Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/182/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú X. Y., W. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca Y.. K. Y., W.. XX.X.XXXX, F. V., O. Č.. XX, za účasti matky Y.. Y. Y.I., W.. X.X.XXXX, F. V., Q. Č.. XX, zastúpenej advokátkou, JUDr. Janou Bajužíkovou, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 8, P. O. BOX 58, v konaní o striedavú výchovu maloletej t a k t o

rozhodol:

Návrh otca na nariadenie striedavej výchovy z a m i e t a.

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -255 zo dňa 12.11.2009 v časti úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Emou každý párny víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Otec bude mať počas nepárnych týždňov dieťa u seba od stredy od 17:00 hod. do piatku 17:00 hod. Styk upravený počas vianočných a veľkonočných sviatkov a prázdnin zostáva nezmenený, ako aj povinnosť matky dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojim bytom, kde je otec povinný si dieťa prevziať.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Otec maloletej X. podal návrh na striedavú výchovu z dôvodu, že by sa rád rovnocenne s jej matkou podieľal na výchove ich dcéry. Aj keď má styk s ňou upravený tak, že môže byť s dieťaťom každý druhý týždeň od soboty do nedele, počas vianočných a veľkonočných sviatkov a školských prázdnin, stále je to pre neho ako otca málo. Tvrdil, že v konaní o rozvod manželstva súdna znalkyňa posúdila schopnosť starať sa a a vychovávať dieťa u oboch rodičov rovnako pozitívne. Domnieva sa preto, že striedavou starostlivosťou bude aj maloletej zabezpečené zachovanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi. Chcel, aby X. bola v jeho starostlivosti od osemnástej hodiny každého prvého dňa v každom kalendárnom mesiaci v každom roku do osemnástej hodiny každého 16. dňa každého kalendárneho mesiaca každého roku. Okrem toho navrhol rozdeliť na polovicu letné prázdniny dcéry.

Matka s jeho návrhom nesúhlasila. Tvrdila, že sa o návrhu otca s dcérou rozprávali a dcéra napriek tomu, že má otca rada a navštevuje ho, nechce mať nariadenú striedavú starostlivosť. Keďže rodičia spolu nekomunikujú a na ničom sa nikdy nezhodnú, nevie si takýto spôsob starostlivosti o ich dcéru predstaviť.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na rozporné stanovisko rodičov k striedavej osobnej starostlivosti Referát sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhol rodičom odborné psychologické poradenstvo na RPPS ÚPSVaR, ktoré rodičia akceptovali. Zo správy referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR vyplynulo, že maloletá X. má k obom rodičom silný emocionálny vzťah. V jej želaniach je vyjadrená potreba byť s otcom častejšie než teraz, formu striedavej starostlivosti nemá ujasnenú, záleží od postoja a dohody rodičov a dĺžky pobytu. Ak s ňou budú obaja rodičia súhlasiť a pobyt u jedného rodiča nebude dlhší ako týždeň, vie si to predstaviť.

Rodičia maloletej spolu nekomunikujúcu, zotrvávajú na svojich postojoch a stanoviskách. Možnosť spoločnej konzultácie, ktorú navrhla psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, matka neprijala.

V prípade, že dôjde k zmene postoja rodičov a odporúčanú striedavú osobnú starostlivosť, ktorá by bola v záujme maloletej, nebudú ochotní akceptovať, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. , znaleckým posudkom súdnej znalkyne PhDr. Capovej ako aj ďalšími písomnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

O právach a povinnostiach k maloletej X. bolo rozhodnuté pri rozvode manželstva jej rodičov rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. - 255 zo dňa 12.11.2009.

Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na dieťa výživným vo výške 150,- eur mesačne. Týmto rozsudkom bol upravený aj styk otca s dcérou každý párny víkend od soboty 09:00 hod. do nedele 17:00 hod. a počas letných prázdnin v júli od 17.7. do 31.7. tak isto počas vianočných sviatkov od 23.12. do 25.12. v párnom roku a v nepárnom roku od 31.12. do 1.1., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka 17:00 hod do pondelka 17:00 hod, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatku do posledného dňa prázdnin.

Z výpovede otca maloletej súd zistil, že trvá na svojom návrhu a žiada zriadiť striedavú výchovu jeho dcéry. Nevidí žiadne zákonné prekážky, ktoré by tomu bránili. Spočiatku bol s dcérou každý deň, lebo aj po rozvode bývali v jednom byte, ale od augusta 2010 sa matka s dcérou odsťahovali na Hlinkovu ulicu, a potom dcéru už vídal len tak, ako bolo uvedené v rozsudku. Netvrdil, že by mu matka ich dcéry bránila v styku s ňou, ale chcel by sa rovnakým dielom podieľať na jej výchove, aby ich dcéra mala aj mužský vzor. Po rozvode manželstva sa neoženil, žije sám v štvorizbovom byte. Je to byt, kde do rozvodu býval s dcérou a jej matkou. Má priateľku, s ktorou sa vzájomne navštevujú. Nemá problém vykonávať domáce práce a starostlivosť o dieťa, aj počas manželstva pomáhal v týchto činnostiach, domnieva sa, že by bol schopný sa o dcéru riadne postarať. Ak by súd vyhovel jeho návrhu, dcéru by mohol vodiť do školy. Začína pracovať o 07:30 hod a dieťa by dal ráno do družiny. Mohol by požiadať zamestnávateľa aj o zmenu pracovnej doby. Dcére spomínal túto možnosť striedavej starostlivosti a nemala námietky. Boli na pohovore u psychologičky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a pokiaľ vie, ich dcéra sa vyjadrila tak, že bola by rada, keby sa striedali v jej výchove po týždni, lebo 2 týždne sa je zdajú byť dlho.

