Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-442-2012.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/442/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44703015, právne zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584, proti povinnému: E. Y., bytom C. XXXX/XX, G., o vymoženie 1.822,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/543/2012-24 zo dňa 30. augusta 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že návrhom zo dňa 15.07.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.822,23 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-7873 zo dňa 09.05.2012. Právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 02.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0262927658, ktorá má podľa súdu prvého stupňa charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou jej všeobecných obchodných podmienok je v článku 18 rozhodcovská doložka, ktorá dáva právomoc rozhodovať všetky spory, ktoré vnikli alebo vzniknú z bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich bankové produkty, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie medzi účastníkmi zmluvy Rozhodcovskému súdu. Predmetnú rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným na podklade ktorej oprávnený iniciuje voči povinnému rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu absolútne neplatnú, pretože poskytuje oprávnenému neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči povinnému spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor s povinným a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa v súlade s § 44 ods. 2 Ex. por. s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. Otázkou rovnocennosti rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu sa zaoberala aj čerstvá judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: rozhodnutia NS SR č. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012, č. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18.01.2012 a č. 3
Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Korektným prekladom všetkých jazykových mutácií prílohy Smernice bod 1 písm. q/ možno jednoznačne vyvodiť záver, že klauzula v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Slovenské rozhodcovské konanie je regulované zákonom o rozhodcovskom konaní, v rámci ktorého je rozhodca priamo zo zákona povinný aplikovať platné právo Slovenskej republiky a ex offo je povinný aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa, rozhodne nie je arbitrážou o ktorej hovorí Smernica. Slovenská právna úprava výslovne nevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Preto ak súd prvého stupňa mal v úmysle posúdiť danú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, mal hlbšie skúmať a porovnať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní a v klasickom súdnom konaní. Pri výklade ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je možné pristupovať extenzívne, ale je treba ustanovenie vykladať v jeho gramatickom výklade. Takýto výklad umožňuje iba záver, že je neprijateľná iba rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Samotná skutočnosť, že zmluvné strany dojednali, že prípadný spor budú riešiť v rozhodcovskom konaní (bez toho, aby vylúčili možnosť súdneho preskúmania rozhodcovského rozsudku z dôvodov stanovených v zákone), nie je možné pochybovať o vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal na rozsudky Eco Swiss (C-126/97), Kapferer (C-234/04), Fallimento Olimiclub (C-2/08) a Asturcom (C-40/08). Mal za to, že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v štádiu exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozsudok rozhodcovského orgánu, je inak vecne správny. Uvedená vnútroštátna právna úprava plne korešponduje s požiadavkou stability práva a právnych vzťahov. Už z uvedených dôvodov je zrejmé, že rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 nie je možné bez ďalšieho zovšeobecňovať a interpretovať ho na každú vec, v ktorej je možné rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú (nekalú). Európsky súdny dvor zdôraznil potrebu rešpektovať zásadu rovnocennosti, ktorej porušenie by znamenalo neprípustný rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Dôvodom na zastavenie exekúcie môžu byť iba skutočnosti uvedené v ustanoveniach § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., z pohľadu spotrebiteľských zmlúv prichádza preto do úvahy iba dôvod spočívajúci v naplnení ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ cit. zákona. Zdôraznil, že tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie ak je v rozpore s dobrými mravmi, plnenie a nie iba to, že samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodne o udelení poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, alebo aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, navrhol, aby v rozhodnutí pripustil dovolacie otázky. Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených so 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava a či je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v zákone o rozhodcovskom konaní.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. To však ešte neznamená, že nedohliada na to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že je dôvod na jej zastavenie, tak ju zastaví, prípadne aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Túto možnosť, a aj povinnosť má v ktorejkoľvek fáze exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú pre exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné.
V zmysle vyššie uvedeného je teda súd prvého stupňa v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.
Odvolací súd uzaviera, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danej exekučnej veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo totiž patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.
Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti svojho rozhodnutia, videl za nevyhnutné zaoberať sa otázkami, ktoré oprávnený s odôvodnením, že sa jedná o vec zásadného právneho významu žiadal pripustiť ako dovolacie.
Prvá otázka je, či je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava. Treba poznamenať, že výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.12.2005 nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná, z čoho vyplýva, že exekučný súd posudzuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka, nielen podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/, ktorým sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a ktoré bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z.
Druhou otázkou je, či je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v zákone o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že žalobou podanou na príslušnom súde sa účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie mu umožňuje preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza, a to aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Ex. por.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.