Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/264/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: AGRIS spol. s r.o., Medlov 175, p. Němčičky u Židlochovic, Česká republika, IČO: 148 00 331, zast. advokátom Mgr. Michaelom Buchlovským, Kopečná 11, Brno, proti žalovanej: Mária Nagyová - N.M., Malá 565/110, Svätý Peter, IČO: 37 559 737, zast.: Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 174.671,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -613 zo dňa 17.10.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -613 zo dňa 17.10.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 174.671,22 eura s príslušenstvom. Zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania s tým, že ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, citoval ustanovenie , , , , , , , , a . Konštatoval, že medzi účastníkmi existoval od začiatku roka 2006 až do februára 2009 obchodnoprávny vzťah, ktorého predmetom bolo vykonávanie veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov žalobcom pre žalovanú, ktorá mala byť v skutočnosti subdodávateľom a to v reťazci veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov, ktorá tu existovala už v minulosti. Na základe ústne uzatvorenej zmluvy o vykonávaní veterinárnej asanácie, žalobca vykonal pre žalovanú dojednané služby v celkovo žalobcom účtovanej sume 1.007.138,76 eura, z ktorej sumu 640.123,69 eura žalovaná žalobcovi aj uhradila, pričom suma 174.671,22 eura je predmetom tohto sporu a zostávajúca časť je predmetom exekúcie vykonávanej podľa notárskej zápisnice zo dňa 23.07.2008, ktorou žalovaná časť svojich záväzkov vo výške 248.342,85 eura uznala čo do dôvodu a výšky. To, že žalovaná svoje záväzky zo zmluvného vzťahu so žalobcom vo výške 640.123,69 eura dobrovoľne uhradila a zároveň vo výške 248.342,85 eura uznala, čo do dôvodu a výšky notárskou zápisnicou, v ktorej prehlásila, že ide o záväzky zo zmluvného vzťahu so žalobcom, možno pri striktnom dodržaní zákonnej úpravy skutočne vykladať aj v súlade s ustanoveniami a . Ak žalovaná čiastočne plnila svoj záväzok, malo toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak bolo možno usudzovať na to, že

