Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/383/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: H. X., nar. X.XX.XXXX, toho času bytom na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: P. W., zamestnankyňa Okresného súdu Senica, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne: 1. Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, 2. právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, zast.: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 129,66 EUR s prísl, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 62,14 € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 2.rade náhradu trov konania v sume 48,46 € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.1.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 129,66 € spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 7.7.2005 uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 179,25 € na nákup tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Úverové podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.9.2008 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako postupca postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka pohľadávku voči odporkyni. Nakoľko odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátok, došlo v zmysle Hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu, ktorý je vedený v Splátkovom kalendári v riadku „Zosplatnenie“, t.j. k 17.1.2006, čím bola platnosť zmluvy ukončená. V zmysle Hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak úrok z poskytnutého úveru bol zmluvne dohodnutý, je v prípade vzniku predčasnej splatnosti úveru klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne

s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku; teda čiastku, na ktorú by postupcovi vznikol nárok v prípade, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach (v Splátkovom kalendári označený ako Zosplatnený úrok - Zmluvná pokuta, resp. Zmluvná pokuta). Dlžná suma ku dňu podania návrhu je vo výške 129,66 €, pričom pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 114,36 € (t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu) a úroku vo výške 15,30 €. Jednotlivé položky dlžnej sumy boli vypočítané v súlade s Úverovými zmluvnými podmienkami. Zároveň si navrhovateľ uplatnil v zmysle úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 114,36 € od 18.1.2006 do zaplatenia.

Dňa 25.4.2012 súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. - 33, ktorý bol uznesením č.k. - 68 zo dňa 6.9.2012 zrušený v celom rozsahu, nakoľko tento nebolo možné doručiť odporkyni do vlastných rúk z dôvodu jej neznámeho pobytu.

Dňa 24.4.2012 Spotrebiteľské združenie OSA prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne v zmysle . Vedľajší účastník požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania, vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi v tomto konaní a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2012 občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom zastúpené právnym zástupcom vstúpilo do konania na strane odporkyne ako vedľajší účastník. Zároveň združenie požiadalo o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami.

Prípisom súdu zo dňa 23.10.2012, doručeným dňa 24.10.2012, súd oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa vstup vedľajších účastníkov do konania na strane odporkyne. Dňa 15.11.2012 právni zástupcovia vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade prevzali návrh na začatie konania s prílohami a boli vyzvaní na vyjadrenie sa k návrhu.

Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2012 sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril k vstupu vedľajších účastníkov do konania, pričom uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník, koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca. Ďalej bolo poukázané na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.3.2011 (ďalej len „Dohoda“), ktorú uzatvorila odporkyňa s navrhovateľom a v ktorej odporkyňa vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Následne navrhovateľ citoval ustanovenia a ods. .

Uznesením č.k. - 100 zo dňa 8.11.2012 súd ustanovil odporkyni na ochranu jej práv opatrovníčku, zamestnankyňu Okresného súdu Senica Vieru Kesslovú, aby odporkyňu v konaní zastupovala, nakoľko odporkyňa sa na adrese svojho bydliska nezdržiava a jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť.

Vedľajší účastník v 2. rade sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012, zároveň ospravedlnil svoju neúčasť z pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania, na svojej účasti netrval. Vedľajší účastník v 2. rade požiadal súd, aby v prípade účasti spotrebiteľa na pojednávaní tohto upovedomil o inštitúte vedľajšieho účastníctva a vyjadreniach vedľajšieho účastníka, aby súd riadne zistil, či spotrebiteľ je schopný chápať vzhľadom na svoje osobnostné dispozície priebeh konania, uplatnený nárok, vyjadrenia vedľajšieho účastníka a ich účel. Vedľajší účastník uviedol, že k zosplatneniu žalovanej sumy došlo dňa 17.1.2006, navrhovateľ si teda svoj nárok na súde neuplatnil včas, jeho nárok sa premlčal pred podaním žalobného návrhu, na základe čoho vedľajší účastník vzniesol námietku