Otec maloletej pracuje ako vyšetrovať na polícii SR a jeho čistý priemerný mesačný zárobok je 1.100,- eur. Matke maloletej posiela pravidelne 180,- eur mesačne. Kúpil svojej dcére viaceré športové pomôcky, úplnú výbavu na lyžovanie, kolieskové korčule s prilbou a podobne, kupuje jej aj iné veci a chodí s ňou aj do kina. Je pravdou, že cez víkendy s nimi chodí aj jeho priateľka a jej syn, ale on sa popritom rovnakým dielom venuje aj dcére a myslí si, že je dobré, keď dcéra vidí, ako funguje vzťah muža a ženy pri normálnom spolužití. Mrzí ho, že ich dcéra prestala chodiť do tanečného krúžku a na výtvarný krúžok, vidí, že je veľmi nadaná a je to škoda, že tieto aktivity zanechala.

Čo sa týka určenia výživného, v prípade, ak by súd vyhovel jeho návrhu na striedavú výchovu uviedol, že by uhrádzal všetky pravidelné platby dcéry (družina, jedáleň, základná umelecká škola, mesačný cestovný lístok, návštevy u odborných lekárov, ošetrenie u stomatológa). Čo sa týka kupovania vecí na ošatenie a stravu, vždy by ich kúpil dieťaťu ten rodič, u ktorého by dieťa bolo. Súhlasil by s tým, aby

rodinné prídavky boli vyplácané matke a on by mal možnosť daňového odpisu. Mimoriadne výdavky by hradili spoločným dielom, napr. výlety, školy v prírode a podobne.

Otec maloletej nepopieral averziu voči matke maloletej, ale tvrdil, že vecne sa s ňou dokáže baviť o všetkých problémoch. Myslí si, že to nemôže byť prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak matka odmieta s otcom komunikovať, pretože by tak bol zmarený každý taký návrh, s ktorým by matka nesúhlasila.

Z výpovede matky maloletej súd zistil, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou o ich dieťa, pretože ani počas manželstva sa otec dcére nevenoval tak, ako by sa patrilo. Buď bol v práci, alebo pri počítači, alebo trávil čas mimo domu. Matka striedavú výchovu ako takú za správnu nepovažuje. Domnieva sa, že dieťa by malo mať primárne vedenie a výchovu u rodiča, ktorému je zverené. Nikdy nebránila otcovi, aby chodil pre ich dcéru aj vtedy, ak to nemal súdom určené, ale on takúto možnosť zriedka využíva. Počas pracovného týždňa pre dieťa nechodí. Aj v čase, keď boli manželia počas 9 rokov života dcéry o ňu neprejavoval žiaden záujem. Ak nebol v práci, chodil cvičiť, hrať speaning a mal aj iné ženy. Možno aj preto dcéra odmietavo reaguje na jeho súčasnú priateľku. Ďalej matka uviedla, že sa rozviedla preto, že manžel mal známosti s inými ženami a ako počula od dcéry, aj teraz jej už predstavil viaceré priateľky. Cez víkend chodia s dcérou na výlety a vždy sú tam aj jeho priateľky so svojou rodinou. Toto sa ich dcére veľmi nepáči, chcela by, aby sa otec jej venoval celý čas, nielen okrajovo. Nevie si predstaviť, ako by to znášala, keby bola s ním v jednom byte. Každý z rodičov má iný spôsob výchovy ich dcéry a autoritatívny prístup otca k nej dcéra ťažko znáša. Keď si kupovala byt, v ktorom teraz žije s dcérou, dohodli sa s bývalým manželom, že ich spoločný byt sa predá a z výťažku predaja dokáže uhradiť časť hypotekárneho úveru, čo sa však nestalo. Preto svoje majetkové vzťahy riešia na súde a aj to prispieva k tomu, že spolu zle komunikujú.

K tejto výpovedi matky otec maloletej uviedol, že to nie je pravdou, pokúšal sa o časté stretnutia s dcérou, ale matka mu to nedovolila s tým, že keď chcel rozvod, tak toto sú jeho dôsledky. Ohradil sa aj voči výroku matky, že má kontakty s mnohými ženami, nikdy to nebolo preukázané.

Matka maloletej pracuje ako učiteľka na ZŠ Polianska v Košiciach, kam chodí spolu s dcérou MHD. Jej čistý priemerný mesačný zárobok je 600,- eur. Okrem X. sa stará aj o 18 ročného syna, ktorý ešte stále študuje. Nebýva však s nimi v spoločnej domácnosti, bol zverený svojmu otcovi. Mesačne na neho prispieva výživným vo výške 42,- eur.

Maloletá X. má 11 rokov, chodí do 5. triedy ZŠ Polianska, ktorá sa nachádza na Podhradovej ulici. Matka jej okrem bežných školských pomôcok a potrieb musí pravidelne kupovať mesačný cestovný lístok v hodnote 10,- eur. Platí jej školské obedy vo výške 20,- eur, dieťa chodí do družiny, za ktorú sa platí 8,50 eur. Škola organizuje rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, za ktoré sa tiež platí. Maloletá vo voľnom čase chodí na klavír do Ľudovej školy umenia, za čo sa štvrťročne platí 42,- eur a potrebuje jej tam tiež kupovať školské pomôcky a potreby. Nepotrebuje pravidelné kupovanie liekov, aj keď v poslednom čase bola opakovane chorá a matka zaplatila za lieky viac ako 15,- eur. Pravidelne chodí s dcérou k zubnej lekárke, kde sa za ošetrenie platí od 10,- eur do 20,- eur. Keďže boli v poslednom čase s dcérou vypísané viac ako 3 týždne, odrazilo sa to aj na matkinom príjme. V auguste idú s dcérou na dovolenku, za čo zaplatila 680,- eur pre obe, pretože za dieťa musela zaplatiť ako za dospelú osobu.

Matka maloletej tvrdila, že okrem toho, že otec pravidelne platí súdom určené výživné, nad rámec ničím na potreby dcéry neprispieva, naopak, niektoré veci, ktoré jej zakúpila, ponechal u seba doma, aby si mala u neho čo obliecť. Dal dcére svoj starší mobilný telefón, ale už asi 4 mesiace jej kredit nedobil. Maloletá mala oslavu pri príležitosti 1. svätého prijímania, za ktoré zaplatila 350,- eur a dcéra bola veľmi sklamaná, že od otca nedostala ani jeden kvet.

Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že nie sú splnené všetky náležitosti, ktoré sú predpokladom na nariadenie striedavej starostlivosti najmä to, že rodičia spolu nekomunikujú. Averzia otca voči matke maloletej je zrejmá aj z toho, že po celý čas na pojednávaní ju nedokáže osloviť ani krstným menom, alebo „matka mojej dcéry“, vždy ju len striktne nazýva odporkyňou.

Súd v prítomnosti kolíznej opatrovníčky vypočul maloletú X., ktorá uviedla, že chodí do 3.- 5. triedy ZŠ a má veľmi dobré známy, na vysvedčení mala čisté jednotky. Nepotrebuje sa veľa učiť, školu zvláda aj tak. Má rada oboch rodičov, rada chodí k otcovi, prijala by, keby s ním mohla byť častejšie aj cez týždeň, nielen keď má s ním upravený styk súdom. Potom, ako jej sudkyňa a kolízna opatrovníčka vysvetlili princípy striedavej starostlivosti a porozprávali jej o tom, ako ju obaja rodičia majú rovnako radi uviedla, že napriek tomu nechce bývať dva týždne u ocka a ani týždeň. Dobre sa cíti doma a tam nech pre ňu ocko chodí, ak bude mať na ňu čas. Mohli by ísť spolu po škole do mesta a podobne. U ocka jej vadí jeho priateľka, myslí si, že ona ju nemá rada.

X. bola vypočutá aj na poslednom pojednávaní, kde uviedla, že oboch rodičov má rovnako rada, ale vidí, že rodičia medzi sebou nedokážu riadne komunikovať a že ona sa niekedy cíti medzi nimi ako taký nárazový element. Povedala, že u otca je rada, rozumie si dobre aj s jeho priateľkou aj s jej synom, ktorý je však natoľko mlčanlivým človekom, že si nevyžaduje nijaké pozornosti z jej strany a k ich častejšiemu kontaktu ani nedochádza. Nemajú voči sebe žiadne výhrady, ale jednoducho on si robí svoju prácu, chystá sa do školy a zvyšok voľného času trávi hrou na počítači. X. povedala aj to, že nechce zažívať to, čo zažívala jej priateľka, ktorá mala nariadenú striedavú starostlivosť u oboch rodičov a pobehovala medzi nimi. Rodičia takisto napriek tomu, že vedeli spolu lepšie komunikovať, ako to vedia jej rodičia, dostávali sa kvôli tomu do rôznych konfliktov, ktoré potom znášala jej kamarátka veľmi zle. Preto aj požiadali o zrušenie tejto striedavej starostlivosti. Nechce byť v striedavej starostlivosti rodičov, chce zostať aj naďalej u mamy, ale chce, aby jej mama neobmedzovala jej stretávanie sa s otcom. Bola by najradšej, keby toto stretávanie mohlo byť vtedy, keď si to ona sama zmyslí a kedy jej to bude najviac vyhovovať.

To, že na pojednávaní bola vypočutá jeho maloletá dcéra, otec nepovažoval za vhodné. Myslí si, že jej vyjadrenia boli preto také, ako ich súd o nich informoval, pretože dieťa vypovedalo pod vplyvom matky. Poukazoval najmä na to, že matka prvé, čo spomenula, keď sa jej súd pýtal na názor ohľadom striedavej výchovy bolo to, že by prišla o časť výživného, ktoré otec teraz posiela na dcéru. Myslí si, že matke maloletej ide najmä o peniaze a nie o potreby dieťaťa. O striedavej výchove hovoril s dcérou asi pred 35 dňami a vtedy mu povedala, že ona to rozhodnúť nechce. Domnieva sa, že dcéra nechce ublížiť svojej matke. Domnieva sa, že jeho dieťa má právo na to, aby aj on sa podieľal na jeho výchove, myslí si, že on má na to všetky predpoklady, nebolo v konaní preukázané, nič také, čo by tomu bránilo.

Otec potvrdil, že X. strávila u neho dlhšiu dobu počas letných prázdnin. Tak ako bolo dohodnuté na pojednávaní, X. prišla k nemu, bola u neho dva týždne na prelome mesiacov júl, august a august, september. Jeden týždeň neprišla, pretože mala v škole nejaké vystúpenie, ale sama navrhla, aby si ten týždeň nahradili nejakým iným týždňom. Bola u neho rada, spokojná, dokonca aj jej vzťah k jeho priateľke bol normálny, otec mal pocit, že aj deti si rozumejú. Spočiatku sa vyskytol len jeden drobný problém, ktorý pre neho ale nebolo celkom jednoduché vyriešiť, pretože X. neprišla s náhradným oblečením, ani obutím. Bol s ňou týždeň vo Vysokých Tatrách a nemal ju do čoho prezuť. Dostal od mamy dieťa len v sandáloch a v krátkych nohaviciach a tielku. Pýtal pre dcéru nejaké veci od jeho matky, povedala mu, aby jej ich kúpil. Povedal jej, že ich kupovať nebude, lebo momentálne na to peniaze nemá. Neskôr matka dieťaťu veci doplnila.

