Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO : 35807598, zastúpenej: JUDr Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42185190, proti žalovanej: Z. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX 85 M., o zaplatenie 2 218,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 06. decembra 2022 pod č. k. -117 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2017, na základe ktorej mala ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi poskytnúť pôžičku vo výške 1 900 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť peňažné prostriedky spolu s úrokom vo výške 18,33 % ročne, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne malo predstavovať sumu 584 eur a zaplatiť celkovú čiastku 2 484 eur v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 69 eur mesačne vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 20.01.2018, s RPMN 19,95% a priemernej RPMN 12,99%, s termínom poslednej splátky 20.12.2020. V zmluve je ďalej uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej sumy. V zmluve je uvedené, že dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že úver žiada poskytnúť bankovým prevodom na vyššie uvedené číslo účtu. Zmluva je okrem veriteľa a dlžníka podpísaná Z. N. ako osobou odovzdávajúceho. Z prehľadu splátok doloženého žalobkyňou mala žalovaná uhradiť titulom poskytnutej pôžičky do podania žaloby sumu 15 eur, t. j. jednotlivé splátky riadne a včas nesplácala, preto mala žalobkyňa listom zo dňa 04.04.2018 - „Varovanie" upozorniť žalovanú, že sa dostala do omeškania s tretou splátkou vo výške 69 eur splatnej dňa 20.03.2018 a vyzvať ju na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 207 eur do 5 dní. Zároveň ju upozornila, že v prípade neuhradenia chýbajúcich splátok do 5 dní, si dňa 25.04.2018 uplatní právo a dlh sa stane splatný celý naraz, v celkovej výške 2 484 eur. Žalobkyňa mala následne listom zo dňa 25.04.2018 - „Výzva na úhradu" žalovanej oznámiť, že nakoľko neuhradila včas a riadne štyri po sebe nasledujúce splátky, stratila výhodu splácať dlh prostredníctvom splátok a celý dlh sa stáva splatný naraz. Zároveň ju vyzvala na úhradu štyroch omeškaných splátok vo výške 276 eur a pokuty vo výške 30 eur do 7 dní od doručenia výzvy. V prípade úhrady v lehote mohla získať opätovnú možnosť ďalej platiť podľa termínov splátkového kalendára. K uvedeným výzvam žalobkyňa nedoložila žiaden