premlčania. K oprávneniu vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania tento uviedol, že podanie námietky premlčania je procesnou obranou, ktorá síce vychádza z hmotného práva, ale nejedná sa o dispozíciu s konaním a nie je v rozpore so záujmami hlavného účastníka. Ďalej sa vedľajší účastník zaoberal predloženou Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 29.3.2011, teda v čase, keď bol navrhovateľov nárok už celom rozsahu premlčaný. V predmetnej dohode mal byť zo strany odporkyne „uznaný dlh“ čo do výšky špecifikovaný ako istina v sume 140,03 €, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy. Predložené priznanie dlhu je podľa vedľajšieho účastníka neurčitým právnym úkonom, pretože z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovaná výška „príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy“. Výška uznaného dlhu by mala byť dostatočne a objektívne určiteľná. Vzhľadom na neurčitosť je tento úkon neplatný ( ), preto nemôže byť dôsledkom pretrhnutie a začatie plynutia novej premlčacej lehoty. Následky uznania premlčaného dlhu môžu nastať len v prípade, ak dlžník vedel o premlčaní. Podľa vedľajšieho účastníka iniciatíva k uzatvoreniu tejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, dohodu predkladajú pracovníci navrhovateľa spotrebiteľom v ich domácnosti na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach. Jedná sa o formulár, ktorý dopredu pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Dlžník nie je informovaný o tom, že dlh je premlčaný, ani o následkoch premlčania a uznania dlhu. Podľa názoru vedľajšieho účastníka navrhovateľ dosiahol dohodu o uznaní dlhu nekalou obchodnou praktikou, ak text vedomosti dlžníka o premlčanom dlhu umiestnil do bodu 3 tejto navrhovateľom preformulovanej dohody označeného ako „forma splatenia záväzku“, ktorej stať vôbec nesúvisí s uznaním dlhu a ak zároveň neboli spotrebiteľovi poskytnuté podstatné informácie podľa , pre náležité posúdenie spotrebiteľa, či je jeho dlh premlčaný alebo nie. Navrhovateľ porušil odbornú starostlivosť, ktorú možno od dodávateľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi očakávať. Neposkytnutím podstatných informácií navrhovateľ narúša ekonomické správanie spotrebiteľa v dôsledku ktorého spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré ho poškodzuje a ktoré by informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Je ťažko predstaviteľné, aby sa spotrebiteľ v čase, keď je jeho dlh už premlčaný, rozhodol zhoršiť si svoje zmluvné postavenie a znovu obnoviť dobu, po ktorú si môže navrhovateľ od neho vymáhať dlh. Podpísanie tejto dohody si spotrebiteľ privodil značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. . Takéto správanie navrhovateľa bolo označené za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na a 8 o ochrane spotrebiteľa. Z dôvodov uvedených vyššie je uznanie dlhu neplatným právnym úkonom, nevyvoláva žiadne právne účinky a žalobný návrh je naďalej premlčaný. Vedľajší účastník navrhol návrh zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 48,46 €.

Vedľajší účastník v 1. rade sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2012, v ktorom uviedol, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský spor. Zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, jedná sa o formulárovú zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom navrhovateľa, ktorej obsah pred je uzavretím odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť, ako ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Vedľajší účastník v 1. rade rovnako ako vedľajší účastník v 2. rade vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporkyni, navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Bolo poukázané, že spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenie je uzavretý podľa ustanovení . Vedľajší účastník v 1. rade nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že nemôže vzniesť námietku premlčania, nakoľko ide o hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. SZ OSA je riadnym vedľajším účastníkom konania, pričom v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník nie je legitimovaný na dispozičné úkony konaním, alebo úkony dispozície predmetom konania. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí . Akýkoľvek úkon vedľajšieho účastníka nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého strane vystupuje. V prejednávanej veci je nesporné, že vznesenie námietky premlčania je v záujme hlavného účastníka a naviac hlavný účastník nevyjadril nesúhlas s námietkou premlčania, pričom je dôvodné predpokladať, že účastník by s takýmto úkonom nepochybne súhlas vyslovil. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by vznesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak by spotrebiteľ výslovne nesúhlasil s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom, súd jeho nesúhlas posúdi podľa , tretia veta , so zreteľom na jeho osobnostné, vzdelanostné či zdravotné predpoklady, napríklad ak vznesenie námietky premlčania by

