Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tv-4-2012.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tv/4/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v trestnej veci obv. M.. I. H., T.. XX. XX. XXXX D. U., trvale bytom U.Í., Y. D. XXX/X, príslušníka D. XXXX I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. I. XXXX takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku a § 10 ods. 2 Tr. zák. sa vec
Obžalovaného: M.. I. H., nar. XX. XX. XXXX D. U., trale bytom Y. D. XXX/X, U., príslušníka D. XXXX I.
pre skutok spočívajúci v tom, že
dňa 01. apríla 2011 o 05.50 h v Martine viedol osobné motorové vozidlo zn. Chevrolet Laceti J.: C.- XXX CD po ul. I.. M.. Š. D. D. v smere jazdy od ul. K.. Z.. Y. na obec Martin, v ktorom sa nachádzala spolujazdkyňa I. N., pričom keď sa nachádzal pri základnej škole na ulici I.. M.. Š. D. D., tak porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a ďalej § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď sa pri otáčaní poriadne nepresvedčil, či tak môže bezpečne urobiť a následne prednou ľavou časťou vozidla narazil do prednej časti osobného motorového vozidla zn. G. W., J.: I.-XXX H., ktoré viedla vodička W. N. D. smere jazdy z obce Vrútky na obec Martin, ktoré ho v čase otáčania predchádzalo a po vzájomnom kontakte sa dostalo mimo vozovku na chodník, kde narazilo do stromu, následkom čoho bolo pri dopravnej nehode spôsobené zranenie vodiča osobného motorového vozidla Chevrolet Laceti, J.: C.-XXX CD s predbežnou dobou liečenia 6 týždňov, zranenie poškodenej Milany Jastrabanovej, nar. XX. XX. XXXX, U. H. Z.. G. Č.. XXXX/XX, I., ktoré si nevyžiadalo dobu liečenia a ľahké zranenie poškodenej W. N., T.. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. I. Č.. XXXX/XX, I., s dobou liečenia 41 dní,
p o s t u p u j e
na prejednanie Veliteľovi D. Ú. XXXX I., pretože skutok by mal byť prejednaný ako priestupok podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa XX. XX. XXXX podal na tunajší súd obžalobu XPv XXX/XX na obv. rtm. I. H. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa XX. Z. XXXX B. XX.XX R. v Martine viedol osobné motorové vozidlo zn. Chevrolet Laceti J.: C.-XXX X. po ul. M. R. Štefánika vo Vrátkach v smere jazdy od ul. Gen. A. Kordu na obec Martin, v ktorom sa nachádzala spolujazdkyňa I. N., pričom keď sa nachádzal pri základnej škole na ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach, tak porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a ďalej § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keď sa pri otáčaní poriadne nepresvedčil, či tak môže bezpečne urobiť a následne prednou ľavou časťou vozidla narazil do prednej časti osobného motorového vozidla zn. Seat Leon, J.: I.- XXX H., ktoré viedla vodička W. N. v smere jazdy z obce Vrútky na obec Martin, ktoré ho v čase otáčania predchádzalo a po vzájomnom kontakte sa dostalo mimo vozovku na chodník, kde narazilo do stromu, následkom čoho bolo pri dopravnej nehode spôsobené zranenie vodiča osobného motorového vozidla Chevrolet Laceti, J.: C.-XXX X. s predbežnou dobou liečenia 6 týždňov, zranenie poškodenej I. N., T.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.. G. Č.. XXXX/XX, I., ktoré si nevyžiadalo dobu liečenia a ľahké zranenie poškodenej W. N., T.. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.. I. Č.. XXXX/XX, I., s dobou liečenia 41 dní.
