Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanému U. H., J.. XX. XX. XXXX, G. V.É. G. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 344,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania žalobcovi a žalovanému nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v sume 82,06 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 344,59 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 16. 12. 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Quatro, a. s., Kežmarok, uzatvoril so žalovaným dňa 22. 03. 2002 Zmluvu č. 7205248204, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Uvedený úver sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, čo však nesplnil, preto sa dostal do omeškania. Žalobca uvedenú pohľadávku nadobudol od spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, ktorá sa zlúčila s pôvodným poskytovateľom finančných prostriedkov. K postúpeniu došlo na základe zmluvy zo dňa 15. 12. 2006. Ku dňu postúpenia, pohľadávka voči žalovanému predstavovala sumu 344,59 Eur (10.381,- Sk). Žalobca poukázal na to, že žalovaný uznal uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, uznal aj náklady, ktoré si však žalobca neuplatňuje. Do omeškania sa žalobca dostal dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, tzn. dňom 16. 12. 2006.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. - 22 zo dňa 29. 10. 2012. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému, v dôsledku zmeny jeho miesta pobytu. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený až po zistení jeho nového miesta pobytu, dňa 18. 12. 2012.

Po vydaní platobného rozkazu oznámil vstup do konania na strane žalovaného vedľajší účastník, písomne zo dňa 04. 12. 2012. Po doručení žaloby s prílohami, vedľajší účastník namietal jednak obsah neprijateľných podmienok, ktorý bol súd povinný skúmať ex offo, keďže sa jedná o spotrebiteľské zmluvy. Poukázal na to, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, podľa ust. 172 ods. 9 a súčasne po oboznámení sa s platobnou históriou, vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcom, s poukazom na to, že splatnosť pohľadávky nastala najneskôr v júni 2003 a žalobu žalobca podal dňa 26. 10. 2012, tzn. po uplynutí premlčacej lehoty. K pripojenej Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uviedol, že sa jedná o formulár vopred pripravený veriteľom pre dlžníka. Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu. Neprijateľnou podmienkou je aj samotná rozhodcovská doložka. Uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle ust. Podpisom takejto formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je v rozpore s ust. . V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal aj na niekoľko rozhodnutí k uvedenej problematike, a to predovšetkým na rozsudok Krajského súdu Prešov, č. k. , , , ktoré v prílohe pripojil, a tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, .

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu, vedľajšieho účastníka a pripojenými listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca namietal predovšetkým písomné podanie vedľajšieho účastníka, ktoré bolo označené ako odpor, s poukazom na to, že sa jedná o neoprávnenú osobu, pretože účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť len zásadne sporové konanie. Neplatí to pre tzv. skrátené konanie, kde súd rozhoduje platobným rozkazom. Žalobca naďalej trval na tom, že uznanie záväzku žalovaným bolo v súlade s ust. . V zmysle uvedeného ustanovenia, má uznanie následok v prípade premlčaného dlhu len ak ten kto ho uznal, vedel o premlčaní. Bez ohľadu na vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu, žalobca poukázal na to, že právne účinky spojené s uznaním práva, podľa ust. druhá veta , nevyžadujú, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa ust. druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa ust. . Z toho teda vyplýva, že dňom uznania práva v zmysle ust. druhá veta došlo k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a k začiatku plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby. Právo žalobcu na uplatnenie nároku týmto ostáva zachované a dlžník je povinný plniť svoj záväzok. Naviac v súvislosti s vyjadrením vedľajšieho účastníka poukázal na to, že Dohodu je nutné považovať za dodatok k predbežnej formulovanej spotrebiteľskej zmluve a teda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila. Žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z toho teda vyplýva, že uznanie záväzku žalovaným nemohlo byť vnútené žalovanému ako neprijateľná podmienka, pretože na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tým, že žalovaný podpísal Dohodu, vyjadril svoju vedomosť aj o premlčanej pohľadávke. Namietal aj trovy vedľajšieho účastníka, s tým, že sa nejedná o trovy účelne vynaložené, a pre paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom v konaní nebol žiaden dôvod. Jednalo sa o zbytočné navyšovanie trov konania a získavanie finančných prostriedkov takýmto spôsobom.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania. Súd ho vyzval, aby sa vyjadril k písomnému podaniu vedľajšieho účastníka, napriek tomu nereagoval, z toho dôvodu súd konal v jeho neprítomnosti, v zmysle ust. , na základe listinných dôkazov.

Zo Zmluvy o prenájme č. 7205248204 zo dňa 22. 03. 2002 súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi spoločnosťou Quatro, a. s., Kežmarok ako prenajímateľom a medzi žalovaným ako nájomcom. Zo zmluvy je zrejmé, že predmetom prenájmu bol mobilný telefón Nokia 3330 v sume 11.122,- Sk. Uvedenú cenu bol povinný žalovaný splácať v 15. mesačných splátkach po 741,- Sk, pričom zo zmluvy vyplynulo, že nebola vykonaná žiadna počiatočná platba. Do spisu bol však pripojený Doklad o transakcii zo dňa 22. 03. 2002, z ktorého vyplýva, že cena mobilného telefónu bola 8.490,- Sk. Z dokladu vyplynulo tiež,

že žalovaný potvrdil prevzatie výrobku a súhlasil s navýšením ceny výrobku zodpovedajúcej zvolenej kombinácii výšky akontácie a doby splácania.