Na otázku súdu, prečo otec trvá na striedavej starostlivosti ak bolo konštatované z každej strany, že maloletá sa stretávaniu s ním nevyhýba a že mal možnosť stretávať sa s dcérou aj v iné ako vymedzené dni, otec uviedol, že je to preto, že by sa rád podieľal rovnakým dielom na výchove dcéry, na jej usmerňovaní do ďalšieho života. Rád by mal väčší vplyv na to, čo robí jeho dcéra napríklad aj vo voľnom čase. On vidí, že ich dieťa má mnohé vlohy a talent na hudbu, tanec, maľovanie, šport a matka nie je natoľko ambiciózna, aby tieto vrodené vlohy dcéry rozvíjala. Myslí si, že je to na škodu maloletej. Čo sa týka ich sporu ohľadom osemročného gymnázia, v tomto matke ustúpil a rozhodol sa nenástojiť na tom. Bolo rozhodnuté tak, že dieťa na toto osemročné gymnázium nenastúpi. Tvrdil, že by nedošlo k rozpoltenej výchove ich dcéry, pretože je logické, že by nemohol vplývať na to, čo robí dieťa ak je 2 týždne u svojej matky. On by bol rád, aby dieťa videlo aj iný model života, aby videlo, že človek si za svojimi cieľmi musí ísť aj cez rôzne prekážky, že sa musí obetovať a byť ambicióznejším v živote. Ak by mal pocit, že by matka týmto jeho snahám bránila, potom by bol za to, aby súd zveril dieťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.

Ďalším argumentom z jeho strany je aj tá skutočnosť, že matka sa s ním odmieta rozprávať o tom, čo je pre ich dieťa dôležité a podstatné a že ak on prišiel s nejakým zmysluplným nápadom, alebo s nápadom o ktorom si myslel, že by bol výhodný pre ich dcéru, matka ho jednoducho zrušila s poukázaním na to, že dieťa je zverené do jej starostlivosti a on jej do toho nemá čo rozprávať.

Tvrdil, že nie je pravdou, že by nerešpektoval zaužívané zvyklosti vo vzťahu výchovy k dcére. Čo sa týka toho, že chodí dieťa u neho neskoro spať to nie je pravdou, dával ju spávať o siedmej, na čo mu X. sama povedala, že mamka už súhlasí s tým, aby chodila spať o pol ôsmej. Ak to nedodržal, bolo to len v tie dni, kedy do školy nechodila a na druhý deň sa nemusela skoro ráno zobudiť. Bolo to cez prázdniny, alebo v piatok a v sobotu. V taký čas X. zaspí o ôsmej, o deviatej.

Otcovi maloletej vadí to, že dieťa má svoj účet na facebooku a chodí na pokec, myslí si, že vzhľadom k jej veku je to absolútne nevhodné. Tieto účty jej zriadila matka.

K vyjadreniu otca matka uviedla, že je síce pravdou, že X. rada chodila k otcovi a ten posledný týždeň, kedy tam mala ísť a nešla, nešla kvôli tomu, že mala vystúpenie v škole a na toto vystúpenie pozvala aj starých rodičov. Chcela byť doma, chcela sa na to pripraviť, zobrať si veci, ktoré k tomu vystúpeniu potrebuje a možno aj odísť z neho spoločne s rodinou. X. jej sama povedala, že prečo by mala chodiť k otcovi, keď ešte o tom nie je právoplatne rozhodnuté súdom. Nepovedala to týmito slovami, ale tak to vyznelo. Nikdy nebránila a ani nemieni brániť dcére, aby k otcovi chodila, ak si on nájde čas, ktorý bude môcť dcére venovať a dcéra s ním bude chcieť ísť. Myslí si, že dcéra sa aj s otcovou priateľkou dobre cíti, ale nevyhovuje jej to, keď otec musí služobne odísť do práce a do školy ju odvedie jeho priateľka. Možno žiarli, ale matka vidí, že s týmto sa ešte nevie celkom vysporiadať. Preto nechce, aby bola určená striedavá starostlivosť, aby to nebolo direktívne určené. Je presvedčená, že otec by aj v čase jej choroby alebo iných prekážkach na jej strane trval na tom, aby tento čas dcéra strávila u neho a ona v taký čas by radšej bola s matkou. Navrhla, aby sa styk dcéry s otcom rozšíril tak, aby ju mohol mať aj v piatok poobede od 17:00 hod a počas celých jarných prázdnin každý druhý rok. Je pravdou, že dcére zriadila účet na počítači, ale dieťa tam má len svojich priateľov zo školy a ich spoločných známych, matka pozná heslo, kontroluje komunikáciu dcéry. Dcéra komunikuje s priateľmi len vtedy, keď je matka doma. Čo sa týka vecí, ktoré nedala otcovi, je to pravdou, nedala mu ich, pretože v minulosti, keď mu dala kopec vecí, nevrátil jej ich. Až po veľkom naliehaní jej vrátil polovicu vecí, ktoré boli už malé, musela ich vyhodiť a tie, ktoré neboli vrátené, musela dokúpiť. Kupovala dvojmo veci pre dcéru a na to ona peniaze nemá.

Súd na posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti nariadil znalecké dokazovanie. Súdna znalkyňa PhDr. Capová vyšetrila rodičov a maloletú a dňa 2.5.2012 podala znalecký posudok, v ktorom uviedla, že na obdobie kedy bývala maloletá s rodičmi v spoločnej domácnosti si X. pamätá a popisuje aj časté hádky medzi nimi, ktorých bola svedkom. Časť niektorých popísala, bola pre ne často smutná. Dnes býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v novom byte kam sa spolu presťahovali a jej otec ostal bývať v byte, kde dovtedy bývali všetci spolu. Pomery v ich rodine sa zmenili v tom zmysle, že kým tam býval s nimi aj jej otec, boli všetci spolu každý deň. Takto bývali určitý čas aj po rozvode rodičov maloletej X.. V tom čase sa otec dcére venoval, chodili často na spoločné výlety. Od kedy už všetci spolu nebývajú, nie je s otcom každý deň, je s ním počas víkendov tak, ako bolo rozhodnuté súdom. Táto situácia maloletej vyhovuje z toho hľadiska, že sa s otcom pravidelne stretáva, je s ním v kontakte, ale zároveň býva spolu so svojou matkou čo jej vyhovuje viac, lebo si s matkou rozumie a sú si blízke. Teraz, keď sa jej otec domáha úpravy styku formou striedavej osobnej starostlivosti o ňu, X. prežíva istý citový chaos, ktorý ju citovo zneisťuje a vyvoláva vnútornú tenziu v jej prežívaní vo vzťahu k rodičom. X. je citovo naviazaná na oboch rodičov a má rovnako k otcovi ako aj k matke pozitívnu emotívnu väzbu a intenzívny vzťah. Na druhej strane je na ňu kladený tlak pre rozhodnutie, resp. vyjadrenie sa k zmene doterajšej formy úpravy styku s otcom. Práve z tohto dôvodu je jej vzťah k rodičom v súčasnosti poznačený a X. má pocit, že musí rozhodnúť o tom, na čom sa nedokážu dohodnúť jej rodičia. Toto ju s ohľadom na jej fyzický vek, ako aj psychiku výrazne vyčerpáva, zaťažuje a citovo zneisťuje. X. javila počas znaleckého psychologického vyšetrovania známky psychickej a emotívnej instability, ale jej správanie nebolo poznačené patologickými symptómami. So súčasnou situáciou je síce stotožnená, ale neprítomnosť otca jej vadí a citovo jeho neprítomnosťou stráda. Počas priebehu znaleckého posúdenia znalkyňa zaznamenala u X. mierne napätie, ktoré síce maloletá nepriznala, ale ktoré súviselo s jej obavami, či sa bude môcť aj v budúcnosti stretávať so svojim otcom aj potom, keď