Súd vydal vo veci trestný rozkaz, voči ktorému si podal odpor obvinený, na základe toho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný I. H. vypovedal, že dňa XX. X. XXXX som sa dohodol, že odveziem nasledujúce ráno N. na pracovisko s tým, že som ju vyzdvihol v mieste bydliska, išli sme do Vrútok, počas cesty nebolo možné odbočiť k jej pracovisku, chcel som sa na neďalekej ulici M. R. Štefánika, otočiť, s tým, že som prichádzal po ulici Gen. Kordu, je to štandardná križovatka T, do ktorej keď som prichádzal, som sa presvedčil, že neprichádza zľava žiadne vozidlo, alebo žiadne osoby, na to som zapol pravý ukazovateľ v smeru jazdy, plynulo som prešiel na ul. M. R. Štefánika, pričom som mal zaradený 2. rýchlostný stupeň, bez plynu asi 15 km/h som vošiel do ulice, na ktorej som sa chcel otáčať, vedel som, že je dostatočne široká a nebol by v tom problém. Po prejdení asi 20 metrov po ul. M. R. Štefánika tou rýchlosťou ako som uviedol, som sa presvedčil, či sa môžem bezpečne otočiť, pozrel som sa cez ľavé rameno, či neprichádza vozidlo, skontroloval som toto aj v spätnom zrkadle, zapol som ľavý ukazovateľ zmeny smeru jazdy, znova som sa presvedčil, či neprichádza nejaké vozidlo aj pozretím cez rameno aj do spätného zrkadla so zapnutou ľavou smerovkou, a keďže nič neprichádzalo, začal som vykonávať manéver, s tým, že po vytočení nejakým prehmatnutím na volante zrazu prišiel náraz. Po náraze som zostal vytočený do smeru jazdy na smer Martin, teda kde ma ten náraz vyrovnal, opýtal som sa spolujazdkyne, čo to bolo, čo sa stalo, ona mi povedala, že nevie, čo to bolo. Tak som sa len opýtal, či sa jej niečo stalo, tak hovorí, že nič sa jej nestalo, na to som vystúpil z vozidla, a išiel som jej pomôcť s vystúpením z vozidla. Keď vystúpila aj ona, presunuli sme sa pred vchod blízkej základnej školy, čo bolo kúsok od miesta, mňa bolelo rameno a hlava, auto bolo nepojazdné, takže som volal záchranné zložky, videl som druhé vozidlo, z ktorého vystupovala mladá slečna, tak som vykročil ku nej, ona prichádzala ku mne, hneď sa mi ospravedlňovala, „prepáčte, je to moja vina, išla som príliš rýchlo“, s tým, že ja som sa jej opýtal, či sa jej niečo stalo, ona povedala, že asi má narazené zápästie, ale inak nič. Ja som jej povedal, že už som volal záchranné zložky, ona medzitým tiež s niekým telefonovala a viac sme nekomunikovali, vrátil som sa ku svojej spolujazdkyni, s ktorou som bol do príchodu záchranných zložiek. Na mieste nás ošetrili, odviezli do nemocnice všetkých troch, keď som sedel v sanitke, prišiel ku mne policajt, ktorému som odovzdal osobné doklady, s tým, že medzitým, ako som sedel v sanitke, som zaregistroval, ako pán, ktorý prišiel za slečnou, ktorá vystupovala z druhého vozidla, sa rozprával s policajtom, a až potom prišiel od nás zobrať policajt doklady, hneď mi tam povedal, že to je moja vina, že ja som sa tam otáčal. Ja som mu povedal, že čo to tu rozpráva a on odišiel a nás odviezla sanitka.
Poškodená - svedkyňa W. N., vypovedala, že dňa X. X. XXXX som išla do práce, pri základnej škole do mňa narazilo strieborné auto, ktoré som obiehala, auto sa nachádzalo pri pravej strane krajnice, cesta je široká, skončila som s autom na chodníku v strome. Z auta som vystúpila, išla som sa pozrieť, čo sa stalo, z auta vychádzal šofér. Stretli sme sa, opýtali sme sa, či sa nám niečo nestalo, potom mi povedal, že to tu nepozná, že nie je odtiaľto, potom vystúpila jeho spolujazdkyňa, zavolal políciu, záchranárov, urobili nám dychovú skúšku a odviezli nás do nemocnice.
