Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-70-2012.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová členovia senátu v právnej veci žalobcu R. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., A. F. XXXX/XX, občan SR, zastúpený JUDr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, AK Lučenec, M. Rázusa 19 proti žalovaným 1/ J. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., A. F. XXXX/XXJ., občan SR 2/ P. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., A. F. XXXX/XXJ., občianka SR obaja zastúpení JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, AK Lučenec, M. Gorkého 21, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 17.12.2011 č.k. 21C/74/2011-90 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným 1/,2/ trovy odvolacieho konania vo výške 88,75 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Marčoka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu o určenie, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v kat. úz. B. zapísanej v Správe katastra B. ako CKN parcela č. XXXX/X orná pôda vo výmere XX m2 a ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/,2/ trovy konania 430,92 Eur. Prvostupňový súd zamietnutie určovacieho žalobného návrhu odôvodnil tým, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva. Za nesporné považoval, že žalobca dňa 5.6.1991 uzavrel ústnu dohodu s vtedajším predstaviteľom miestnej židovskej náboženskej obce G. I. o odkúpení parcely č. XXXX/X v kat. úz. B. o výmere XX m2 ornej pôdy identickej so súčasnou CKN parcelou XXXX/X v kat. úz. B. vedenej na LV č. XXXX, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 15.6.1990 znalcom z odboru geodézie W.. V. T. v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec č.k. 8C/51/89 o vypratanie nehnuteľností. Pochybnosti nemal ani o skutočnosti, že žalobca vyplatil požadovanú kúpnu cenu 10 000,- Kčs a že na základe žiadosti žalobcu bola spísaná kúpna zmluva medzi žalobcom a zástupcom miestnej židovskej náboženskej obce dňa 11.7.1991 v advokátskej kancelárii I.. I. D. v B.. Zmluva však nebola zavkladovaná, pretože nebola bezvadná a po márnom uplynutí lehoty stanovenej na odstránenie vád bolo konanie o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zastavené. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti vydržaním s poukazom na dobromyseľnosť držby nehnuteľnosti s tým, že pozemok v dobrej viere užíva od roku 1991 po uzavretí kúpnej zmluvy ako vlastný. Jeho vlastnícke právo v uvedenom časovom úseku teda od roku 1991 až do roku 2009, kedy získal vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti aj žalovaný. Jeho vlastníctvo nikto nespochybňoval, žiadne problémy s nadobudnutím vlastníctva neboli naznačené ani samotným správcom židovského náboženského majetku. Mal za to, že za nehnuteľnosť platil aj dane resp. nevedel, že daň, ktorú platí, sa týka len iných pozemkov a nie aj predmetného pozemku. Pôdu užíval v súlade s jej účelom ako oplotenú nemajúc pochybnosti o tom, že je oprávneným držiteľom.
Podľa prvostupňového súdu argumentáciu žalobcu o konaní v dobrej viere spochybňujú tri významné skutočnosti. Jednak je to okolnosť, že spornú nehnuteľnosť žalobca neuviedol v daňovom priznaní, ktoré vlastnoručne vypĺňal, neplatil teda za ňu ani daň z pozemkov, ďalej je to výpoveď svedka I.. D. o tom, že bol poverený žalobcom iba na spísanie kúpnej zmluvy a nie na celé registračné konanie v zmysle predpisov účinných do 31.12.1992 a tiež ani na vkladové konanie, ktoré žalobca realizoval 14.6.1993 podľa zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, tvrdenie svedka I.. D. o tom, že po spísaní kúpnej zmluvy navštívili so žalobcom správcu židovského majetku pána I. za účelom riešenia vzniknutých problémov.