plnením uznáva aj zvyšok záväzku voči žalobcovi. V takomto prípade je potom založená vyvrátiteľná právna domnienka o existencii uznaného záväzku v dobe uznania, ktorého dôsledkom je presun dôkaznej povinnosti z veriteľa na dlžníka. K vyvráteniu právnej domnienky existencie navrhovaného záväzku však zo strany žalovanej počas dokazovania podľa názoru súdu nedošlo. Vykonávanie veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov bolo v dobe trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou upravené a regulované okrem iného vtedy platným Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) číslo 1774/2002 o hygienických pravidlách pre vedľajšie produkty živočíšneho produktu, ktoré nie sú určené pre ľudskú spotrebu. Podľa tohto nariadenia je pri každom prevzatí vedľajších živočíšnych produktov vystavované potvrdenie, ktoré právna zástupkyňa žalovanej súdu aj predložila. Žalovaná disponovala potvrdeniami o prevzatí vedľajších živočíšnych produktov, ktorých veterinárnu asanáciu si žalovaná u žalobcu objednala a ktoré boli žalovanej vyúčtované faktúrami, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalobca ako dôkaz predložil súpisy prevzatých vedľajších živočíšnych produktov rozčlenené po jednotlivých mesiacoch od septembra 2008 do februára 2009 a podľa jednotlivých bitúnkoch, v ktorých je vždy uvedený dátum prevzatia vedľajších živočíšnych produktov, ich hmotnosť, registračná značka vozidla a meno vodiča. Tieto súpisy skutočne presne zodpovedajú faktúram vystaveným žalovanej. Na každú jednotlivú položku v predkladaných súpisoch je vystavené potvrdenie o prevzatí vedľajších živočíšnych produktov. Žalobca ako dôkaz súdu predložil aj e-mailové objednávky žalovanej na vykonávanie veterinárnej asanácie, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, pričom z týchto objednávok je taktiež evidentné, že to bola práve žalovaná, ktorá objednávky uskutočnila a v týchto objednávkach je zachytené vždy miesto bitúnkov a predpokladané množstvo vedľajších živočíšnych produktov k asanácii. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preukazujú názory žalobcu a potvrdzujú ich aj tvrdenia svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca a to Ing. M. F., F. Z., Ing. T. U. a Ing. E. C.. Existencii predmetného obchodnoprávneho vzťahu nasvedčuje aj vyjadrenie bývalého právneho zástupcu žalovanej, ktorý zrejme bez prípravy kvalifikovanej obrany žalovanej na pojednávaní dňa 07.03.2011 uviedol, že: „Žalovaná nepopiera, že bola v obchodnom kontakte so žalobcom, konkrétne mi uviedla, že s pánom R.. Mala nejaké obchodné vzťahy, pozná zástupcov žalobcu“, tak aj vyjadrenie svedka U. W., manžela žalovanej a zároveň jej ekonomického riaditeľa, ktorý na položenú otázku, vo svedeckej výpovedi zo dňa 19.10.2011 uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou „neexistoval žiadny iný právny vzťah“ ako ten, ktorý je zachytený v Notárskej zápisnici zo dňa 23.07.2008. Samotná notárska zápisnica N 91/2008, Nz 31425/2008, NCRIs 31112/2008 zo dňa 23.07.2008, ktorá je verejnou listinou, nepochybne preukazuje právny vzťah žalobcu a žalovanej založený informatívnou zmluvou o vykonávaní veterinárnej asanácie, lebo žalovaná v tejto notárskej zápisnici existujúci právny vzťah uznala a zaviazala sa uhradiť do toho obdobia vzniknuté záväzky z tohto právneho vzťahu. Okrem toho si žalovaná počas existencie tohto právneho vzťahu u žalobcu priebežne objednávala vykonávanie veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov pochádzajúcich z rôznych bitúnkov na území Maďarska, pričom z toho mala zisk, spočiatku minimálne 1,-- euro až 2,-- eurá na 1 tonu, neskôr aj 5,-- eur za 1 tonu, čo bolo taktiež preukázané nielen výpoveďou jej manžela, teda toho istého svedka, ale aj listinnými dôkazmi. V tomto smere preto neobstoja tvrdenia žalovanej, prípadne niektorých iných osôb, že by v osobe žalovanej išlo iba o fakturačné miesto. Nakoľko objednávky zasielané žalobcovi boli doručované z emailu žalovanej, pretože takáto prax bola medzi nimi zavedená, preto žalobca vo vzťahu medzi žalovanou a jednotlivými bitúnkami vystupoval zase naopak ako subdodávateľ pre žalovanú. Za trvania právneho vzťahu žalobcu a žalovanej dochádzalo postupne k zvyšovaniu počtu bitúnkov, pre ktoré žalovaná zabezpečovala veterinárnu asanáciu u žalobcu, pričom nakoniec vstupom najdôležitejšieho dodávateľa vedľajších živočíšnych produktov z Maďarska do konkurzu a na základe jeho platobnej neschopnosti, vznikli problémy v platobnej disciplíne aj u žalovanej a v konečnom dôsledku taktiež aj k jej platobnej neschopnosti a k vzniku tohto dlhu, ktorý je predmetom sporu. V predmetnom rozhodnom období september 2008 až február 2009 vykonával žalobca pre žalovanú veterinárnu asanáciu vedľajších živočíšnych produktov pochádzajúcich z bitúnkov v Maďarsku a to Győri, Tate, Lajosmisze a Üllő, táto skutočnosť podľa názoru súdu nie je v danom spore vôbec sporná, ale táto viazanosť žalovanej na uvedené bitúnky nebola predmetom dojednaní medzi žalobcom a žalovanou a teda podstatnou náležitosťou ich dojednaní. Žalovaná bola s týmito bitúnkami v priamom právnom vzťahu a pre žalobcu nebolo podstatné z akého miesta mu bol vedľajší živočíšny produkt na asanáciu dodávaný. On svoju činnosť (asanáciu) vykonal, následne ju vyfakturoval a žalovaná mala preto žalobcovi vyplatiť dojednanú cenu tak, ako to fungovalo dovtedy, kým sa zahraničný dodávateľ žalovanej nedostal do problémov. Pre každý bitúnok existovala medzi žalobcom a žalovanou konkrétna dohoda o cene a podmienkach vykonávania veterinárnej asanácie, pričom podmienky a cena zostala počas trvania zmluvy o vykonávaní veterinárnej asanácie rovnaká, s výnimkou zmeny ceny a dĺžky splatnosti faktúr uskutočnenej na žiadosť žalovanej vyjadrenej v e-mailovej správe zo dňa 02.07.2008. Takéto