Ja som videla obžalovaného, ja som išla po hlavnej cesty, obžalovaný odbočoval doprava z vedľajšej cesty, a hneď sa radil na kraj. Náraz bol na úrovni školy, nepamätám si to presne. Auto, ktoré vyšlo, som zaregistrovala pred križovatkou. Videla som, že odbočuje, neviem uviesť vzdialenosť, možno 2 domy pred križovatkou. Cesta sa pri základnej škole rozširuje na možno 4 jazdné pruhy. Predmetná križovatka je rozdelená ostrovčekom. Išla som po celej dĺžke cesty M. R. Štefánika. Počas jazdy som mala zapnuté svetlá. Nepamätám sa, či aj auto obžalovaného malo zapnuté svetlá. Ani si nepamätám, či malo zapnuté smerovacie svetlá. Ale sa mi zdá, že keď odbočoval z hlavnej cesty tak, áno, keď sa otáčal tak nemal zapnuté smerovky.
Ja som si myslela, že na ľavej strane chce zastať, ja som sa vyhla doľava, čím som predbiehala a pokračovala som v smere jazdy. Mala som zapnuté smerovky doľava. Ku zrážky došlo v mojej časti jazdného pruhu. Ja som išla rýchlosťou 50 km/h. Po ulici M. R. Štefánika som išla asi 300 - 400 metrov do križovatky, z ktorej išlo vozidlo obžalovaného. Ja som narazila mojou prednou pravou časťou a obžalovaným ľavou časťou. Obžalovanému som nepovedala, že som išla rýchlo. V nemocnici sme si vymenili telefónne čísla. Stretli sme sa potom v meste, prišiel obžalovaný aj s kolegom, od ktorého mal auto požičané. Rozprávali sme sa, že on to pôjde nahlásiť na poisťovňu, ja som povedala to isté, nepriamo sa ma opýtal, akú pociťujem škodu, že sa chce dohodnúť. Ja som povedala, že ešte neviem, lebo z poisťovne neboli ešte auto ohliadať. Presnú sumu som mu nevedela povedať. Viac sme sa nekontaktovali. Najvážnejšie zranenia som mala na kolene, ošetrili mi ho v nemocnici, bola som 3 týždne práceneschopná. Ja si uplatňujem náhradu škody tak, ako je uvedené v spise a ešte škodu, ktorú som musela uhradiť leasingovej spoločnosti a to v celkovej sume 696,76 €, čo predstavuje zostatok úhrady, ktorú som musela uhradiť leasingovej spoločnosti. Pričom škoda na aute bola riešená poisťovňou ako totálna. Túto škodu som uhradila asi 2 mesiace po skutku.
Toto je celková škoda, ktorú si v rámci konania uplatňujem. Škodu za zranenie si neuplatňujem, lebo mi už uhradila poisťovňa bolestné.
Svedkyňa I. N., vypovedal, že dňa 1. 4. 2011 o asi 5.40 prišiel pre mňa do F. obžalovaný pred dom, viezol ma do práce do Vrútok. Išli sme autom po ul. Genenára Kordu, išli sme sa na ul. M. R. Štefánika otočiť. Z tej ulice Generála Kordu sme odbočili vpravo s tým, že nič nešlo, blížili sme sa ku škole, kde sme sa išli otáčať a takým pomalým otáčaním sme sa obzreli spätne, aj ja ako spolujazdec, či niečo nejde, žiadne auto sme nevideli prichádzať. Ako sme sa dostali asi tak do stredu vozovky, pocítila som náraz do ľavej časti auta. Potom sme zastavili. Vystúpili sme, tam boli schodíky, išla som si na ne sadnúť, čakali sme, kým príde sanitka, neviem kto koho volal, vzájomne sa dohodli, čakali sme na mieste. Prvá prišla sanitka, policajti prišli ku sanitke, naložili nás tam, odviezli do nemocnice na vyšetrenie. Čo sa týka svetla a počasia, tak bolo ešte ranné šero. Mali sme zapnuté stretávacie svetlá. Obžalovaný pri odbočovaní mal zapnuté smerovacie svetlá. Doľava keď sme sa otáčali, obžalovaný sledoval premávku, on sa presvedčil o tom, že nič nejde, aj ja, a myslím, že som mu povedala, že môže ísť. Pri otáčacom manévri mal obžalovaný zapnutý ľavý ukazovateľ. Cesta za nami je široká, za nami bola cesta rovná. Dozadu bolo vidno aj na viac ako 100 metrov. Ku nárazu došlo v pravom jazdnom pruhu, bližšie ku chodníku. Auto som zaregistrovala až pri náraze.
