Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-37-2012.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/37/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci navrhovateľky P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., A. XXX/XX, štátnej občianky SR, právne zastúpenej JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti odporcovi U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Y. N. F. XXXX, Česká republika, štátneho občana ČR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky P. C., rod. Q. M., nar. XX.XX.XXXX a odporcu U. C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 12.09.2009 pred Magistrátom Mesta Pardubice a zapísané v knihe manželstiev MVSR osobitnej matriky v Bratislave vo zväzku OM/67, ročník 2009, na strane 10, pod poradovým číslom 20 r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke P. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec mal. dieťaťa U. C., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. C. mesačne sumou 100 eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
Odporca U. C., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý uhradiť sumu vo výške 66 eur z titulu súdneho poplatku za podaný návrh.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 07.02.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, mal. dcéru S. jej zveril do osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu na začatie konania. Súčasne navrhovala, aby súd neupravoval styk otca s mal. dieťaťom.
Návrh odôvodnila tým, že jej city k odporcovi ochladli, odporca v nej vzbudzuje pocity neistoty a z týchto dôvodov je manželstvo hlboko a trvalo rozvrátené, pričom si neplní svoju spoločenskú funkciu a niet nádeje na jeho obnovenie. Manželstvo uzavrela navrhovateľka s odporcom dňa 12.09.2009 pred Magistrátom mesta Pardubice v Českej republike, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra S., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom po dvojročnej známosti, pretože spolu čakali dieťa. Až na menšie nedorozumenia bolo manželstvo s odporcom harmonické. Problémy v manželstve nastali až v roku 2010, kedy na strane odporcu nastali finančné problémy zapríčinené jeho minulosťou. Spočiatku sa tieto problémy dali zvládnuť. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v novembri 2010, kedy odporca nedostal mesačnú mzdu a účastníci nemali finančné prostriedky ani na pokrytie bežných mesačných výdavkov. Vtedy sa navrhovateľka po zrelom uvážení rozhodla odísť a odsťahovať sa od odporcu aj z mal. dcérou S. na určitý čas na Slovensko k svojim rodičom, aspoň do času, kým si odporca nevyrieši svoje finančné problémy. Aj napriek vážnemu narušeniu vzťahov s odporcom a jeho finančným problémom mala navrhovateľka záujem manželstvo udržať, hlavne kvôli mal. dcére, avšak za predpokladu, že odporca si vyrieši svoje finančné problémy a bude schopný sa o rodinu riadne postarať. Po tom, čo sa navrhovateľka v novembri 2010 s mal. dcérou odsťahovala, odporca ich na Slovensku navštívil iba trikrát, a to v decembri 2010 na Vianoce, pričom od tohto obdobia sa ako manželia nestýkajú, ďalej v júli 2011 a naposledy v októbri 2011. Odporca od tohto obdobia neprejavuje záujem o mal. dcéru, na výživu prispieva nepravidelne a vôbec nemá záujem podieľať sa na výchove mal. dcéry. Navrhovateľka má toho času vzťah s iným mužom. Pokiaľ ide o finančnú situáciu na strane navrhovateľky, toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 7 600,- Kč mesačne. Býva s mal. dcérou u svojej matky. Odporca podľa vedomostí navrhovateľky pracuje v spoločnosti Europrint a.s., Pod kotlařkou 3, Praha s hrubým príjmom vo výške cca 26 000,- Kč.
