Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-14Sa/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený : Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, IČO: 36 651 745, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/9685 zo dňa 25.08.2022, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/ zo dňa 25. augusta 2022 z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 20 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 14.12.2021 žalobca podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vypracoval lekársky posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/82458, číslo záznamu 2022/6503 zo dňa 07.01.2022 a posudkový záver č. SK-MPSVR-26638972 zo dňa 18.01.2022. Na základe uvedeného lekárskeho posudku a posudkového záveru bol vypracovaný komplexný posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/82458, číslo záznamu: 2022/79038/Mar zo dňa 04.02.2022. Podľa komplexného posudku sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak v oblasti kompenzácii mu nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Bolo konštatované, že z medicínskeho hľadiska sa u žalobcu jedná o pletencovú svalovú dystrofiu LGMD 2a so stredne ťažkou poruchou hybnosti, so sekundárnym postihnutím chodidiel, myopatiu postihujúcu svaly horných a dolných končatín a hyperlordózu LS chrbtice. Orgán verejnej správy prvého stupňa s odkazom na posudkové závery rozhodnutím č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2022/82464, číslo záznamu: zo dňa 15.02.2022 rozhodol tak, že podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“) a podľa prílohy č. 4 tohto zákona, ako aj podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“) nevyhovuje žiadosti žalobcu a nepriznáva mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení rozhodnutia odkázal orgán verejnej správy 1. stupňa na závery komplexného a lekárskeho posudku.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/6008 zo dňa 04.05.2022 tak, že vyššie uvedené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2022/82464, číslo záznamu: zo dňa 15.02.2022 zrušuje a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania posudková lekárka prizvala žalobcu na osobné posúdenie zdravotného stavu, ktoré bolo vykonané dňa 06.04.2022. Následne bol vyhotovený lekársky posudok č. ZA/2022/6310/4 zo dňa 22.04.2022, v zmysle ktorého bola u žalobcu konštatovaná miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3, časť XII. A. bod 11.1 písm. a) k , teda bolo konštatované, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska bolo vyhodnotené, že ide o progredujúcu myopatiu typu LGMD 2a – svalové ochorenie stredne ťažká forma s výrazným obmedzením hybnosti. V nadväznosti na uvedený lekársky posudok a po vykonaní sociálnej posudkovej činnosti bol vypracovaný komplexný posudok č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022, v ktorom bol žalobcovi navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu v celkovom rozsahu 2 177 hodín osobnej asistencie v kalendárnom roku. Bolo konštatované, že zdravotné postihnutie žalobcu obmedzuje hlavne v mobilite, a zároveň bolo konštatované, že sa nemožno stotožniť so žalobcom požadovaným rozsahom osobnej asistencie v rozsahu 4 736,10 hodín v kalendárnom roku. Žalovaný poukázal na právnu úpravu a na účel a cieľ osobnej asistencie s tým, že na základe platnej právnej úpravy a záverov komplexného posudku č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022 bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2022/82464 zo dňa 17.05.2022 rozhodol tak, že podľa ,, , , , , , , a , podľa prílohy č. 4 tohto zákona, ako aj podľa vyhovuje žiadosti žalobcu zo dňa 14.12.2021 a priznáva mu s účinnosťou od 01.12.2021 peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Prvostupňový orgán zároveň rozhodol, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je vo výške 10 493,14 Eur v ročnom rozsahu 2 177 hodín 0 minút osobnej asistencie, že pomerná časť peňažného príspevku na osobnú asistenciu za obdobie od 01.12.2021 je vo výške 874,43 Eur, 181 hodín 25 minút osobnej asistencie, že sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 4,82 Eur a že ide o opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, ktorý sa vypláca mesačne pozadu. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že je povinný oznámiť do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na príspevok a že ak neohlásením alebo oneskoreným hlásením zapríčiní, že príspevok bude vyplácaný neoprávnene, je povinný uhradiť vzniknutý preplatok v zmysle

4. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 14.12.2021 a odvolania zo dňa 21.02.2022 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina (žalovaný) vypracovalo komplexný posudok č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022, v zmysle ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Bolo uvedené, že u žalobcu ide o progredujúcu myopatiu typu LGMD 2a – svalové ochorenie stredne ťažká forma s výrazným obmedzením hybnosti s tým, že žalobca je odkázaný na osobnú asistenciu, lebo je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých činnostiach. S odkazom na závery uvedeného komplexného posudku bol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu a bolo uvedené, že žalobca podal žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu dňa 14.12.2021, ku ktorej nedoložil výkazy o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac od podania žiadosti, preto nebolo možné vyplatiť peňažný príspevok na osobnú asistenciu od 01.12.2022.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/9685 zo dňa 25.08.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a na závery lekárskych posudkov, posudkových záverov a komplexných posudkov, ktoré boli vypracované. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo dňa 02.08.2022 vydané potvrdenie č. ZA/2022/9799/3, v ktorom je uvedené, že po preštudovaní spisovej dokumentácie bolo zistené, že k odvolaniu neboli doložené nové lekárske nálezy a nedošlo k zhoršeniu celkového zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo zmenu stanoviska posudkového lekára k predmetu odvolania. Neboli doložené žiadne nové rozhodné skutočnosti ovplyvňujúce už posúdený a stanovený

potrebný rozsah osobnej asistencie, ktorý je definovaný v komplexnom posudku č. ZA/2022/6310/4MAG zo dňa 25.04.2022. Na základe uvedeného preto žalovaný potvrdil platnosť komplexného posudku č. ZA/2022/6310/4MAG zo dňa 25.04.2022. Žalovaný poukázal na závery komplexného posudku, na rozhodujúcu právnu úpravu a účel osobnej asistencie a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti (výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní) tak, ako to ustanovuje a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol komplexný posudok žalovaného zo dňa 25.04.2022, ktorý vychádzal z riadneho a náležitého posúdenia sociálneho statusu a zdravotného stavu žalobcu. Žalovaný zobral do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. Do komplexného posudku bol premietnutý zistený skutkový stav veci ako aj zákonné náležitosti lekárskeho posudku zo dňa 22.04.2022 – diagnosticko-funkčné hodnotenie, miera funkčnej poruchy v percentách, vyjadrenie, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odôvodnenie a jeho závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa Žalovaný uviedol, že lekársky posudok je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a doručuje sa účastníkovi konania spolu s rozhodnutím v prípade, že fyzická osoba sa podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Správna žaloba – žalobné body

6. Žalobca v podanej správnej žalobe popísal skutkový stav a ďalej vytýkal orgánom verejnej správy prevzatie záverov komplexného posudku do odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku čoho sú podľa žalobcu rozhodnutia arbitrárne a v podstate bol donútený podať odvolanie nie proti prvostupňovému rozhodnutiu ale proti komplexnému posudku. Namietal, že komplexný posudok odkazuje na lekársky posudok, ktorý žalobcovi ale nebol sprístupnený a podľa žalobcu ide o postup, kedy sa mu ako účastníkovi konania sťažuje zistiť dôvody rozhodnutia (resp. znemožňuje sa zistiť tieto dôvody).

7. Žalobca poukázal na ust. , a Správneho poriadku, ktoré sa subsidiárne vzťahujú na toto konanie v zmysle s tým, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutia, lebo neobsahujú dostatočné odôvodnenie a sú arbitrárne. V rozhodnutí podľa žalobcu nie je možné zistiť ani právny titul, ani rozhodné skutkové okolnosti ani myšlienkové procesy a hodnotiace úvahy, ktorými bol správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vedený tak, aby bolo možné zistiť dôvod výroku rozhodnutí v zmysle odôvodnenia = identifikácia dôvodu. Žalobca sa nedozvedel, prečo došlo k zníženiu ním uplatneného nároku na osobnú asistenciu, hoci mu bola konštatovaná miera funkčnej poruchy 60 %. Ani z komplexného posudku nie je zrejmé, prečo došlo k redukcii uplatneného nároku v rozsahu hodín osobnej asistencie.

8. Podľa žalobcu nebola vykonaná žiadna činnosť smerujúca k zisteniu skutočného stavu veci tak, aby bolo možné zákonne rozhodnúť, čím nebola vyčerpaná právomoc orgánu verejnej správy, pretože orgány verejnej správy nielenže nezistili ale ani nezisťovali skutkový stav veci. Bol nedostatočne zisťovaný skutkový stav veci a nebolo odôvodnené, prečo bol zamietnutý nárok žalobcu.

9. Podľa žalobcu priamo absentuje akákoľvek úvaha o popretí potreby výkonu úkonov polohovania, podávania liekov a starostlivosti o pomôcku. Pri úkone osobnej hygieny bol priznaný nárok v rozsahu 185 hodín, čo je rozsah nároku menší oproti uplatnenému, avšak bez konkrétneho zdôvodnenia priznaného rozsahu pre jednotlivé úkony – umývanie, kúpanie, česanie, holenie, úprava nechtov.