Za ďalšiu významnú pochybnosť, že žalobca nepostupoval pri držbe spornej nehnuteľnosti v dobrej viere, považoval prvostupňový súd popis okolností, za ktorých mal žalobca vlastnícke právo nadobudnúť. Vychádzajúc zo skutkových zistení zameraných na túto otázku dospel prvostupňový súd k záveru, že žalobca ani po spísaní kúpnej zmluvy v roku 1991 nebol oprávneným držiteľom predmetného pozemku. Po objektívnej stránke nebola preukázaná skutočnosť, že by so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný a detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Súd poukázal na okolnosť, že žalobca už v minulosti mal spor kvôli predmetnej nehnuteľnosti, nebol v konaní úspešný a preto v súvislosti s legalizáciou svojej faktickej držby musel byť objektívne osobitne opatrný. Za veľmi pochybné označil, že by si žalobca, ktorý navyše ako podnikateľ disponoval určitými právnymi znalosťami neoveril, či nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníctva v zmysle právnych predpisov. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na vážne pochybnosti o okolnostiach nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním spôsobom, ako popísal žalobca, návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol žalobca v zákonom stanovenej lehote a to v celom rozsahu. Ako odvolací dôvod označil nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru z výsledkov vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní vyplynula jednoznačná prevaha dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby, bola zistená nesporná existencia kúpnej zmluvy na kúpu spornej pozemkovej nehnuteľnosti, ktorú dňa 11.7.1991 uzavrel žalobca ako kupujúci prostredníctvom advokáta s predávajúcim subjektom, ktorým bol Izraelský svätý spolok v Lučenci zastúpený správcom G. I.. Tento odpredal vyššie označenú nehnuteľnosť ako časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX predtým zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. B., v súčasnosti vedenú ako pozemok na LV č. XXXX kat. úz. B., vedený Správou katastra B. ako CKN parcela č. XXXX/X, orná pôda vo výmere XX m2. Právny úkon, ktorý smeroval k povoleniu vkladu vlastníctva na základe uvedenej kúpnej zmluvy podaním návrhu datovanom k rovnakému dátumu, vykonal žalobca prostredníctvom toho istého advokáta, ktorý spisoval aj kúpnu zmluvu I.. I. D., dňa 14.6.1993. Ako je zrejmé z údajov na kúpnej zmluve, aj návrhu na registráciu kúpnej zmluvy, je nesporné právne zastúpenie kupujúceho advokátom pri týchto právnych úkonoch. Možno pritom opomenúť, že presvedčenie navrhovateľa o riadnom nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti sa opieralo aj skutočnosť, že plne dôveroval bezvadnosti poskytnutia právnych služieb advokátom, ktorému za poskytnuté služby riadne zaplatil. O skutočnosti, že oba úkony právnej pomoci boli vykonané s vážnymi právnymi vadami, ktoré Správa katastra v B. žiadala odstrániť v priebehu konania o povolenie vkladu, sa žalobca v relevantnom čase nedozvedel. V dôsledku nečinnosti došlo k zastaveniu vkladového konania. Skutočnosť, že pri zmienených úkonoch bol žalobca právne zastúpený advokátom vyplýva z obsahu relevantných listín, kúpnej zmluvy, návrhu na vklad, dožiadanie katastrálneho orgánu ako aj skutočnosti, že pred svojim vypočutím advokát požiadal žalobcu ako klienta o zbavenie mlčanlivosti podľa ust. § 23 ods. 2 zák. č. 886/2003 Z.z.. Výsluchom uvedeného advokáta nebola preukázaná skutočnosť, že by advokát v relevantnom čase, ako aj v následnej dobe náležitým spôsobom informoval svojho klienta o vadách kúpnej zmluvy, ktorú spisoval a ktorých odstránenie vyžadoval katastrálny orgán v priebehu vkladového konania a o zastavení konania o povolenie vkladu. Nedostatok tejto nesporne právne významnej skutočnosti, ako dôkazu pre dané konanie prvostupňový súd nahradil hypotetickou konštrukciou založenou na predpoklade, že oboznámenie žalobcu ako klienta o vadách kúpnej zmluvy a následného konania o povolenie vkladu sa pravdepodobne mohlo uskutočniť, hoci nebolo v konaní preukázané. Z logického hľadiska sú tieto závery prvostupňového súdu pre žalobcu neprijateľné. V prípade informovanosti o vadách kúpnej zmluvy by bol poskytol súčinnosť na ich odstránenie a nebol by pripustil vznik dôvodov pre zastavenie katastrálneho konania, inak by bol trval na vrátení zaplatenej kúpnej ceny od predávajúcej strany.