Súd uznesením č.k. 4P/37/2012-37 zo dňa 20.03.2012 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci pojednávanie.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Uznesením č.k. 4P/37/2012-57 zo dňa 13.06.2012 bolo konanie na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 4P/137/2012 o zapretie otcovstva odporcom k mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX prerušené. Dňa 27.11.2012 nadobudol rozsudok č.k. 4P/137/2012-38 zo dňa 11.9.2012 právoplatnosť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, oboznámil sa s návrhom a s ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka uzavrela s odporcom manželstvo po dvojročnej známosti dňa 12.09.2009, pričom v čase uzavretia manželstva bola s odporcom tehotná. Manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané. V roku 2010 začalo dochádzať k prvým problémom a nedorozumeniam v manželstve, ktoré súviseli s finančnými problémami odporcu, ktorý nabral veľa pôžičiek a nebol schopný ich splácať a keďže manželia v tom čase bývali v podnájme, hrozilo, že budú vysťahovaní pre neuhrádzanie platieb. V novembri 2010 odporca nedostal mesačnú mzdu, a tak manželia nemali finančné prostriedky ani na pokrytie bežných výdavkov. Navrhovateľka sa následne odsťahovala od odporcu z Čiech k svojim rodičom na Slovensko. Od tohto času zabezpečuje starostlivosť o maloletú dcéru iba matka, pričom odporca sa kontaktoval s navrhovateľkou a mal. dcérou iba trikrát, v decembri 2010, júli 2011 a októbri 2011. Navrhovateľka a odporca sa od decembra 2010 ako manželia nestýkajú. O maloletú dcéru sa odporca nezaujíma, v súčasnosti ani neprispieva na jej výživu, hoci o vyživovacej povinnosti súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2P/18/2011 zo dňa 17.10.2011, kedy bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej mal. S. bola zverená do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť sumou 100,- eur mesačne od 1.6.2011. Navrhovateľka toho času žije v družskom vzťahu s P. H., pričom sa im dňa XX.X.XXXX narodil syn D..
Z výpovede kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 12.03.2013 vyplýva, že od roku 2010 starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje iba matka mal. dieťaťa, rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ju aj vykonáva od roku 2010 a má aj naďalej záujem o jej vykonávanie. Súčasne kolízny opatrovník navrhol, aby súd určil zo strany otca vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne tak, ako o vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. 2P/18/2011, keďže od rozhodnutia v tejto veci nedošlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že otec mal. dieťaťa sa dlhodobo zdržiava na území Českej republiky, kolízny opatrovník navrhol, aby súd styk otca s mal. dieťaťom neupravoval.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ods. 2 prvá veta citovaného zákonného ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcich z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa položky 7 písm. a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. - Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o rozvode manželstva je súdny poplatok 66,- eur.
Ustanovenie § 23 upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie a jeho dĺžku.
Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo v každom prípade treba skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Súd musí zistiť, či manželstvo ešte môže plniť svoj spoločenský účel a či od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Manželstvo, ako vzťah dvoch ľudí opačného pohlavia, nemožno niektorému z manželov vnucovať proti jeho vôli a ak jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku s tým druhým a jeho správanie sa svedčí o tom, že sa nejedná iba o dočasné rozhodnutie, takéto manželstvo sa stáva formálnym zväzkom, čo je v rozpore s jeho účelom a podstatou. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo už dlhodobo neplní svoj účel, žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu hospodársku, biologickú, funkciu vzájomnej pomoci a dôvery, ako ani funkciu výchovnú a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Ekonomickú funkciu si manželstvo účastníkov neplní už dva roky, od novembra 2010, kedy sa navrhovateľka natrvalo odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odkedy každý z manželov uspokojuje svoje potreby z vlastných príjmov. V konaní bolo taktiež nesporne preukázané, že manželstvo si dlhodobo neplní funkciu biologickú, keďže manželia sa intímne nestýkajú už od decembra 2010. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že manželia medzi sebou nekomunikujú, vôbec nie sú v kontakte, nezdieľajú svoje každodenné zážitky či starosti, a teda je preukázané, že manželstvo si neplní ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery medzi manželmi. Napokon manželstvo si neplní ani výchovnú funkciu, nakoľko matka vychováva maloleté dieťa sama a otec nejaví o starostlivosť o mal. dieťa záujem.