10. Podľa žalobcu v komplexnom posudku absentuje riadne vyhodnotenie časového rozsahu potrieb žalobcu a uvedenie, z akého konkrétneho dôvodu neboli akceptované rozsahy pri jednotlivých úkonoch. Všeobecné konštatovanie, že žalobca sa zdržiava väčšinu času doma, je neudržateľné, keďže v žiadosti žalobca uviedol, aké aktivity by chcel realizovať, avšak z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia to nie je bez potrebnej pomoci tretej osoby, ktorej sa domáha, možné. Ak by žalobca mal k dispozícii pomoc osobného asistenta, mohol by sa zdržiavať aj mimo domov a nemusel by čakať na to, kým by si niekto z členov jeho rodiny našiel čas. Takéto vnímanie osobnej asistencie je v hrubom rozpore s vnímaním funkcie osobnej asistencie, ktorú v rozhodnutí prezentoval žalovaný a vytvára to mimoprávnu

konštrukciu, ktorej podstatou je zacyklenie ťažko zdravotne postihnutej osoby spočívajúce v zamietnutí pomoci pre absenciu aktivity, ku ktorej však zatiaľ nedochádza práve pre absenciu pomoci.

11. Orgány verejnej správy bez relevantného odôvodnenia a dôvodu uvádzajú, že žalobca najprv nemal žiaden nárok a teraz má v podstate úplne iný nárok ako bol uplatnený, čím je daná arbitrárnosť postupu a napadnutého rozhodnutia, ktorého následkom je nepoznanie dôvodu, pre ktorý bol znížený uplatnený nárok na osobnú asistenciu. Podľa žalobcu ide o výsledok svojvôle opretej iba o niekoľko rokov kopírované frázy vzorových dokumentov bez právneho významu. Podľa žalobcu je tu aj rozpor v tvrdeniach konajúcich správnych orgánov, keď na jednej strane zistili, že schopnosť organizmu žalobcu samostatne zvládnuť úkony smerujúce k dosiahnutiu uspokojenia jeho potrieb je znížená podstatne, a teda priamo zistili, že v bežnom živote potrebuje výraznú pomoc tretej osoby, ale na druhej strane uvažujú, že v podstate je schopný dobre fungovať v bežnom živote aj bez pomoci tretej osoby a nárok bez uvedenia dôvodu najprv úplne zamietli a následne ho znížili.

12. Z rozhodnutí nie je zrejmé, ako zohľadnili pracovníci správnych orgánov skutočnosť, že žalobca nie je schopný bez pomoci sa postaviť, keď boli schopní rozhodnúť o tom, že nemá nárok na pomoc osobného asistenta v čase vykonávania aktivít ako napr. návšteva kina. Pracovníčka ústredia bola prítomná a údajne vykonala sociálne šetrenie, čo ale nevyplýva zo záverov obsahu komplexného posudku.

13. Podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutí aj v komplexnom posudku absentuje vyjadrenie konajúcich správnych orgánov o tom, ktoré skutočnosti (nie doklady) boli podkladom na napadnuté rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka konania. Nie je zrejmé, na základe čoho došlo ku kráteniu rozsahu uplatneného nároku pri jednotlivých úkonoch a akým spôsobom k takémuto kráteniu konajúce správne orgány dospeli. Pokiaľ sa takéto informácie dokonca nenachádzajú ani v komplexnom posudku, ktorý má byť základom pre napádané rozhodnutia, nie je zrejmé, ako mohli orgány verejnej správy bez ďalšieho šetrenia a náležitého posúdenia skutkového stavu vydať rozhodnutie. Podľa žalobcu došlo k vysoko intenzívnemu porušeniu povinnosti podľa § 46 ods. 1, § 47 ods. 1 veta prvá a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca ďalej poukázal aj na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je tvorený jednotlivými skutkovými okolnosťami.

14. Správne orgány neuviedli ani v rámci rozhodnutia a ani v rámci komplexného posudku v dôsledku akých skutkových okolností došlo k zníženiu uplatnených nárokov pri jednotlivých činnostiach a oblastiach. V rámci komplexného posudku sú uvedené len čísla, ktoré nie sú nijakým spôsobom odôvodnené.

15. Podľa žalobcu konajúce orgány zamietli jeho nároky na základe konštatovania, že trávi väčšinu času doma v kruhu rodiny a nie je zamestnaný, ale takéto absurdné konštatovanie bez náležitého odôvodnenia je neprijateľné. Túto skutočnosť správne orgány účelovo vytrhávajú zo skupiny navzájom pôsobiacich skutkových okolností, ktoré tvoria skutočný stav veci a neuvádzajú, že je to z dôvodu, že žalobca je odkázaný na pomoc tretej osoby, keďže má vážne obmedzenia v rámci mobility, a teda bez pomoci nevie opustiť bydlisko. Nezohľadňuje sa, že rodičia žalobcu pracujú a zabezpečujú materiálne zázemie tak pre svoj život ako aj pre život žalobcu. Tieto skutočnosti boli opomenuté a to pre to, aby bolo možné krátiť nárok žalobcu.

16. Pri nároku na pomoc pri starostlivosti o pomôcku konajúce orgány úplne odignorovali nárok na starostlivosť o motorové vozidlo, ktorý bol v žiadosti žalobcom podrobne popísaný. Aj komplexný posudok tento nárok poprel, pričom starostlivosť o osobné motorové vozidlo celkom odignoroval a zvislé zdvíhacie zariadenie nepovažoval za pomôcku. Je ťažko pochopiteľné, prečo nie je zvislé zdvíhacie zariadenie považované za pomôcku a prečo nemá žalobca nárok na pomoc pri jeho údržbe aj napriek tomu, že správny orgán musí mať vedomosť o existencii samotného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, ktoré teda aj zákon rozoznáva ako pomôcku. V napádaných rozhodnutiach sa odôvodnenie takéhoto postupu nenachádza.

17. Žalobca označil preskúmavané rozhodnutia za arbitrárne, ktoré hrubo zasahujú do práv a právom chránených záujmov, keďže v odôvodneniach bola zamietnutá väčšia časť jeho uplatneného nároku,

a to bez toho, aby sa správne orgány riadne vysporiadali so skutkovým stavom a objektívne vyhodnotili rozsah nárokov žalobcu na finančný príspevok na osobnú asistenciu.

18. Na základe uvedenej správnej žaloby žalobca žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval celý priebeh administratívneho konania, vrátane odôvodnenia jednotlivých komplexných posudkov a odôvodnenia rozhodnutí. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že s námietkami nesúhlasí.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky žalobcu ohľadom nesprávneho a nekomplexného zhodnotenia jeho zdravotného stavu posudkovou lekárkou považuje za neopodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vyhodnotila všetky predloženého lekárske nálezy, správy a vyšetrenia, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii. Z lekárskeho posudku č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 22.04.2022 je nepochybné, že posudková lekárka vychádzala z dostupných časovo najaktuálnejších odborných lekárskych nálezov, vyšetrení, správ a objektívnych zistení, ktoré popisujú posledný známy zdravotný stav žalobcu, konkrétne lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo dňa 07.09.2021 – E. F. A., všeobecný lekár pre dospelých, neurologické vyšetrenie zo dňa 21.08.2021 – E. G. H. a všetky ostatné odborné lekárske správy a nálezy z roku 2016 a 2017, ktoré obsahuje administratívny spis. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu preto nedošlo k opomenutiu žiadnych dôkazov.

21. Posudková lekárka zhodnotila zdravotný stav žalobcu komplexne, to znamená, že všetky lekárske nálezy, vyšetrenia a správy zhodnotila jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Konkrétne aj pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely odkázanosti na osobnú asistenciu v zmysle vo väzbe na prílohu č. 4 a tohto zákona posudková lekárka vyhodnotila všetky ochorenia vo vzájomnej súvislosti a zobrala komplexne do úvahy ich vplyv na jednotlivé konkrétne činnosti vyplývajúce z citovanej prílohy č. 4 k zákonu

22. Podľa posudkovej lekárky činnosti, ktoré podľa prílohy č. 4 k stanovila na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie pre žalobcu v uvedenom lekárskom posudku zo dňa 22.04.2022 zodpovedajú skutočnému skutkovému stavu veci. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa posudková činnosť na účely kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Ďalej uviedol, že výsledkom posudkovej činnosti je lekársky posudok a výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, pričom v zmysle sa na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vypracováva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý je následne podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu ( ).