Má za to, že na základe uvedených právnych úkonov nadobudol žalobca oprávnené presvedčenie, že zákonným spôsobom nadobudol vlastníctvo k spornému pozemku a bol v presvedčení, že ho má zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. B. pod parc. č. XXXX/X od 11.7.1991 až do doby podania predmetnej žaloby, to znamená takmer 20 rokov. Počas tejto doby držbu vykonával nerušene a bez uplatnenia akýchkoľvek nárokov tretích osôb, či už na vydanie veci, alebo platenia nájmu. V daňových priznaniach k dani z nehnuteľnosti za roky 1993 až 1997 uviedol hospodársku budovu nachádzajúcu sa na predmetnom pozemku s nepresným číselným údajom ako stavbu na parcele č. XXXX. Vo vzťahu k pozemku, na ktorom bola táto umiestnená, bol v presvedčení, že údaje o stavbe sa vzťahujú aj na nadobudnutý pozemok. Až po odpredaji predmetného pozemku žalovanému sa dozvedel, že kúpna zmluvy zo dňa 11.7.1991 nenadobudla účinnosť. Zodpovednosť za tento stav dopadá výlučne na osobu advokáta, ktorý žalobcu neinformoval až do doby, kým ho v roku 2011 žalobca nevyhľadal za účelom vysvetlenia. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že ním vykonávaná držba predmetnej nehnuteľnosti bola jednoznačne oprávnená a trvanie dobromyseľnej, nepretržitej a nikým nerušenej držby výrazne presiahlo zákonom požadovanú dĺžku 10 rokov. Sú preto splnené zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žiada, aby odvolací súd v zákonnej miere poskytol žalobcovi ako oprávnenému držiteľovi, ktorý splnil zákonom požadované podmienky pre vydržanie, právnu ochranu vyjadrenú uznaním nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní 1/,2/ uviedli, že podľa ich názoru, výpoveďou svedka I.. D. bolo jednoznačne preukázané, že žalobcu, či už v postavení klienta, alebo účastníka konania nezastúpeného advokátom informoval o skutočnostiach vyplývajúcich zo zásielok Správy katastra B. resp., že mu tieto odovzdal. Rovnako tak, pokiaľ by vzťah medzi svedkom I.. D. a žalobcom považoval za vzťah klienta a advokáta spravoval by sa tento ustanoveniami príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. - Obč. zák., takže v takomto prípade by doručenie písomností zo Správy katastra B. advokátovi viazalo účinky aj priamo voči žalobcovi ako klientovi advokáta. Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že pokiaľ by o vadách listiny vedel, tieto by odstránil, nakoľko sa jedná len o spresnenie údajov osobného charakteru. V zmysle rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 15.6.1993 mali účastníci zmluvy doložiť najmä stanovy, ústavu, prípadne iný doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že Izraelský svätý spolok v Lučenci je prípadne totožný so Židovskou náboženskou obcou v Lučenci. Tieto doklady nemožno považovať za spresnenie údajov osobného charakteru, ako to uvádza mylne žalobca. Pokiaľ ide o tvrdenie, že doba držby spornej nehnuteľnosti presiahla zákonom požadovanú dobu 10 rokov poukázal na to, že priamo výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa 7.12.2011 vedel tento v priebehu rokov 1993 - 1995 o problémoch s nadobudnutím vlastníctva a spolu so svedkom I.. D. (ktorý túto skutočnosť zhodne potvrdil) v tejto veci hľadali a opakovane rokovali so zástupcom Izraelského spolku v Lučenci o dokončení celého prevodu vlastníckeho práva. Poukázali tiež