Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-339-2012.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/339/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Ž., A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. Ž., bytom W., S. XX, a otec
- T. Ž., bytom P. - O. O., A. XXXX/XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.5.2012, č.k. 17P/56/2012-107, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa počnúc dňom 15.2.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. Ž., A.. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú mu uložil zasielať k rukám matky, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred a dlžné výživné za obdobie od 15.2.2012 do 31.5.2012 vo výške XXX,XX euro mu povolil splácať od júna 2012 v mesačných splátkach vo výške XX euro mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudkom zmenil rozsudok Okresného Bratislava V zo dňa 16.5.2007, č.k. 17 P 381/2006 a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1,2, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázanú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.05.2007, č.k. 17 P 381/2006 na sumu X XXX,- Sk mesačne - v tom čase navštevoval maloletý T. 5. ročník základnej školy. Súd prvého stupňa s poukazom na základnú a prvoradú povinnosť každého rodiča prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa považoval v danom prípade za primerané zvýšenie výživného sumu XXX euro mesačne, ktorá síce nezodpovedá všetkým odôvodneným nárokom, avšak zohľadňuje 2 ďalšie vyživovacie povinnosti otca k deťom pochádzajúcim z jeho manželstva, ako aj k manželke, ktorá v dôsledku čerpania materskej dovolenky má v súčasnosti obmedzený finančný príjem. Nezamestnanosť otca vyhodnotil v súlade s § 75 ods.1 Zákona o rodine a konštatoval, že v možnostiach a schopnostiach otca je podieľať sa na výžive svojho najstaršieho dieťaťa v určenej výške. Zdravotný stav otcovi netvorí žiadnu prekážku pre zaradenie sa do pracovného procesu a ani mu účelovo neodčerpáva finančné prostriedky. Súd prvého stupňa neprihliadol na výšku mzdy dosahovanú otcom v poslednom zamestnaní poukazujúc na to, že
jeho celkové možnosti a schopnosti (najvyššie dosiahnuté odborné vzdelanie, doterajšia prax, vek a zdravotný stav ) mu umožňujú získať aj vyššiu pracovnú odmenu primeranú jeho kvalifikácií a odbornosti. Na strane matky súd prvého stupňa vzal na zreteľ, že oproti dobe rozhodovania o doterajšom výživnom sa jej príjmové možnosti a schopnosti zlepšili, nakoľko má príjem z pracovného pomeru, keď v konaní nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by musela pracovať iba v skrátenom pracovnom úväzku.
Dlžné výživné za obdobie od 15.02.2012 do 31.05.2012 v celkovej sume XXX,XX euro vyčíslené ako rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným a výživným, ktoré otec uhradil, otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok ( § 160 ods.1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh matky dieťaťa v plnom rozsahu zamietne . Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože nedostatočne tento zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s tvrdeniami otca a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Otec uviedol, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo ku dňu 12.02.2012 dohodou zo strany zamestnávateľa, a nie výpoveďou zo strany otca . Na rozviazaní pracovného pomeru nemal záujem a k jeho ukončeniu došlo skôr, ako sa dozvedel o návrhu matky na zvýšenie výživného. Vzhľadom k zlej majetkovej situácii, ale najmä ponuky trhu práce, pri uzatvorení pracovného pomeru neovplyvňuje výšku svojej mzdy a nie je v pozícii, aby čakal na zamestnanie lepšie zodpovedajúce jeho odboru, ktoré bude adekvátne ohodnotené. Na súde prvého stupňa uviedol, že je vyučený stolár, ale túto prácu nemôže vykonávať z dôvodu alergie na roztoče a piliny. Od 21.02.2012 až po súčasnosť je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne ako uchádzač o zamestnanie a jeho jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti vo výške XXX,XX euro, ktorá nepostačuje ani na pokrytie chodu domácnosti a splátok úveru, ktoré musí spoločne s manželkou splácať. Nakoľko celkový príjem do jeho domácnosti je mesačne vo výške XXX,XX euro, nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, aby z tejto čiastky platil výživné na najstaršieho syna v sume 150 euro mesačne. Pokiaľ ide o konanie matky, ktorá pracuje v skrátenom pracovnom úväzku poukázal na to, že matka svojim správaním vedome nekoná v záujme dieťaťa tak, aby zvýšila svoju, a tým aj synovu životnú úroveň. Tým, že mu od posledného rozhodnutia o výživnom vznikli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a napriek tomu nepožiadal o zníženie výživného, dokázal svoj pozitívny vzťah k synovi.
Matka maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že otec mal od februára roku 2012 dostatok času na to, aby sa zamestnal, nakoľko má doma 2 maloleté deti a manželku na materskej dovolenke. Žiadosť o zvýšenie výživného
podala iba 2 krát v rozmedzí cca 14 rokov. O zvýšenie výživného požiadala z dôvodu, že syn navštevuje E. Y. T. X Q. W., ktorá je pre ňu finančne náročná. Byť zamestnaná na plný úväzok, resp. vo viacerých zamestnaniach si nemôže dovoliť pre potrebu zvýšenej starostlivosti o najmladšieho syna M. O., ktorý je prvákom na základnej škole.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa uložil otcovi s účinnosťou od 15.02.2012 prispievať na výživu mal. T. Ž., A.. XX.XX.XXXX mesačne sumou XXX euro, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky a povinnosť platiť od júna 2012 dlžné výživné za obdobie od 15.02.2012 do 31.05.2012 vo výške XXX,XX euro v mesačných splátkach v sume XX euro mesačne, pod stratou výhody splátok, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. K posudzovanému prípadu je treba uviesť i to, že úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je v nadväznosti na znenie § 78 ods.1 Zákona o rodine zistiť, či a v akom smere došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb už takmer plnoletého dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je naďalej plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.05.2007, č.k. 17P 381/2006-69, ktorým bola s účinnosťou od 01.11.2006 zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy XXX,- Sk na sumu X.XXX,- Sk (maloletý v čase rozhodnutia navštevoval 5. ročník základnej školy ).
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca o tom, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, keď z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania vykonal dokazovanie k zisteniu a ustáleniu medzi účastníkmi sporných okolností ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p.), jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnymi závermi ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné ustálenie momentu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého podaním návrhu matkou , keď už s prihliadnutím na dĺžku časového obdobia uplynulého od posledného rozhodnutia súdu o výživnom je bez akejkoľvek pochybnosti, že potreby dieťaťa sa úplne logicky zmenili, a to s prihliadnutím na charakter svojho vzdelávania a zdravotné obmedzenia, ktorými trpí ( alergia ).
Pokiaľ ide o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov táto je nesporná tak v prípade matky, ako i otca. Matka v súčasnosti dosahuje príjem z pracovného pomeru uzatvoreného na kratší pracovný čas pri takmer totožnej výške súčasného príjmu s výškou rodičovského príspevku, ktorý poberala v roku 2006, otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti, od februára 2012 je nezamestnaný a poberá
dávky v nezamestnanosti v sume cca XXX,XX euro, býva v rodinnom dome , ktorý kúpil spoločne s manželkou do ( zrejme ) bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou bol otec maloletého zaviazaný k povinnosti prispievať od 15.02.2012 na výživu dieťaťa ( XXX euro mesačne ), podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám dieťaťa zisteným a podrobne odôvodneným v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom oboch rodičov. Určená výška výživného zohľadňuje finančné náklady reálne vynakladané matkou na uspokojenie potrieb dieťaťa súvisiacich so vzdelávaním, nákladmi na zdravotnú starostlivosť, stravu, ošatenie a ostatné nutné základné potreby maloletého. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania sa nepreukázala zmena finančných pomerov na jeho strane, kedy pri porovnaní s rokom 2006 je jeho príjem v porovnateľnej výške i napriek tomu, že je v súčasnosti otec nezamestnaný. Zistené majetkové pomery otca - kúpa rodinného domu a ojazdeného osobného motorového vozidla za sumu X.XXX euro naviac vedú k úvahe, že reálne finančné pomery na strane otca sú iné, než ako ich deklaroval a preukazoval v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní. Okolnosť, že otec je často nezamestnaný, resp. že počas obdobia, v ktorom bol zamestnaný dosahoval takmer vždy príjem pohybujúci sa vo výške len o niečo vyššej ako je minimálna mzda, je výsledkom jeho rozhodnutia, ktoré nemôže ísť na úkor uspokojovania základných potrieb osôb na neho odkázaných výživou. V tejto súvislosti je treba uviesť, že je povinnosťou každého z rodičov vykonávať aktivity smerujúce k získaniu a vykonávaniu takej pracovnej pozície, v ktorej bude jednak využívať svoje schopnosti a možnosti ( typ a stupeň vzdelania, prípadne doposiaľ nadobudnuté iné pracovné skúsenosti zručnosti ), avšak zároveň bude schopný uspokojovať nielen svoje základné potreby, ale i základné potreby osôb odkázaných na neho výživou. Pre úplnosť je treba uviesť, že existencia ďalších vyživovacích povinností otca k dvom maloletým deťom sama osebe neznamená, že doposiaľ určené výživné na maloletého T., A.. XX.XX.XXXX nie je možné primerane zvýšiť.
K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
S poukazom na uvedené, stotožňujúc sa i s rozhodnutím súdu týkajúcim sa zročného výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.