Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-1107-2008.pdf
PDF · 110.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/1107/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku pre samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľa REALITY a.s., so sídlom v Trenčíne, Kubranská 623, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne-Opatová, Potočná 41/109, proti odporkyni MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Záhorskej Bystrici, Bratislavská 1/a, zastúpenej Advokátska kancelária Advokát Zlámalová Zuzana, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská 11, o uloženie povinnosti odvysielať opravu, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne doplňujúcim uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.3.2003, doručenom súdu dňa 14.3.2003, zmeneným dňa 16.3.2005 a 23.1.2009 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni uloženia povinnosti odvysielať opravu údajov odvysielaných odporkyňou dňa 19.2.2003 v spravodajskej relácii Televízne noviny. Dôvodil, že odporkyňa odvysielala o navrhovateľovi nepravdivé a nedostatočne overené údaje, v dôsledku ktorých došlo k poškodeniu dobrého mena , cti a profesionálnej povesti navrhovateľa.
K návrhu pripojil navrhovateľ doslovný prepis obsahu odvysielaného príspevku.
Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 28.10.2004. Vyjadrila názor, že v demokratickej spoločnosti medzi základné práva a slobody patria sloboda prejavu a právo na informácie , ktoré sú zároveň jednými z najdôležitejších mechanizmov kontroly demokracie a zákonnosti. V danom prípade mal redaktor snahu pravdivo informovať verejnosť a vyvinul úsilie získať stanovisko k problému od oboch strán v príspevku dotknutých. Informácie odvysielané v príspevku boli použité primeraným spôsobom, s cieľom poskytnúť divákom objektívny obraz o skutočnostiach, ktoré nastali ohľadne hotela Manín v Považskej Bystrici.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XC XXXX/XXXX-XXX rozhodol tak, že odporkyňa je povinná v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odvysielať v programovom čase od 19.00 hod. do 19.30 hod. v spravodajskej relácii Televízne noviny ospravedlnenie v tomto znení:
Dňa 19.2.2003 bol v Televíznych novinách odvysielaný príspevok ohľadom násilného prevzatia hotela Manín v Považskej Bystrici novým majiteľom. Za nepravdivé a nedostatočne overené informácie v tomto príspevku sa Televízia Markíza ospravedlňuje spoločnosti REALITY a.s.
Proti uvedenému rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením XCo XXX/ XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia upriamil pozornosť súdu prvého stupňa na zaoberanie sa opodstatnenosťou návrhu navrhovateľa na odvysielanie opravy podľa zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii z hľadiska splnených predpokladov stanovených v § 21 uvedeného zákona a dôsledne sa vysporiadať s argumentačnými tvrdeniami odporkyne.
Návrhom zo dňa 24.01.2011 sa navrhovateľ domáhal zmeny petitu, podľa ktorého je odporkyňa je povinná v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odvysielať vo vysielaní Televízie Markíza vo vysielacom čase od 19.00 hod. do 19.30 hod. v Televíznych novinách opravu v nasledovnom znení :
Opravujeme príspevok, ktorý bol odvysielaný dňa 19.2.2003 v Televíznych novinách o násilnom prevzatí hotela Manín v Považskej Bystrici takto:
Nie je pravdou, že muži súkromnej bezpečnostnej služby vtrhli ráno do hotela a vyhodili hostí. Nie je pravdou, že vyšetrovateľ už začal voči bezpečnostnej službe novým majiteľom. Za nepravdivé a nedostatočne overené informácie v tomto príspevku službe trestné stíhanie. Nie je pravdou, že redaktor Televízie Markíza sa snažil získať reakciu nového majiteľa hotela Manín akciovej spoločnosti REALITY so sídlom v Trenčíne.
Zmenu žalobného návrhu súd pripustil do zápisnice na pojednávaní dňa 26.1.2011.
Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, svedka a po vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci.
Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.12. 2002 uzatvorenej medzi Mestom Považská Bystrice a REALITY, a.s., súd zistil, že Mesto Považská Bystrice previedlo do výlučného vlastníctva navrhovateľa stavbu - prevádzkovú budovu Hotela Manín, súp. č. X, orient. č. X, postavenej na parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 2.883 m2.
Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX mal súd za preukázané, že ku dňu 20.1.2003 bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Dňa 07.1.2003 zaslal navrhovateľ p. P. C. výzvu na odovzdanie majetku a príslušenstva hotela Manín, kde uviedol, že ako nový vlastník hotela ju žiada o odovzdanie hotela vrátane hnuteľných vecí k nemu patriacich. Z výzvy vyplynulo, že vzhľadom k tomu, že nájomný vzťah medzi p. C. a Mestom Považská Bystrica skončil uplynutím výpovednej lehoty, užíva naďalej vec neoprávnene. V prípade, že do 10.1.2003 hotel spolu s príslušenstvom neodovzdá, pristúpi navrhovateľ k použitiu všetkých dovolených krokov, vrátane svojpomoci, za účelom ochrany jeho vlastníckeho práva.
Z písomného prepisu príspevku odvysielaného dňa 1.9.2003, v relácii Televízne noviny súd zistil, že obsahom príspevku bolo „ obsadenie „ hotela Manín súkromnou bezpečnostnou službou. Redaktor odporkyne p. H. G. telefonicky kontaktoval nájomníčku hotela p. P. C., aby popísala skutkové okolnosti ohľadom prevzatia hotela bezpečnostnou službou. Komentáre pani C. odvysielala odporkyňa vo večernom spravodajstve. Stanovisko navrhovateľa k veci a tiež k obsahu odvysielaného príspevku redaktor odporkyne nezískal, dovolal sa mu iba na telefonický záznamník.
V príspevku odzneli o.i. tieto vyjadrenia redaktora: „Polícia už mesiac preveruje obsadenie hotela Manín v Považskej Bystrici súkromnou bezpečnostnou službou. Pripomeňme, že je muži vtrhli ráno do hotela a vyhodili hostí. Vyšetrovateľ už začal voči bezpečnostnej službe trestné stíhanie.“; „z vyhrážania podozrieva majiteľa hotela Manín“; /dovolali Ste sa na odkazovač spoločnosti REALITY, a.s./; „ za to, aby mohla hotel prevádzkovať, musela C., ako ona tvrdí platiť. Peniaze mal podľa nej vyberať švagor primátora v Považskej Bystrici. Polícia začala trestné stíhanie „; za branie úplatku hrozí 5-ročný, za výpalníctvo 12-ročný pobyt vo väzení „.
Z Protokolu o výsledku štátneho dozoru nad dodržiavaním povinností zákonom č. 379/1997 Z.Z, o súkromných bezpečnostných službách v znení zákona č. 225/2000 zo dňa 14.1.2003 Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, vyplýva, že pôvodný nájomca nemal žiaden právny nárok zdržovať sa v objekte, ktorého vlastníkom je navrhovateľ a pri jeho vysťahovaní nedošlo zo strany bezpečnostnej služby k žiadnemu priestupku ani trestnému činu.
Dňa 2O.2.2003 zaslal navrhovateľ odporkyni Žiadosť o odvysielanie nápravy, z dôvodu, že údaje odvysielané v príspevku zo dňa 19.2.2003 sú nepravdivé, pravdu skresľujúce a v rozpore so znením § 16 písm. a, b, z.č. 308/2000 a § 19 citovaného zákona. Údaje odvysielané odporkyňou sú nielen spôsobilé, ale aj vážne ohrozujú a poškodzujú vážnosť navrhovateľa. Navrhovateľ sa stal vlastníkom hotela Manín vrátane jeho príslušenstva na základne riadne a platne uzatvorenej kúpnej zmluvy s Mestom Považská Bystrica. Napriek tejto skutočnosti sa bývalá nájomníčka hotela p. C. naďalej v hoteli zdržiavala a odmietala ho sprístupniť novému vlastníkovi, pričom bývalému vlastníkovi hotela Mestu Považská Bystrica dlhuje vyše 1. milióna korún a to z dôvodu neplatenia nájomného.