už bude otec bývať spoločne so svoju priateľkou a jej deťmi. Aj napriek zmenám, s ktorými sa musela stotožniť, odsťahovanie sa od otca, bývanie v novom byte spoločne s matkou, nezaznamenala u nej znalkyňa zníženú toleranciu na záťaž. V sociálnom kontakte je komunikatívna a dokáže akceptovať svoje okolie, nevytvára medzi sebou a okolím sociálnu bariéru a zatiaľ sa neuzatvára do ulity svojho mikrosveta, kde by sa cítila neohrozene. Naopak, X. má rada spoločnosť, je sociabilná. Rada nadväzuje nové kontakty s rovesníkmi. V ich spoločnosti sa cíti dobre, čo prezentovala aj tým, že rada chodí do záujmových krúžkov, kde sa veľmi dobre cíti.

K matke má X. pozitívny vzťah, váži si ju, pretože sa o ňu stará, učí sa s ňou a venuje sa jej. Cíti sa v jej prítomnosti príjemne, sú si blízke. Vadí jej na nej len to, že všetko čo povie, musí byť hneď urobené a tak ako si to matka predstavuje.

Svojho otca má X. rada a jeho neprítomnosť jej vadí. Teší sa na každé stretnutie s otcom, páči sa jej najmä to, že otec vie všetko urobiť. Rovnako sa jej páči na otcovi to, že rád športuje a aj ju vedie k športu. Je rada, keď sú s otcom spolu. On jej pomáha, venuje sa jej. Na otcovi jej vadí presne to, čo jej vadí aj na matke. Aj otec chce, aby sa všetko spravilo hneď a tak ako si to želá on.

Má nevlastného brata S., ktorého má jej matka z prvého manželstva. S ním nie je v dennom kontakte a napriek tomu ho má rada a nevylučuje ho zo svojej blízkosti.

X. sa vyjadrila, že v budúcnosti sa chce stretávať so svojím otcom, nebráni sa ani tomu, aby s ním bola dlhšie a častejšie, ale praje si, aby to nebolo na príkaz, že musí, ale podľa toho, ako to bude cítiť ona a kedy s ním ona bude chcieť byť.

Znalkyňa zistila, že aj keď je X. citovo naviazaná na obidvoch rodičov, v čase znaleckého dokazovania zaznamenala u nej intenzívnejšiu citovú väzbu na matku, ktorá je jej osobnostne a citovo bližšia.

Z vyšetrenia otca znalkyňa zistila, že jeho osobnosť je kompaktná bez patologických symptómov, neboli u neho zaznamenané klasifikované kontraindikácie v jeho osobnostnej štruktúre. Súčasnú situáciu prežíva pomerne emotívne a intenzívne. Nie je s ňou vnútorne stotožnený a nedokáže sa s ňou ani vyrovnávať. Obáva sa toho, že súd nebude akceptovať jeho návrh na úpravu styku formou striedavej starostlivosti, čím bude trpieť najmä maloletá dcéra X., ktorá je na neho citovo naviazaná.

Na otázku znalkyne kedy a prečo dospel k tomu, že podal návrh na úpravu styku formou striedavej starostlivosti a prečo si myslí, že to bude pre jeho dcéru X. lepším riešením, odpovedal, že zvažoval, čo bude pre ich dcéru vhodnejšie a dospel k názoru, že obaja ako rodičia sú spôsobilí vychovávať ich dcéru X.. Odvolával sa na závery znaleckého posudku vypracovaného Y.. H. Q. dňa 2.7.2009. Tvrdil, že obaja majú záujem o ich dcéru a X. má citové väzby na nich oboch a táto forma úpravy je v súlade s jej potrebami. Zároveň bude takto rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a dieťa bude v pravidelnom kontakte s obidvomi rodičmi.

