Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/381/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDR. Kataríny Štringnerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľa v I. rade: S. I., bytom K. - U. O..I. XXXX/XX, v II. rade: Z. I., bytom K.- U., O..I. XXXX/XX, v zastúpení JUDr. Milanom Štúrikom, Holubyho 51/9 Martin, proti odporcovi: X.. Z. I., bytom I. XX, N., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľky v I. rade proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok č.k. -86 zo dňa 16.04.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti sa m e n í tak, že sa zvyšuje vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku v I. rade zo sumy XXXX,-Sk na sumu XXX Euro od 13.12.2011 do 31.05.2012 a od 01.06.2012 sa zvyšuje vyživovacia povinnosť na sumu XXX Euro, ktorú sumu je povinný odporca platiť k rukám navrhovateľky v I. rade vždy 15. dňa v mesiaci.

Zročné výživné za obdobie od 13.12.2011 do 12.03.2012 vo výške 929,64 Euro sa povoľuje odporcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.04.2013 pod stratou výhody splátok.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. zo dňa 25.06.2007 v časti o výživnom na vtedy maloletú Janu Stančíkovú.

Navrhovateľke v I. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd I. stupňa svojim rozhodnutím zastavil konanie v časti návrhu navrhovateľky v II. rade o zvýšenie výživného. Zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. zo dňa 25.06.2007 v časti vyživovacej povinnosti odporcu k vtedy maloletej S. R.. XX.XX.XXXX a vtedy maloletej Z. R.. XX.XX.1992 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke v I. rade - S., nar. 20.09.1990 zo sumy XXXX,- Sk (XXX,XX Eur) mesačne na sumu XXX Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uvedenú sumu uložil zaplatiť mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky v I. rade od právoplatnosti rozsudku. Zrušil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v II. rade od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky v I. rade na zvýšenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , Zákona o rodine. Konanie o návrhu navrhovateľky v II. rade zastavil keďže došlo k späťvzatiu návrhu podľa Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v II. rade zrušil, pretože táto

preukázateľne skončila štúdium na vysokej škole. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, takýto stav je možné charakterizovať tak, že navrhovateľka v II. rade je schopná sama sa živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušil dňom právoplatnosti rozhodnutia, pretože odporca sa o tejto skutočnosti dozvedel na pojednávaní a túto si plnil až do rozhodnutia súdu.