Dňa 21.1.2003 vydal Okresný úrad justičnej polície PZ, ČVS: P.-XX/XXXX uznesenie o začatí trestného stíhania pre neoprávnené užívanie cudzej veci a trestný čin ohovárania, zo spáchania ktorých je podozrivá p. P. C..
Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrice, zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XC X/XXXX-XX mal súd za preukázané, že p. C. sa domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal navrhovateľovi zasahovať do jej užívacieho práva. Prvostupňový súd návrh zamietol, z dôvodu, že p. C. užívala priestory hotela Manín od 01.9.2003 bez právneho dôvodu.
Dňa 26.2.2003 zaslal navrhovateľ Slovenskej sporiteľni a.s. Popis postupnosti krokov a situácie vo veci Hotela Manín v Považskej Bystrici. V ňom uviedol, že Hotel Manín bol v minulosti prenajatý p. C., ktorá však vlastníkovi hotela Mestu Považská Bystrica dlhovala za nájomné viac ako 1 milión slovenských korún. Dňa 31.8.2002 skončila platnosť nájomnej zmluvy. Napriek tomu p. C. až do februára 2003 naďalej priestory hotela Manín užívala a odmietala ho odovzdať novému vlastníkovi - navrhovateľovi. Navrhovateľ vyzval p. C. na odovzdanie hotela, s tým, že ju upozornil na dôsledky nerešpektovania výzvy. Dňa 12.1.2003 došlo teda k uplatneniu svojpomoci, za prítomnosti OO PZ a notárky, ktorá vyhotovila notársku zápisnicu. O celej akcii existuje rovnako videozáznam.
Dňa 05.3.2003 podal navrhovateľ Rade pre vysielanie a retransmisiu podnet na začatie konania o udelenie pokuty odporkyni za porušovanie zákona č. 308/2000 Z.z.
Rada SR pre vysielanie a retransmisiu reagovala na podnet dňa 17.3.2003, kde uviedla, že právo na opravu si možno uplatniť prostredníctvom § 21 zákona 308/2000 Z.z., pričom Rada nie je kompetentná posúdiť oprávnenosť akejkoľvek požiadavky, týkajúcej sa tohto práva. Rada nemá kompetenciu ani posudzovať, či konaním vysielateľa toto právo osobe vzniklo.
Odporkyňa dňa 26.3.2003 odpovedala na sťažnosť navrhovateľa s tým, že odvysielaný príspevok vychádzal z dostupných informácií o celej kauze, nevyznieva v neprospech alebo prospech niektorej zo strán sporu. Príspevok je koncipovaný ako zhrnutie udalostí, ktoré sa skutočne udiali a je doplnený výpoveďami osôb, ktoré sa k veci chceli vyjadriť. Vzhľadom na uvedené, považuje odporkyňa sťažnosť za neodôvodnenú.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ sa súdnou cestou snaží o očistenie svojho mena, nakoľko v dôsledku príspevku odvysielaného odporkyňou dňa 19.2.2003 niektorí jeho obchodný partneri nadobudli dojem, že je mafián a používa násilné metódy. Navrhovateľ musel svojím partnerom vysvetľovať celú skutkovú a právnu situáciu. Odporkyňa odvysiela už spomínaný príspevok len na základe vyjadrení p. C., bez dostatočného zistenia si skutkového a právneho stavu. Odporkyňa vyvinula iba minimálne úsilie nato, aby dala priestor na vyjadrenie i navrhovateľovi, pričom sa uspokojila iba s dovolaním sa na telefónny záznamník.
Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní vypovedala, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a ako taký ho žiada zamietnuť. Všetky údaje, ktoré odporkyňa odvysielala boli objektívne a pravdivé a odzrkadľovali skutočnosť, ktorá sa v ten deň odohrala. Právna zástupkyňa odporkyne ďalej poukázala, že navrhovateľ je momentálne v konkurze a správkyňa konkurznej podstaty nedala súhlas s týmto konaním. Namietala, že petit formulovaný navrhovateľom ide nad rámec zákona 308/2000 Z.z. a spadá pod ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákonná úprava vylučuje, aby predmetom žaloby na odvysielanie opravy bola uložená povinnosť vysielateľa ospravedlniť sa dotknutej osobe. Navrhovateľ rovnako neuviedol, aké konkrétne nepravdivé údaje odporkyňa odvysielala.
V konaní navrhovateľ nepredložil dôkaz, že písomný prepis príspevku sa doslovne zhoduje s jeho zvukovo - obrazovým záznamom a preto neuniesol v spore dôkazné bremeno týkajúce sa obsahu príspevku. Napriek tomu má však odporkyňa za to, že príspevok bol objektívny, s poskytnutím dostatočného priestoru na vyjadrenie sa všetkým zúčastneným stranám. Redaktor neprezentoval v príspevku žiaden vlastný názor. Právna zástupkyňa apelovala a poukazovala na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v znení dodatkových protokolov a to na právo na slobodu prejavu, právo na informácie a nález Ústavného súdu SR . sp. Zn. II. ÚS 28/96, podľa ktorého km obmedzeniu slobody prejavu môže dôjsť len v prípade nevyhnutnosti takéhoto opatrenia v demokratickej spoločnosti, iba zákonom alebo na jeho základe.
Svedok H. G. na pojednávaní dňa 03,6.2009 vypovedal, že príspevkov okolo hotela Manín bolo odvysielaných viac. Presne sa už nepamätá na základe akého podnetu bol príspevok robený. S pani C. komunikoval telefonicky, rovnako sa pokúšal spojiť i s navrhovateľom, dovolal sa však iba na záznamník. Vychádzal teda z toho, čo povedala p. C., avšak je presvedčený, že urobil maximum preto, aby dal priestor i protistrane. Na mieste priamo situáciu neoveroval, príspevok bol robený zo štúdia v Bratislave.
Po pripustení zmeny petitu dňa 26.1.2011 právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že odporca v danom prípade nesie dôkazné bremeno, že ním odvysielané tvrdenia sú pravdivé. Stíhanie voči konkrétnej osobe sa začína až vznesením obvinenia a také vydané nebolo, takže veta redaktora je nepravdivá.
Právna zástupkyňa poukazovala, že doslovný prepis relácie nie je postačujúci, pretože to nie je dôkaz o tom, že odporkyňa skutočne reláciu v takom znení odvysielala. Uviedla, že petit, ktorého zmena bola pripustená, nekorešponduje so žiadosťou o odvysielanie opravy podľa § 21 t. č. 308/2000 a z uvedeného dôvodu by mala byť žaloba zamietnutá. .
Podľa § 16 ods. 1, písm. a z. č. 308/2000 Zb., vysielateľ je povinný a) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby.
Podľa § 16 ods. 1, písm. b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.
Podľa § 19 ods., 1 citovaného zákona, programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.
Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b ods. 3, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
Navrhovateľ predložil súdu doslovný prepis relácie, ktorú odvysielala dňa 19.2.2003 odporkyňa v relácii Televízne noviny. Príspevok sa týkal tzv. obsadenia hotela Manín. Príspevok spracoval redaktor a v tomto konaní svedok H. G.. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že redaktor spracoval príspevok na základe vyjadrení p. C., pričom stanovisko druhej strany - navrhovateľa, sa pokúsil získať telefonicky, avšak dovolal sa iba na odkazovač.
Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ nepredložil súdu ako dôkaz zvukovo- obrazový záznam, ale iba textový prepis a teda nie je možná jeho konfrontácia so skutočne odvysielaným príspevkom a tvrdeniami v ňom uvedenými. Pre tento nedostatok, žiadala návrh zamietnuť.
K tejto námietke súd uvádza: Navrhovateľ zaslal dňa 20.2.2003 odporkyni Žiadosť o odvysielanie nápravy nepravdivých a pravdy skresľujúcich údajov, ktoré boli odvysielané v programovom čase od 19.00 do 19.30 v relácii Televízne noviny, dňa 19.2.2003.
Dňa 05.3.2003 dal navrhovateľ podnet na začatie konania o udelenie pokuty na Radu pre vysielanie a retransmisiu, kde sa opäť odvolával a poukazoval na nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje odvysielané dňa 19.2.2003.
Odporkyňa dňa 26.3.2003 vyjadrila písomne svoje stanovisko k odvysielanej reportáži, kde výslovne uviedla, že reportáž bola spracovaná na základe informácií bývalej nájomníčky hotela Manín, pričom redaktor vyvinul úsilie, aby získal i stanovisko druhej strany, t.j. navrhovateľa, ten však, nastúpil do svojho automobilu a s urážlivým gestom smerom na redaktora odišiel. Ďalej odporkyňa uvádza, že príspevok vychádzal z dostupných informácií o celej kauze, avšak v celom svojom rozsahu vyznieva v neprospech alebo v prospech niektorej zo strán.
V uvedenom stanovisku sa nenachádza žiadna námietka odporkyne, z ktorej by bolo možné dovodiť, že relácia dňa 19.2.2003 odvysielaná nebola, alebo bola, ale v inom znení ako tvrdí navrhovateľ.
Vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 25.10.2004 odporkyňa vôbec nespochybnila, že dňa 19.2.2003 bola v relácii TV Markíza odvysielaný príspevok týkajúci sa udalostí v hoteli Manín v Považskej Bystrici.
Svedok H. G. na pojednávaní mal možnosť vyjadriť sa k odvysielanému príspevku, pričom nepoprel, že by vyjadrenia označené navrhovateľom ako nepravdivé a pravdu skresľujúce, boli odvysielané.
K námietke, že navrhovateľ nepreukázal zhodnoť obsahu písomného prepisu príspevku s jeho zvukovo- obrazovým vyhotovením súd uvádza: odporca nesporoval, že príspevok týkajúci sa hotela Manín a jeho prevzatia novým vlastníkom bol skutočne dňa 19.2.2003 odvysielaný a túto skutočnosť potvrdil aj predvolaný svedok. O odvysielaní príspevku a jeho obsahu ďalej svedčí vyjadrenie odporkyne zo dňa 25.10.2004, zo dňa 26.3.2003 a napokon zo dňa 03.6.2009.
Je pravdou, že navrhovateľ nemal k dispozícii obrazovo - zvukový záznam príspevku. Súd sa pokúsil tento zabezpečiť od odporkyne, avšak podľa vyjadrenia právnej zástupkyne sa tieto záznamy uchovávajú iba po dobu 30 dní.
Súd však dospel k záveru, že vykonané dôkazy sú postačujúce pre vyvodenie záveru, že odvysielaním príspevku dňa 19.2.2003 porušila odporkyňa ustanovenie § 16 a19 z. č. 308/2000 Z.z.
Navrhovateľ sa súdnou cestou domáhal uloženia povinnosti odporkyni, aby odvysielala opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov odvysielaných odporkyňou.
Navrhovateľ opieral svoj návrh o znenie § 21 z. č. 308/2000, ktorý priznáva poškodenej osobe právo na opravu odvysielaných nepravdivých údajov. Uvedené je potrebné subsumovať pod § 21 citovaného zákona. Pokiaľ mal navrhovateľ záujem o odvysielanie opravy, bol povinný uviesť konkrétne odvysielaný nepravdivý, alebo pravdu skresľujúci údaj a údaj správny, ktorého odvysielaním by mala byť oprava dosiahnutá.
