Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6C-13-2013.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci navrhovateľa I.. C. I., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, Y. proti odporcom v 1. rade C.. E. I., nar. XX. XX. XXXX a v 2. rade W.. Ľ. I., nar. X. XX. XXXX, obaja odporcovia trvale bytom M. XX, Y., o určenie výživného plnoletého dieťaťa takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 7. 2. 2013 na tunajší súd návrh o určenie výživného plnoletého dieťaťa zo strany jeho rodičov - odporcov v 1. a 2. rade a to vo výške 1 euro mesačne spoločne.
Návrh odôvodnil tým, že je študentom denného doktorandského štúdia G. vysokej školy v J., kde sa zdržiava väčšinu času. Vzdelanie druhého stupňa vysokej školy ukončil v auguste 2011 a odvtedy odporcovia nie sú poberateľmi príspevku na dieťa. Odporcovia si voči nemu plnia vyživovaciu povinnosť tým, že mu vo svojom dome poskytujú bývanie, stravu, využíva sociálne zariadenie a práčovňu a sušiareň a hradia mu cestovné náklady z miesta bydliska do školy. Súčasne majú vyživovaciu povinnosť aj voči ďalším dvom deťom. Navrhovateľ dostáva doktorandské štipendium vo výške 498 eur mesačne, z čoho uhrádza bývanie 250 eur, cestovné MHD 26 eur a zvyšok 222 eur používa na stravu, oblečenie a učebné pomôcky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pre potreby určenia príspevku v hmotnej núdzi, neuznal dohodu o výške výživného medzi účastníkmi konania a požadoval súdne rozhodnutie o určení výživného Preto navrhovateľ podal na súd tento návrh.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rodným listom navrhovateľa a potvrdením o návšteve školy a zistil tento skutkový stav.
Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že sa narodil X. XX. XXXX a odporcovia v 1. a 2. rade sú jeho rodičmi.
Z potvrdenia G. vysokej školy, fakulty práva v J. zo dňa 15. 1. 2013 vyplýva, že navrhovateľ je študentom 1. ročníka denného doktorandského štúdia v akademickom roku 2012/2013 od 15. 11. 2012 do 31. 8. 2013.
Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu. V auguste 2011 ukončil denné štúdium G. fakulty Univerzity Komenského v J.. Po ukončení magisterského štúdia sa mu nepodarilo nájsť si zamestnanie. Aj preto začal študovať dennou formou na ďalšej vysokej škole - R. univerzite. Toto štúdium však prerušil, pretože v októbri 2012 nastúpil na denné doktorandské štúdium na G. vysokej škole, fakulta práva v J., ktorého dĺžka bude 3 roky. Navrhovateľ nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani veci vyššej hodnoty. Jeho príjem tvorí štipendium vo výške 498 eur a preddavkovo od januára tohto roku poberá aj príspevok v hmotnej núdzi vo výške 52 eur mesačne. Má výdavky na ubytovanie v J. 250 mesačne eur a na zakúpenie električenky 26 eur. Ďalšie výdavky sú na stravu asi 100 až 150 eur, hygienické potreby a ošatenie. Odporcovia prispievajú na úhradu jeho životných nákladov, avšak nepravidelne a sumou vo výške asi 10 eur, ktoré mu dáva mama. Ďalej hradia mu cestovné J. - Y. a späť, kde jedna cesta stojí cca 20 eur, pričom navrhovateľ chodieva domov niekedy aj po dvoch týždňoch, niekedy po dlhšom čase. Keď je v Y., poskytujú mu ubytovanie a stravu. V minulosti mu hradili aj lieky na alergiu, ktoré potrebuje sezónne. Taktiež mu prispievajú aj inou ako finančnou formou - kúpia mu oblečenie, hygienické potreby, pri odchode do J. ho vybavia jedlom a potravinami. Výšku výživného zo strany rodičov špecifikovať nevie, preto od nich požaduje 1 euro. Túto sumu si určil aj preto, že návrh na súd podal len formálne, pretože potrebuje doložiť k žiadosti o určenie príspevkov v hmotnej núdzi, rozhodnutie súdu. Takto ho poučili na úrade práce po tom, ako odmietli dohodu o určení výživného medzi ním a rodičmi s tým, že je potrebné rozhodnutie súdu.