Pokiaľ ide o navrhovateľku v I. rade vychádzal z možností, schopností, majetkových pomerov rodičov, najmä odporcu. Dospel k záveru, že náklady na živobytie u navrhovateľky v I. rade nepochybne vzrástli. Prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľke prispieva na výživu jej matka sumou XXX Euro mesačne. Vzhľadom na výšku životných nákladov, ktoré uviedla navrhovateľka v I. rade považoval súd výživné určené za primerané. Prihliadol aj na skutočnosť, že odpadla odporcovi vyživovacia povinnosť k navrhovateľke v II. rade. Zohľadnil skutočnosť, že odporca sa preukázateľne postaral o bývanie pre obidve navrhovateľky, je nepochybné, že odporca umožnil matke navrhovateliek kúpiť svoj služobný byt za výhodných podmienok a tým zabezpečiť bývanie pre obidve navrhovateľky. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že odporca musel zabezpečiť pre seba a svoju rodinu bývanie. Výdavky odporcu, ktoré vznikli v súvislosti so zabezpečením bývania (hypotekárny úver, spotrebiteľský úver) považoval súd I. stupňa za nevyhnutné a primerané. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky v I. rade zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka v I. rade. Nesúhlasila so závermi súdu I. stupňa. Namietala konštatovanie súdu, že otec sa o ňu a jej sestru preukázateľne postaral. Žiadala výživné vo výške XXX Euro od 01.12.2011. Celkové mesačné náklady stanovila čiastkou XXX Eur. Súd I. stupňa dostatočne neprihliadol na skutočnosť, že odporcovi odpadla vyživovacia povinnosť a teda mu nič nebráni, aby bez ďalšieho platil výživné vo výške XXX Euro ako žiadala v návrhu. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že pre ňu a jej sestru zabezpečil bývanie a že umožnil ich matke odkúpiť bývalý vojenský byt za výhodných podmienok, za zlomok jeho skutočnej trhovej hodnoty. Odporca toto v žiadnom prípade nezabezpečil, bývanie zabezpečila matka, ktorá odkúpila byt do vlastníctva 8.6.2010 za viac ako 5 rokov po tom, ako odporca podal návrh na rozvod a opustil ich kvôli inej žene, s ktorou čakal narodenie dieťaťa a z bytu sa odsťahoval. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že byt bol odkúpený za zvýhodnenú ponuku. Matka byt odkupovala od Ministerstva obrany SR za štandardnú kúpnu cenu, tak ako sa predávali byty ďalším záujemcom. Odporca vzhľadom na to, že sa s jej matkou rozviedol a opustil spoločnú domácnosť, byt dlhodobo neužíval, odhlásil sa z trvalého bydliska, uzavrel nové manželstvo, nespĺňal nárok na bytovú náhradu, preto byt bolo možné previesť na matku, ktorá bola nájomníčkou bytu a súhlas odporcu k tomu nebol potrebný. Na byt odporca nárok nemal, pretože v tom čase už bol vlastníkom bytu v Pezinku na Svätoplukovej ulici. Nie je teda pravdou, že odporca sa preukázateľne postaral o bývanie pre ňu a jej sestru ako to tvrdil súdu v odôvodnení. Bola to práve ich matka, ktorá zabezpečila kúpu bytu ako aj jeho rekonštrukciu. Záver súdu I. stupňa považuje za nesprávny, naopak v jej neprospech bolo vyhodnotené, že odporca si musel zabezpečiť bývanie pre seba a jeho novú rodinu, keď čerpal spotrebný a hypotekárny úver. Odporca nemal ani záujem o hnuteľné veci patriace do BSM. Z týchto dôvodov nepovažuje výdavky na hypotekárny a spotrebiteľský úver za primerané a nevyhnutné. Manželka odporcu vlastní byt s príslušenstvom vo I., predpokladá že tento byt odporca s manželkou prenajíma, čím získava ďalší príjem. Aj vzhľadom na príjem odporcu XXXX,XX Eur a benefity poskytované príslušníkom armády, ktoré súd vôbec nezobral do úvahy ani sa nimi nezaoberal, zaviazal odporcu platiť neprimerane nízke výživné. Neprihliadal ani na skutočnosť, že odporca sa potom ako v roku 2005 podal návrh na rozvod odsťahoval k inej žene, s ktorou čakal dieťa a ju ani jej sestru nijako nezabezpečoval okrem fotoaparátu v roku 2005 a príspevku na šaty na stužkovú.

Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu I. stupňa tak, že bude vyživovacia povinnosť zvýšená na sumu XXX Euro od 01.12.2011. Predložila zároveň súdu doklad od bytovej agentúry rezortu Ministerstva obrany, z ktorého vyplýva, že k prevodu bytu nebol potrebný súhlas odporcu, ako aj doklad - výpis z katastra nehnuteľnosti o vlastníctve bytu manželky odporcu.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu spochybnil tvrdenia navrhovateľky a žiadal potvrdiť rozsudok súdu I. stupňa ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa v napadnutej časti; vec prejednal podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že na základe skutkových zistení súdom I. stupňa je potrebné na odvolaniu navrhovateľky v I. rade vyhovieť.

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka v I. rade návrhom z 13.12.2011 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 165,96 Eur na sumu 250 Eur od 01.12.2011.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd I. stupňa správne konštatoval, že nastala zmena pomerov od poslednej upravovanej vyživovacej povinnosti. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľke v I. rade upravená rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. zo dňa 25.06.2007, kedy bola určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku v I. rade vo výške XXXX,- Sk.