Podľa § 21 ods. 3 žiadosť o odosielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa vysielateľovi doručiť do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká . Zo žiadosti na odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy. Vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.
Žiadosť o odvysielanie opravy adresoval navrhovateľ odporkyni dňa 20.2.2003, teda deň nasledujúci po odvysielaní príspevku. U uvedenej žiadosti poukázal, že odvysielané údaje: „Polícia už mesiac preveruje obsadenie hotela Manín v Považskej Bystrici súkromnou bezpečnostnou službou. Pripomeňme, že jej muži vtrhli ráno do hotela a vyhodili hostí. Vyšetrovateľ už začal voči bezpečnostnej službe trestné stíhanie. Vyhodená nájomníčka hotela sa skrýva na utajenom mieste. Tvrdí, že sa jej vyhrážajú. P. C. aj naďalej tvrdí, že o hotel prišla protiprávne. Z vyhrážania podozrieva nového majiteľa hotela Manín. Snažili sme sa získať jeho rekciu. C. sa bojí ísť aj na políciu. Tú podozrieva, že , že spolupracuje s miestnym podsvetím.„ sú nepravdivé a pravduskresľujú, v rozpore s § 16, 19 z. č. 308/2000 Z.z.
V ďalšom texte navrhovateľ žiada opravu : „Dňa 19.2.2003 bol v Televíznych novinách odvysielaný príspevok ohľadom hotela Manín v Považskej Bystrici. Komentáre bývalej nájomkyne hotela boli iba jej vlastné a nový vlastník hotela ich absolútne popiera a za uvedené vyjadrenia podal na ňu trestné oznámenie. Vypratanie hotela SBS bolo v súlade so zákonom a uskutočnená previerka činnosti SBS zo strany Ministerstva vnútra dopadla bez zistenia porušenia zákona. Bývalá nájomkyňa dlhuje bývalému vlastníkovi hotela mestu Považská Bystrica viac ako 1 milión korún z dôvodu neplatenia nájomného a nový vlastník eviduje voči nej pohľadávku vo výške takmer milión korún. Okresný súd zamietol žalobu a návrh bývalej nájomkyne hotela o vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala uvoľnenia hotela jej vlastníkom. Vyšetrovateľ začal voči nej trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania a neoprávneného užívania cudzej veci. Za neúplné a nedostatočne overené informácie sa Televízia Markíza ospravedlňuje novému vlastníkovi Hotela spoločnosti REALITY a.s.
Pokiaľ ide o oprávnenosť nároku navrhovateľa na odvysielanie opravy v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z., súd konštatuje, žiadosť o opravu podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote, teda uplatnil svoj nárok včas.
Po formálnej stránke si splnil náležitosti žiadosti o odvysielanie opravy v tom zmysle, že označil tvrdenia odvysielané v relácii, ktoré považuje za nepravdivé a pravduskresľujúce.
Čo sa týka návrhu znenia opravy, súd je toho názoru, že navrhované znenie opravného príspevku už má charakter vyjadrenia, objavujú sa tu vety, ktoré sú nové, neodzneli v pôvodnej relácii, preto ich nemožno považovať za opravu odvysielaného textu, ale text celkom nový a divákovi neznámy. Z uvedeného dôvodu, súd považuje znenie textu opravy za zmätočné.
Ako dôkaz odvysielania príspevku je možné akceptovať i jeho doslovný textový prepis, pokiaľ obsah odvysielaných tvrdení nie je medzi stranami sporný. Súd je toho názoru, že v danom prípade spornosť bola odstránená vykonaným dokazovaním a preto na námietku odporkyne, neprihliadal.