inak bolo na prospech spotrebiteľa, no tento objektívne nie je schopný to posúdiť. Vedľajší účastník v 1. rade sa taktiež vyjadril k Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá podľa neho obsahuje neprijateľné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní dlhu záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. V dohode ide o kombináciu jednostranných právnych úkonov (uznanie záväzku, pristúpenie k záväzku) a dvojstranných právnych úkonov (dohoda o splátkach, dohoda o uzatvorení rozhodcovskej doložky), pričom vzhľadom na obsah predformulovanej dohody možno mať pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Takáto dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Vedľajší účastník zároveň poukázal, že nie je zrejmé, prečo navrhovateľ, ktorému bola postúpená nepremlčaná pohľadávka, túto nechal premlčať a následne dlžníkovi neprijateľným spôsobom podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku, pričom je dôvodné predpokladať, že ide o snahu dosiahnuť ešte viac z úrokov (resp. iného príslušenstva). Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľ využil lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Rovnako bolo správanie navrhovateľa v spojitosti s predložením predmetnej dohody na podpis spotrebiteľovi označené za nekalú obchodnú praktiku z dôvodov v podstate zhodných s tými, ktoré uviedol vedľajší účastník v 2. rade, v dôsledku čoho je tento právny úkon neplatný. Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať splátkovú dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Právny režim Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preto musí dopadať aj na uvedenú dohodu. V prípade neakceptovania tejto argumentácie ohľadom posudzovania dohody a je právnych účinkov, vedľajší účastník v 1. rade navrhol prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, či ustanovenia čl. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien. Vedľajší účastník žiadal zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania v sume 62,14 € vrátane 20 % DPH.

Navrhovateľ reagoval na vyjadrenia vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade podaním zo dňa 19.2.2013, v ktorom uviedol, že na návrhu trvá a žiada vyhovieť mu v plnom rozsahu. Navrhovateľ opätovne vyjadril názor, že vedľajší účastník nie je oprávnený účinne vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o procesný úkon, ale úkon podľa hmotného práva. Podľa navrhovateľa uvedené vyplýva zo samotného ustanovenia , podľa ktorého námietku premlčania môže podať len dlžník. Navrhovateľ ďalej porovnával citáciou ustanovenia a . Podľa navrhovateľa na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním dlhu podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nakoľko uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . Preto ak by aj

odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá , t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa odporca nemôže brániť námietkou premlčania. Navrhovateľ k tvrdeniu vedľajších účastníkov, že uzatvorenie Dohody je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku uviedol, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených, v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na čl. 3 Dohody, v ktorom je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené vyhlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa navrhovateľa argument vedľajšieho účastníka, že je vylúčené, aby spotrebiteľ majúci vedomosť o premlčaní záväzku, mal záujem na predĺžení premlčacej lehoty, je založený na subjektívnom pohľade vedľajšieho účastníka. Nie je nelogické, aby odporca vedomý si svojho záväzku ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chcel uhradiť, avšak vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu sa slobodne rozhodne uzavrieť s

veriteľom dohodu o postupnom splatení záväzku v splátkach. Podpísanie Dohody je podľa navrhovateľa v záujme dlžníka, pretože po splatení záväzku nebude figurovať v databázach neplatičov, čím si môže v budúcnosti zlepšiť postavenie pri žiadosti o úver. Vedľajší účastník svojím účelovým postupom, ktorého cieľom je dosiahnuť úspech v spore a priznanie neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia, znemožňuje odporcovi, aj napriek jeho vôli, uhradiť svoj záväzok. Podľa navrhovateľa Dohoda nie je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, neobsahuje žiadne zložité a zavádzajúce právne formulácie, jej obsah nie je rozsiahly, odporca ju podpisoval vo svojom bydlisku a mal možnosť sa s Dohodou oboznámiť a odmietnuť ju podpísať, pokiaľ s jej obsahom nesúhlasil. V danom prípade ide o subjektívnu domnienku vedľajšieho účastníka. Ďalej podľa navrhovateľa Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Navrhovateľ zdôraznil, že Dohodou vznikol zmluvný vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, preto ustanovenie Dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K tvrdeniu, že dlžník si podpisom Dohody zhoršil svoje postavenie a spôsobil značnú ujmu navrhovateľ uviedol, že ide o prejav slobodnej vôle odporcu. K skutočnosti, že v Dohode nie je uvedená výška splátky navrhovateľ uviedol, že sa s odporcom dohodli, že dlh bude splácať podľa svojich možností. Navrhovateľ považuje tvrdenia vedľajšieho účastníka o predložení už vypísanej Dohody na podpis dlžníkovi pri vynútenej návšteve pracovníka navrhovateľa za nepreukázané tvrdenia bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktorými vedľajší účastník účelovo znevažuje navrhovateľa. Vedľajší účastník nemôže mať vedomosť o okolnostiach, za ktorých došlo k uzavretiu Dohody. Odporca nebol k podpisu Dohody žiadnym spôsobom nútený, pričom jej uzatvorením nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa, ale naopak navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok v splátkach. Návrh vedľajšieho účastníka na prejudiciálne konanie považuje navrhovateľ za nedôvodný a účelový, v tejto súvislosti podotkol, že súd nie je povinný na návrh požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.