Odporkyňa v 1. rade súhlasila s podaným návrhom. Potvrdila, že navrhovateľ je jej synom a študuje denné doktorandské štúdium, pričom má už ukončené vysokoškolské štúdium na G. fakulte v J.. Odporkyňa v 1. rade pracuje ako vychovávateľka na základnej škole, kde má čistý príjem 505 eur mesačne. Iný príjem nemá. Spolu s manželom - odporcom v 2. rade a deťmi bývajú v rodinnom dome. Z ich manželstva pochádzajú 4 deti, z ktorých len najstaršia dcéra má vlastný príjem. Ďalšej dcére, ktorá je síce plnoletá, ale študuje v 2. ročníku denného štúdia na G. fakulte v J., spolu s odporcom v 2. rade prispievajú mesačne sumou 300 eur a 60 eur za internát. Najmladší syn tohto roku maturuje a tiež sa chystá na vysokú školu. Ďalšie náklady, ktoré uhrádzajú, sú na bývanie vo výške asi 330 eur mesačne, na stravu, ošatenie, hygienické potreby, potreby pre domácnosť atď.. Kupujú však len nevyhnutné veci, pretože sa snažia predovšetkým zabezpečiť deti. Odporkyňa v 1. rade má výdavky aj na lieky vo výške asi 50 eur mesačne, pretože sa lieči na srdce a alergiu. Čo sa týka navrhovateľa, toho podporujú, aby študoval na doktorandskom štúdiu, aj keď nemajú také množstvo finančných prostriedkov, aby mu toto štúdium mohli zaplatiť v celom rozsahu. Počas štúdia na VŠ mu prispievali viac, teraz však ďalšia dcéra študuje na VŠ, preto nie je možné, aby obom prispievali rovnako. Spolu s odporcom v 2. rade však navrhovateľovi zaplatia cestu z Bratislavy, dajú mu so sebou nejaké hygienické potreby a potraviny a ak majú z čoho, dajú mu zvyčajne 10 eur na občerstvenie na ceste do J..
Odporca v 2. rade tiež akceptoval návrh navrhovateľa vzhľadom k tomu, že tento plní formálnu povinnosť na základe pokynov úradu práce. Potvrdil, že navrhovateľ je jeho synom a študuje denné doktorandské štúdium. Odporca v 2. rade pracuje ako učiteľ s mesačným príjmom 657 eur čistého. Ďalší príjem vo výške 50 eur ročne má z toho, že chodí značkovať turistické chodníky. Žiaden iný príjem nemá. Pripojil sa k výpovedi odporkyne v 1. rade a potvrdil, že z ich manželstva pochádzajú 4deti, ktoré podporuje, aby dosiahli čo najvyššie vzdelanie. Čo sa týka výdavkov, osvojil si výpoveď svojej manželky, ktorá v ich domácnosti hospodári s peniazmi. Preto aj on osobne navrhovateľovi po ukončení riadneho vysokoškolského štúdia žiadne peniaze nedal. Ak dostal nejaké peniaze bolo to len od matky, čo odporca v 2. rade akceptuje. Navrhovateľovi na úhradu jeho životných nákladov by prispel aj vyššou sumou, ale nemá z čoho, pretože všetky peniaze, čo zarobia s odporkyňou v 1. rade, minú len na zaplatenie nevyhnutných účtov, ich nákladov a nákladov ich detí. Žiadal súd, by zvážil, či určí výživné tak, aby vyhovel úradu práce, pretože navrhovateľ potrebuje z niečoho žiť a oni ako rodičia nemajú dostatok financií na to, aby to platili.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný.