dôkaz o zaslaní žalovanej, či sa v oboch prípadoch prejav vôle dostal do jej dispozičnej sféry a mala objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielok. V zmysle bodu 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Podmienkou pre okamžitú splatnosť dlhu podľa predchádzajúcej vety je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa nie kratšej lehote ako 15 dní na uplatnenie tohto práva na okamžitú splatnosť dlhu a toto právo môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. 1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia ,, , (ďalej len „“), OZ, , ,, , , , a , , , , , , , , , , vety prvej , , , až 3 , Zákona č o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, , ods. la 2 , a , účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (ďalej len „“), CSP, , , . 1.3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje nároky vyplývajúce so zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2017, na základe ktorej mal ako veriteľ žalovanej mala poskytnúť pôžičku vo výške 1 900 eur. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor, t. j. spor so slabšou stranou . Z úradnej povinnosti je povinný skúmať ,či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje v prípade spotrebiteľských zmlúv, v prípade spotrebiteľského úveru. Vyzval žalobkyňu na doloženie dokladov preukazujúcich čerpanie úveru žalovanou. Žalobkyňa na výzvu súdu doložila do spisu žiadosť o úver zo dňa 15.12.2017, v zmysle ktorej mala žalovaná žiadať o uzavretie úveru na sumu 1 900 eur, s počtom splátok 36, s dátumom prvej splátky 20.01.2018. Zo žiadosti vyplýva, že žalovaná je klientka žalobkyne, má od nej poskytnutý úver, ktorý spláca 12 mesiacov. Z uvedených údajov vyplýva, že výška istiny predchádzajúceho úveru bola 300 eur a zostatok úveru mal byť v sume 1 883,98 eura. Z dohody o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 18.12.2017 vyplýva, že predchádzajúci úver bol uzatvorený dňa 03.12.2014 a z neho sa započítava suma 1 883,98 eura a tak suma poskytnutá žalovanej po započítaní na úver, ktorý je predmetom tohto sporu (ktorý mal byť poskytnutý vo výške 1 900 eur), mala byť reálne poskytnutá len vo výške 16,02 eura. Žalobkyňa do spisu doložila príkaz na úhradu sumy 12,10 eura, ktorý nie je vo výške deklarovanej v dohode .Príjemcom tejto sumy nie je žalovaná, ale O. Felixová, v dôsledku čoho žalobkyňa nepreukázala ani to, že zvyšok sumy po započítaní bol naozaj poskytnutý žalovanej. Žalovaná vo svojom vyjadrení na pojednávaní potvrdila, že nevie presne aká suma jej bola vyplatená, no mohla to byť suma rozdielu po započítaní, t. j. suma 16,02 eura. V danom prípade ide o pôžičky toho istého veriteľa. Suma istiny prvej pôžičky bola iba 300 eur a tak započítaná suma 1 883,98 eura viac ako šesťnásobne prevyšuje istinu pôvodnej pôžičky. Preto vyzval žalobkyňu na predloženie pôvodnej/prvej zmluvy, nárok z ktorej bol predmetom započítania, doklady, ktorými sa preukážu úhrady na prechádzajúcu pôžičku za účelom zistenia výšky sumy, ktorá mohla byť predmetom započítania. Žalobkyňa napriek opakovaným výzvam zo strany súdu, do spisu nedoložila žiaden doklad, ktorý by preukázal oprávnenosť sumy, ktorú si započítala. Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, mal za preukázanú iba sumu poskytnutia zostatku úveru vo výške 16,02 eura, žalobkyňa potvrdila čiastočnú úhradu zo strany žalovanej vo výške 15 eur a teda rozdiel činí 1,02 eura. 1.4. Žalobkyňa v dohode o započítaní nešpecifikovala ako vypočítala sumu 1 883,92 eura, ktorá mala byť predmetom započítania. Preto nevzhliadol žiadny reálny význam pre spotrebiteľa, aby uzavrel novú zmluvu o úvere, na základe ktorej má byť cieľom takto uzavretej zmluvy iba refinancovanie predchádzajúceho úveru bez preukázania prospechu žalovanej z takto uzatvorenej novej zmluvy. Z konania a postoja žalobkyne ako poskytovateľa úveru vyplýva, že ide skôr o snahu veriteľa účelovo vylúčiť, resp. vyhnúť sa aplikácii zákonnej úpravy v spotrebiteľských veciach podľa ako aj vo vzťahu k zmluve, pohľadávka z ktorej bola predmetom započítania. Takýto postup žalobkyne popiera účel zákonných ustanovení, ktoré majú chrániť spotrebiteľa. Dohoda o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 18.12.2017 je iba snaha veriteľa o obchádzanie ustanovení zákona v spotrebiteľských veciach, so zámerom zhojiť si nárok na takú výšku dlžnej sumy, na ktorú by veriteľovi v prípade uplatnenia pohľadávky z pôvodnej zmluvy v žiadnom prípade nárok nevznikol. Preto vyhodnotil dohodu o započítaní za neplatnú v zmysle pre nedostatok jej určitosti, v zmysle Občianskeho zákona pre obchádzanie

