eur mesačne, nakoľko akákoľvek iná suma by bola pre neho likvidačná, podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach zo svojho príjmu prispievať na výživu navrhovateľky aj vyšším výživným, pričom sumu 100,- eur mesačne považoval súd za primeranú. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že ak by mu navrhovateľka pomohla s domácimi prácami, je v jeho možnostiach a schopnostiach momentálne prispievať aj na výživu svojej dcéry. Súd určil výživné zo strany odporcu počnúc dňom 11.9.2012, t. j. od doby, kedy mal súd preukázané, že navrhovateľka začala študovať formou denného magisterského štúdia na K. univerzite, pričom takto vznikol odporcovi dlh na výživnom za obdobie od 11.9.2012 do 30.11.2012 v sume 266,67 eur ( t. j. 20 dní v mesiaci september 2012 x 100,- eur + 2 mesiace x 100,- eur), ktoré súd povolil splatiť odporcovi v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Splátky povolil súd odporcovi z dôvodu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorému tiež prispieva na výživu sumou 100,- eur mesačne. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné v sume 150,- eur mesačne, uvedenú sumu súd považoval za neprimerané vysokú vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu, preto v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľka mala vo veci úspech čiastočný.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany odporcu. Odvolanie odôvodňuje dôvodmi, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom mu obnovil vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke a zaviazal ho platiť výživné sumou po 100,- eur mesačne a dlžné výživné po 50,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania. Odporca nezdieľa názor súdu, že jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá, nakoľko tým, že navrhovateľka ukončila bakalárske štúdium, po ktorom sa zamestnala v zahraničí, došlo zo zákona k zrušeniu jeho vyživovacej povinnosti, pretože ukončením bakalárskeho štúdia a prácou v zahraničí navrhovateľa preukázala skončenie sústavnej prípravy na budúce povolanie a tým schopnosť samostatne sa živiť. Všade na svete sa bakalárske štúdium považuje za plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie a magisterské štúdium sa považuje len za istú formu nadstavbového štúdia. Odporca preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože ak navrhovateľka už raz nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, potom nemá logické vysvetlenie, že jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľke naďalej trvá. Aj napriek
uvedenému sa odporca nebráni prispievať navrhovateľke dobrovoľne mesačne 50,- až 60,- eur, pretože jeho príjmy mu skutočne viac nedovoľujú platiť, nakoľko po zohľadnení všetkých jeho nevyhnutných výdavkov, ktoré podrobne rozpísal vo svojom vyjadrení, zostáva mu pre ďalší život len 120,- eur, a to nepočíta na výdavky na kúpu ošatenia, hygienické potreby do bytu, ale aj výdaje na lieky, ktoré v prípade potreby musí zakúpiť. Naviac v domácnosti býva sám a chod takejto domácnosti je pre neho omnoho obtiažnejší, čo má za následok aj zvýšenie výdavkov na jej udržanie. Odporca žiada, aby odvolací súd zohľadnil všetky jeho argumenty uvádzané v tomto odvolaní, aby jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa zamietol, eventuálne aby po zmene napadnutého rozsudku mu určil maximálne výživné 50,- až 60,- eur mesačne.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. Navrhovateľka vo vyjadrení uvádza, že s návrhom odporcu nesúhlasí. Pokiaľ odporca uvádza, že sa mu vyživovacia povinnosť skončila, keď pracovala v zahraničí, taktiež s tým nesúhlasí, nakoľko do zahraničia odišla s cieľom zarobiť finančné prostriedky potrebné k splateniu pôžičky, ktorú si musela vziať kvôli plateniu tretieho roka bakalárskeho štúdia. Keď sa však vrátila na Slovensko a neúspešne hľadala prácu v odbore, ktorý vyštudovala, dostala zdôvodnenie, že titul Bc. nie je pre danú profesiu dostačujúci, t. j. pre jazykovo komunikačné štúdia. Preto pokračuje v magisterskom štúdiu. Keďže vyživovacia povinnosť vyplýva odporcovi zo zákona, necháva výšku výživného na posúdenie súdu. Súhlasí s rozhodnutím Okresného súdu v Prešove zo dňa 14.11.2012.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa v súlade so zásadou podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie zo strany odporcu nie je opodstatnené. Rozhodoval podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Tvrdené dôvody v odvolaní, že odporcovi došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti, odvolací súd toto tvrdenie považuje za neopodstatnené. Zo Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tým, že navrhovateľka nastúpila na magisterské štúdium, ktoré jej zabezpečí úplné vysokoškolské vzdelanie, obnovila sa povinnosť rodičov, t. j. povinnosť v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine číslo 36 z roku 2005 Z. z. plniť si opätovne vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť trvá, až dokedy dieťa nie je schopné samo sa živiť. Na výživu prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tým sa odporca nemôže zbaviť svojej rodičovskej povinnosti na plnenie výživného, ktorá mu vyplýva z uvedeného Zákona o rodine číslo 36/2005.
Prvostupňový súd zistil, že otec je zamestnaný. Jeho príjem sa pohybuje okolo 1.000,- eur a z tohto príjmu plní iba vyživovaciu povinnosť na syna vo výške 100,- eur. Ostatné výdavky, ktoré uvádza, sa vzťahujú iba na životné potreby odporcu. V danom prípade určenie vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur nie je likvidačné a preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zvýšení výživného s upresnením, že sa tým
mení vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9C 216/2001-42 zo dňa 24.10.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co 185/2002-42 zo dňa 22.5.2002.
Odvolaciemu súdu neuniklo, že prvostupňový súd nezmenil predchádzajúci rozsudok, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť zo strany odporcu pre navrhovateľku a tým v skutočnosti tento rozsudok ostal v platnosti, čiže v danom prípade by boli dve rozhodnutia určujúce povinnosť odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť a z tohto dôvodu upresnil výrok o výživnom.
Tým, že sa odporca dostal do omeškania s plnením výživného, z tohto dôvodu prvostupňový súd vyčíslil dlžné výživné a odporcovi uložil povinnosť jeho úhradou, t. j. dlžné výživné vo výške 266,67 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania.
Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku určenia dlžného výživného a o povolení splátok po spresnení, že sa tým mení vyživovacia povinnosť, ktorá bola určená predchádzajúcim rozsudkom, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ako aj o trovách konania, t. j. tento napadnutý výrok potvrdzuje.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 cez § 146 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná z dôvodov, že úspešný účastník si neuplatnil náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a neúspešnému účastníkovi náhrada trov odvolacieho konania nevznikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.