Petit žalobného návrhu už navrhovateľ formuloval v inom znení, ktoré nekorešponduje s textom uvedeným v žiadosti o opravu odvysielaného príspevku.
Z výkladu § 21 zákona č. 308/2000 Z.z je možné dovodiť, že ak vysielateľ odmietne, resp. neodvysiela navrhované znenie opravy v lehote 8 dní od doručenia žiadosti, má osoba, ktorá opravu žiadala právo obrátiť sa na súd. Z uvedeného vyplýva, že návrh textu opravy, by mal korešpondovať s petitom žaloby, nakoľko súdnym rozhodnutím je vysielateľovi ukladaná povinnosť odvysielať opravu, ktorú predtým vysielateľ odmietol vykonať.
Súd sa teda v danom prípade stotožnil s námietkou odporkyne, že text žiadosti o opravu, nie je totožný s petitom žaloby a tento nedostatok činí žalobu nedôvodnou.
Krajský súd v Bratislave uložil súdu prvého stupňa posúdiť návrh na začatie konania z hľadiska splnenia podmienok zakotvených v § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. Súd postupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave a po vykonanom dokazovaní ustálil, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady v zmysle § 21 z. č. 308/2000, keď návrhom na začatie konania sa domáhal odvysielania opravy v inom znení, aké uviedol v samotnej žiadosti o opravu adresovanej navrhovateľovi. Predmet konania, ktorým je uloženie povinnosti odvysielať opravu, priamo nadväzuje na právo na opravu, ktoré je zakotvené v § 21 z. 308/2000 Z.z. a v súlade s ním sa musí viesť i súdne konanie. Ak vysielateľ žiadosti o odvysielanie opravy nevyhovie, môže mu túto povinnosť uložiť súd, ale nemôže mu ukladať povinnosť odvysielať inú opravu textu, aká bola uvedená v žiadosti o jej odvysielanie a ktorá nebola predmetom žiadosti.
Uvedený právny záver súdu viedol k zamietnutiu žaloby podanej navrhovateľom.
Napriek tomu však súdu nedá nevyjadriť sa ku konaniu odporkyne, ktorého sa dopustila odvysielaním príspevku dňa 19.2.2003 v relácii Televízne noviny.
Odporkyňa cestou svojho redaktora odvysiela príspevok v ktorom naznačila trestnú činnosť navrhovateľa a jej konateľa - vlastníka hotela Manín. Poverený redaktor vyhotovil príspevok iba na základe tvrdení jednej strany sporu, tieto si náležite neoveril a bez znalosti skutkového a právneho stavu umožnil ich odvysielanie. Vyjadrenie, že redaktor vyvinul maximálne možné úsilie, aby získal i stanovisko druhej strany sporu - navrhovateľa, zhodnotil súd ako účelové.
Z predložených dôkazov vyplynulo, že redaktor sa uspokojil s dovolaním sa na záznamník navrhovateľa, čo rozhodne nemožno chápať ako odpornú starostlivosť vyvinutú za účelom získania objektívnych informácii. Zo strany právnej zástupkyne odporkyne, ako aj svedka zaznelo viackrát, že príspevok odvysielaný objektívne a zobrazil veci tak ako sa udiali. Redaktor /svedok/ vypovedal, že informácie o kauze získal telefonicky, od aktérky sporu p. C., nachádzajúc sa pri tom v štúdiu v Bratislave. Nie je teda možné, aby veci popísal tak ako sa stali, nakoľko pri nich nebol, nenachádzal sa na tvári miesta, informácie čerpal len z jedného zdroja. Informovať verejnosť o štádiách trestné konania / vyšetrovateľ už začal proti bezpečnostnej službe trestné stíhanie; polícia už začala trestné stíhanie / a to bez elementárnych znalostí problematiky, je zavádzaním verejnosti a nie je pravdivým informovaním.
Odporkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal súd náhradu trov konania, o ktorých výške súd rozhodne po ich vyčíslení doplňujúcim uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.