zákona. Na základe neplatne uzatvorenej dohody o započítaní pohľadávky nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o pôžičke, nakoľko v nej minimálne absentuje podstatná náležitosť zmluvy , presné a správne vymedzenie predmetu pôžičky (požičiavaných vecí) a jeho reálne odovzdanie žalovanej. Neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a pôsobí voči každému. Plnenie z takéhoto právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa preukázala iba reálne poskytnutie finančnej čiastky žalovanej v sume 16,02 eura. Žalovaná uskutočnila čiastočnú úhradu v sume 15 eur, a tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia činí sumu vo výške 1,02 eura. 1.5. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietla premlčanie nároku žalobkyne. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba a premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa viaže ku skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 O. z. je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 18.12.2017. Žalobkyňa nepreukázala neskorší dátum poskytnutia sumy 16,02 eura, od tohto dátumu plynie trojročná objektívna doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto doba teda uplynula 18.12.2020. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na upomínací súd až 20.04.2021, trojročná objektívna doba uplynula pred podaním žaloby na súd a tak je nárok aj na zaplatenie sumy 1,02 eura premlčaný. 1.6. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa si uplatnila nárok na úroky z omeškania, čo predstavuje akcesorické nároky k hlavnému záväzku. Vzhľadom k povahe záväzku, aj tento podlieha rovnakému premlčaniu ako hlavný záväzok. Ak žalobkyni nebol priznaný nárok na plnenie istiny z dôvodu premlčania, nemohol mu byť priznaný ani nárok na úroky z omeškania. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.7. O trovách konania rozhodol podľa a , , ods.l, .

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením ods. l písm. f) , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že žalovaná podpísala zmluvu o úvere, bola oboznámená so VOP tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nemala k nim výhrady. V prípade nadobudnutia pocitu podpísania nevýhodnej zmluvy mala možnosť od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzavretia. Namietala nesprávne posúdenie premlčania nároku poukazujúc na jej oprávnenie zospoplatniť úver. Rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( - zákon číslo , ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , za splnenia podmienok uvedených v ustanovení dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené . Preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Podľa ods. l odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako

neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolatel' v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo nezistil procesné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa s uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

7. Súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie založil na neplatnosti dohody o započítaní pohľadávok majúcej za následok neplatnosť úverovej zmluvy z roku 2017, posúdenie nároku žalobkyne ako bezdôvodné obohatenia a dovolanie sa premlčania nároku žalovanou. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil, rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa (ustanovenia zákona výslovne nadpísaného „Viazanosť odvolacími dôvodmi“) odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (odsek 1) a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolatel' domáha (odvolací návrh). Podľa (tu inak ustanovenia nazvaného „Odvolacie dôvody“) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 rovnakého zákonného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

9. Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva, že súčasťou aktuálnej úpravy odvolacieho konania v podmienkach civilného sporového procesu, založenej na princípe neúplnej apelácie, je povinnosť odvolateľa v odvolaní vymedziť (sformulovať) - ako jednu zo zákonných náležitostí odvolania - dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne (pre ktoré dôvody zákonodarca už tradične používa pomenovanie „odvolacie dôvody“). Odrazom splnenia si takejto povinnosti odvolateľa a vyhodnotenia jeho odvolania odvolacím súdom za vecne prejednateľné (rozumej bez vád brániacich vecnému vyriešeniu odvolaním nastoleného problému) je potom viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, ktorou zásadne treba rozumieť možnosť odvolacieho súdu zaoberať sa v konaní o odvolaní výlučne tými dôvodmi, ktoré odvolatel' v odvolaní uviedol. Jedinou zákonom pripustenou výnimkou z tohto pravidla je prihliadanie odvolacím súdom ex officio (z tzv. úradnej povinnosti súdu a aj bez namietania odvolaním) na existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok. Úprava výnimky tu má pritom svoju logickú príčinu v potrebe zamedzenia stavu, pri ktorom by mal odvolací súd povinnosť ponechať bez povšimnutia aj prípady tých najzávažnejších procesných nedostatkov, brániacich spravidla vydaniu nielen formálne, ale aj materiálne právoplatného a ďalej nespochybniteľného súdneho rozhodnutia, ktoré by sa následne mohlo stať aj vykonateľným.

