Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-254-2012.pdf
PDF · 77.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/254/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 proti odporcovi: V. Y., bytom O., S. XXX/XX, o zaplatenie 994,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/184/2011-26 zo dňa 5. apríla 2012 v zamietajúcej časti takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 238,22 eur spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.11.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, § 1, 2 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z., na ustanovenie § 37, § 40 ods. 1 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Skutkovo vymedzil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním, z ktorého dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o úvere dňa 23.08.2006 o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V rámci tejto zmluvy však navrhovateľ vopred vnútil odporcovi aj iný právny úkon, než ten, o ktorý mal odporca záujem. Podpisom formulárovej úverovej zmluvy sa odporca zaviazal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka iného právneho úkonu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti, ktorým je uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Odporca úver začal čerpať neskôr od podpísania tlačiva úverovej zmluvy. Celkom vyčerpal 1.231,08 eur. Odporca však plnil v prospech navrhovateľa vo výške 992,86 eur, preto odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšok nesplateného poskytnutého plnenia v sume 238,22 eur. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. Právne odôvodnil zamietnutie návrhu a priznanie sumy navrhovateľovi ustanovením § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odporca sa obohatil na úkor navrhovateľa, preto titulom bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa priznal čiastku 238,22 eur navrhovateľovi. Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od splatnosti úveru dňa 29.10.2009. Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, preto súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí s odôvodnením súdu, že vnútil odporcovi aj iný právny úkon než ten, o ktorý
mal záujem. Odporca pri čítaní návrhu úverovej zmluvy si musel byť vedomý, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odložený účinok až na budúcnosť uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli. K účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany odporcu a to aktivovaním karty. Z konania odporcu vyplýva, že mal záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať. Zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, záväzkový vzťah je individualizovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z., bola dodržaná predpísaná forma, preto je zmluva o revolvingovom úvere platná. Poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora EÚ v slovenskej veci V. a V. vs. SOS Finance, s.r.o. (C 453/10). Toto rozhodnutie pojednáva o spotrebiteľskom práve, ktoré je výnimkou zo zásady zmluvnej slobody. Ide o dôležitú výnimku, je odôvodnená rozumnými, etickými aj ekonomickými úvahami a v právnom poriadku má miesto. Nemala by sa však interpretovať ako blanketové splnomocnenie pre sudcov prepisovať zmluvy alebo ich celé hádzať do koša. Najdôležitejšou časťou tohto rozhodnutia je dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzatvorením zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Ochrana spotrebiteľa stále by mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody. Navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorého cituje, že je treba zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade nie je možné ju posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (23Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010). Navrhovateľ navrhoval, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V konaní ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú osobitným druhom zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým všeobecnú právnu úpravu (§ 52 a nasl. OZ).
V preskúmavanom prípade sa v celom rozsahu možno stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, že spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi je treba posudzovať z úradnej povinnosti z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a odporcom bola platne uzavretá písomná zmluva o revolvingovom úvere, že postup navrhovateľa ako dodávateľa pri koncipovaní zmluvy je treba vyhodnotiť
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenia o uzavretí zmlúv o revolvingovom úvere I. a revolvingovom úvere II. sú absolútne neplatné, pretože právny úkon nebol urobený určite a zrozumiteľne a bol v rozpore s dobrými mravmi. Plnenie, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi, je odporca povinný vrátiť len titulom bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ na základe absolútne neplatného právneho úkonu poskytol plnenie odporcovi vo výške 1.231,08 eur. Túto výšku odporca nepopieral. Odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 992,86 eur, preto je povinný navrhovateľovi vrátiť 238,22 eur.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, predložených listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému účastníkovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.