23. Z medicínskeho hľadiska určovanie miery funkčnej poruchy, odborné posúdenie odkázanosti na osobnú asistenciu na účely navrhnutia a poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára príslušného správneho orgánu, ktorý vychádza pri stanovení miery funkčnej poruchy a posudzovaní odkázanosti z aktuálne predložených lekárskych nálezov, vyšetrení a správ a riadi sa platnou legislatívou v danej problematike, nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami jednak odborných lekárov a ani návrhmi žiadateľa o predmetný peňažný príspevok. Posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti () na účely je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti, nejedná sa o právne posúdenie ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov.

24. K námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva a rozhodnutia sú nespravodlivé žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca má iný názor na posúdenie veci ako uviedli správne orgány vo svojich rozhodnutiach ešte neznamená, že žalobca bol ukrátený na svojich práva a že rozhodnutia boli nespravodlivé. Žalovaný postupoval v intenciách platných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré uvedenú problematiku upravujú.

25. Podľa žalovaného v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a v lekárskom posudku a v komplexnom posudku, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, bol dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnený záver, prečo bol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.12.2021 v ročnom rozsahu 2 177 hodín a nebolo vyhovené požiadavke žalobcu v ročnom rozsahu 4 736,10 hodín. Rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný dal v rozhodnutí žalobcovi odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Vzhľadom na rozsah odvolacích námietok a k ich formulácii nebolo ani možné na ne separátne odpovedať. Bolo naplnené právo žalobcu na spravodlivé odvolacie konanie.

26. Žalovaný ešte poukázal na to, že upozorňuje, že právny zástupca žalobcu v každom konaní, v ktorom zastupuje žiadateľov o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (ktorý je nepriznaný, resp. neodporučený požadovaný ročný rozsah hodín osobnej asistencie) neakceptovateľne napáda pracovníkov správnych orgánov a nepriamo ich obviňuje z páchania trestnej činnosti.

27. Podľa žalovaného bolo postupované v súlade so zákonom, bol zisťovaný rozsah a miera odkázanosti na osobnú asistenciu žalobcu vo všetkých 21 oblastiach, ktoré príloha č. 4 k upravuje a spôsob, akým dospeli k ustálenosti odkázanosti na osobnú asistenciu v rozsahu 2 177 hodín ročne je z hľadiska právneho posúdenia veci v súlade s účelom a zmyslom a vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci.

28. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný uviedol, že navrhuje, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

29. V replike žalobca uviedol argumentáciu týkajúcu sa trvania právneho nároku žalobcu na peňažný príspevok vo vzťahu k záverom žalovaného, že ide o nenárokovateľnú dávku, resp. možnosť žalobcu požiadať o tento príspevok. Podľa žalobcu konštrukcia právnych noriem v jeho všeobecnej časti, v časti upravujúcej osobnú asistenciu a v časti upravujúcej peňažný príspevok na osobnú asistenciu predovšetkým identifikáciou konkrétnych podmienok, a to za predpokladu ich splnenia, zakladá vymáhateľný nárok na tento a každý ďalší peňažný príspevok podľa tohto zákona. Podľa žalobcu splnil všetky podmienky, nakoľko je ťažko zdravotne postihnutou osobou, trpí sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia, teda má také znevýhodnenie, ktoré nemajú zdravé osoby a ktoré nedokáže prekonať sám bez pomoci tretej osoby, čo je detailne popísané v žiadosti a bolo to potvrdené v komplexnom posudku, kde bolo uvedené, že je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní základných sociálnych aktivít – sprievod, na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na osobnú asistenciu, pretože žalobca trpí sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia a je potrebná jeho kompenzácia. Žalobca ďalej zdôraznil, že je potrebné brať ohľad na potreby jeho socializácie, najmä vzhľadom na jeho vek. Uviedol ďalej, že správny orgán bol povinný zistiť konkrétne potreby žalobcu a s nimi spojenú potrebnú výšku príspevku. Žalobca uviedol rozsiahlu argumentáciu o tom, že v zákone sú vymedzené podmienky vzniku nároku na jednotlivé príspevky a v prípade ich splnenia vznikne právny nárok na konkrétny príspevok, pričom zvýraznil účel týchto príspevkov, ktorým je kompenzácia dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

30. Podľa žalobcu vo vyjadrení žalovaného ide o sumár nesúrodých informácií, tvrdení a citácii predpisov, častokrát iba dokumentujúcich priebeh administratívneho konania na oboch stupňoch, z ktorých má vyplynúť úvaha žalovaného, avšak podľa žalobcu žiadna nevyplýva. Je nezrozumiteľné vyjadrenie žalovaného, keď na jednej strane zvýrazňuje text o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu a na druhej strane potom zvýrazňuje text súvisiaci s priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Aj pre žalovaného bolo zrejmé, že žalobca trpí ochorením, ktoré ho výrazne limituje, keďže základom pre bežný aktívny každodenný život je pohyb v rámci užšieho a širšieho životného priestoru žiadateľa, a preto podľa žalobcu zvláštne vyznieva podčiarknutie ďalšieho zistenia žalovaným, a to že netrpí aj ďalšími ochoreniami. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo sa žalovaný venoval otázke podmienok posúdenia zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom v prítomnosti účastníka konania, keď zdravotný stav žalobcu bol v tomto prípade posúdený v prítomnosti žalobcu, keďže mal posudkový lekár pochybnosti o obsahu lekárskych správ špecialistov a o obsahu lekárskeho

nálezu, pričom žalobca namietal, že sa neuvádza, aké boli tieto pochybnosti, čoho sa týkali a či boli oprávnené, a teda ani toto tvrdenie nemá žiadny obsahový význam pre skutkový prípad. Podľa žalobcu žalovaný ale nezobral dostatočne do úvahy, že žalobca je obmedzený v mobilite, chôdza je s oporou len na krátku vzdialenosť, postavenie a posadenie len s pomocou inej osoby, drep neprevedie, ruky v ramenách zdvihne po horizontál, čo má výrazný dopad na potrebu pomoci tretej osoby. Taktiež nezohľadnil závery neurológa o tom, že mimo domova prejde len s asistenciou, hybnosť obmedzená, nie je schopný vykonávať bežné denné aktivity, vyžaduje asistenciu pri hygiene, obliekaní a chôdzi. Žalobca zdôraznil, že posudkový lekár má hodnotiť zdravotný stav, určiť mieru funkčnej poruchy, zhodnotiť existenciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia a konkrétnu odkázanosť. Konkrétne individuálne predpoklady žalobcu a prostredie, v ktorom žije, z ktorých plynú potreby, je ale vecou sociálnej posudkovej činnosti, ktorá podľa žalobcu trpí vysokou mierou arbitrárnosti, keď pre odmietnutie konkrétneho počtu hodín neudáva sociálny pracovník nielenže jasné ale žiadne odôvodnenie. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo žalobca podľa názoru žalovaného potrebuje pomoc pri vstávaní a líhaní o 30 hodín ročne menej oproti uplatnenému rozsahu, pri polohovaní nepotrebuje pomoc vôbec, potrebuje pomoc pri úkonoch osobnej hygieny v rozsahu o 300 hodín menej ako si uplatnil, potrebuje o 343 menej pomoci pri obliekaní a vyzliekaní, potrebuje pri príprave jedla o ďalších 300 hodín menej ročne oproti uplatnenému rozsahu, nepotrebuje vôbec žiadnu pomoc pri podávaní liekov, potrebuje pomoc pri domácich prácach o 200 hodín ročne menej ako si uplatnil a nepotrebuje žiadnu pomoc pri starostlivosti o pomôcku. Žalovaný sa obmedzil na všeobecné, bezobsažné a nepravdivé frázy o tom, že žalobca má rodinu a je potrebné poukázať aj na participáciu rodiny vzájomne si pomáhať, ktorú upravuje zákon o rodine.

31. Pokiaľ žalovaný poukazoval aj na povinnosť rodiny postarať sa o žalobcu, v tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. , podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Argumentum a contrario platí, že naopak pri každej plnoletej fyzickej osobe sa vždy na potrebu pomoci prihliada a prostredie, v ktorom žalobca žije, a možnosti jeho blízkeho okolia, sa len zohľadňujú. V tejto súvislosti poukázal na a v spojení s ods. 7 Podľa žalobcu nie je možné zo strany žalovaného bez právneho dôvodu odkazovať na povinnosti (dokonca nie na možnosti a schopnosti rodiny ale priamo na ich povinnosti) podľa zákona o rodine, keď primárne je žalovaný povinný posúdiť iba možnosti rodiny a dopad týchto možností na realizáciu pomoci. Žalobca ďalej uviedol rozsiahlu argumentáciu o tom, že nebolo zohľadnené, že rodičia nemusia byť dlhšiu dobu v mieste bydliska alebo taktiež môžu mať určité zdravotné problémy a nie je potom zrejmé, ako by mala byť realizovaná pomoc. Zákon o rodine je všeobecný predpis, ktorý upravuje všeobecnú právnu úpravu vzťahov v rodine. Tu je ale rozhodujúcim predpisom a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou vzťahov v rodine nezohľadňujúcou ťažké zdravotné postihnutie jej člena.