Súd I. stupňa však nesprávne určil začiatok plnenia si vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, keď s vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pre zmenu vyživovacej povinnosti je rozhodná zmena pomerov - maloleté deti, u plnoletých navrhovateľov je rozhodný moment podania návrhu. Návrh podala navrhovateľka v I. rade na súd 13.12.2011. Skutočnosť, že súd I. stupňa zvýšil výživné až od právoplatnosti rozhodnutia je v rozpore ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ani dôvody, ktoré súd I. stupňa uviedol pre priznanie zvýšeného výživného od právoplatnosti rozhodnutia neobstoja. Výživné nie je možné kompenzovať s inými platbami či pohľadávkami, ide o osobný nárok navrhovateľky v I. rade, ktorý kým nie je schopná sa živiť, je povinný jej poskytovať. Nakoniec ani neboli preukázané skutočnosti konštatované súdom I. stupňa, keď z obsahu vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporca pre navrhovateľku v I. rade zabezpečil zvýhodnené bývanie. Nesprávne vyhodnotil súd I. stupňa aj výšku vyživovacej povinnosti, keď nezohľadnil skutočnosť, že odporcovi odpadla vyživovacia povinnosť k navrhovateľke v II. rade, ktorá bola aj súdom I. stupňa v rozhodnutí zrušená. Vyživovacia povinnosť bola zrušená taktiež právoplatnosťou rozsudku, v tejto časti odvolanie podané nebolo. Za daných okolností je teda rozhodnutie v tejto časti právoplatné. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odstupňoval výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľke v I. rade tak, že určil výživné vo výške XXX Eur od podania návrhu do 31.05.2012 a od 01.06.2012 (vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke v II. rade zanikla), zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu XXX Euro. Náklady na živobytie, ktoré navrhovateľka v I. rade vyčíslila nemožno v žiadnom prípade považovať za nadštandardné. Ide o náklady dospelej osoby, ktoré sú navýšené naviac o prípravu na budúce povolanie. Pri poskytovaní príspevku zo strany matky vo výške XXX Eur a poskytovanom príspevku zo strany otca tieto náklady ani takýmto spôsobom všetky nebudú pokryté. Možnosti, schopnosti a majetkové pomery umožňujú odporcovi výživné v takejto výške platiť, naviac ak odporca okrem výživného navrhovateľke v I. rade neposkytuje žiadne iné plnenia.

Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu I. stupňa v napadnutej časti podľa .

Odvolací súd vyčíslil aj zročné výživné za obdobie od 13.12.2011 do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré predstavujú sumu 929,64 Euro vzhľadom na návrh navrhovateľky v I. rade tieto povolil splácať v 50 euro mesačných splátkach. Zročné výživné pozostáva zo sumy, ktorá tvorí rozdiel medzi platbami, ktoré otec podľa predchádzajúceho rozhodnutia mal vykonať a ktoré má vykonať podľa zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Za 16 mesiacov mal otec zaplatiť podľa predchádzajúceho rozhodnutia 165,96 Euro x 16, čo je 2655,36 Euro. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu za obdobie od 13.12.2011 do 12.03.2013 mal odporca zaplatiť 3.585,- Euro a to od 12.12. do 31.12.2011, 110,- Euro od 01.12.2012 do 31.05.2012 1100 Euro, od 01.06.2012 do 31.12.2012 1.750,- Euro a od 01.01.2013 do 12.03.2013 625 Euro. Rozdiel medzi uvedenými sumami tvorí zročné výživné.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Keďže išlo o konanie o výživné pre plnoletú navrhovateľku, ide o sporové konanie, kde je potrebné aplikovať

ustanovenie . Navrhovateľka si v konaní žiadne trovy neuplatnila, jej právny zástupca trovy konania nevyčíslil; preto jej ich odvolací súd nepriznal.( )

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.