Znalkyňa ďalej uviedla, že počas klinického pozorovania správania sa otca maloletej zistila, že navrhovateľ všetko prehodnocoval cez svoje subjektívne nazeranie na danú záležitosť a svoje citové prežívanie. Prezentoval počas znaleckého dokazovania aj svoje sklamanie z toho, ako matka začala účelovo manipulovať X. v tom zmysle, že X. už začína vnímať úpravu styku formou striedavej starostlivosti ako istú formu jej obmedzovania a ako stratu stáleho domova. Otca charakterizovala ako emotívne situačne instabilnú osobnosť bez porúch v afektívnom obraze, integrovanú bez psychickej stigmatizácie. Ide o extrovertne zameranú osobnosť s optimistickým ladením, ako aj primeranou sebareflexiou. Zaradila ho do BC kvadrantu, čo znamená, že ide o tzv. egocentrickú osobnosť. K okoliu prechováva istý odstup, orientuje sa na vlastné potreby, nerobí nič, čo by malo ísť na úkor jeho vlastných potrieb, či záujmov. Má však primeranú sebareflexiu. Vlastné zlyhanie si dokáže priznať. Má výrazný cit pre zodpovednosť. Dokáže prevziať na seba dôležité rozhodnutia aj napriek tomu, že môže o veľa prísť. Osobnostná štruktúra otca maloletej je stabilná, ale vnútorne nevyrovnaná. Ako rodič - otec chce pôsobiť výchovne vhodne na dieťa, ale až príliš obsadzuje výchovný priestor okolo dieťaťa a sám aktivuje v psychike dieťaťa symptómy závislosti od jeho pomoci, bez akceptácie a primeraného rešpektovania názorov aj svojho partnera. Ako rodič je otec spôsobilý starať sa o maloleté dcéru a to vytrvalo a precízne. Vyžaduje však dodržiavanie ním uznávaných noriem, či príkazov. Svoj návrh, ktorý podal na úpravu

styku formou striedavej starostlivosti vníma ako opodstatnený a nepripúšťa si žiadny dôvod, ktorý by mohol jeho rozhodnutie zneistiť.

Vyšetrením matky maloletej znalkyňa zistila, že sa výsledkami psychologického vyšetrenia dostala do osobnostného kvadrantu AP - autokratická osobnosť. V konaní a reagovaní sa snaží byť dominantná. Očakáva od svojho okolia obdiv. Osobnostný profil z hereditárneho aspektu približuje menovanú ako emotívne reagujúcu v partnerskom vzťahu s disforickými náladami. Znalkyňa u nej zaznamenala absenciu primeranej sebareflexie. Jej emočná regulácia nie je narušená. Zaznamenala u nej však isté situačné napätie. Osobnosť matky je extrovertne zameraná s optimistickým ladením. Osobnostná štruktúra je diferencovaná a integrovaná s mierne destabilizovanou emocionalitou v súčasnosti. V popredí je jej osobnostná instabilita v emotívnej oblasti, bez známok psychopatologickej stimulácie. Jej emočná regulácia nie je síce narušená, znalkyňa u nej zaznamenala isté situačné napätie spájajúce sa so súdnym konaním, čo neprispieva k stabilite jej emotívneho prežívania. V oblasti kognitívnej a konatívnej je v popredí jej snaha o presadenie svojho návrhu o úprave styku maloletej X. s jej otcom. Osobnostne sa dosiahnutými výsledkami zaraďuje do osobnostného kvadrantu tzv. AP kvadrantu. Ide o autokratickú osobnosť. Matka maloletej má snahu pôsobiť na ľudí, usiluje sa o to, aby ju každý rešpektoval. Javí tendenciu ovplyvňovať tých jedincov, ktorí ju obdivujú, ktorí sú nepriebojní až submisívni. V konaní a reagovaní sa snaží byť dominantnou, chce každému radiť. Očakáva od svojho okolia obdiv. Dokáže byť iným nápomocná, ale nie je to z jej strany nezištné. Znalkyňa u nej zaznamenala absenciu primeranej sebareflexie, nepriznáva vlastné zlyhanie, nepripúšťa si ho a popiera ho. Ako rodič je matka spôsobilá starať sa o svoju maloletú dcéru X.. V jej výchove sa snaží síce konať rozvážne, ale jej citová instabilita, nespokojnosť a osamelosť v partnerskom vzťahu sa odzrkadľuje v jej emotívnom prežívaní a môže v budúcnosti ovplyvniť aj emotívne prežívanie maloletej X.. Danú situáciu vníma zo svojho pohľadu, čo je pre autokratickú osobnosť typické. Nedokáže primerane čeliť prítomným vnútorným konfliktom, ktoré v súčasnosti prežíva a ktoré súvisia s riešením tejto situácie. Nechce si síce nič vynucovať, ale zároveň sa snaží presadiť svoju predstavu o úprave styku maloletej X. s otcom, ktorá zodpovedá jej predstavám a korešponduje s jej postojom k danej situácii, ktorá jej v súčasnosti najviac vyhovuje.

Obaja rodičia aj napriek tomu, že sa svojimi výsledkami dostali do rôznych osobnostných kvadrantov, majú aj isté spoločné črty. Obaja rodičia majú záujem o výchovu a starostlivosť o svoju maloletú dcéru X.. Ani u jedného rodiča nezaznamenala klasifikované kontraindikácie, ani patologické symptómy. Obaja rodičia majú za sebou už jedno manželstvo a obaja sú tzv. silné osobnostné typy, zamerané na vlastnú osobu a snažia sa presadiť v partnerskom vzťahu bez snahy o kompromisné riešenia problémov v partnerskom vzťahu.

U otca nezaznamenala zníženú toleranciu na psychickú záťaž, kým u matky zistila oslabenú psychosomatickú a emočnú reguláciu. Otec je v konaní a reagovaní rázny, vie presadiť svoj názor a neakceptuje potreby toho druhého. Matka má istý blok emočných zážitkov. Otec presadzuje svoj návrh na úpravu styku formou striedavej starostlivosti o maloletú dcéru, matka s návrhom nesúhlasí a je za klasickú úpravu styku.

Vývin maloletej X. zatiaľ narušený nie je. Emotívne však prežíva situáciu, ktorá je v rodine. X. vníma intenzívne a nie je jej ľahostajné najmä to, ako sa vyrieši jej styk s otcom do budúcnosti, zatiaľ však nie je stotožnená s tým, že býva v spoločnej domácnosti s matkou a so svojim otcom sa pravidelne stretáva. V sociálnej sfére je komunikatívna, srdečná s diferencovaným citovým vývinom. X. nie je ľahostajná voči nezhodám svojich rodičov, ktorých bola svedkom. Situačne ju zneisťuje predovšetkým to, aký vzťah bude mať jej otec ku nej v budúcnosti, s ohľadom na to, že otec má dnes nový vzťah a plánuje zdieľať spoločnú domácnosť s priateľkou a jej deťmi. X. k obidvom rodičom prejavuje pozitívny citový vzťah. Ani jedného z nich nevylučuje zo svojej blízkosti a chce sa stretávať s obidvoma rodičmi. Práve z dôvodu, že s otcom nie je v dennom kontakte prejavuje k nemu pozitívne emócie a teší sa na každé stretnutie s ním. Vo svojom vnútornom prežívaní sa X. identifikuje so svojou matkou a s rolou ženského fungovania. Rozumie si s ňou a vníma ju ako človeka, ktorý ju nesklamal, neopustil a je jej aj záujmovo bližšia aktivitami skôr typickými pre ženy, ako nakupovanie, sledovanie romantických filmov a podobne. X. sa stotožnila aj so súčasnou priateľkou svojho otca, ktorú oslovuje jej krstným menom E.. Vychádza s ňou dobre, ako sa sama vyjadrila. Rovnako vníma aj jej syna Y. a dcéru H.. Má z matkinej strany nevlastného

brata S. a aj napriek tomu, že s nimi nebýva v spoločnej domácnosti, akceptuje ho. Považuje ho za svojho brata, ktorého zahrnula aj v kreslenej projekcii.

X. v čase znaleckého dokazovania neprejavovala negatívny vzťah ani k jednému z rodičov. Vníma obidvoch rodičov pozitívne a má k ním intenzívny citový vzťah. Indiferentný vzťah má k súčasnej priateľke svojho otca a k jej deťom. Výchovné prostredie, v ktorom X. v súčasnej dobe žije, neohrozuje jej fyzické ani psychické zdravie. S matkou ich spájajú spoločné záujmy a aktivity. Riešia aj, ako sa X. vyjadrila, dievčenské problémy a maloletá sa teší tomu, že matka má pre ňu pochopenie.

Znalkyňa zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti považovala za vhodné riešenie, avšak navrhla formu tzv. krokovej postupnosti. Odôvodnila to tým, že X. má k obidvom rodičom pozitívny vzťah a ani jedného nevylučuje zo svoje blízkosti. Otec má svoju dcéru rád, má k nej pozitívny vzťah. V čase, ktorý spolu trávia, sa jej venuje a X. sa tak teší na každé stretnutie s otcom. Obidvaja rodičia bývajú v Košiciach, X. by nemusela meniť školu do ktorej v súčasnosti chodí a pozná dôverne aj byt, v ktorom jej otec býva. Krokovú postupnosť navrhla z dôvodu, že sa X. dostáva do najkomplikovanejšieho vývinového obdobia, obdobia puberty, ktoré je samo o sebe náročné na zvládnutie. Dochádza k rôznym fyziologickým, psychickým a hormonálnym zmenám, s ktorými sa bude musieť X. vysporiadať a stotožniť. Toto obdobie ju ešte viac pripúta k matke, ktorá jej bude nápomocná a s ktorou bude riešiť všetko, čo jej uvedené vývinové obdobie spôsobí, najmä z hľadiska identifikácie s matkou a ženskou rolou fungovania. Matka jej bude bližšia aj z hľadiska záujmov. U otca dochádza v súkromí k výrazným zmenám, pretože sa rozhodol pre spoločnú domácnosť so svojou priateľkou a jej deťmi, k čomu pripravuje aj svoj byt. Sám dopredu nevie, ako to bude fungovať, keď budú s priateľkou zdieľať spoločnú domácnosť, budú v denno dennom kontakte a budú si musieť zvykať na spoločné fungovanie po každej stránke. Pre X. je to teda nová situácia, pretože v byte jej otca už budú bývať v podstate pre ňu cudzí ľudia, ku ktorým má síce v súčasnosti indiferentný vzťah a ktorých doposiaľ akceptovala, ale otcove rozhodnutie je pre jej emotívne prežívanie istý vzťahový zlom, s ktorým sa bude musieť vysporiadať.

V čase znaleckého dokazovania znalkyňa nezaznamenala tendenčné vedomé ovplyvňovanie maloletej matkou voči otcovi a naopak. Matka nebráni dcére v styku s jej otcom, nevedie tendenčne dcéru k tomu, aby obmedzila kontakt s otcom aj napriek tomu, že otec má nový vzťah a dokonca plánuje spoločnú domácnosť so svojou priateľkou a jej deťmi. Nepriamo podvedome môže jej emotívne prežívanie zo sklamania, ktoré jej spôsobil manžel, časom ovplyvniť X. vzťah k otcovi. Otec neovplyvňuje tendenčne X. voči jej matke, nevedome aj on môže ovplyvniť X. vzťah k matke predovšetkým tým, pokiaľ bude presadzovať len svoje názory. Pokiaľ bude X. zdôrazňovať, čo všetko jej môže zabezpečiť, ale najmä vtedy, keď jej bude dávať najavo svoje finančné možnosti, ktoré matka nemá.

V závere uviedla, že na výchovu maloletej dcéry po stránke emotívneho vzťahu osobnostných predpokladov a záujmu o maloletú majú obidvaja rodičia primerané dispozície. Uviedla, že je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ak sa oni ako partneri rozišli a prestali si rozumieť, pre svoju maloleté dcéru sú a naďalej budú jej rodičmi, ktorým záleží na jej psychickej pohode. Obaja rodičia jej musia zabezpečiť primerané rodinné zázemie, istotu a mali by jej dávať rodičovskú lásku. Otec by mal viac akceptovať to, že X. má právo prejaviť svoj názor a postoj k jeho návrhu na striedavú starostlivosť a mal by byť trpezlivý a nič neunáhliť. Aj z tohto dôvodu odporučila krokovú postupnosť zbližovania sa dcéry s otcom. Matka by si zase mala uvedomiť najmä to, že X. má svojho otca rada, teší sa na každé stretnutie s ním a otec prejavuje o dcéru skutočný záujem. Rovnako by si mala uvedomiť, že nemôže aj svoje druhé dieťa obrať o jej otca, znalkyňa poukázala na to, že jej syn S. žije v súčasnosti u starých rodičov a rovnako nemôže prenášať na dcéru svoje sklamanie z nevydareného, v jej prípade už druhého manželstva.