32. Žalobca sa ďalej vyjadril k záverom žalovaného o tom, ktoré potreby žalobcu majú byť uspokojované v rámci rezortu zdravotníctva. Poukázal na to, že popri ustanovení o účele osobnej asistencie je podstatná aj príloha č. 4 k , kde je uvedené, že pomoc je možné poskytnúť jednak dohľadom a jednak pri akútnej zdravotnej pomoci. Poukázal na , ktorý garantuje žalobcovi pomoc v oblasti moblity a orientácie, teda pri prekonávaní znevýhodnenia k veciam osobnej potreby a stavbám. Žalobca je odkázaný na pomoc v oblasti mobility a orientácie, a teda potrebuje pomoc aj pri návšteve zdravotníckych zariadení. Žalovaný mal podľa žalobcu na mysli použitie sanitky v režime rýchlej zdravotnej alebo inej pomoci. Podľa žalobcu ale ak potrebuje navštíviť zdravotnícke zariadenie v akútnom, kontrolnom alebo preventívnom prípade, stále nie je osobou zdravou a má problém pri prístupe, nástupe, cestovaní, udržaní sa a výstupe zo sanitky. Preto aj bola konštatovaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ale sanitka nie je súkromným taxíkom. V prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu, kedy je aktuálne privolanie RZP, v tomto prípade je zdravotný stav zhoršený, čo má vplyv na zhoršenie schopností mobility, kedy je tiež potrebná pomoc tretej osoby. Aj v prípade návštevy zdravotníckych zariadení existuje množstvo situácii, kedy pomoc tretej osoby potrebovať žalobca bude, a to aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu systému RZP alebo Dopravnej zdravotnej služby. Žalovaný podľa žalobcu absurdne zahrnul do sumáru činností, pri ktorých má byť pomoc vecou rezortu zdravotníctva aj rehabilitácie, s čím žalobca nesúhlasil. Fyzioterapeut nie je schopný a ani povinný zabezpečovať všetky potreby žalobcu.

33. Podľa žalobcu žalovaný vytvára vlastné mimoprávne pravidlá a nerešpektuje ustanovenia zákona, ale ani skutočný stav veci, kedy je, ako v tomto prípade schopný najmä, ale nie výlučne: a) tvrdiť, že žalobca napriek tomu, že spĺňa všetky podmienky, nemá nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu b) vylúčiť pomoc asistenta pri voľnočasových aktivitách s poukazom na ust. zákona upravujúce výkon práce, resp. návštevu školy c) opierať svoje rozhodnutie o tvrdenie, že zdravotné postihnutie žalobcu nemá taký charakter ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý by odôvodňoval požadovaný rozsah osobnej asistencie, pričom je zrejmé, že z vyplýva, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom, stupňom alebo závažnosťou zdravotného postihnutia d) tvrdiť bez zmyslu a dôvodu, že je aktuálna nešpecifikovaná kompetencia rezortu zdravotníctva e) vylúčiť osobnú asistenciu výkonom činnosti rodiny aj napriek tomu, že je výslovne zákonom o príspevkoch takýto výkon osobnej asistencie predpokladaný a dovolený pri konkrétnych úkonoch f) nahrádzať svoju povinnosť posúdiť schopnosti a možnosti rodiny za posudzovanie povinností medzi členmi rodiny g) na jednej strane potvrdiť, že každá osoba má svoje individuálne potreby a sociálny status a vyžaduje individuálne posúdenie týchto činností a na strane druhej nevykonať nielenže individuálne ale žiadne posúdenie potrieb žiadosti h) uvažovať o zmene osobnej asistencie z hľadiska teoretických úvah, avšak nenájsť tento zmysel v prípade, že sú splnené podmienky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia cestou osobnej asistencie i) odkazovať na peňažný príspevok na opatrovanie v situácii vysokej aktuálnosti príspevku na osobnú asistenciu, a to napriek tomu, že musí mať vedomosť o účele príspevku na opatrovanie a účele príspevku na osobnú asistenciu, ktoré sú diametrálne odlišné j) neuviesť žiaden dôvod pre rozhodnutie o zníženom rozsahu pomoci osobným asistentom.

34. Podľa žalobcu už len skutočnosť, že žalovaný v štádiu prvého stupňa žalobcovi v úplnom rozsahu poprel jeho nárok a jeho žiadosť ako celok rozhodnutím zamietol a následne žalovaný v štádiu odvolacieho konania nárok žalobcovi síce v neúplnom ale existujúcom rozsahu priznal, dokumentuje, že osoby konajúce v mene a na účet žalovaného v prvom stupni konali nezákonne a o tejto nezákonnosti rozhodol sám žalovaný v druhom stupni rozhodovania.

35. Intenzita porušenia zákona je natoľko závažná (bol zamietnutý nárok en block), že už je možné objektívne upustiť od úvah o nedbanlivostnom konaní a právny zástupca žalobcu informoval žalovaného o možnosti úvah o úmyselnom konaní, ktoré je jedným zo znakov skutkovej podstaty konkrétnych prečinov a zločinov páchaných voči osobitne chránenej osobe, ktorou žalobca s ťažkým zdravotným postihnutím je, a to v postavení verejného činiteľa.

36. V doplnení repliky žalobca uviedol, že túto doplňuje o informáciu, ktorá musí byť žalovanému známa z úradnej povinnosti a týka sa jeho procesného postupu pre prípad, že koná o nároku a pre prípad, že o nároku nekoná. Ide o základný atribút procesného postupu, a to že o trvaní nároku sa rozhoduje rozhodnutím v správnom konaní. Pokým teda v prípadoch netrvania nároku a aplikácie voľnej úvahy správneho orgánu nedochádza k vydávaniu rozhodnutia ale fyzicky sa vykoná aktivita na strane správneho orgánu, napr. žalovaný poskytne na základe zmluvy nenárokovateľný príspevok v súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti alebo napr. správny orgán priamo vykoná procesný postup napr. preskúma rozhodnutie mimo odvolacieho konania, naopak v prípade nároku vyplývajúceho zo subjektívneho práva žalobcu plynúceho z ustanovení zákona o peňažných príspevkoch žalovaný vydáva rozhodnutie, ktorým priznáva nárok tak, ako je to uvedené v Tvrdenie žalobcu o nenárokovateľnosti peňažného príspevku na osobnú asistenciu je rozpore aj so zákonom a nie len s účelom kompenzácie cestou tohto peňažného príspevku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

37. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania podľa (ďalej len „“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.08.2023 a oznámenie o mieste

a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 28.07.2023 do 18.08.2023.

38. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci ( ), kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( v spojení s , ). Správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad ich rámec. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Mimo žalobných bodov správny súd nezistil dôvody nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy.

39. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa , ; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

42. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43. Podľa ; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

44. Podľa a ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

45. Podľa ; (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací “) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa ; (1) sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

47. Podľa ; Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v .

48. Podľa ; (1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. (2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

49. Podľa ; (1) Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. (2)Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávané opatrenia alebo jej je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, možno do rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a) pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a to 1. v domácom prostredí zamestnanca tohto zariadenia, 2. na sprevádzanie do školy a zo školy, ak je škola mimo priestorov tohto zariadenia, b) ktorej sa poskytuje starostlivosť po skončení výkonu rozhodnutia súdu dovŕšením plnoletosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (4) Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie alebo navštevuje školu s výnimkou vysokej školy. (5) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej prepravu alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. (6) Rozsah hodín osobnej asistencie príslušný orgán opätovne posúdi každé tri roky od jeho určenia na účel zistenia, či predchádzajúci určený rozsah hodín osobnej asistencie zodpovedá potrebám fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Opätovné posúdenie sa vykoná aj pred uplynutím lehoty uvedenej v prvej vete, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie rozsahu hodín osobnej asistencie.