Podľa ustanovenia §62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia §75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia §75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd mal v danej veci za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcami je rodinný vzťah rodičov a dieťaťa.
Ďalej bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ po ukončení druhého stupňa vysokoškolského štúdia na jednej vysokej škole, začal študovať na ďalšej vysokej škole. Tu štúdium prerušil, pretože stal sa študentom 1. ročníka denného doktorandského štúdia, kde poberá štipendium mesačne vo výške 498 eur. Súčasne sú mu preddavkovo vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 52 eur mesačne, kde však musí splniť podmienku - predložiť rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti zo strany jeho rodičov. Preto aj formálne podal na súd návrh.
Súd tento jeho návrh zamietol a to z viacerých dôvodov.
Prvým bolo to, že podľa názoru súdu, odporcom zanikla vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi a to riadnym ukončením druhého stupňa prvej vysokej školy. Zákonné ustanovenia obsiahnuté v zákone o rodine ohraničujú obdobie, počas ktorého má povinná osoba plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe a to časom, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Aj keď je nesporné, že plnoleté dieťa študujúce na vysokej škole v jeho dennej forme, nemá schopnosť samo uspokojovať svoje odôvodnené potreby, pretože stále sa pripravuje na svoje budúce povolenie, v danej veci sa jedná o prípad, keď táto príprava sa uskutočňuje nie na prvej, ale už na ďalšej vysokej škole.
Súd je toho názoru, že už po ukončení prvej vysokej školy na právnickej fakulte, navrhovateľ získal schopnosť sám sa živiť. Aj keď na pojednávaní tvrdil, že po skončení tejto vysokej školy, si zamestnanie nenašiel, toto súd nepovažuje za významnú skutočnosť v tom smere, že by nebol schopný sa sám živiť, čo by malo viesť k trvaniu vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Podľa názoru súdu, buď nevyvinul dostatočné úsilie alebo sa neuspokojil s ponúkanými pracovnými ponukami na trhu práce. Po riadnom skončení vysokoškolského štúdia však súd má za to, že navrhovateľ týmto štúdiom získal kvalifikačné predpoklady k tomu, aby mohol pracovať vo vybratej profesii. Tým ho súd považuje, že je schopný sa sám živiť, čím vlastne zanikla vyživovacia povinnosť odporcov k nemu. To, že sa navrhovateľ rozhodol študovať na ďalšej vysokej škole, resp. pokračovať v doktorantskom štúdiu, je len na jeho zvážení, či je schopný uniesť aj náklady ďalšieho takéhoto štúdia. K tejto povinnosti uhrádzať jeho náklady, aj keď v danej veci len formálnej, nemožno zaviazať jeho rodičov.
K nepriznaniu výživného zo strany odporcov ako jeho rodičov, prispela aj tá skutočnosť, že navrhovateľ má príjem vo forme štipendia vo výške 498 eur mesačne. Aj táto skutočnosť preukazuje, že je schopný sa sám živiť. Len pre porovnanie, tento príjem navrhovateľa je bez mála vo výške príjmu odporkyne v
1. rade a vo výške ďaleko presahujúcej 2/3 príjmu odporcu v 2. rade, pričom obaja odporcovia majú vyživovaciu povinnosť ešte k dvom ďalším deťom.
V neposlednom rade, návrh navrhovateľa bol zamietnutý aj z toho dôvodu, že bol podaný len formálne, čo vyplynulo tak z výpovede navrhovateľa, ako aj odporcu v 2. rade. Nároky, ktoré súd priznáva vo svojich rozhodnutiach, majú byť dôvodné a aj odôvodnené, vtedy im je aj vyhovené. Navrhovateľ podal na súd návrh len formálne a aj z toho dôvodu bol zamietnutý.
Podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, aj napriek tomu, že odporcovia boli v konaní úspešní, keďže súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Títo si však náhradu trov konania neuplatnili, žiadne trovy konania im nevznikli. Neúspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).