Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-148-2008.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/148/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom v právnej veci navrhovateľa: Q. B., bytom D. XXX, Bratislava, zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti odporkyni: V. B., bytom N. X, Bratislava, zast. JUDr. Blankou Hlavenkovou, advokátkou so sídlom Prídavková 53, Bratislava, o zrušenie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v stavebnom bytovom družstve, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 4.713,59.- eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Blanke Hlavenkovej, advokátke so sídlom Prídavková 53, Bratislava, na účet vedený vo VÚB, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k členskému podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, k štvorizbovému bytu č. X na prvom poschodí na N. Č.. X v Bratislave, spoluvlastnícky podiel navrhovateľa - 1/2 členského podielu prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, pričom z titulu vzájomného vysporiadania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške podľa znaleckého ocenenia členského podielu. Navrhovateľ poukázal na to, že dňa 1.8.1971 mu bol ako členovi družstva odovzdaný do užívania 4-izbový byt č. X v prvom poschodí bytového domu na N. L.. Č.. X v Bratislave, na základe dohody o užívaní tohto bytu s právom spoločného užívania pre odporkyňu, jeho vtedajšiu manželku. V predmetnom byte býval do roku 1978, kedy sa odsťahoval k priateľke. V roku 1981 bolo ich manželstvo s odporkyňou rozvedené, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nebolo vyporiadané. Odporkyňa v predmetnom byte býva doposiaľ. Vzhľadom na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nebolo doposiaľ vysporiadané, vzniklo k veciam nadobudnutým za trvania manželstva podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Na základe toho účastníkom vzniklo tiež podielové spoluvlastníctvo k členskému podielu v družstve. Navrhovateľ sa opakovane pokúšal s odporkyňou dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva, avšak bezúspešne a preto sa ho s poukazom na § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáha súdnou cestou.
Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietala, že vzhľadom na to, že predmetný byt nie je v osobnom vlastníctve, ani v spoluvlastníctve účastníkov, nie je možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k tomuto bytu. Dňa 30.4.1986 navrhovateľ čestne vyhlásil, aby užívacie právo na družstevný byt nadobudnutý počas manželstva s odporkyňou bolo prevedené po rozvode na odporkyňu. Tým, že navrhovateľ vydal toto čestné vyhlásenie a tým, že opustil spoločnú domácnosť a viac, ako 30 rokov nemá v byte trvalý pobyt, byt neužíva a neuhrádza žiadne platby súvisiace s jeho užívaním, prešlo užívacie právo na odporkyňu. Taktiež odporkyňa poukázala na to, že v prípade členského podielu v bytovom družstve ide už iba o majetkové právo jedného z manželov voči druhému, ktoré možno uplatniť na súde prvý krát v deň, kedy nastali účinky domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ, t.j. v deň, kedy uplynuli 3 roky od zániku manželstva. S poukazom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania a žiadal z tohto dôvodu návrh zamietnuť. Napokon poukázala na to, že nakoľko členský podiel je nedeliteľný, nie je možné žiadať o prikázanie 1 členského podielu do vlastníctva odporkyne.
Súd v konaní vykonal dokazovanie Potvrdením ONV Bratislava Petržalka z 3.8.1971, Dotazníkom z 20.1.1971, Dohodou o užívaní družstevného bytu z 2.8.1971, čestným vyhlásením z 30.4.1986, Potvrdením o stave úhrad z 9.7.1987, žiadosťou odporkyne o povolenie podnájmu zo 6.7.1987, Oznámeniami SBD Bratislava IV z 30.11.2006 a zo dňa 8.2.2012 a vypočul tiež svedkyňu P. G..
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu :
Z potvrdenia ONV Bratislava Petržalka z 3.8.1971, Dotazníku z 20.1.1971 v spojení s Dohodou o užívaní družstevného bytu z 2.8.1971 vyplynulo, že navrhovateľ získal za trvania manželstva účastníkov právo na pridelenie družstevného bytu a dňa 2.8.1971 bola uzavretá aj dohoda o užívaní družstevného bytu č. X na prvom poschodí bytového domu na N. Č.. X (pôvodne č. X) v Bratislave.
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v roku 1978 a manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené v roku 1981. Medzi účastníkmi bolo nesporné ani to, že účastníci ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode nevyporiadali dohodou, ani nebol za týmto účelom podaný návrh na súd.
V čestnom vyhlásení z 30.4.1986 navrhovateľ uviedol, že súhlasí, aby užívacie právo na družstevný byt nadobudnutý v spoločnom manželstva s odporkyňou bolo prevedené po rozvode (dokl. 11C 438/80) na odporkyňu. Odporca pred súdom potvrdil, že podpis na tomto vyhlásení je jeho vlastnoručným podpisom a jeho autenticita nebola sporná.
Z výsluchu svedkyne P. G., ktorá bola rodinnou priateľkou účastníkov, vyplynulo, že keď po rozvode boli spolu s jej prvým manželom V.m za navrhovateľom v Čunove v rámci kamarátskej debaty sa ho spýtali, ako budú riešiť bytovú otázku, lebo to ich vtedajšie bývanie bolo provizórne. Navrhovateľ vtedy povedal, že on sa rozhodol stavať rodinný dom, ukázal im vtedy aj plány toho domu. Pýtali sa navrhovateľa aj to, že ako sa dohodol s odporkyňou a on sa vyjadril, že nemá záujem o byt, že on si zobral auto, že on nič iné nepotrebuje, že oni sa zariadia s F., jeho vtedajšou manželkou, spolu. Povedal, že sa dohodli, že jej ten byt nechá, povedal, že na ten byt kašle, že nechce tej chuderke ešte viac ubližovať. Oni sa dohodli ústne, v tom období nebola nejaká písomná dohoda, nakoniec ani pán B. nebol ochotný s pani B. nejako komunikovať. S manželom vtedy pani B. ako kamaráti poradili, keďže všetky účty na nájomné a tieto veci chodili na jeho meno, aby sa spolu dohodli a aby previedol ten byt, teda aby išiel na družstvo a napísal ten byt na ňu, aby sa zriekol užívacieho práva, aby ten byt mala na papieri. Družstvo nemohlo konať bez jeho podpisu. Ona ho potom niekoľkokrát vyzývala k tomuto aktu, on nejako nemal záujem, až potom, to videla, pani B. sa podarilo získať od pána B. také potvrdenie rukou napísané, že sa vzdáva užívacieho práva. Mala aspoň niečo a išla s tým na družstvo. Pani B. im to vyhlásenie aj ukazovala. Potom ako byt zostal družstevný, keď ho nemohla odkúpiť, tam pani B. zostala bývať a býva tam dodnes. Osobne prítomná pri tom, ako sa navrhovateľ s odporkyňou dohadovali ohľadne bytu, svedkyňa nebola vedela o tom od pani B. a potvrdil jej to aj pán B., keď boli v tom Č..
Pre úplnosť treba uviesť, že výpoveď tejto svedkyne súd vyhodnotil ako hodnovernú. Vo svojej výpovedi svedkyňa neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s ostanými vykonanými dôkazmi a ktoré by naznačovali, že svedkyňa má tendenciu vypovedať priaznivo (len) v prospech niektorého z účastníkov, osobitne v prospech odporkyne, s ktorou sa príležitostne stretáva aj v súčasnosti. Svedkyňa vo svojej výpovedi neuvádzala skutkové okolnosti, na ktoré by si objektívne nemohla pamätať, pričom jej výpoveď neobsahuje ani žiadne vnútorné rozpory, ktoré by ju mohli spochybniť. Preto výpoveď svedkyne v spojení s ostatnými dôkazmi preukázala, že účastníci sa dohodli na tom, že byt zostane odporkyni.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
V prvom rade si súd so zreteľom na petit žalobného návrhu musel vyriešiť otázku, či je takýto návrh vôbec prípustný. Navrhovateľ sa totiž domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v SBD Bratislava IV.
Vo vzťahu k tejto otázke pritom súd dospel k záveru, že to nie je možné. Vychádzajúc zo všeobecne v rozhodnom čase akceptovanej zásady individuálnosti členstva v bytovom družstve a tiež so zreteľom na ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v spojení s aktuálnymi ustanoveniami § 221 a nasl. Obchodného zákonníka, je totiž členský podiel v bytovom družstve nedeliteľný a nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve ani predmetom iného kvalitatívne (obsahovo) obdobného právneho vzťahu. Právny vzťah obdobný podielovému spoluvlastníctvu by mohol za istých okolností existovať len k majetkovej hodnote členského podielu, čo však nebolo predmetom návrhu.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery preto nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Nakoľko sa však navrhovateľ domáhal aj zaplatenia peňažnej sumy, ktorá zodpovedá 1 znalecky určenej majetkovej hodnoty členského podielu, súd sa zaoberal otázkou, či navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie tejto sumy a či mu toto právo možno priznať.
Pre úplnosť vo vzťahu k výške peňažnej sumy treba uviesť, že je síce pravdou, že navrhovateľ požadovanú sumu jednoznačne nešpecifikoval, avšak táto skutočnosť nebránila súdu riadne vec prejednať a vo veci rozhodnúť, nakoľko bez zreteľa na výšku uplatneného nároku (ktorú súd z dôvodu hospodárnosti neskúmal ani znaleckým dokazovaním) neboli splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu.
V rámci vecného posúdenia otázky vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie náhrady za 1 majetkovej hodnoty členského podielu v družstve a jeho trvania v čase vyhlásenia rozsudku sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom manželov a či im súčasne s tým vzniklo aj spoločné členstvo v bytovom družstve. V opačnom prípade by bol totiž návrh nedôvodný bez ďalšieho. Tu pritom súd so zreteľom na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníkom vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom manželov a súčasne s tým im vzniklo aj spoločné členstvo v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV. V prípade predmetného bytu totiž navrhovateľ právo na pridelenie družstevného bytu a tento byt im bol za trvania manželstva v roku 1971 aj pridelený, čím došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre vznik spoločného nájmu družstevného bytu a súčasne spoločného členstva v bytovo družstve, ako to má na mysli ustanovenie § 175 ods. 2 vtedy platného a účinného Občianskeho zákonníka.
Následne sa súd musel vysporiadať s otázkou, či, prípadne kedy, zanikol spoločný nájom predmetného bytu a spoločné členstvo účastníkov v družstve. Súd dospel k záveru, že účastníkom spoločný nájom a zároveň s tým aj spoločné členstvo v SBD Bratislava IV zaniklo najneskôr v roku 1986.
Pre posúdenie významu a právnych následkov úkonov účastníkov je rozhodujúca právna úprava Občianskeho zákonníka a iných právnych predpisov a záväzných aktov účinná v čase podpisu listiny (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Podľa § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 177 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
V zhode s judikatúrou (napr. Stanovisko NS ČR z 24.6.1983, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 9-10/1983, str. 499) a v tom čase aktuálnou literatúrou (najmä Zoulík, F., Byty a bydlení, Orbis Praha, 1967, str. 396 a nasl. a tiež Plank, K., Osobné užívanie bytov, Obzor 1967, str. 213 a nasl.) možno konštatovať, že v roku 1986 zákon umožňoval (prioritne) dohodu bývalých manželov ohľadne spoločnému nájmu družstevného bytu. Zákon pritom pre túto dohodu nevyžadoval osobitnú formu a takáto dohoda mohla byť uzatvorená písomne, prípadne ústne, dokonca nebolo vylúčené ani jej konkludentné uzavretie. Pre posúdenie otázky, či k takejto dohode došlo bolo rozhodujúce, či sa bývalí manželia dohodli na tom, kto z nich sa z bytu odsťahuje s tým, že druhý z nich v byte ostane sám bývať ako výlučný užívateľ (teraz nájomca). Obsahovou náležitosťou a podmienkou platnosti tejto dohody pritom nebolo vyriešenie otázky spoločného členstva v bytovo družstve.
V súvislosti s otázkou vzťahu medzi spoločným nájmom družstevného bytu manželmi a ich spoločným členstvom v bytovom družstve treba poukázať na viacero skutočností. Je pravdou, že takýto spoločný nájom nemožno stotožňovať so spoločným členstvom v bytovom družstve a ide tu o dva relatívne nezávislé právne inštitúty. Na druhej strane však boli a sú tieto inštitúty s výnimkou prípadu v zmysle § 177 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, nerozlučne a existenčne spojené. Tento záver je v zhode s dostupnou už citovanou judikatúrou a literatúrou v rozhodnom čase. Zároveň pri posúdení zániku spoločného členstva v prípade zániku spoločného nájmu nemožno opomenúť ani vnútorné predpisy bytových družstiev. Tu možno poukázať predovšetkým na čl. 15 Vzorových stanov bytových družstiev (porov. Stanovy stavebného bytového družstva, JUDr. Ľudovít Knappek, JUDr. Ivan Habaj, 1974), podľa ktorých v prípade zániku spoločného nájmu družstevného bytu dohodou rozvedených manželov, ktorá obsahuje aj určenie toho, kto má zostať výlučným nájomcom bytu, zaniká spoločné členstvo manželov v bytovom družstve a jediným členom družstva zostáva ten z bývalých manželov, ktorý zostáva výlučným nájomcom bytu. Naviac existenčné spojenie spoločného členstva v bytovom družstve so spoločným nájmom manželov možno vyvodiť aj z ustanovenia § 177 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.
So zreteľom na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, predovšetkým na výpoveď svedkyne P. G. a obsah čestného vyhlásenia zo dňa 30.4.1986 je zrejmé, že účastníci konania sa dohodli na tom, že výlučnou užívateľkou bytu zostáva po rozvode odporkyňa. Takáto dohoda účastníkov potom po formálnej i obsahovej stránke plne vyhovuje ustanoveniu § 177 ods. 2 Občianskeho zákonníka a táto ich dohoda vyvolala právne následky, ktoré s jej uzavretím zákon spája, teda zánik spoločnému užívacieho práva (nájmu) účastníkov k predmetnému bytu a súčasne s tým aj zánik spoločného členstva v bytovom družstve s tým, že výlučnou užívateľkou bytu a členkou bytového družstva zostala odporkyňa.
Tieto závery majú na prejednávanú vec ten dôsledok, že nakoľko sa účastníci dohodli zrušení spoločného nájmu a na tom, že výlučným nájomcom bytu zostáva odporkyňa, došlo uzavretím tejto dohody, najneskôr dňom 30.4.1986, zároveň aj k zániku spoločného členstva účastníkov v SBD Bratislava IV.
Vo vzťahu k uplatnenému právu domáhať sa zaplatenia náhrady za 1 majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve vzniesla odporkyňa námietku premlčania, s ktorou sa súd musel vysporiadať. Dospel pritom k záveru, že táto námietka je dôvodná.
Čo sa týka právnej úpravy, ktorú treba aplikovať sa otázku premlčania uplatnených nárokov, rozhodujúca je aj v tomto prípade právna úprava účinná čase vzniku nároku a plynutia premlčacej doby.
Právo domáhať sa na základe nastúpenia zákonnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplatenia náhrady za 1 majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve je nepochybne majetkovým právom, ktoré podliehalo premlčaniu.
V predmetnom prípade pritom premlčacia doba začala plynúť dňom 30.4.1986, a to z nasledovných dôvodov :
Premlčacia doba v prípade práva zaplatenia náhrady za 1 majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve začína plynúť, tak ako v iných prípadoch (bez osobitnej úpravy) dňom, kedy sa mohlo právo uplatniť na súde prvý krát. V prípade tohto práva však môže dôjsť k viacerým situáciám, v závislosti od toho, kedy došlo k zániku spoločného nájmu účastníkov. Ak prišlo k zániku spoločného nájmu pred uplynutím 3-ročnej lehoty v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, prichádza do úvahy jeho uplatnenie na súde najskôr dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty. Ak však došlo k zániku spoločného nájmu až po uplynutí tejto lehoty, začína premlčacia doba plynúť najskôr až prvým dňom nasledujúcim po zániku spoločného nájmu účastníkov. Až vtedy je totiž definitívne zrejmé, kto je aktívne legitimovaným subjektom na podanie takéhoto návrhu.
Keďže spoločný nájom účastníkov v prejednávanej veci zanikol najneskôr dňom 30.4.1986, teda až po uplynutí lehoty v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účastníci sa rozviedli v roku 1981), premlčacia doba vo vzťahu k uplatneným nárokom začala plynúť dňa 1.5.1986 a márne uplynula dňa 1.5.1989. Z toho je potom zrejmé, že nakoľko návrh v prejednávanej veci bol podaný až dňa 23.5.2008, bol podaný až po márnom plynutí premlčacej doby. Nakoľko odporkyňa v konaní namietla premlčanie uplatneného nároku, nebolo možné návrhu vyhovieť aj z tohto dôvodu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania. Odporkyni v konaní vznikli len trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách advokátov, a to v zmysle § 10 ods. 1, 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo základu 48.131 eur (znaleckej hodnoty požadovaného podielu, resp. peňažnej sumy), za nasledovné úkony právnej pomoci: 1. Príprava a prevzatie veci dňa 21.7.2011 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,41 eura 2. Vyjadrenie k návrhu z 10.8.2011 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,41 eura 3. Písomné podanie zo 6.12.2011 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,41 eura 4. Účasť na pojednávaní dňa 13.12.2011 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,41 eura 5. Písomné podanie z 28.6.2012 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,63 eura 6. Účasť na pojednávaní dňa 18.9.2012 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,63 eura 7. Porada s klientom dňa 25.10.2012 - 516,16.- eura + paušálna náhrada 7,63.- eura 8. Účasť na pojednávaní dňa 30.1.2013 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,81eura 9. Účasť na pojednávaní dňa 12.3.2013 - 516,16.- eura + režijný paušál 7,81 eura
Odporkyni však súd nemohol priznať náhradu trov za jeden úkon - písomné podanie z 10.8.2011, nakoľko tento úkon právnej pomoci bol vykonaný iba raz, avšak uplatnený bol duplicitne. Taktiež nebolo možné priznať za úkony právnej pomoci v roku 2011 režijný paušál vo výške 7,63.- eura, ale len vo výške 7,41.- eura. Preto súd odporkyni priznal náhradu trov konania iba vo výške 4.713,59.- eura (a nie uplatnených 5.066,74 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).