50. Podľa , , , , , , , , ; Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú

asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. (2) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. (4) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, profesionálny náhradný rodič, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu. (5)Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať aj vtedy, ak činnosti uvedené v prílohe č. 4 v bodoch 1. až 6., v bode 9., v bode 13.4., v bode 13.6. a v bode 15. vykonávajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím fyzické osoby uvedené v odseku 4, okrem rodičov dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, fyzickej osoby, ktorá prevzala také dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a profesionálneho náhradného rodiča. (6) Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu za podmienok uvedených v odseku 5 len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac 1460 hodín ročne. (7) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok.(8) Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priebehu kalendárneho roka, tento peňažný príspevok sa prizná za príslušné obdobie kalendárneho roka v pomernej časti z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok a výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za príslušné obdobie kalendárneho roka. (9) Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 3,82 eura. (10)Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

51. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 14.12.2021 požiadal o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V žiadosti žalobca podrobne vymedzil žiadaný rozsah osobnej asistencie, a to pre oblasť mobility a orientácie v rozsahu 1 305,25 hodín ročne a v oblasti sebaobsluhy v rozsahu 3 430,85 hodín ročne. V následnom administratívnom konaní bol vypracovaný lekársky posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/82458, č.z. 2022/6503 zo dňa 07.01.2022, v zmysle ktorého bol žalobca podľa uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Zároveň bolo vykonané sociálne šetrenie, výsledkom ktorého bol posudkový záver č. SK-MPSVR-26638972 zo dňa 18.01.2022. Na základe uvedeného lekárskeho posudku a posudkového záveru bol vypracovaný komplexný posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/SOC/2022/82458 zo dňa 04.02.2022, v zmysle záverov ktorého žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % a nespĺňa odkázanosť na peňažný príspevok na asistenciu. Na základe uvedeného komplexného posudku rozhodol prvostupňový orgán Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodnutím č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2022/82464 zo dňa 15.02.2022 tak, že žalobcovi nepriznáva peňažný príspevok na osobnú asistenciu a jeho žiadosti nevyhovuje.

XX. Na základe odvolania žalobcu žalovaný v rámci odvolacieho konania opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a posudková lekárka prizvala žalobcu na osobné posúdenie jeho zdravotného stavu z dôvodu, že v odbornom neurologickom náleze nebolo udané obmedzenie pohyblivosti v stupňoch, čo bolo potrebné k objektívnemu posúdeniu zdravotného stavu. Na základe tohto posúdenia bol vypracovaný lekársky posudok č. ZA/2022/6310/4 zo dňa 22.04.2022 so záverom, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, a zároveň bola konštatovaná jeho odkázanosť na peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Bol vypracovaný komplexný posudok č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022 s tým, že žalobca je odkázaný na osobnú asistenciu v celkovom rozsahu 2 177 hodín osobnej asistencie v kalendárnom roku. Na základe tohto komplexného posudku následne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/ zo dňa 04.05.2022 zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPnKTZPaPC/PPnK/SOC/2022/82464 zo dňa 15.02.2022, ktorým žalobcovi

nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu a nebolo vyhovené jeho žiadosti, a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

53. Prvostupňový orgán Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina bol následne viazaný záväzným právnym názorom vysloveným v uvedenom zrušujúcom rozhodnutí, ku ktorému žalovaný dospel na základe záverov komplexného posudku č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022. Prvostupňový orgán následne rozhodnutím č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2022/82464 zo dňa 17.05.2022 priznal žalobcovi s účinnosťou od 01.12.2021 peňažný príspevok na osobnú asistenciu, a to vo výške 10 493,14 Eur, v ročnom rozsahu 2 177 hodín osobnej asistencie. Určil pomernú časť peňažného príspevku na osobnú asistenciu za obdobie od 01.12.2021 vo výške 874,43 Eur, 181 hodín 25 minút osobnej asistencie. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku je 4,82 EUR s tým, že opakovaný peňažný príspevok sa vypláca mesačne pozadu.

54. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolacom konaní žalovaný zotrval na záveroch uvedených v komplexnom posudku č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022 s tým, že vydal potvrdenie č. ZA/2022/9799/3 zo dňa 02.08.2022, v ktorom bolo uvedené, že neboli predložené nové lekárske nálezy a nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, čo by odôvodňovalo zmenu stanoviska posudkového lekára k odvolaniu. Bolo konštatované, že neboli predložené žiadne nové rozhodné skutočnosti ovplyvňujúce už posúdený a stanovený potrebný rozsah osobnej asistencie. Preto žalovaný vychádzal z uvedeného komplexného posudku, na základe ktorého rozhodnutím č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/ zo dňa 25.08.2022 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

55. Úvodom, aj vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu týkajúcim sa pojmu „nárokovateľnosti“, ktorý bol uvedený v rozhodnutí žalovaného resp. v jeho vyjadrení, správny súd považuje za potrebné poukázať na vymedzenie systému sociálneho zabezpečenia, ktorého súčasťou je aj systém štátnej sociálnej pomoci a na vymedzenie povahy jednotlivých prostriedkov . V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší správny súd vymedzil podstatu systému sociálneho zabezpečenia. Ide o pomerne rozsiahlu časť z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, avšak správny súd ju považuje za podstatnú, nakoľko ide o východiskové hľadiská, z ktorých je potrebné pri prieskume správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku má za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát – napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje princíp zásluhovosti. Na rozdiel od uvedeného systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia, poskytnú sa štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa tu nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým princíp rovnakosti. Systém štátnej sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o takzvané testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type sociálneho systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založený na preukázaní nielen jeho opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým

aj výška peňažných príspevkov podľa Z ústavného hľadiska možno túto problematiku subsumovať pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte tam prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a rozsahu týchto práv. Z článku 51 ods. 1 SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, 38 až 42 a 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s článkom 39 , podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok (ods. 4), splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Medzi tieto , cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V rámci tejto právnej úpravy sa kompenzujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa zmierňujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na podľa alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia podľa je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

56. Aj z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že nie každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má automaticky nárok na priznanie toho – ktorého peňažného príspevku a že týmto spôsobom štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia osoby so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie peňažných príspevkov prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona v absolútne všetkých prípadoch, t. j. systémom „každému a vo všetkom“. Preto je na mieste vyhodnocovanie splnenia stanovených podmienok pre konkrétny kompenzačný prostriedok a až dôsledkom splnenia týchto podmienok je vznik nároku na konkrétny kompenzačný prostriedok a to v určitom zákonom vymedzenom rozsahu.

57. Žalobca poukazoval na nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí a ich arbitrárnosť. K týmto žalobným námietkam je potrebné uviesť, že žalobca podanou žiadosťou inicioval začatie administratívneho konania podľa , na ktoré sa v zmysle tohto zákona vzťahuje Správny poriadok okrem , , , až . Z ustanovení vyplýva, že v tomto druhu administratívneho konania sa uplatňujú špecifické čiastkové procesné postupy, ktoré sú odôvodnené predmetom riešenej problematiky (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie). Podstatnými otázkami, ktoré je potrebné pri uplatňovaných nárokoch podľa vyriešiť je, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a aké prostriedky sa navrhujú na kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. v zmysle je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.

58. Za účelom zistenia, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a či je potrebné kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia je potrebné vyriešiť aj otázky

medicínskeho charakteru. v definuje posudkovú činnosť, ktorou sa na účely , a parkovacieho rozumie lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Podľa posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

59. V vymedzuje obsah lekárskej posudkovej činnosti, ktorou je aj hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácii, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa a posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ). Podľa vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár príslušného orgánu a podľa ods. 3 tohto ustanovenia posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely , na účely , na účely parkovacieho , na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa je účastník konania oprávnený predložiť ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, nad rámec požadovaného lekárskeho nálezu podľa tohto zákona, a posudkový lekár musí aj túto dokumentáciu zohľadniť. V zmysle posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý sa považuje za aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov ( ), a zároveň je oprávnený vychádzať aj zo staršieho lekárskeho nálezu, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od liečby nemožno očakávať zlepšenie ( ). Zákon zveruje posudkovému lekárovi zvážiť potrebu prizvania fyzickej osoby- účastníka konania na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, pričom v ostatných prípadoch môže vykonať posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný prizvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu ak táto o to písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom ( a ). Zákon stanovuje aj náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a ktorý má obsahovať mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu ak zákon neustanovuje inak ( ).

60. V definuje sociálnu posudkovú činnosť, ktorou je posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach ( ). Sociálna posudková činnosť sa vykonáva len v tom prípade, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v lekárskom posudku a túto sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu ( a ). Podľa sa sociálny posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálne situácie, pričom táto sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Podľa posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopnosti a úsilia

riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením a podľa posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Podľa posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh vo všetkých jej oblastiach.

61. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vypracuje príslušný orgán komplexný posudok na účely v zmysle , ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , návrh druhu peňažného príspevku na , vyjadrenie či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, a odôvodnenie komplexného posudku. Podľa ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v komplexnom posudku sa uvedie aj ročný rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 4, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. Podľa komplexný posudok stráca platnosť, ak je vypracovaný nový komplexný posudok alebo nový lekársky posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo v novom lekárskom posudku.