Opatrovníčka odporkyne sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavila, právni zástupcovia vedľajších účastníkov sa z pojednávania vopred ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal s použitím ustanovenia a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila.

Vedľajší účastníci navrhli návrh zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Úverovou zmluvou č. 3507036137, Zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane Dodatku č. 1 a Prílohy k zmluve, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Splátkovým kalendárom, pokusom o zmier, správami o pobyte odporkyne, oznámeniami o vstupe vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade do konania a ich vyjadreniami k návrhu, vyjadreniami a výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:

Na základe Úverovej zmluvy č. 3507036137 zo dňa 7.7.2005 právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 179,25 € (5 400,- Sk) na nákup spotrebného tovaru, televízora zn. Ovp Orava, úver bol splatný v 12-tich mesačných splátkach po 18,52 € (558,- Sk) s dátumom prvej splátky dňa 20.8.2005, konečná výška úveru bola vyčíslená sumou 222,27 € (6 696,- Sk). V zmluve bola uvedená RPMN 24,18 %, ročná úroková sadzba upravená nebola. Z priloženého splátkového kalendára vyplýva, že odporkyňa uhradila 1 splátku v sume 18,53 € a 4 splátky v sume 18,52 €, celkom v sume 92,61 €,

z toho čiastka 64,89 € bola započítaná na istinu a zvyšok vo výške 27,72 € na úroky. Dlžná tak zostala istina v sume 114,36 € a úrok 15,30 €. Posledná splátka bola splatná dňa 20.7.2006.

Dňa 19.9.2008 došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporkyni z pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcu na postupníka EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá v tomto konaní vystupuje ako navrhovateľ. Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že postúpený bol záväzok odporkyne pozostávajúci z dlžnej istiny v sume 114,36 € a dlžných úrokov v sume 15,30 €. Dátum poslednej úhrady bol v zmysle uvedenej prílohy dňa 17.1.2006.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa mal súd preukázané, že na návrhu trvá. Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa úverovú zmluvu na spotrebný tovar, zaviazala sa úver splácať v 12 mesačných splátkach po 558 Sk, celkom mala zaplatiť na úvere 222,27 € (6 696,-) Sk a uhradila 5 splátok po 18,52 €. Odporkyňa podpísala Dohodu o uzaní dlhu, na základe ktorej uznala záväzok vo výške 140,03 € a tiež náklady konania. Túto dohodu uzatvorila na základe vlastného uváženia, nebol na ňu robený nátlak. Právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil s tvrdením vedľajších účastníkov, že nárok je premlčaný, pretože odo dňa podpisu dohody o uznaní záväzku začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa platného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá štandardná formulárová úverová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

V dôsledku vznesenej námietky premlčania vedľajšími účastníkmi sa súd zaoberal tým, či došlo k platnému uznaniu dlhu zo strany odporkyne a tým k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty. Podľa názoru súdu vedľajší účastník môže vzniesť námietku premlčania, nakoľko sa jedná o súčasť obrany v konaní, tento úkon nepredstavuje dispozíciu konaním ani predmetom konania a zároveň je v záujme hlavného účastníka, nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.3.2011 uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom obsahovala uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplynulo, že odporkyňa sa zaviazala splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, pričom výška splátky nebola uvedená, dátum splátky 20. deň v mesiaci a dátum prvej splátky 20.4.2011. V bode 2 Dohody odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Home Credit Slovakia, a.s., č. zmluvy: 3507036137 zo dňa 7.7.2005. Dlžná suma pozostávala z istiny 140,03 €, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 19,92 €. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch obsahoval bod 3 Dohody označený ako „Forma splatenia záväzku“, a to v tvare: „Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“.