dojednávanie podmienok realizácie zmluvy o vykonávaní veterinárnej asanácie je možné vykladať v súlade s ustanovením , ako prax, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli. V predmetnom obchodnoprávnom vzťahu je kľúčovou osobou U. W., ktorý vystupoval v mene žalovanej, ktorá s tým súhlasila, pričom U. W. mal rôzne splnomocnenia od rôznych spoločností (N- ADOVA, s.r.o., Nitra; AGRIS spol. s r.o., Medlov, Luvila s.r.o. Hurbanovo, možno aj iných), na základe ktorých mal potom vyvíjať činnosť za účelom získavania nových klientov, resp. zabezpečovania takýchto obchodov, pre rôzne aj konkurenčné spoločnosti, čo iba potvrdzuje, že jeho sprostredkovateľská činnosť bola v tejto oblasti značne rozmanitá. Podľa názoru súdu však nie je si túto osobu možné zamieňať so žalovanou, ktorá bola v rozhodnom období živnostníčkou a preto vo vzťahu k predmetu tohto sporu iná činnosť U. W. nebola podstatná, pretože on vykonával sprostredkovateľskú činnosť takouto formou, alebo formou poradenstva. Taktiež nie je sporné, že túto činnosť vykonával aj pre žalovanú, ktorá s tým súhlasila, keď ho zamestnala ako riaditeľa, čo sa potvrdilo aj počas dokazovania. Žalovaná však na základe vykonaného dokazovania nevyvíjala sprostredkovateľskú činnosť pre uvedené spoločnosti, pretože žiadne splnomocnenia na to nemala, resp. v rámci dokazovania ich neoznačila a nepredložila súdu ako dôkazný prostriedok. Nakoľko k naplneniu dojednaných podmienok veterinárnej asanácie zo strany žalobcu došlo v súlade s ústne uzatvorenou zmluvou a dojednaniami medzi účastníkmi tohto sporu, ale k zaplateniu dohodnutej ceny zo strany žalovanej nedošlo, preto súd dospel k záveru, že návrh bol proti žalovanej podaný dôvodne a vyhovel mu v takom rozsahu, ako je to uvedené v petite tohto rozsudku. Obrana žalovanej, ktorá spočívala v tom, že žiadnu zmluvu neuzatvorila, alebo bola iba fakturačným miestom žalobcu, sa podľa názoru súdu nepreukázala, lebo počas dokazovania produkované dôkazy tomu nenasvedčovali, naopak sama žalovaná si vo svojich prejavoch či už pred podaním návrhu na súd, alebo aj počas dokazovania protirečila.

Keďže žalovaná sa nesplnením svojej povinnosti zaplatiť cenu za riadne vykonané služby veterinárnej asanácie dostala do omeškania so splnením svojho dlhu ( ) a uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s ustanovením , súd dospel k záveru, že návrh bol dôvodný aj v časti úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a s tým, že presnú výšku náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobu zamieta. Namietla najmä právny záver vyplývajúci z napadnutého rozsudku, teda to, že žalobca a žalovaná uzatvorili nepomenovanú obchodnú zmluvu. Podľa odvolateľky, existencia takéhoto záväzkového vzťahu nebola v konaní preukázaná. Žalovaná má za to, že listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami uniesla dôkazné bremeno o opaku. Z dôkazov predložených žalovanou je preukázané, že mohla byť maximálne v postavení sprostredkovateľa, cez ktorého sa realizovali platby z dôvodu zabezpečenia odpočtu DPH, keďže bola registrovaná ako platca DPH na území Maďarska. Z dôkazov preukazujúcich neexistenciu právneho vzťahu účastníkov konania žalovaná upriamila pozornosť najmä na výpoveď MVDr. R., bývalého konateľa žalobcu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola len ako kedy nasadeným sprostredkovateľom v tomto obchodnom vzťahu a nie objednávateľom asanácie vedľajších živočíšnych produktov, ktorými ani nedisponovala. Aj z písomného poverenia a splnomocnenia žalobcu je zrejmé, že činnosť pri zabezpečovaní maďarského trhu pre žalobcu mal vykonávať U. W. alebo Luvila s.r.o. Aj Ing. S., riaditeľ N-Adova s.r.o. potvrdil, že žalovaná mala byť iba tzv. fakturačným miestom. Žalovanou produkované dôkazy sú výrazne silnejšie, než dôkazy žalobcu. Preto postup súdu, ktorý považoval výpovede svedkov - zamestnancov žalobcu za vierohodné a výpovede žalovanou navrhnutých svedkov za nevierohodné, za nesprávny.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže rozsiahlym dokazovaním bol nárok žalobcu celkom preukázaný. Obchodný záväzkový vzťah, žalovanou neustále popieraný, bol v konaní nad všetku pochybnosť preukázaný. Od začiatku roku 2006 až do 2. mesiaca 2009 existoval medzi účastníkmi jediný právny vzťah, konkrétne z uzatvorenej zmluvy o veterinárnej asanácii. Žalobca poukázal na uznanie záväzku žalovanou formou notárskej zápisnice, na faktické plnenie záväzkov žalovanou formou priamej úhrady a aj formou zápočtov vratiek DPH českými