Svedok I. N., vypovedal, že deň pred nehodou ma pán H. požiadal o požičanie vozidla, čo mne nerobilo problém, keďže som ho dobre poznal. Jazdil vysoko opatrne. Požiadala ho kamarátka o pomoc. To mi stačilo, pripravil som mu doklady. V ranných hodinách toho dňa som mu vozidlo požičal. Následne sa mal vrátiť mali sme ísť do práce, čo sa nestalo. Okolo 6.00 hod. mi volal, že sa stala dopravná nehoda. Tým pádom som išiel do práce pešo. Vtedy som tomu nevenoval pozornosť, lebo bolo 1. apríla, až keď som prišiel do práce zistil som, že aj v práci bola nahlásená dopravná nehoda obžalovaným. Náhradu škody si neuplatňujem, lebo sme sa s obžalovaným vyrovnali.
Svedok D. G., vypovedal, že nehody si pamätám, že mi volala bývala družka, že mala dopravnú nehodu, ktorá sa stala tesne od môjho bytu, po príchode na miesto nehody 5 minút som sa opýtal, či je v poriadku, čo sa stalo. Obžalovaný prišiel ku mne, začal ma oboznamovať, že si je vedomý, čo spravil, že ušlú škodu nahradí, aby som sa nehneval.
Znalec V.. I. Q. vypovedal, že k záverom uvádzam, že na príčine toho, že došlo k stretu vozidiel s takým následkom, sa podieľali z technického hľadiska obaja účastníci nehody a to tým, že obžalovaný H. svojím konaním vyvolal kolíznu situáciu, ktorá je vždy základom pre možný vznik dopravnej nehody, na druhej strane poškodená N. tým, že viedla svoje vozidlo rýchlosťou inou ako uvádza, ale 50 km/h nie, je to taký slušný podvod, jej podiel je ten, že v dôsledku rýchlosti nebola schopná odvrátiť stret. Rýchlosť sa blížila k hranici 70 km/h podľa toho skúmania, ktoré som vykonal. Predmetom môjho dopočutia bolo to, či iba najvyššia rýchlosť súvisela s príčinou nehody, trvám na tom, či obžalovaný trval na vzniku nehody, ona aj keby rýchlosť dodržala, na to, aby sa vzájomne vyhli zrážke, musela by náhle zmeniť spôsob svojej jazdy, brzdiť s maximálnou intenzitou. Ak by išla rýchlosťou 40 km/h,
bolo by to natesno, možno 2 metre, tesne by toto vozidlo prešlo popred prednú časť vozidla Seat, minimálne vznik kolízie obžalovanému zostáva, lebo aj keby poškodená išla rýchlosťou do 40 km/h, tak by bola vzniknutú situáciu, ktorú vyvolal obžalovaný H., prinútená náhle zmeniť spôsob svojej jazdy, to znamená jej rýchlosť, a v snahe vyhnúť sa stretu, by musela využiť možnú intenzitu brzdenia vozidla na maximum, pričom v znal. posudku som uviedol, že pri 40 km/ h rýchlosti by k stretu s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo, ale keďže by to nebolo možné bez brzdenia, nemožno po technickej stránke odňať obžalovanému tú okolnosť, že svojim konaním predmetnú kolíznu situáciu vyvolal. Ak by išla poškodená N. 40 km/h, ale by dostatočne nebrzdila, tak by aj tak došlo k zrážke. Rýchlosť poškodenej bola blízko do 70 km/h, rýchlosť obžalovaného v čase zrážky zhruba 20 km/h. Značka zníženia rýchlosti na 40 km/ h je za križovatkou, asi kvôli škole, je to obrázok 3.1.1., - strana 9. posudku. Poškodená keď vchádzala do križovatky, mala asi takýto obraz pred sebou. Ja som nemeral vzdialenosť od značky po miesto nehody. Odhadom to po chodníku mohlo byť okolo 10 metrov, čo odhadzujem podľa nákresov, ja som to nemeral. Kolízna situácia je riešená na prílohe 2.3. z ktorej vyplýva, že ak by poškodená dostatočne ubrzdila na maximálne možne, tesne by vozidlo Schevroletu prešlo