10. Zákonnú úpravu taxatívneho výpočtu uplatniteľných odvolacích dôvodov nejde korektne interpretovať tak, že by jej zodpovedala (mala byť postačujúcou) či už reprodukcia jednotlivých (resp. za určitých okolností aj všetkých) častí ustanovenia alebo len púhe odkazy na jednotlivé písmená paragrafu, teda aj bez vecného vymedzenia rámca, v ktorom sa odvolatel' pri svojich úvahách o zaťažení konania pred súdom prvej inštancie určitou nesprávnosťou pohybuje. Aj tu totiž treba vychádzať z leitmotívu rekodifikácie civilného sporového procesu, ktorým je posilnenie zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok, spojené s vykázaním súdu do roly mu prináležiacej, teda do roly istého arbitra stojaceho nad stranami, ktorému principiálne neprináleží niektorej strane pomáhať. Práve preto je nevyhnutné trvať aj na tom, aby odvolatel' úmerne povahe ním uplatneného odvolacieho dôvodu uviedol, v čom konkrétne má spočívať tvrdená a zákonom len v rovine zovšeobecnenia pomenovaná nesprávnosť (či už týkajúca sa procesných podmienok alebo procesnej stránky veci v širšom slova zmysle, kvality a podloženosti skutkových zistení a/alebo prípadných dosiaľ nevyužitých a stále využiteľných rezerv v prostriedkoch procesného útoku, resp. obrany alebo právneho posúdenia veci). Záujem na opačnom výklade by totiž nezodpovedal založeniu civilného sporového procesu na prejednacej zásade, ale znamenal návrat k vyšetrovacej zásade nútiacej súd hľadať všetko, čo môže strane sporu (jednej i druhej bez ohľadu na jej prípadnú nečinnosť) pomôcť.

11. Odvolateľka zastúpená advokátom - síce formálne namietala existenciu nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, obsahovo ale ničím nevysvetlila, o aký omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav má ísť - v čom spočíva, resp. ktorý právny predpis nepoužil súd správne alebo ktorý nesprávne interpretoval alebo ktoré nesprávne závery vyvodil zo správnych skutkových záverov. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, aby odvolatel' v odvolaní len označil niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v (napríklad tým, že poukáže na jeho zákonné označenie - ustanovenie zákona alebo odcituje jeho text). Citovanému ustanoveniu zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti odvolania vyhovuje len také odvolanie, v ktorom sa uvádza, z konkrétne ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie súdu. Predpokladom toho je, že odvolatel' popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný, že teda aj dostatočne konkrétne uvedie, v čom vlastne vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak odvolatel' podáva odvolanie z dôvodu uvedeného v , nestačí preto len poukázanie na paragrafové označenie (alebo odcitovanie textu) tohto zákonného ustanovenia; nevyhnutnou náležitosťou je v takomto prípade samotné vlastné vymedzenie, t. j. uvedenie, ktorý právny záver a z akých dôvodov nepovažuje odvolatel' za správny. Pokiaľ v odvolaní chýba táto (osobitná) náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu uplatneným odvolacím dôvodom) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto „uplatneného“ odvolacieho dôvodu.

12. Odvolateľka sa ani slovom nezmienila v odvolaní, že považuje za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o vyrovnaní a následnej neplatnosti úverovej zmluvy. Zopakovala iba svoje stanovisko k zospoplatneniu úveru. Nevyjadrila sa k nesprávnemu právnemu posúdeniu bezdôvodného obohatenia. Nenamietala záver súdu prvej inštancie. K otázke premlčania nároku namietala opätovne zospoplatnenie úveru a plynutie začatia premlčacej doby citujúc zo záverov rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, Okresného súdu v Trenčíne. V čom videla nesprávnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, opätovne neuviedla. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa . Žalovanej úspešnej nevznikli a iné trovy konania si neuplatnila

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).