na skutočnosť, že žalobca v roku 1998 následne nadobúdal ďalšie nehnuteľnosti, tieto riadne registroval pre splnenie daňovej povinnosti. Túto skutočnosť neuskutočnil práve pri spornej nehnuteľnosti. Podľa žalovaných najneskôr v roku 1998 pri nadobúdaní nových nehnuteľností musel žalobca pri vynaložení obvyklej opatrnosti zistiť, že sporná nehnuteľnosť nie je v evidencii nehnuteľností vedená ako jeho vlastníctvo. Toto považujú za jeden z podporných a nepriamych dôkazov vyvracajúcich ako tvrdenú dobromyseľnosť žalobcu, tak aj nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti žalovaných počas zákonnej doby. Podľa žalovaných žalobca nepochybne vedel a vzhľadom k okolnostiam prípadu musel si byť vedomý, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Izraelským svätým spolkom v Lučenci nanadobudol. Nedôveryhodne vyznieva aj odôvodnenie žalobcu, v ktorom tvrdí, že stavbu postavenú na spornej nehnuteľnosti uviedol do daňového priznania pre daň z nehnuteľnosti za roky 1993 až roky 1997 mylne ako stavbu na parcele č. XXXX. Žalobca na spornú nehnuteľnosť ani žiadnu stavbu postavenú na tejto sporej nehnuteľnosti nikdy nepodal daňové priznanie pre daň z nehnuteľnosti, ani takúto daň neplatil. Na LV č. XXXX pre kat. úz. B. nie je na spornej parcele č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2 evidovaná žiadna stavba a preto takéto priznanie uskutočniť nemohol. Táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná vyjadrením správcu dane zo dňa 8.9.2011 a 27.5.2011 (na č.l. 48 a 38 predmetného spisu). Práve žalovaný, ktorý opakovane špekulatívne konal v rozpore so zásadou vigilantibus iura a následne s cieľom dodatočne legalizovať svoje opomenutia, inicioval konanie o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu a vzhľadom k skutkovým okolnostiam, najmä s ohľadom na nedôveryhodné a nekonzistentné výpovede a tvrdenia žalobcu, ktoré boli následne vykonanými dôkazmi opakovane vyvrátené a spochybnené, nie je možné konštatovať dobromyseľnosť držby zo strany žalobcu. Navrhujú potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v sume 88,75 Eur (jeden úkon právnej služby pre dvoch účastníkov v sume 2 x 29,35 Eur a 2 x réžijný paušál 7,63 Eur + 20% DPH.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Odvolací súd považuje závery prvostupňového súdu v tomto smere za správne a zodpovedajúce obsahu spisu.
Súd skutkový stav zistí z ním vykonaných dôkazov, ktoré vykonáva na pojednávaní, dôkazy môžu byť doplnené, prípadne môžu byť zopakované. Povinnosť tvrdenia zaťažuje účastníkov konania a len pokiaľ je vykonanie dôkazu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.). Výsledkom hodnotenia dôkazov je potom skutkové zistenie súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. to znamená, že hodnotil každý dôkaz najskôr jednotlivo a následne dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadne na všetko, čo za konania vyšlo najavo.
Vzhľadom na predmet konania v tejto veci a to je určenie vlastníctva, ktoré mal žalobca nadobudnúť vydržaním, je obzvlášť dôležité pri skúmanie dobrej viery držiteľa. Nemožno prehliadnuť, že dobrá viera je psychickým stavom a ako taká nemôže byť predmetom dokazovania. O existencii (neexistencii) dobrej viery možno usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav prejavuje navonok.
Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol všetky ním zistené okolnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nebol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný pri vstupe do ním tvrdenej oprávnenej držby a preto neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Okresný súd v tomto smere rozobral všetky podľa neho relevantné skutočnosti, ktoré dobromyseľnosť žalobcu vyvrátili. Aj odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že subjektívny pocit držiteľa sám o sebe nemôže byť podkladom pre vydržanie bez toho, aby tento (pocit) bol vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O dobromyseľnosti možno hovoriť, ak držiteľ vec drží v ospravedlniteľnom omyle, to znamená, že napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, k omylu došlo. Omyl pritom môže byť skutkový, alebo právny. Skutkový omyl môže spočívať v omyle osoby, s ktorou sa jedná (keď napr. držiteľ sa domnieva, že právny úkon uzatvára s osobou k tomu oprávnenou, hoci tomu tak nie je). Práve tento skutkový omyl, keď žalobca ako kupujúci konal s niekým, kto na takýto právny úkon (predať nehnuteľnosť) nebol oprávnený, keďže v zmysle vyhlášky U.v. č. 231/1945 oprávneným uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji spornej nehnuteľnosti bol len Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR a práve tento omyl mal za následok aj neskôr zmarené vkladové konanie. Pokiaľ aj v uvedenej veci zastupoval žalobcu splnomocnený advokát a tento spísal aj návrh na registráciu zmluvy o prevode nehnuteľností, odvolací súd považuje závery prvostupňového súdu v tom, že splnomocnený advokát I.. D. bol poverený iba na spísanie kúpnej zmluvy a nie na celé registračné konanie v zmysle predpisov účinných do 31.12.1992 a ani na vkladové konanie podľa zák. č. 265/1992 Zb., za zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu a teda za správne. Predovšetkým v tomto smere je potrebné zdôrazniť, že návrh na registráciu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, kde je v záhlaví označený advokát I.. I. D. bol datovaný dňom 11.7.1991, kedy zmluvy o prevode nehnuteľnosti podliehali registračnému konaniu na štátnom notárstve, avšak podľa prezentačnej pečiatky bol tento návrh doručený už na Katastrálny úrad v Banskej Bystrici dňa 14.6.1993 a to podľa zákona č. 265/1992 Zb.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu v tom, že je nepochybné, pokiaľ by advokát predkladal kúpnu zmluvu na zavkladovanie v júni 1993, nebol by predkladal túto zmluvu s návrhom na registáciu neexistujúcemu Štátnemu notárstvu Lučenec, ale bol by vyhotovil nový návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keď svedok (I.. D.) potvrdil, že nebol poverený na vkladové konanie (ani na registračné konanie), vyplýva záver, že žalobca pri obvyklej opatrnosti, ktorú od neho bolo možné požadovať, rovnako od každého iného v obdobnej situácii mal (musel) o svojom omyle pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti a o zastavení vkladového konania mať vedomosť a preto nemohol byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere v tom, že je oprávnený držiteľ a uplynutím vydržacej doby nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Takýto záver považuje za správny aj odvolací súd zdôrazňujúc kritérium dobromyseľnosti držby vzhľadom na zistené objektívne okolnosti svedčiace v danom prípade v neprospech žalobcu.
Pokiaľ žalobca vytýka prvostupňovému súdu, že neodstránil pochybnosti o oprávnenosti držby ani vykonaným dokazovaním a uplatnil v rozpore s ust. § 130 ods. 1 Obč. zák. toto v neprospech vydržania vlastníctva žalobcom, odvolací súd s takýmto názorom nesúhlasí, prvostupňový súd, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel k záveru („mal za preukázané“), že žalobca nebol oprávneným držiteľom inkriminovaného pozemku.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, ktoré si osvojuje (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby pre 2 účastníkov (2 x 29,35 Eur + 2 x režijný paušál 7,63 Eur + 20% DPH), spolu 88,75 Eur (vyhl. č. 655/2004 Z.z. - § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b).
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.