popred jej prednú časť asi 2 metre, zohľadňoval som pritom aj šero, aj mokrú vozovku. Nemožno povedať, že konanie obžalovaného vo vozidle, teda spôsob jazdy obžalovaného, by malo prvky prekážky technicky náhlej. Prekážka techniky náhla je definovaná na strane 25, možno ju považovať za takú, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na akú dokáže z techniky primeranej rýchlosti zastaviť vozidlo, pokiaľ nie je inak obmedzený. To, čo je na strane 27. posudku je pravda, zle som to dnes interpretoval, aj pri 40 km/h rýchlosti by stret aut nastal, pokiaľ by vodič nebrzdil. Kolíznu situáciu možno oddeliť od následných okolností, ale dopravnú nehodu nemožno oddeliť od kolíznej situácie. Rozsah nehody súvisí s rýchlosťou jazdy poškodenej. 40 km rýchlosť by nebola náhla prekážka, na to aby sa vyhla stretu, by musela intenzívne brzdiť. Pri rýchlosti 40 km za hodinu prípadne 50 km, by síce mohlo dôjsť k zrážke, avšak následky by bolo oveľa menšie, možno by nedošlo ani k zraneniam osôb. Nedá sa vyjadriť, nevedel by to ani lekár, aké konkrétne následky by mala havária pri nižšej rýchlosti. Inak sa správajú osoby, ktoré čakajú náraz, než tie ktoré na to nie sú pripravené. To v akej vzdialenosti od vozidla sa poškodená vyhýbala obžalovanému, nehrá zásadnú rolu. Ak sa chcem otáčať, nepôjdem viac do stredu, ale viac si nadbehnem doprava, nevidím rozpory v tom, ako sa to odohrať mohlo, za normálnych okolností by sa koridory míňali, pre poškodenú nebolo podľa mňa obmedzujúce, že išiel z vedľajšej cesty, ale to, že sa začal obžalovaný otáčať. V posudku na strane 14. je stopa tri, kde sa nachádzalo predné ľavé koleso vozidla Schevrolet v čase stretu. To, či sa tam môže otáčať, je právna vec, v prílohe 2.1., ktorá by približne mohla vyjadrovať techniku jazdy, v čase, kedy sa mohol obžalovaný rozhodovať o svojom manévri, bola pre neho dosť zlá poloha, nemohol v spätných zrkadlách vidieť absolútne nič, obzretie sa človeka nemá šancu situáciu zmapovať na 100 %, má tam stĺpiky. Podľa mňa ten manéver bol vykonaný príliš skoro, čo sa týka bezpečnosti vykonania. Po technickej stránke stačilo manéver posunúť 10 metrov dopredu, situáciu pre neho by bola úplne iná. Jeho rýchlosť nemá vplyv na jeho otáčanie. Keby poškodená išla pomalšie, mal by väčšiu šancu ju vidieť. Obžalovaný urobil 1. chybu v tom, že do križovatky vošiel plynule, síce spomalil, ale nezastavil. Značka mu to tam neprikazuje, ale ste v plynulom pohybe, riešite situáciu, ten čas na zmapovanie celého priestoru sa zužuje, ale keby sa tam zastavil, tak podstatne lepšie môže zmapovať celú situáciu. Lepšie by bolo zastaviť, lebo zvyknú po pravej strane ulice parkovať vozidlá, obžalovaný samotný otáčací manéver vykonal vo veľmi blízkej vzdialenosti križovatky, aby videl v spätných zrkadlách situáciu na ul. M. R. Štefánika. Vozidlo nebolo rovno, bolo šikmo, teda mohol vidieť smer z ktorého prichádzal, a na bezpečné vykonanie manévru, by musel mať prehľad na ul. Štefánika, čo nemal. Bezpečný manéver mohol vykonať ďalej na ceste. Je technicky možné, že ak sa aj obžalovaný, aj spolujazdkyňa obzerala dozadu, nemuseli vidieť vozidlo poškodenej vzhľadom na polohu vozidla obžalovaného. Stĺpiky v aute môžu zabrániť viditeľnosti, preto je potrebné dlhšie sledovať situáciu. Prípadne keby obžalovaný zastavil na križovatke, tak by mal zbadať prichádzajúce vozidlo. Otázkou bola len rýchlosť a čitateľnosť, ako mohla poškodená prečítať konanie obžalovaného, čo mieni urobiť. Dopravnú nehodu nemožno spojiť výlučne s konaním jedného z účastníkov nehody. Na následkoch nehody sa podieľali obaja. To, aká je miera každého, je otázka na súd. Obaja účastníci nehody môžu mať pravdu, ak obžalovaný tvrdí, že poškodenú nevidel a poškodená tvrdí, že obžalovaného videla od križovatky. Nikdy sa nedá zosynchronizovať to, kedy kto čo vníma. Obžalovaný nemusel vidieť prichádzajúce vozidlo poškodenej kvôli odparkovaným vozidlám, pričom ide o stotiny sekundy. Pokiaľ nie je vozidlo v úplnej rovine s vozovkou, tak otáčanie sa a výhľadu zvnútra vozidla je neurčité a môže dochádzať ku chybám.
Podľa § 263 ods. 3 písm. a), b), c) Tr. por. so súhlasom prokurátora, obhajoby a obžalovaného čítajú sa zápisnice o výpovedi poškodených :
- výpoveď poškodeného V.. M. I. F. Č.. XXX - XXX
- výpoveď poškodeného N.. M. Č.Č., F. Č.. XXX,
- výpoveď poškodenej I.. I. Y. F. Č.. XXX,
- výpoveď poškodenej I.. N. N. F. Č.. XXX,
- výpoveď poškodenej V.. Z. R. F. Č.. XXX
- znalecký posudok z odboru traumatológie č. 7/2011 z čl. 184 - 192,
- zápisnica o výsluchu znalca I.. K. z čl. 139 - 140,
- lekárske potvrdenia z čl. 196 - 202,
- stanovisko B. I. F. Č.. XXX,
- odborné vyjadrenie z čl 294B
- osobné doklady obvineného z čl. 353 - 365
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 2 ods.1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Samosudca po vykonaní hlavného pojednávania a po zhodnotení všetkých dôkazov na ňom vykonaných dospel k záveru, že v danom prípade je nepochybné, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, avšak nie je trestným činom, keďže závažnosť konania obžalovaného s poukazom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je nepatrná.
Vykonaným dokazovaním a predovšetkým rozsiahlym vypočutím znalca z odboru cestnej dopravy bolo zistené, že prvotnou príčinou havárie bol nevhodne prevedený manéver obžalovaného v snahe otočiť sa do protismeru, pričom z jeho ľavej strany ho predbiehalo vozidlo poškodenej v tom istom jazdnom pruhu, následkom čoho došlo ku kolízii a vozidlo pošk. čelne narazilo do ľavej prednej bočnej časti vozidla obžalovaného, pričom došlo k zraneniu poškodenej ohodnotenej ako ublíženie na zdraví. Obžalovaný ani svedkyňa sediaca ich vozidlo malo zapnuté ľavé smerové svetlo, čo zase odporuje poškodená. Z hľadiska uvedenej prvotnej príčiny havárie možno vyvodiť, že nehodu spôsobil obžalovaný. Z potvrdenia OR PZ B. I. T. Č..W.. XXX je však zrejmé, že na danom mieste je možné sa otáčať do proti smeru a že v mieste stretu bola maximálna rýchlosť obmedzená na 40 km/hod. Zo znaleckého posudku vplýva,
že obžalovaný išiel primeranou rýchlosťou pri otáčaní okolo 20 km/h, na druhej strane poškodená pri prejazde daným miestom nedodržala miestnu predpísanú rýchlosť 40 km/hod a túto značne prekročila, podľa znalca išla rýchlosťou blížiacou sa 70km/hod, čo podľa názoru súdu mohlo mať vplyv, či už na vznik nehody a jej rozsah, ako aj na následkoch nehody. Môžeme len špekulovať, ako by dopadla predmetná kolízna situácia, ak by poškodená dodržala predpísanú rýchlosť a či by vôbec ku nej došlo. Znalec sa vyjadril v tom zmysle, že aj