Právny vzťah medzi navrhovateľom, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňou sa spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zmluva, z ktorej vyplýva nárok navrhovateľa, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto aj na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú dňa 29.3.2011, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej plátky.

Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. ( ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( , ).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka bola splatná dňa 17.1.2006, túto skutočnosť navrhovateľ nenamietal. Navrhovateľ podal návrh dňa 26.1.2012, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní Dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa odporkyne ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 Dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Podľa názoru súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyňa skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že samotná Dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, do ktorého navrhovateľ zakomponovanal aj formuláciu o uznaní premlčaného dlhu, a to navyše v takom článku Dohody, kde to nemožno logicky očakávať, keď vedomosť o premlčaní dlhu sa vzťahuje k uznaniu záväzku a nie k dohode o splátkach. Nebolo preukázané, že ide o individuálne dojednané ustanovenie, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zahrnutie formulácie o vedomosti premlčania dlhu do textu Dohody sa javí byť skôr účelové, aby bolo možné odvolať sa naň za každých okolností za účelom preukázania, že dlžník o premlčaní vedel. Tiež nie je zrejmé, prečo bol uznaný záväzok v časti istiny až vo výške 140,03 €, keď z návrhu i jeho príloh (splátkový kalendár, príloha k zmluve o postúpení pohľadávky, pokus o zmier) jednoznačne vyplýva, že dlžná je len istina 114,36 €. Súd tiež poukazuje, že uznanie dlhu čo do výšky súd nepovažuje za dostatočné a v súlade s úpravou podľa , a to vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, ktorého výška nie je objektívne určiteľná, nie je zrejmé, o aké konkrétne príslušenstvo sa má jednať ani spôsob jeho výpočtu. Súd má za to, že na platné uznanie dlhu tak, ako to predpokladá , je nevyhnutné, aby bola výška dlhu v čase jeho uznania presne a nespochybniteľne určená alebo aspoň objektívne určiteľná, a to aj vrátane príslušenstva. Formulár Dohody obsahuje jednostranné i dvojstranné právne úkony, pričom z úradnej činnosti je súdu známe, že inštitúty ako dojednanie rozhodcovskej doložky, či uznanie premlčaného dlhu a ich právne následky nie sú pre priemerných spotrebiteľov zrozumiteľné. Uzatvorenie tejto dohody súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Výkon práv po požití nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať súdnu ochranu ( ). Právny úkon, ktorý sa svojím účelom prieči dobrým mravom, je v zmysle neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o uznaní záväzku za neplatnú a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania návrh zamietol.

Odporkyňa vzhľadom na úplný úspech v konaní mala podľa ust. právo na náhradu trov konania, táto si však trovy konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ustanovenie výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho potom je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má, rovnako ako každý hlavný účastník, právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa . V rámci civilného súdneho konania sa toto právo realizuje aj možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a potom má právo aj na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade súd priznal trovy konania vo výške 62,14 €, súd vychádzal z hodnoty sporu 129,66 € a sumy 43,01 € ako kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 114,36 € od 18.1.2006 do 24.4.2012, to je ku dňu začatia poskytovania právnych služieb, spolu tarifná hodnota 172,67 €. Trovy pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby á 18,26 € podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhl. č. 655/204 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 29.11.2012), dvoch režijných paušálov á 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 z.z.) a 20 % DPH.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd priznal trovy konania i vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade v celkovej výške 48,46 € za dva úkony právnej služby á 16,60 € (prevzatie vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie k žalobe a dohode o uznaní záväzku) a 2 režijné paušály á 7,63 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )