Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7P/35/2013

Uznesenie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši vo veci starostlivosti o maloletého U. A., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom ako matka, dieťa rodičov: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. I. - H. XXX, U. J. F., Č. H. a U. C., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom Q. O., W. XX, Slovenská republika, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Okresný súd vo Veľkom Krtíši n e m á p r á v o m o c vec prejednať.

Súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Podaným návrhom na vydanie predbežného opatrenia matka maloletého dieťaťa žiadala súd, aby predbežným opatrením zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi a uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne od 01. 02. 2013. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia matka dieťaťa uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti. Zoznámili sa na jeseň roku 2011 a to v Českej republike v mieste odporcovho pracoviska, pričom po krátkej známosti sa z tohto vzťahu narodil maloletý U., pričom vzhľadom na to boli nútení spoločne zdieľať domácnosť, avšak po veľmi krátkej dobe sa začali u otca dieťaťa prejavovať sklony k agresivite čo vyústilo až do psychického násilia, neustále sa hádali, otec dieťaťa jej odobral osobné doklady a to z dôvodu, aby nemohla od neho aj s maloletým U. odísť. Ďalej uviedla, že sa dozvedela, že otec dieťaťa užíva omamné látky čo je pre ňu neprijateľné. Tiež sa stalo, že odišiel na viac dní s kamarátmi a nechal ju samotnú spolu s dieťaťom. Zároveň uviedla, že naliehavosť predbežného opatrenia odôvodňuje najmä tým, že jej otec dieťaťa oznámil, že podal návrh na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti na súde Q. F. a že si ide pre dieťa, vezme si ho so sebou a že ho už neuvidí.

Súd výsluchom matky maloletého dieťaťa dňa 11. 03. 2013 zistil, že matka maloletého dieťaťa žila od svojich 14 rokov v Českej republike a to Q. M. W. kde navštevovala základnú školu. Zároveň po ukončení tejto nastúpila študovať na Strednú umeleckú školu v U., ktorú ukončila maturitou. Potom ako nadobudla plnoletosť žila určitý čas sama, ukončila školu, zmaturovala a následne sa presťahovala k matke do E. Ž. v okrese O., kde jej matka žije aj v súčasnej dobe. Jej rodičia sa rozviedli. Otec matky dieťaťa tiež v súčasnej dobe žije a pracuje v Českej republike. Pri svojom výsluchu matka ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa sa zoznámila v E. Ž., kde spolu bývali, tvorili spoločnú domácnosť a bývali tam v prenajatom byte a počas jej tehotenstva sa presťahovali do U. J. F. kde si prenajali rodinný dom 3 + 1, kde spolu s otcom dieťaťa a po narodení maloletého U. aj s maloletým Jakubom žili v spoločnej domácnosti. Otec maloletého pracoval ako stavebný robotník a v súčasnej dobe tiež pracuje ako stavebný robotník. Ona pracovala v spoločnosti Crocodeil a neskôr keď otehotnela bola práceneschopná a po nástupe na rodičovskú dovolenku sa starala o maloleté dieťa. Súd zároveň z výsluchu matky zistil, že spolužitie matky dieťaťa s otcom dieťaťa bolo v podstate dobré, problémy nastali po narodení dieťaťa kedy mali vzájomné nedorozumenia, ktoré pretrvávali až do 07. 02. 2013, kedy sa

matka dieťaťa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a odišla k svojej sestre na Slovensko do P. Q. O.. Súd zistil, že o uvedenej skutočnosti otcovi dieťaťa nedala vedieť, na tomto sa nedohodli, neoznámila mu to a spoločnú domácnosť opustila potom ako otec dieťaťa odišiel do práce. Od 07. 02. 2013 býva u svojej sestry, kedy súd zistil z prešetrenia pomerov v rodine, že matka sa o dieťa riadne stará. Súd zároveň z predloženého občianskeho preukazu zistil, že matka je prihlásená na trvalý pobyt v P. Q. O. na ulici W. XX, občiansky preukaz jej bol vydaný dňa 27. 02. 2013.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať právo Európskej únie a to z článku 144 ods. 1 SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel II“) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach vo veciach rodičovských práv a povinností v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pri tom zachované.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd mal nesporne preukázané, že matka maloletého spolu s maloletým a jeho otcom žili v spoločnej domácnosti v Českej republike kde vlastne matka žila od svojich 14 rokov, kedy sa presťahovala spolu so svojimi rodičmi, v Českej republike absolvovala základné vzdelanie a aj stredné odborné vzdelanie, tiež si našla prácu v Českej republike a po zoznámení sa s otcom dieťaťa si začali budovať spoločnú domácnosť. Uvedené prejavili tým, že chcú žiť v Českej republike, že si prenajali byt, neskôr rodinný dom a po narodení maloletého U. plánovali spoločný život v Českej republike a tieto svoje plány aj zrealizovali tým, že žili spoločne v byte resp. v rodinnom dome, ktorý si pre účel spoločného života prenajali. Sama matka potvrdila pri svojom výsluchu, že mala úmysel žiť s otcom dieťaťa, tvoriť rodinu a zabezpečovať spolu starostlivosť o maloleté dieťa po jeho narodení. Z uvedených dôvodov a v zmysle vyššie citovaných nariadení Brusel II právomoc slovenského súdu nie je daná, ale je daná právomoc súdu toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Súd poukazuje na to, že za obvyklý pobyt dieťaťa možno považovať s poukazom na rozsudok vydaný vo veci C-523/07 ESD miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, pričom na tento účel je potrebné zobrať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, tiež presťahovanie sa rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, ďalej jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte a je na vnútroštátnom súde, aby určil kde má dieťa obvyklý pobyt, pritom majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Obdobne s poukazom na rozsudok SDC 497/2010 pojem obvyklý pobyt sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného

prostredia, pričom je potrebné zobrať do úvahy najmä na jednej strane trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania rodiča. Vo vzťahu k návrhu na vydanie predbežného opatrenia potom všeobecne platí, že ak nie je daná právomoc (príslušnosť súdu) rozhodovať vo veci samej nie je daná ani jeho právomoc (príslušnosť) k nariadeniu predbežného opatrenia. Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2001, ktorý upravuje predbežné vrátane ochranných opatrení síce toto nariadenie nebráni, aby v naliehavých prípadoch súdy iného členského štátu pokiaľ ide o osoby a majetok v tomto štáte prijímali predbežné a ochranné opatrenia prípustné podľa právnych predpisov tohto členského štátu aj keď je podľa tohto nariadenia pre rozhodnutie vo veci samej daná príslušnosť súdu iného členského štátu, avšak v danom konkrétnom prípade tu nebola splnená podmienka naliehavosti prípadu, pre ktorú by súd Slovenskej republiky ako súd nepríslušný k rozhodnutiu vo veci samej mohol podľa tohto článku vydať matkou požadované predbežné opatrenie. Nie je totiž nič proti záujmom maloletého dieťaťa, ale i matky, aby o návrhu na vydanie predbežného opatrenia o úprave práv a pomerov rodičov k maloletému dočasne rozhodol súd Českej republiky, ktorý je k tomuto príslušný. Je potrebné vychádzať zásadne z toho, že tento článok nie je ustanovením, ktoré zakladá právomoc súdu a že ho možno aplikovať len v naliehavých prípadoch, o ktorý sa však v danom prípade nejedná. Naliehavým prípadom sa totiž v zmysle tohto článku rozumie a takto sa uvádza aj v praktickej príručke pre používanie Nariadenia rady ES č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003, napr. situácia kedy maloleté dieťa, ktoré so svojimi rodičmi vycestovalo z členského štátu, v ktorom má obvyklé bydlisko do iného členského štátu, na ktorého území boli rodičia dieťaťa ťažko zranení pri dopravnej nehode a prevezení do nemocnice; pretože dieťa nemá v tomto členskom štáte žiadnych príbuzných musia orgány tohto členského štátu okamžite prijať určité predbežné opatrenia k ochrane dieťaťa, ktorých použiteľnosť končí ako náhle súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklé bydlisko vydajú rozhodnutie. Súd teda keďže ide o právnu vec, o ktorej tunajší súd nemá právomoc rozhodovať a zároveň podľa vyššie citovaného nariadenia patrí táto vec do právomoci iného členského štátu ide o neodstrániteľnú podmienku konania podľa súd, preto potom vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a s prihliadnutím na uvedené konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.