Príčinu rozvratu manželstva účastníkov vidí súd predovšetkým v odporcových finančných problémoch, resp. neschopnosti manželov zvládnuť ekonomickú situáciu, v dôsledku ktorej došlo medzi manželmi k narastajúcim nezhodám a ochladeniu citových väzieb. Keďže manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií a sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva, súd manželstvo rozviedol i napriek skutočnosti, že sa odporca k návrhu na rozvod vôbec nevyjadril a v celkom konaní bol pasívny. Zmyslom manželského zväzku je súžitie dvoch osôb opačného pohlavia, a nie jeho formálna existencia, bez potreby manželov zdieľať život svojho partnera, čo i len v určitom smere.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcich z ich manželstva na čas po rozvode. Maloleté dieťa bolo v danom prípade už na čas do rozvodu manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/18/2011 zo dňa 17.10.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a o určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Otec mal. dieťaťa bol v zmysle rodičovskej dohody rozsudkom zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2011, pričom dlžné výživné za obdobie od 01.06.2011 do 31.10.2011 vo výške 500 eur súd otcovi mal. dieťaťa povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Vzhľadom na skutočnosť, že matka mal. dieťaťa od novembra 2010 sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu a otec mal. dieťaťa nejaví o starostlivosť o maloletú S. žiaden záujem, súd opäť zveril mal. dieťa aj na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka mal. dieťaťa je t.č. na materskej dovolenke. Od novembra 2011 do 02.10.2012 poberala rodičovský príspevok vo výške 7 600,- Kč mesačne. Od 21.03.2012 do 02.10.2012 poberala dávky (náhrady) ovplyvňujúce nárok a výšku rodičovského príspevku vo výške 513,- Kč mesačne. Od 02.10.2012 až doposiaľ matka nepoberá žiadne dávky. Žije so svojim druhom P. H. a dvoma mal. deťmi v trojizbovom byte, ktorého vlastníkom je druh matky mal. dieťaťa. Druh matky mal. dieťaťa má príjem cca 800,- eur mesačne. Výdavky matky mal. dieťaťa sú vo výške 46,36 eur mesačne na inkaso, 26,01 eur mesačne na splátku úveru na práčku, 2 000,- Kč mesačne na splátku úveru čerpaného počas manželstva, ďalej 250,- eur mesačne sú výdavky na obe deti, 200,- eur mesačne na stravu a 150,- eur mesačne na chod domácnosti.
Tvrdenie matky mal. dieťaťa ohľadom majetkových pomerov otca mal. dieťaťa otec mal. dieťaťa nepotvrdil ani nevyvrátil. Otec mal. dieťaťa svoje majetkové pomery na výzvu súdu nezdokladoval. Podľa tvrdení matky mal. dieťaťa otec mal. dieťaťa pracuje v spoločnosti Europrint a.s. so sídlom Pod kotlařkou 3, Praha s mesačným príjmom vo výške cca 26 000 ,- Kč. Nahliadnutím do spisu sp. zn. 2P/18/2011 bolo zistené, že v čase rozhodovania bol zamestnancom spoločnosti Europrint a.s. od 01.09.2011 s dojednaným základným tarifným platom 150,- Kč na hodinu a pohyblivou zložkou oceňovania kvality a výkonu 90,- Kč na hodinu.
V časti výživného pre maloleté dieťa súd vzhľadom na skutočnosť, že príjmové a majetkové pomery otec nezdokladoval, tieto sa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre mal. dieťa pravdepodobne nezmenili a otec v čase rozhodovania vo veci 2P/18/2011 sám akceptoval výšku výživného 100,- eur mesačne, súd zaviazal otca mal. dieťaťa na platenie výživného pre maloletú S. vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného maloletého dieťaťa a zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam povinného
- otca maloletého dieťaťa. Súd súčasne zastavil konanie v prevyšujúcej časti výživného za obdobie odo dňa podania návrhu do právoplatnosti tohto rozsudku, keďže navrhovateľka na pojednávaní dňa 12.03.2013 vzala svoj návrh v tejto časti späť.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec mal. dieťaťa sa nachádza dlhodobo v Českej republike a o mal. dieťa nejaví záujem, súd neupravoval styk otca s mal. dieťaťom.
Keďže v časti určenia výživného od podania návrhu navrhovateľka vzala návrh späť a žiadala určiť ho od právoplatnosti rozsudku, súd návrh v tejto časti zastavil, poukazujúc na ust. § 96 O.s.p.
S poukazom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd súčasne rozhodol s poukazom na § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch aj o súdnom poplatku za podaný návrh na začatie konania. Navrhovateľka bola rozhodnutím súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Súd jej návrhu na začatie konania vyhovel, preto v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa výsledku konania znáša povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur v súlade
s položkou č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku odvolanie, a to na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.