Z pripojených Všeobecných Obchodných podmienok pre Zmluvu o prenájme (ďalej len „VOP“) vyplynulo podľa bodu III., písm. a.), b.), že nájomca bol povinný zaplatiť mesačné splátky v stanovenej výške, všetky platby mal preukazovať na účet prenajímateľa, v prípade poštových poukážok, používať poukážky, ktoré obdržal od prenajímateľa.

V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 12. 2006 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená z pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, ktorý bol právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti Quatro, a. s., Kežmarok, v dôsledku zlúčenia. V zmysle bodu 2 zmluvy, odo dňa účinnosti zmluvy, postupca postúpil pohľadávky na postupníka, s tým, že postupník sa stal novým veriteľom pohľadávok, v zmysle zoznamu pohľadávok, ktorý mu bol odovzdaný. Prílohu č. 1 k zmluve tvorili pohľadávky CFH, názov hárka (ktorý bol pripojený) - odpredaj, QU, evidenčné číslo 423403. Pod uvedeným evidenčným číslom bol vedený žalovaný. Súčasťou prílohy bola hodnota zmluvy 11.122,- Sk, zaznamenaná jedna úhrada v sume 741,- Sk, dlžná suma 10. 381,- Sk, dátum poslednej úhrady bol 25. 06. 2002. Priamo z uvedeného súboru vyplýva záznam o tom, že pohľadávka je premlčaná.

Pokusom o zmier zo dňa 20. 09. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému splnenia platobnej povinnosti, najneskôr v lehote do 27. 09. 2012 v celkovej sume 585,25 Eur, vrátane zákonného úroku.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku /ďalej len „Dohoda“ v príslušnom gramatickom tvare/ zo dňa 11. 03. 2010, vo forme predtlačeného formulára, obsahovala podpisy účastníkov Dohody. Z bodu 2 Dohody vyplynulo, že žalovaný mal uznať záväzok, a to istinu vo výške 344,59 Eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 51,78 Eur. V bode 3 bola upravená výška splátok 50,- Eur, mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, s dátumom prvej splátky 25. 03. 2010.

Vykonaným dokazovaním súd považuje za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavrel Zmluvu o prenájme dňa 22. 03. 2002. I napriek označenému návrhu zmluvy je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi, na zakúpenie mobilného telefónu značky Nokia 3330. Tejto skutočnosti nasvedčuje samotný obsah zmluvy, pretože v zmluve nie je dohodnutý nájom, ale v zmluve je dohodnutá cena vrátane DPH, ktorú mal žalovaný zaplatiť za mobilný telefón Nokia 3330. Cena mobilného telefónu bola 8.490,- Sk a celková cena zmluvy vrátane DPH 11.122,- Sk. Pokiaľ súd uvedenú zmluvu posudzoval aj v súlade so , dospel k záveru, že zmluva nemôže byť podradená pod ust. .) uvedeného zákona, a teda nejedná sa o zmluvu nájomnú, v zmysle ust. .

Podľa ust. a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb., v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Z uvedenej zmluvy, ani z pripojených podmienok nevyplýva, že by bol právny predchodca žalobcu prenechával nájomcovi vec len dočasne na užívanie, nebola určená žiadna doba prenájmu. Bolo určené jedine obdobie, počas ktorého mal v 15. splátkach zaplatiť žalovaný cenu zmluvy, tzn. cenu mobilného telefónu, navýšenú o dohodnutú akontáciu a dobu splácania podľa zmluvy. Najviac z čl. III. písm. a.) VOP vyplynulo, že splátky zaplatené nad cenu prenájmu sú považované za zaplatenú zálohu na budúcu kúpu. Podľa názoru súdu teda z obsahu tejto zmluvy, ale aj z VOP vyplýva v tomto prípade, že napriek označeniu zmluvy, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ finančné prostriedky žalovanému na kúpu mobilného telefónu.

V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľskú zmluvu. Z toho teda vyplýva, že súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, túto námietku posudzoval v zmysle príslušných ustanovení (ďalej len „“). Pre posúdenie dôvodnosti námietky, súd preskúmaval predloženú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Je nepochybné, že v prípade uzavretej Dohody sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok, išlo o formulárový typ Dohody, s vopred určenými podmienkami veriteľom, s nemožnosťou ovplyvnenia ich znenia dlžníkom.

Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi. Musí byť vyhotovený v písomnej forme, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, presná výška pohľadávky a musí obsahovať prísľub dlžníka zaplatiť dlh. Uvedená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu vôbec neobsahuje dôvod vzniku pohľadávky - nie je v Dohode uvedené o plnenie z akej zmluvy sa jedná, je uvedený výlučne dátum, bez jej bližšieho označenia a v časti veriteľa je označená spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., pričom nebol do spisu doložený žiadny doklad o tom, či vôbec mal dlžník poznatky o zlúčení pôvodného veriteľa, ktorý mu poskytol finančné prostriedky na zaplatenie mobilného telefónu. Takto koncipovaná Dohoda je v rozpore s ust. a nemôže požívať právnu ochranu, pretože ide o neplatnú dohodu. Podľa názoru súdu, touto Dohodou, do ktorej bolo zakomponované aj uznanie záväzku, by si žalovaný zhoršil svoje postavenie. Za takéto zhoršenie zmluvného postavenia súd považuje predĺženie premlčacej lehoty. Je potrebné uviesť, že inštitút predĺženia premlčacej lehoty je upravený v ust. a je teda výhradne inštitútom obchodno- záväzkových vzťahov. Ust. a nasl. takéto predĺženie nepripúšťa. Zrejme z toho dôvodu žalobca využil inštitút uznania záväzku, ktorý zakomponoval do Dohody o splátkovom kalendári. Týmto spôsobom žalobca evidentne sledoval predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov. Pokiaľ si žalobca takýmto spôsobom zabezpečoval plnenie do budúcna, súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

V týchto intenciách súd posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník námietku vzniesol v písomnom podaní označenom ako odpor proti platobnému rozkazu. Uvedené podanie z hľadiska obsahu súd považoval za vyjadrenie k žalobe, s poukazom na tú skutočnosť, že platobný rozkaz v tejto veci bol vydaný v rozpore s ust.

Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. 101 , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z pripojenej Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že dátum poslednej úhrady bol 25. 06. 2002, tzn. že už v čase postúpenia pohľadávky na súčasného žalobcu, ku dňu 15. 12. 2006, bola pohľadávka premlčaná. K premlčaniu pohľadávky došlo najneskôr k 20. 07. 2005, vychádzajúc z doby splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že v čase podania žaloby bola pohľadávka žalobcu premlčaná v celom rozsahu.

Na základe daného stavu súd žalobu zamietol, z dôvodu uplynutia lehoty na uplatnenie nároku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal úspech vo veci, žalovanému trovy konania nevznikli.

Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, pričom vstup do konania bol vykonaný v súlade s ust. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu a okamihom doručenia oznámenia o vstupe, a na strane ktorého účastníka vstupuje do konania, sa stal vedľajším účastníkom. Súd v takom prípade nerozhoduje o pripustení vstupu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len ak podá niektorý z účastníkov návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, alebo niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. Žalobca nenamietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva.

Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú v zásade rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka. Jeho postavenie sa odlišuje v tom, že koná vo vlastnom mene, ale jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, na strane ktorého vystupuje. Ako vedľajší účastník sa môže na konaní zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. V zmysle ustanovenia , , takouto právnickou osobou je združenie, ktoré chráni a presadzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

V týchto intenciách mohlo združenie vstúpiť do konania ako vedľajší účastník a ako také má postavenie účastníka, ktoré mu umožňuje dať sa právne zastúpiť spôsobilým subjektom. Vedľajší účastník udelil plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi, čím využil svoje právo, ktoré mu vyplýva zo zákona. Aj keď združenie založené na ochranu spotrebiteľa by mohlo vo svojich radoch mať členov, ktorí majú právnické vzdelanie, čo však nebolo žalobcom preukázané, podľa názoru súdu to nevylučuje možnosť vedľajšieho účastníka splnomocniť na právne zastupovanie iný subjekt.

Z hľadiska toho, či poskytnuté právne služby vedľajšieho účastníka mali vplyv na rozhodnutie súdu, súd je toho názoru, že mali zásadný vplyv, pretože v dôsledku dôvodne vznesenej námietke premlčania, súd žalobu zamietol.

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 82,06 Eur, a to za dva úkony spolu v sume 53,12 Eur, režijný paušál k dvom úkonom po 7,63 Eur a DPH 20 % v sume 13,68 Eur, v zmysle vyhl. č.

Súd po preskúmaní uplatnených trov priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 25. 10. 2012 (pripojená plná moc) a za písomné podanie vyjadrenie k žalobe zo dňa 02. 01. 2013. Súd priznal trovy právneho zastúpenia podľa ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky, v zmysle ktorého hodnota jedného úkonu predstavuje výšku 26,56 Eur, spolu za dva úkony 53,12 Eur. Ku úkonom bol priznaný režijný paušál uplatnený vedľajším účastníkom v sume 7,63 Eur, podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, spolu 15,26 Eur. V tomto prípade súd podotýka, že jeden úkon bol vykonaný v roku 2013, režijný paušál predstavuje výšku 7,81 Eur, súd však priznal režijný paušál v rozsahu vyčíslenom vedľajším účastníkom.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) Osvedčením o registrácii pre DPH, identifikačné číslo N., s účinnosťou od 01. marca 2005. Súd priznal 20 % DPH zo sumy 68,38 Eur, vo výške 13,68 Eur.

Celková priznaná náhrada trov konania predstavovala sumu 82,06 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v zmysle ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.