Otec maloletej namietal niektoré závery znaleckého posudku a z toho dôvodu sa posledného pojednávania zúčastnila aj súdna znalkyňa MUDr. Capová, ktorá zodpovedala na niektoré otázky rodičov maloletej.

Na otázku otca na prítomnú súdnu znalkyňu, či maloletá X. vzhľadom k svojmu fyzickému a psychickému veku, alebo k svojim schopnostiam vyplývajúcim z jej veku a z psychického vývoja dokáže posúdiť vhodnosť striedavej starostlivosti pre ňu, súdna znalkyňa odpovedala, že určite nie a nie je to len preto, že je ešte maloletá, ale aj preto, že ešte s takouto formou starostlivosti vlastnú skúsenosť nemala. Môže sa rozhodovať len podľa toho, čo počula od svojich rodičov a ako aj tu prezentovala, každý z rodičov jej

o tom hovorí niečo iné. Informácie má aj od svojich kamarátok aj spolužiačok a aj o týchto rozprávala. Tieto boli prevažne negatívne.

Matka sa pýtala súdnej znalkyne, prečo v závere znaleckého posudku konštatovala, že by bolo vhodné dospieť k striedavej starostlivosti, aj keď predtým stále konštatovala, že dieťa si túto možnosť samo nezvolilo a že sa chcelo s otcom stretávať len vtedy, keď to dcéra sama uznala za vhodné. Na to súdna znalkyňa odpovedala, že z celkového prednesu maloletej a zo všetkých výsledkov vyšetrení, ktoré s maloletou absolvovala zistila, že maloletá má rovnakú potrebu byť s každým z rodičov. Oboch rodičov má rovnako rada, nerobí medzi nimi rozdiely a domnievala sa, že striedavá starostlivosť by bola pre maloletú vhodná už len z toho dôvodu, aby mohla rovnaký čas tráviť s oboma rodičmi. Nechcela, aby to prebehlo nejakou násilnou formou a preto odporúčala krokovú postupnosť, prechod k striedavej starostlivosti takým spôsobom, aby sa potom, ak bude postupne tráviť viac a viac času s otcom, mohla sama slobodne rozhodnúť o tom, či chce byť v striedavej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že sa dieťa na pojednávaní nevyjadrilo ináč ako na vyšetrení u nej a uviedlo, že o striedavú starostlivosť ako takú nemá záujem, domnieva sa, že je na rodičoch, aby sa v tejto veci dohodli a rozhodli sa zariadiť tak, aby to bolo na prospech ich dieťaťa. Aj keď bolo doporučené rodičom, že o nariadení striedavej starostlivosti by bolo vhodné rozhodnúť po tom, ak by sa dodržala kroková postupnosť rozširovania stretávania sa maloletej dcéry s otcom, nestalo sa tak a v súčasnosti X. prezentovala nezáujem o striedavú starostlivosť, neodporúča preto zatiaľ túto striedavú starostlivosť nariadiť, ale rozšíriť styk otca s dcérou tak, aby sa dieťa s otcom stretávalo už od piatku a takisto ako povedala kolízna opatrovníčka, aby sa s dieťaťom stretávalo aj cez pracovný týždeň.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že z obsahu spisu vedeného na ÚPSVaR ohľadom maloletej X., ako aj zo súdnoznaleckého posudku a z výpovedí rodičov, stanoviska maloletej a stanoviska odborníčky

- súdnej znalkyne, jednoznačne vyplýva, že rodičia nemajú zatiaľ jednoznačný názor na výchovu a vedenie maloletej X.. To sa v budúcnosti môže veľmi nepriaznivo odzrkadliť na jej ďalšom vývine, na jej povahe a aj na tom, že by dieťa mohlo v budúcnosti začať so svojimi rodičmi manipulovať. Domnieva sa, že X. striedavá starostlivosť ako to sama prezentovala v súčasnosti nevyhovuje, vyhovuje jej stretávanie sa s otcom tak, ako to má určené doteraz a nevyhýba sa ani tomu, aby sa s otcom stretávala oveľa častejšie. Preto za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odporúčala, aby maloletej striedavá starostlivosť nariadená nebola, ale aby boli rozšírené práva otca stretávať sa s dcérou aj v čase, kedy cez voľné dni má mať dieťa u seba. Bolo by podľa nej vhodné rozšíriť ich styk aj počas víkendu, a takisto aj pár dní aj s prespaním aby maloletá trávila s otcom v tom týždni, v ktorom cez víkend s otcom nie je. Jedným zo závažných atribútov, ktoré musia byť splnené pri nariaďovaní striedavej starostlivosti je aj to, aby rodičia spolu dokázali normálne komunikovať, čo sa v tomto konaní nepreukázalo.

Podľa ust. §-u 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľla ust. § -u 178 súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.

O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu obce, prípadne aj fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi. Ak je to vhodné, vypočuje aj maloletého.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd návrh otca na striedavú starostlivosť zamietol, pretože zistil, že aj keď sú obaja rodičia spôsobilí rovnako dobre zabezpečovať starostlivosť o svoju dcéru, maloletá si ju v tomto štádiu neželá. Má svojho otca rada, ale nechce u neho tráviť nepretržite 2 týždne, ani týždeň. Nechce žiť striedavo v dvoch domácnostiach, chce mať pocit, že má pevný domov, kde má svoje zažité istoty a

otca chce navštevovať tak často, ako sa len bude dať, ale s tým vedomím, že má svoj pevný bod, kde má svoje životné istoty a kde sa môže kedykoľvek vrátiť bez obmedzujúceho rozhodnutia súdu.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa ust. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa sobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec