Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-309-2012.pdf
PDF · 127.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/309/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6102/2012-1.10 (35/2012-rozkl.) zo dňa 10.07.2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministra žalovaného č.: 6102/2012-1.10 (35/2012-rozkl.) zo dňa 10.07.2012 ako aj rozhodnutie žalovaného č.: 4383/2012-2.2 zo dňa 12.04.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 161,75 € na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 6102/2012-1.10 (35/2012-rozkl.) zo dňa 10.07.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.: 4383/2012-2.2 zo dňa 12.04.2012. Svojim prvostupňovým rozhodnutím žalovaný povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zák. č. 543/2002 Z.z. alebo zákon) a povolil výnimku podľa § 40 ods. 2,3 písm. c/ zákona na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Havranovo a v časti o povolenie výnimky na usmrtenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého žiadosť zamietol.
Žalobca, ktorý sa zúčastnil uvedeného správneho konania ako jeho účastník, v žalobe namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Poukázal na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku a tvrdil, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania doručené, nemohol reálne využiť právo účastníka konania, predovšetkým vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil so spôsobom, akým sa s uvedenou otázkou žalovaný vysporiadal, keď podľa žalovaného názoru nemal povinnosť zasielať kópie podkladov (spisu) a pre splnenie uvedenej povinnosti postačuje umožniť účastníkovi nazrieť do spisu. Nesprávnosť postupu žalobca namietal viackrát v konaní, pričom v žalobe doplnil, že list žalovaného - oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie zo dňa 09.03.2012, sa neuvádzajú žiadne správnym orgánom zadovážené podklady pre rozhodnutie, okrem súhrnnej tabuľky navrhovaných výnimiek v roku 2012 ako súčasť stanoviska Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) č. ŠOP SR/521/2012 zo dňa 06.03.2012.
Zároveň, ako tvrdil žalobca, z prvostupňového rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ktoré konkrétne skutočnosti viedli správny orgán k rozhodnutiu udeliť výnimku na ulovenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíry. Napriek tomu, že v rozhodnutí o rozklade žalovaný už detailnejšie opísal postup konania vo veci, vykonané dôkazy vymenoval bez toho, aby žalobcovi sprístupnil, aké konkrétne skutkové závery z nich vyplývajú.
Žalobca záverom žaloby dodal, že medveď hnedý je chránený živočích európskeho významu. Pokiaľ je udelená výnimka z jeho ochrany, je potrebné, aby boli podmienky tejto výnimky v konaní spoľahlivo zistené a preukázané. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z mylnej domnienky o možnej celoplošnej regulácii početnosti medveďa hnedého.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby doručenom súdu dňa 13.11.2012 uviedol, že žalobu nepovažuje za dôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
V reakcii na prvú v žalobe uvedenú námietku, že nebolo žalobcovi umožnené sa riadne vyjadriť k podkladom rozhodnutia, žalovaný poukázal na znenie § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca bol poučený o svojom práve nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čím súčasne podľa názoru žalovaného bola dostatočne naplnená aj povinnosť oboznámiť účastníka správneho konania s podkladmi. Tým, že žalovaný oznámil možnosť oboznámiť sa s podkladmi (s celým spisovým materiálom) v mieste sídla žalovaného počas pracovnej doby, dal žalobcovi dostatočný priestor na uplatnenie jeho práv, pričom podľa žalovaného správny poriadok neukladá povinnosť zasielať účastníkovi pred rozhodnutím kópiu spisu.
K námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že § 40 ods. 2, 3 zák. č. 543/2002 Z.z. umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považoval za smerodajné odborné stanovisko ŠOP SR, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. Podobnosti v odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch sú podľa žalovaného spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch je skutkový stav veci v základných črtách rovnaký, nakoľko sa jedná o povolenie výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret tohto živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Podobnosť v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je podľa žalovaného daná tiež potrebou dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbali na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Žalovaný deklaroval, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. Vyhodnocované sú evidované škody spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možné ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok stanovených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Žalovaný odmietol námietku, že v rozhodnutiach sú uvedené iba všeobecné konštatovania a že sa správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu a s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z predloženej žiadosti o povolenie výnimky.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 14.02.2012 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia Viackov o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 2 kusy. V žiadosti žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil tým, že počet medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, dochádza k častým stretom medveďa s ľuďmi (najmä pri zbere lesných plodov), vznikajú škody na poľnohospodárskych plodinách a sú hlásené návštevy medveďov v záhradách v intraviláne obce Liptovské Kľačany.
Na základe žiadosti žalovaného vypracovala dňa 06.03.2012 ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2012, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg.
Rozhodnutím č. 4383/2012-2.2 zo dňa 12.04.2012 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/ povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. Žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého žalovaný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, s ktorou sa nestotožnil z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol vo vyjadrení ku žalobe zaslanej súdu. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíry nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíry prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister žalovaného rozhodnutím 6102/2012-1.10 (35/2012-rozkl.) zo dňa 10.07.2012, rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie ku žalobe.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.
Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.
Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003)
Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.
Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia a každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.
Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil, v priebehu konania žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,
f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva
Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NATURA 2000" a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona zakazuje jeho úmyselný odchyt alebo usmrcovanie. Potreba zadefinovania činností uvedených v § 35 ods. 1 zákona, ktorých realizácia je voči chráneným druhom živočíchov zakázaná, vyplynula z povinností stanovených v čl. 12 smernice o biotopoch a v čl. 5 a 6 smernice o vtákoch. Zákonom stanovené podmienky ochrany chránených druhov živočíchov sú súčasťou systému prísnej ochrany vybraných druhov v ich prirodzenom areáli rozšírenia. Medveď hnedý je chráneným druhom živočícha európskeho významu (§ 4 a príloha č. 4 k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a
krajiny). Preto i zákaz podľa ustanovenia§ 35 ods. 1 písm. a/ sa vzťahuje na prirodzený areál medveďa hnedého vo voľnej prírode.
Medveď je vo voľnej prírode chránenou súčasťou rozmanitej škály divo žijúcich druhov zvierat a jeho výskyt v určených lokalitách je prirodzený. V miestach jeho výskytu a pohybu treba rátať i s možnosťou stretu s človekom, čo je asi z pohľadu človeka (a asi aj medveďa) neželané, avšak v zmysle vyššie uvedeného to nemožno považovať za dôvod vyvolávajúci potrebu zasiahnuť do populácie medveďa.
Z uvedeného ďalej vyplýva, že potreba prísnej ochrany medveďa sa netýka miest mimo jeho prirodzeného výskytu - voľnej prírody. Takýmito lokalitami sú predovšetkým ľuďmi obývané oblasti. Pokiaľ medveď prenikne do uvedených lokalít, jedná sa zväčša o synantropného jedinca, ktorý z akýchkoľvek dôvodov svoju prirodzenú plachosť pred ľuďmi stratil, je naviazaný a závislý pri hľadaní potravy na zdroje poskytované človekom (kontajnery s odpadkami, sklady krmiva pre poľnohospodárske zvieratá), ktoré sa nachádzajú v blízkosti ľudských sídiel, v intraviláne obcí, resp. v ich bezprostrednom okolí.
V § 40 sú striktne vymenované podmienky, za ktorých je možné povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, teda zo zákazov ustanovených v § 34 - 38 (čl. 12 až 15 smernice o biotopoch). Ustanovenie § 40 ods. 2, 3 určuje podmienky a dôvody udelenia takejto výnimky. Podľa názoru súdu k udeleniu výnimky by malo dochádzať len vo výnimočných situáciách, po prísnom a zodpovednom posúdení všetkých okolností a za dodržania zákonom presne stanovených pravidiel. V záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí (§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona) možno povoliť odchyt, plašenie, príp. usmrcovanie veľkých šeliem, akou je aj medveď.
Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo.
Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Naviac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.
Populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Pokiaľ má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom najmä mimo miest jeho prirodzeného výskytu, hlavne v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.
V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie Poľovníckeho združenia Viackov, žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil škodami spôsobenými v roku 2011 na poľnohospodárskych kultúrach, stretmi v extraviláne obce s ľuďmi a zaznamenanými vniknutiami medveďov do intravilánu obce Liptovské Kľačany. Žiadateľ bližšie neoznačil lokalitu, kde ku škodám a stretnutiam došlo, najmä či išlo o miesta v bezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo vzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom na prirodzený výskyt medveďa musí správať obozretnejšie. Nebol predložený ani žiaden doklad o pohybe jedincov medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel. V stanovisku ŠOP SR k žiadosti sa len konštatuje možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti boli medveďmi spôsobené škody na poľnohospodárskych kultúrach bez bližšieho spresnenia a hospodárskych zvieratách v susednom poľovnom revíri.
Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené za dva úkony právnej služby po 127,16 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd), paušálnu náhradu 2x 7,63 € a 20% DPH v sume 26,96 €. Tarifnú odmenu za uvedené úkony vyčíslenú sumou 323,5 € súd krátil o polovicu na sumu 161,75 €, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd viac ako 50 žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo času spojeného s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie. Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené trovy zastúpenia za žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tejto žiadosti nebolo súdom vyhovené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.