62. Z uvedených ustanovení vyplýva, že administratívne konanie týkajúce sa nárokov upravených v začína na základe návrhu fyzickej osoby – žiadosti žiadateľa. Zároveň podľa je práve účastník konania – fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach , a parkovacieho – povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na , na jeho výšku alebo výplatu. Je teda na účastníkovi konania aké dôkazy predloží ako podklad pre výkon lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti a aké skutočnosti uvedie. Aj z ust. vyplýva, že posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely , na účely , na účely parkovacieho , na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa , ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1. Je oprávnením žiadateľa predložiť aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú potom posudkový lekár posúdi a zohľadní v lekárskom posudku ( ). Je na účastníkovi konania, aby predložil všetky dôkazy – najmä zdravotnú dokumentáciu, ktorá je predmetom posudzovania posudkovým lekárom. Rozsah vyhodnocovaných podkladov preto ovplyvňuje miera aktivity účastníka konania.

63. Zároveň je potrebné uviesť, že posudkový lekár je oprávnený vykonať posúdenie zdravotného stavu účastníka konania bez jeho prítomnosti a v jeho prítomnosti je povinný vykonať posúdenie zdravotného stavu len v tom prípade, ak o to účastník konania výslovne požiada ( a ). V prejednávanej veci bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa 07.01.2022 a posudkový záver zo dňa 18.01.2022, na podklade ktorých bol v zmysel citovaných ustanovení vypracovaný komplexný posudok zo dňa 04.02.2022. V tomto komplexnom posudku bol žalobca posúdený ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % ale nebola mu navrhovaná peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Na základe odvolania žalobcu začalo odvolacie konanie, v priebehu ktorého bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu a posudková lekárka dospela k záveru, že je potrebné žalobcu prizvať na posúdenie zdravotného stavu, ktoré bolo vykonané dňa 06.04.2022. Z administratívneho spisu vyplýva, že posudková lekárka takto postupovala preto, že v neurologickom náleze nebolo udané obmedzenie pohyblivosti v stupňoch, čo bolo potrebné k objektívnemu posúdeniu zdravotného stavu účastníka konania/žalobcu. Takémuto postupu nemožno nič vytknúť. V prípade, že bol posúdený zdravotný stav

žalobcu v jeho osobnej prítomnosti, kde vec s ním bola aj konzultovaná, ide o taký postup, ktorý je v prospech účastníka konania. Preto je nedôvodná námietka žalobcu uvedená v replike, kde žalobca uvádza, že žalovaný sa nad rámec tejto veci zaoberá problematikou, kedy posudkový lekár môže vyhodnotiť zdravotný stav posudzovanej osoby v jej prítomnosti alebo v jej neprítomnosti a popri tom uvádza, že nebolo uvedené aké boli pochybnosti posudkového lekára, čoho sa týkali a či boli, čím akoby namietal, že jeho zdravotný stav bol posúdený v jeho prítomnosti a má pochybnosti tom, či na to boli dôvody. V súvislosti s týmto postupom správny súd uvádza, že nešlo o žiadne pochybenie zo strany posudkového lekára.

64. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vzhľadom na charakter posudzovaných otázok pre rozhodovanie o nárokoch podľa sa toto administratívne konanie vyznačuje osobitým postupom pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie, keď sa vykonáva lekárska posudková činnosť posudkovým lekárom, ktorý vyhotoví lekársky posudok a v prípade, že fyzická osoba je uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (teda s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %) vykoná sa aj sociálne šetrenie, výsledkom ktorého je posudkový záver. Na základe uvedených podkladov – lekárskeho posudku a posudkového záveru sa vyhotovuje komplexný posudok, ktorý je doručovaný účastníkovi konania. Žalobcovi bol doručený komplexný posudok a zo nevyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť doručiť účastníkovi konania lekársky posudok v tom prípade, ak bol vypracovaný aj komplexný posudok.

65. Pokiaľ žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutí žalovaného a aj prvostupňového orgánu je v podstate založené len na záveroch, ktoré sú prevzaté z komplexného posudku, vo vzťahu k týmto námietkam správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.03.2021, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu je zverené posudkovým lekárom ( ) a že orgán verejnej správy nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, a taktiež aj súd musí, rovnako ako správne orgány, vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na . Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaným orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.04.2023, v zmysle ktorých komplexný posudok je kľúčovým podkladom na rozhodnutie ( ), vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, komplexný posudok musí obsahovať odôvodnenie ( zákona) a rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislosti zisteného stavu veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ žalovaný správny orgán závery plynúce z komplexného posudku inkorporoval do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takého rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2023 vyplýva, že úlohou orgánu verejnej správy nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z posudku ale hodnotenie, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Prvostupňový orgán nemôže vypracované posudky (lekársky, komplexný) označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

66. Z uvedených záverov vyplýva, že komplexný posudok, a v podstate aj lekársky posudok a posudkový záver, ktoré sú podkladom komplexného posudku, sú podstatnými podkladmi pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu podľa , pretože práve v týchto posudkoch je vyhodnotená zdravotná dokumentácia predložená účastníkom konania a zároveň

v rámci sociálneho šetrenia sú posudzované individuálne predpoklady žiadateľa v tom smere, ako je schopný riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu, ďalej je posudzované rodinné prostredie žiadateľa, kde sa hodnotí schopnosť a rozsah pomoci, ktorú mu môže poskytnúť pri riešení jeho nepriaznivej situácie rodina, a zároveň sa posudzuje aj prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie žiadateľa o príspevok do spoločnosti. Najmä pri hodnotení zdravotného stavu účastníka konania chýbajú orgánu verejnej správy a aj správnemu súdu medicínske odborné znalosti, ktoré by umožnili vyhodnocovanie medicínskych otázok. Preto je kompetencia na vyhodnocovanie zdravotného stavu zverená posudkovým lekárom, ktorí sú odborne spôsobilými osobami na vyhodnotenie medicínskych otázok, a preto aj správny súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutí, kde pokladom je lekársky posudok, v ktorom je vyhodnotený zdravotný stav účastníka konania, posudzuje tento len z toho hľadiska či je úplný, presvedčivý, logický a či boli vzaté do úvahy všetky dôkazy, ktoré účastník predložil – lekárske správy, nálezy a iná zdravotná dokumentácia. V prejednávanej veci žalobca netvrdí, a ani to správny súd nezistil, že by pri vyhodnocovaní jeho zdravotného stavu neboli zobraté do úvahy niektoré ním predložené lekárske správy a nálezy.

67. Prevzatie záverov komplexného posudku, resp. aj lekárskeho posudku a posudkového záveru, ktoré sú podkladom komplexného posudku, do odôvodnenia rozhodnutia, nemá samo o sebe za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože podstatné otázky – hodnotenie splnenia podmienok vymedzených v zákone pre vznik nároku na určitý prostriedok je predmetom posudkovej činnosti. Preto skutočnosť, že je rozhodnutie založené na dôvodoch uvedených v komplexnom posudku, sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť rozhodnutia. Podstatné ale je, či sú závery posudkov, ktoré boli prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia, zrozumiteľné, úplné, celistvé, logické a preskúmateľné a či potom rozhodnutie spĺňa parametre kladené na odôvodnenie rozhodnutia aj v zmysle Správneho poriadku.

XX. Podstatná je preto otázka, či posudky, ktoré sú rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie, boli úplné, logické, preskúmateľné a dostatočne odôvodnené a či sa vysporiadali s hodnotením všetkých podmienok, ktoré zákon stanovuje pre peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V prejednávanej veci orgán verejnej správy dospel na základe komplexného posudku č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/ SOC/2022/82458 zo dňa 04.02.2022 (podkladom ktorého bol lekársky posudok zo dňa 07.01.2022 a posudkový záver z 18.01.2022) k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu – rozhodnutie prvostupňového orgánu z 15.02.2022. V rámci druhostupňového konania bol znovu posúdený zdravotný stav žalobcu aj v jeho prítomnosti (06.04.2022), bol vypracovaný nový komplexný posudok č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022 so záverom, že žalobca spĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu s rozsahom hodín 2 177 osobnej asistencie v kalendárnom roku, z toho v oblasti sebaobsluhy 1 447 hodín a v oblasti mobility a orientácie 730 hodín. Komplexný posudok vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 22.04.2022, v ktorom posudkový lekár vyhodnotil, že žalobca je odkázaný na pomoc pri niektorých činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k , a to v bodoch: 1. – vstávanie, 2. - líhanie, 4. - osobná hygiena (4.1. umývanie, 4.2. kúpanie, 4.3. česanie, 4.4. holenie, 4.5. úprava nechtov), 5. – obliekanie, 6. - vyzliekanie, 7. – príprava jedla, 8. – podávanie jedla, 10. - nakupovanie, 11. – pomoc pri domácich prácach, 15. – pomoc pri akútnom ochorení, 16. - pomoc počas dovolenky a 20. – preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách. Žalovaný preto rozhodnutím zo dňa 04.05.2022 uvedené prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bol orgán verejnej správy prvého stupňa viazaný právnym názorom žalovaného ( Správneho poriadku v spojení s ). Zároveň v zmysle stratil komplexný posudok zo dňa 04.02.2022 platnosť, a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.05.2022. Na základe uvedeného orgán verejnej správy prvého stupňa, viazaný vysloveným právnym názorom žalovaného, rozhodnutím zo dňa 17.05.2022 priznal žalobcovi s účinnosťou od 01.12.2021 peňažný príspevok na osobnú asistenciu a vychádzal pritom zo záverov komplexného posudku č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022. Žalobca podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a v rámci odvolacieho konania žalovaný vyhodnotil, že nedošlo k zmene v zdravotnom stave žalobcu a ani v iných skutočnostiach rozhodujúcich pre priznanie nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, a preto konštatoval, že je možné vychádzať z komplexného posudku zo dňa 25.04.2022 (konkrétne bolo vydané potvrdenie č. ZA/2022/9799/3 zo dňa 02.08.2020), a preto sa potvrdila platnosť komplexného posudku z 25.04.2022.