finančnými úradmi. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaná nemohla byť iba platobným miestom, keďže jednotlivým maďarským jatkám vystavovala vlastné faktúry ako dodávateľ majúci z tejto činnosti zisk až 5,-- eur za 1 tomu vedľajších živočíšnych produktov.

Žalobca opakovane poprel žalovanou prezentovaný názor o tom, že obchodné doklady vystavované v súlade s priamo aplikovateľným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 o hygienických pravidlách pre vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu by mali označovať účastníkov obchodnoprávneho vzťahu. Predmetom tohoto nariadenia je len riešenie predovšetkým zberu, prepravy, uskladnenia, manipulácie, spracovania a využitia alebo neškodného odstránenia vedľajších živočíšnych produktov. Preto z obchodného dokladu nemožno vyvodiť existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi producentom a spracovateľom vedľajších živočíšnych produktov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ), po prejednaní odvolania konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, keďže súd prvého stupňa vec skutkovo aj právne správne posúdil. Súd prvého stupňa aj veľmi podrobne a v súlade s ustanovením rozsudok odôvodnil.

Preto odvolací súd rozhodnutie v súlade s ustanovením potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Keďže nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov, v súlade s ustanovením nebude opätovne uvádzať dôvody už obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí a na tieto iba poukazuje.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd, vychádzajúc z výsledkov podrobného dokazovania, považuje existenciu záväzkového vzťahu účastníkov konania bez akýchkoľvek pochybností za jednoznačne preukázanú. Účastníci uzavreli ústnu zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonávanie veterinárnej asanácie vedľajších živočíšnych produktov žalobcom pre žalovanú (r. 2006

- 2009). Uzatvorenie tejto nepomenovanej zmluvy ( ) bolo preukázané nielen výpoveďami svedkov navrhnutých žalobcom (prítomných pri uzatváraní predmetného záväzkového vzťahu), ale vyplýva aj z vyjadrenia JUDr. F., právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 07.03.2011. Tento zástupca nepoprel obchodný kontakt žalovanej so žalobcom a na obranu žalovanej uviedol len to, že neeviduje objednávky v takom rozsahu, ako je uvedené v návrhu. Existenciu predmetného záväzkového vzťahu potvrdil aj manžel žalovanej U. W. a vyplýva aj z notárskej zápisnice zo dňa 23.07.2008 a z e-mailovej korešpondencie medzi žalobcom a žalovanou. Tvrdenie žalovanej, že bola iba fakturačným miestom jednoznačne vyvracia aj Dohoda o priebežnom započítavaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 25.01.2008 a to, že žalovaná u Finančného úradu Praha 1 uplatňovala nároky na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Z Dohody zo dňa 25.01.2008 vyplýva, že žalovaná Finančnému úradu Praha 1 oznámila, že úhrady jej pohľadávok z titulu vrátenej DPH majú byť poukazované na účet žalobcu. O nedôvodnosti obrany žalovanej svedčí aj priamy právny vzťah medzi ňou a maďarskými bitúnkami, voči ktorým ako dodávateľ vystavovala vlastné faktúry.

Súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , teda každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzal pritom zo všetkých okolností a vzájomnej nadväznosti preukázaných skutočností. Podľa názoru odvolacieho súdu správne ako pravdivé vyhodnotil výpovede v konaní vypočutých svedkov. V konečnom dôsledku teda žalobca uniesol dôkazné bremeno, preukázal existenciu ním tvrdeného záväzkového vzťahu účastníkov konania.

Z uvádzaných dôvodov odvolací súd rozsudok podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a s tým, že výšku priznanej náhrady trov odvolacieho konania ustáli súd prvého stupňa spolu s výškou trov prvostupňového konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.