pri rýchlosti 40 km/hod by mohlo dôjsť k zrážke, pokiaľ by poškodená rýchlo a primerane nezareagovala na vzniknutú prekážku. Ohľadne toho, či by došlo alebo nedošlo k zrážke za dodržania rýchlosti nie je možné dať relevantnú odpoveď, čo však možno považovať za veľmi pravdepodobné je to, že rovnako obžalovaný ako aj poškodená pri menšej rýchlosti poškodenej by mali lepšie možnosti reakcie. Tiež možno dôvodne predpodkladať, že by následky nehody pri dodržaní rýchlosti poškodenej, pokiaľ by sa dané autá vôbec zrazili, boli nepomerne menšie, pričom je najviac otázne, či by vôbec došlo k takému zraneniu poškodenej, ktoré by vykazovalo znaky ublíženia na zdraví a od toho sa následne odvíjajúceho sa naplnenia skutkovej podstaty daného prečinu.
Ďalej možno dať za pravdu obžalovanému v tom, že vozidlo poškodenej nevidel, ani na križovatke ani pri otáčaní, čo bolo spôsobené podľa znalca na križovatke horším prehľadom a pri otáčaní nevhodne zvoleným uhlom otočenia. Súd ešte naviac uvádza, že je vôbec otázne pokiaľ by poškodená išla predpísanou rýchlosťou, či by vôbec pristúpila k predbiehaciemu manévru. Samozrejme súd opätovne uvádza, že toto sú úvahy, ktoré nemožno jednoznačne odhadnúť, ale ich možno dôvodne predpodkladať, pričom tieto otázky vyvolávajú dôvodné pochybnosti o totožnosti následkov daného skutku v prípade dodržania pravidiel cestnej premávky zo strany poškodenej so skutočným stavom.
Na tomto mieste je tiež potrebné spomenúť, že poškodená, ako sa aj sama v záverečnej reči vyjadrila, bola priestupkovo riešená za prekročenie rýchlosti pred samotnou haváriou, čo potvrdzujú aj listiny na č.l. 246, 247 spisu, za čo dostala pokutu 150,-€, čo dokresľuje celkový obraz danej situácie. Čo sa týka vzájomných obviňovaní obžalovaného a jeho spolujazdkyne voči poškodenej a jej priateľovi a opačne, súd uvádza, že nie je podstatné kto komu a akú náhradu navrhoval a kto si ako priznal vinu po vzniku nehody, podstatné sú fakty o nehode, ktorými sa súd vyššie zaoberal.
Z uvedeného možno zhrnúť, že síce obžalovaný spôsobil vznik kolízie tým, že sa snažil otočiť do protismeru v čase, keď bol predbiehaný vozidlom poškodenej, pričom túto nevidel, avšak poškodená významnou mierou prispela k vzniku samotnej nehody a predovšetkým k závažnejším následkom tým, že vysoko prekročila maximálnu rýchlosť povolenú v danom úseku.
Uvedené úvahy viedli súd k názoru, že vzhľadom na následky činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mieru zavinenia obž., je jeho závažnosť nepatrná, pričom je potrebné riešiť pochybenie na strane obžalovaného v priestupkovom konaní, pričom na takéto konanie vzhľadom na to, že ide profesionálneho vojaka, je príslušný veliteľ útvaru, v ktorom obžalovaný slúži.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konanie obžalovaného subsumovať pod priestupok podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, pričom na prejednanie je príslušný vzhľadom na osobu obžalovaného jeho veliteľ Vojenského útvaru, teda útvaru XXXX I.. Súd zároveň oznámil poškodenej, že v prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia si môže prihlásiť svoj nárok na náhradu škody na predmetný vojenský útvar.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 dní od oznámenia uznesenia, a to písomne na Okresný súd Banská Bystrica.