69. Takýto postup, keď v odvolacom konaní odvolací orgán dospel k inému záveru ako orgán verejnej správy prvého stupňa v prvostupňovom konaní, sám o sebe nesvedčí o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako to tvrdí žalobca. V prejednávanom prípade ide o dvojstupňové administratívne konanie, žalobca mal možnosť podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok a žalovaný bol povinný sa zaoberať odvolaním a preskúmavať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). V tomto smere nemožno žalovanému nič vytknúť. Žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a tento bol v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom žalovaného. Následne v ďalšom odvolacom konaní žalovaný po tom, čo ustálil, že je potrebné vychádzať z komplexného posudku č. ZA/2022/6310/4 MAG zo dňa 25.04.2022 (na základe záverov ktorého zrušil predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa), vychádzal opätovne zo záverov tohto komplexného posudku a zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a ktoré boli aj pre prvostupňový orgán záväzné. Takémuto postupu a odôvodneniu rozhodnutia nemožno nič vyčítať a sám o sebe tento postup a koncipovanie odôvodnenia rozhodnutia nesvedčí o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

70. Podstatné je, či komplexný posudok, z ktorého žalovaný pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal, bol dostatočne odôvodnený, či bol určitý a logický a či poskytoval dostatočný podklad pre rozhodnutie žalovaného, pretože závery z komplexného posudku sa preniesli ako nosné závery do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

71. Žalobca si v podanej žiadosti uplatnil nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj s vymedzeným rozsahom osobnej asistencie v kalendárnom roku v trvaní 4 736,10 hodín, pričom podrobne popísal pri jednotlivých úkonoch potrebu asistencie ako aj rozsah trvania pomoci. Posudzovanie splnenia podmienok pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ako aj konkrétny rozsah osobnej asistencie, je (ako už bolo vyššie uvedené aj s odkazom na relevantnú právnu úpravu) predmetom posudkovej činnosti. Posudkový lekár je povinný v zmysle uviesť v lekárskom posudku aj závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa , čo v prejednávanej veci posudkový lekár v lekárskom posudku zo dňa 22.04.2022 realizoval, keď vymedzil jednotlivé úkony z prílohy č. 4 k , pri ktorých podľa posudkového lekára žalobca potrebuje pomoc inej fyzickej osoby. K týmto záverom posudkový lekár dospel po zhodnotení žalobcom predložených lekárskych nálezov, konkrétne vychádzal z neurologického vyšetrenia zo dňa 21.08.2021 a z lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach , a parkovacieho . Následne bolo vykonané sociálne šetrenie ale nie je vypracovaný posudkový záver v odvolacom konaní, pri ktorom sa žalobca mal možnosť vyjadriť a uviesť a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti pre vykonanie sociálneho šetrenia. Následne v komplexnom posudku v zmysle požiadavky zakotvenej v je uvedený aj rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 4, na ktoré je žalobca ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná, pričom ide o ročný rozsah osobnej asistencie. Vo vzťahu k tejto časti komplexného posudku a potom aj vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd považoval za dôvodnú tú žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že z rozhodnutia žalovaného dostatočne nevyplýva, prečo bol priznaný rozsah osobnej asistencie 2 177 hodín v kalendárom roku. Je potrebné ale vo vzťahu k tejto žalobnej námietke zdôrazniť, že pre vznik nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepostačuje len odkázanosť na pomoc pri úkonoch vymedzených v prílohe č. 4 , ale zároveň je potrebné splniť aj podmienku, že osobnou asistenciou sa dosiahne účel stanovený v tohto zákona. Podľa účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhmi zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Z uvedeného vyplýva, že jedným z kritérií, ktoré je určujúce pri stanovení rozsahu hodín osobnej asistencie, je aj to, aké aktivity vykonáva posudzovaná osoba, aké rodinné roly zastáva, aké má pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity a voľnočasové aktivity. Zároveň je potrebné prihliadať aj na ust. , v zmysle ktorého cieľom úpravy právnych vzťahov v zmysle tohto zákona je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti ale za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom, z čoho vyplýva, že samotná práva úprava ráta s aktívnou účasťou žiadateľa o kompenzačný príspevok pri riešení jeho situácie. Zároveň sa berie do úvahy aj pomoc blízkeho okolia – najmä rodiny, ktorej základné

princípy sú zakotvené v zákone o rodine, preto žalovaný nepochybil, keď odkázal pri vyhodnocovaní aj na tento právny predpis. Pri určovaní rozsahu osobnej asistencie bolo preto v zmysle uvedenej argumentácie potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a napr. aj pri posudzovaní rozsahu úkonov pomoci pri starostlivosti o domácnosť túto skutočnosť zohľadňovať. Na podporu tohto záveru správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.01.2023, kde najvyšší správny súd vo vzťahu k požiadavke o navýšenie hodín osobnej asistencie z dôvodu pomoci pri domácich prácach uviedol, že pomoc s domácimi prácami je potrebné rozdeliť medzi všetkých členov domácnosti, teda aj z uvedeného vyplýva, že je potrebné zohľadňovať aj participáciu zo strany iných členov rodiny pri niektorých úkonoch, pri ktorých je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na pomoc inej osoby. Zároveň v uvedenom rozhodnutí Najvyšší správny súd SR zdôraznil, že účelom osobnej asistencie v zmysle platnej právnej úpravy je najmä aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia a podpora nezávislosti a možnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím rozhodovať o sebe a že nie je možné zohľadniť akúkoľvek subjektívnu potrebu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo vzťahu k osobnej asistencii, a to najmä s poukazom na prílohu č. 4 napriek tomu, že určovanie možných kompenzácii v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím osôb je potrebné citlivo vnímať a zohľadniť ich v každom prípade v rozsahu právnej úpravy.

72. Vo vzťahu k odôvodneniu komplexného posudku, ktorého závery boli nosnými závermi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza, že z tohto komplexného posudku vyplýva, že na základe lekárskeho posudku zo dňa 22.04.2022 bol v komplexnom posudku navrhnutý rozsah osobnej asistencie 730 hodín v oblasti mobility a orientácie (osobná asistencia pri preprave a premiestňovaní pri občianskych, rodinných a voľnočasových aktivitách“) a v rozsahu 1 447 hodín v oblasti sebaobsluhy, a to pri vstávaní v rozsahu 91 hodín/kalendárny rok, líhaní v rozsahu 91 hodín/ kalendárny rok, osobnej hygiene v rozsahu 185 hodín/kalendárny rok, obliekaní 136 hodín/kalendárny rok, vyzliekaní 136 hodín/kalendárny rok, príprave jedla v rozsahu 185 hodín/kalendárny rok, podávaní jedla v rozsahu 91 hodín/kalendárny rok, nakupovaní v rozsahu 200 hodín/kalendárny rok, pomoc pri domácich prácach v rozsahu 80 hodín/kalendárny rok, pri akútnom ochorení v rozsahu 72 hodín/ kalendárny rok, počas dovolenky v rozsahu 180 hodín/kalendárny rok. V komplexnom posudku je do určitej miery naznačená úvaha ako bol stanovený rozsah osobnej asistencie, keď je uvedené, že sa vychádzalo najmä z aktuálneho sociálneho statusu účastníka konania, jeho miery angažovanosti a frekvencie migračných aktivít a ďalej bolo prihliadané na charakter jeho ťažkého zdravotného postihnutia, na to, že je nezamestnaný a že sa zdržiava väčšinu času doma v kruhu rodiny. Ďalej boli naznačené úvahy, že je potrebné pri navrhovaní úkonov osobnej asistencie prihliadať na snímku dňa fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to na odpočinok, spánok, sebaobslužné aktivity, ako aj voľnočasové aktivity. Zároveň bolo zdôraznené, že účelom osobnej asistencie je napomáhať integrácii osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a jej účelom je zabezpečiť osobný rast fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Tieto naznačené úvahy a kritériá, ktoré boli vzaté do úvahy pri určovaní rozsahu osobnej asistencie v kalendárnom roku, sú takými úvahami, ktoré sú pre určenie rozsahu osobnej asistencie smerodajné a aj z ust. vyplýva, že sú to tie kritériá, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri stanovení rozsahu hodín osobnej asistencie. Tieto argumenty uvedené v komplexnom posudku sú však formulované vo všeobecnej rovine a nie sú dostatočne konkrétne na to, aby dostatočne objasňovali záver o konkrétnom rozsahu navrhnutej a následne aj priznanej osobnej asistencie. Z tohto dôvodu považuje správny súd komplexný posudok ako podklad pre rozhodnutie žalovaného za v tejto časti nedostatočne odôvodnený a tým aj za nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného.

73. Žalobca sa ale mýli, keď v správnej žalobe uvádza, že by nemalo byť prihliadané na to, že je nezamestnaný a akým spôsobom trávi svoj čas, nakoľko, ako už bolo uvedené, účelom osobnej asistencie podľa je zabezpečiť, aby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím mohla ovplyvňovať plnenie svojich rodinných rolí, aby mohla vykonávať pracovné, vzdelávacie a voľnočasové aktivity a teda skutkové zistenia o tom v akom rozsahu je fyzická osoba s ťažkým postihnutím aktívna v týchto oblastiach sa potom logicky „odzrkadlia“ aj v konkrétnom rozsahu hodín osobnej asistencie. Z ustanovenia vyplýva, že nestačí len odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach vymedzených v prílohe č. 4 , ale zároveň je vyjadrená požiadavka, že osobnou asistenciou sa dosiahne účel vymedzený v tohto zákona.

74. Nebolo povinnosťou orgánov verejnej správy odôvodňovať žalobcovi prečo mu nie je priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu v takom rozsahu ako o to požiadal vo svojej žiadosti ale bolo ich úlohou preskúmateľným spôsobom zdôvodniť na základe akých konkrétnych skutočností dospeli k záveru o priznanom rozsahu požadovanej osobnej asistencie, čo je výsledkom procesu posúdenia, ktorého závery sú v lekárskom posudku, posudkovom závere a v komplexnom posudku. Pokiaľ by žalobca nesúhlasil s konkrétnym rozsahom hodín osobnej asistencie, bolo by jeho oprávnením tieto závery v konkrétnostiach rozporovať.

75. Neobstoja ale tie žalobné námietky, keď žalobca poukazuje napríklad na to, že nebol zohľadnený taký rozsah osobnej asistencie pre voľnočasové aktivity ako navrhoval, konkrétne pre návštevu kina, pretože z prílohy č. 4 vyplýva, že sa rozsah osobnej asistencie posudzuje vo vzťahu k „druhovo určenému úkonu“ a nie ku konkrétnym úkonom v rámci tohto druhovo určeného úkonu. V samotnej žiadosti žalobca uviedol, že sa plánuje zamestnať, že plánuje absolvovať rehabilitácie, masáže, jedenkrát týždenne návštevu plavárne v Žiline a aj z týchto formulácií je zrejmé, že je to v rovine plánovaných aktivít, teda nepreukázal realizáciu týchto aktivít. Žalobca v správnej žalobe poukazuje aj na možnosť akéhosi „zacyklenia sa“, keď uvádza, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže realizovať niektoré aktivity, pretože nemá zabezpečenú pomoc inej fyzickej osoby (v tomto prípade osobného asistenta) a že orgán verejnej správy jej neprizná dostatočný kompenzačný prostriedok v podobe osobnej asistencie práve aj so zdôvodnením, že nerealizuje aktivity ale tieto nemôže realizovať práve z dôvodu, že nemá potrebnú pomoc v podobe osobného asistenta. Tu je ale potrebné uviesť, že orgán verejnej správy určí určitý rozsah osobnej asistencie na voľnočasové, vzdelávacie a iné aktivity, tento nie je viazaný na konkrétne aktivity napríklad na rehabilitácie, návštevu plavárne a pod., preto v rámci počiatočne priznaného rozsahu osobnej asistencie si fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže postupne rozširovať okruh aktivít a následne potom aj žiadať o rozšírenie rozsahu osobnej asistencie.

76. V komplexnom posudku zároveň bolo odôvodnené, že v rámci prepravy a realizovania návštev u odborných lekárov je možné využiť aj prepravu poskytovanú v rámci zdravotníckych služieb a že osobnou asistenciou sa zabezpečuje len nevyhnutá pomoc fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo správny súd považuje za dostatočne odôvodnené. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol priznaný peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia – zvislá zdvíhacia plošina a v tejto súvislosti mu bol navrhnutý peňažný príspevok na opravu zdvíhacieho zariadenia v prípade, že by to bolo potrebné. Podľa správneho súdu žalobca v replike nedôvodne poukazuje napr. aj na situáciu pri prípadnom akútnom ochorení a privolaní rýchlej zdravotnej pomoci, nakoľko v prípade, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v takomto prípade, nie je potrebná prítomnosť osobného asistenta, pretože potrebné úkony zabezpečuje zdravotnícky personál a je prirodzené očakávať pri takýchto životných situáciách aj ingerenciu blízkej rodiny.

77. Aj keď správny súd dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného, preskúmavané rozhodnutie podľa správneho súdu nie je výsledkom svojvoľného postupu orgánu verejnej správy a nemožno uznať námietky žalobcu o tom, že orgány verejnej správy nevykonávali žiadnu činnosť smerujúcu k zisteniu skutkového stavu a že nedostatočne zisťovali skutkový stav, že vytvárajú mimoprávnu nezákonnú konštrukciu, pretože posudkový lekár žalovaného prizval žalobcu na osobné šetrenie pri vyhodnocovaní jeho zdravotného stavu, žalobca bol povinný predložiť potrebnú zdravotnú dokumentáciu, bol vypracovaný lekársky posudok, bolo vykonané sociálne šetrenie, žalobca sa mal možnosť vyjadriť a popísať svoju situáciu a svoje aktivity a bol vypracovaný komplexný posudok. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 06.04.2022 bolo so žalobcom prekonzultované posúdenie zdravotného stavu a zo záznamu vyplýva, že sám žalobca uviedol, že je nezamestnaný, že je poberateľom invalidného dôchodku pre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, že má viac postihnuté nohy, že žije s rodičmi, že starostlivosť zabezpečujú rodičia, všetko robia rodičia, že užíva len vitamíny, že na rehabilitácie nechodí, že má zdvíhacie zariadenie, že je mobilný ale schody mu robia problém, že sa vie najesť sám ale neprenesie si stravu a pohár, že potrebuje pomoc pri hygiene, pri obliekaní a že medzi jeho voľnočasové aktivity patria futbal, hokej, kino, trávenie času s kamarátmi, plávanie a že inak je doma a niekedy ide s kamarátmi na chatu, keď po neho prídu. Žalobca teda sám uviedol takéto skutkové okolnosti týkajúce sa jeho rodinných, pracovných a voľnočasových aktivít a tieto skutkové okolnosti potom musia byť brané do úvahy pri určovaní rozsahu osobnej asistencie.

78. Správny súd sa zaoberal aj tými námietkami, ktoré neboli uvedené v správnej žalobe a ktoré žalobca uviedol v replike, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci a v zmysle je možné správnu žalobu dopĺňať a rozširovať o žalobné body až do rozhodnutia správneho súdu. Ako bolo už uvedené vyššie, správny súd uznal za dôvodnú tú žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že v rámci komplexného posudku sú uvedené čísla o rozsahu osobnej asistencie, ktoré nie sú dostatočným spôsobom odôvodnené. Podľa správneho súdu v komplexnom posudku sú naznačené určité úvahy, ktoré sú pre posudzovanie rozsahu osobnej asistencie smerodajné, ale tieto neboli rozvedené do konkrétnosti tak, aby bolo možné prijať záver, že taký rozsah hodín osobnej asistencie (v konkrétnej podobe rozsahu hodín pri konkrétnych druhovo vymedzených úkonoch), ktorý bol žalobcovi priznaný, je odôvodnený a vyplýva z preskúmateľného záveru (napríklad aká snímka dňa bola zohľadnená, akou úvahou bol určený konkrétny rozsah hodín a podobne). Preto bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť a postupovať tak, aby boli ako podklady rozhodnutia zabezpečené preskúmateľné posudky, konkrétne lekársky posudok a posudkový záver, a na ich podklade komplexný posudok.

79. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).