Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoEk-5-2023.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Subarea
17CoEk/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO:35776005 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. XXX, v konaní o vymoženie 2 063,71 €, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa pod jeho číslom 202EX 157/21, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/320/2021 zo dňa 02. mája 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Odvolanie povinného o d m i e t a.
II. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/320/2021 zo dňa 02.07.2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom (I. výrok) a nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o tejto sťažnosti povinného (II. výrok). Súd prvej inštancie účastníkov konania poučil, že proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné odvolanie, dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora.
2. Proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný. Napriek tomu, že odvolanie podal takmer po 3 mesiacoch od doručenia napadnutého uznesenia (uznesenie mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 06.05.2022 a odvolanie podal na pošte dňa 02.08.2022), považoval ho za včas podané s odkazom na § 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“), pretože súd ho mal nesprávne poučiť, že proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné s odvolaním sa na § 355 ods. 2 CSP, čím ho uviedol do omylu, pretože nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenia – procesnú situáciu. Podľa obsahu odvolania povinný považoval uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Polemizoval s dôvodmi, pre ktoré boli zamietnuté jeho návrh na zastavenie exekúcie uznesením vyššieho súdneho úradníka i sťažnosť proti tomuto uzneseniu uznesením sudcu súdu prvej inštancie. Vyjadril nepochopenie nad tým, prečo v pôvodnom exekučnom konaní (tzv. starej exekúcii) sa rozhodlo (aj keď v dôsledku jeho odvolania neprávoplatne) o procesnom nástupníctve na strane oprávneného zo C. D. E., F. na Slovenská konsolidačná, a.s., a v tomto novom exekučnom konaní Slovenská konsolidačná, a.s., „nemá legitimované nástupníctvo“, nebolo o tom rozhodnuté.
3. Podľa obsahu odvolania povinný preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného súhlasil s poučením súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že proti nemu nie je prípustné odvolanie.
5. Povinný v odvolacej duplike napádal právne nástupníctvo oprávneného v tomto exekučnom konaní, platnosť postúpenia pohľadávky.
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej aj „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
10. Odvolací súd v súlade s § 200 Exekučného poriadku a § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie povinného ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože nesmeruje proti žiadnemu z uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým Exekučný poriadok alebo CSP odvolanie v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP pripúšťa. V taxatívnom výpočte týchto uznesení sa odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšším súdnym úradníkom o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nenachádza. Súd prvej inštancie preto správne poučil v napadnutom uznesení účastníkov konania o neprípustnosti odvolania proti nemu. Povinný napokon v odvolaní ani neuviedol, z ktorého zákonného ustanovenia prípustnosť odvolania proti predmetnému uzneseniu vyplýva. Povinným tvrdené uvedenie do omylu, či prípadný nesúlad medzi dôvodmi uvedenými v odôvodnení uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie prípustnosť odvolania nezakladá.
11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza:
12. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
13. Podľa § 362 ods. 3 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
14. Ako už bolo uvedené vyššie, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje správne poučenie o tom, že odvolanie proti nemu nie je prípustné. Predpokladmi predĺženia zákonnej 15 – dňovej lehoty na podanie odvolania (logicky v prípade jeho prípustnosti, pretože ak prípustné nie je, nemá právny význam uvažovať o včasnosti podania odvolania) od doručenia uznesenia na trojmesačnú je buď nesprávne poučenie o lehote na podanie odvolania (v prípade jeho prípustnosti) alebo nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania, pričom ani jeden z týchto predpokladov v tomto prípade nie je splnený.
15. Nakoľko je daný zákonný dôvod na odmietnutie odvolania (jeho procesné vybavenie), niet zákonnej povinnosti odvolacieho súdu zaoberať sa meritórnym posudzovaním odvolania, t.j. dôvodmi v ňom uvedenými.
16. Preto len nad rámec a len pre úplnosť odvolací súd k odvolacím námietkam povinného uvádza, že k zmene v osobe oprávneného došlo v starej exekúcii (zrejme) v jej priebehu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, preto tamojší exekučný súd uznesením rozhodol v zmysle § 37 vtedy účinného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, t.j. v znení účinnom do 31.03.2017. Po zastavení starej exekúcie zo zákona sa prípadné rozhodovanie o odvolaní proti danému uzneseniu stalo bezpredmetným. Naproti tomu v tejto novej exekúcii začatej na nový návrh na vykonanie exekúcie už nový oprávnený (keďže k postúpeniu pohľadávky došlo už počas starej exekúcie) podal návrh na vykonanie exekúcie a súd posudzoval jeho „legitimované nástupníctvo“ ako ho označuje povinný, pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pretože podľa § 36 ods. 3 v súčasnosti účinného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, t.j. v znení účinnom od 01.04.2017 súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie; podľa § 53 ods. 3 písm. c) daného zákona ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd teda samotným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (na základe ktorého súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie) legitimizoval, uznal Slovenskú konsolidačnú, a.s., ako právneho nástupcu pôvodného oprávneného uvedeného v exekučnom titule. V zmysle v súčasnosti účinného zákona sa teda o procesnom nástupníctve, ktoré nastalo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nerozhoduje osobitným uznesením.
17. Odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu odvolacieho konania. Exekučný poriadok, ani Civilný sporový poriadok osobitné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia odvolania neobsahuje. Obsahom a účelom najbližšie ustanovenie v zmysle článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia odvolania je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odmietnutie odvolania povinného je dôsledkom neprípustného odvolania podaného povinným a predstavuje tak úspech oprávneného. Aplikáciou článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému nepriznal z dôvodu, že vec síce nebola meritórne prejednaná odvolacím súdom, pretože povinný vyvolal odvolacie konanie neprípustným odvolaním, avšak oprávnenému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, aj keď sa stručne vyjadril. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).