Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/178/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Romana Havelku a Marty Gulíškovej v trestnej veci proti obžal. E. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. marca 2013 takto

rozhodol:

E. T., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava-Lamač, prechodne bytom Bratislava, C. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

dňa 20.07.2012 v čase cca o 21.45 hod. v byte č. 32 na 4. poschodí na ul. C. X v Bratislave po predchádzajúcej hádke napadol svoju družku A. G. a to tým spôsobom, že ju pravou rukou udrel do ľavej strany sánky a následne ju opakovane udrel rukou po jej rukách a hrudi, stláčal poškodenú na stehnách, sotil poškodenú o kuchynskú linku, čím poškodenej A. G. spôsobil pomliaždenie v dolných partiách oboch častí hrudníka a lopatky vpravo, pomliaždenie strednej tretiny pravého ramena, pomliaždenie oboch stehien, pomliaždenie krížovej oblasti a zlomeninu sánky v mieste uhla vľavo s dobou liečenia v trvaní 79 dní, t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví, pričom čin spáchal na chránenej osobe a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa , , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím na trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa s poukazom na mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa , mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej a v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. E. T. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžal. E. T., výsluchom poškodenej A. G.Á., výsluchom svedkov Q. T., I. T., J. E., E. G., výsluchom znalcov C.. E.. C. P., PhD., E.. S. J., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, znaleckých posudkov a oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaný E. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že spáchanie žalovaného skutku uvedeného v obžalobe nepopiera, má však námietky voči právnej kvalifikácii skutku. Na otázky v zmysle ust. ,,,, , či c/rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal : áno f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal : áno, ale s ňou nesúhlasí g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpovedal: áno h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, odpovedal: áno Nakoľko obžalovaný nesúhlasil s právnou kvalifikáciu skutku tak, ako je uvedená v obžalobe, súd vyhlásenie obžalovaného neprijal a vykonal vo veci kontradiktórne dokazovanie. Obžalovaný k veci uviedol, že v poškodená v inkriminovaný deň doma požívala alkohol, kvôli čomu sa pohádali. On sa večer chystal do práce a zistil, že poškodená má zbalené svoje veci. Poškodená bola opitá, začali sa hádať, pričom počas hádky sa navzájom strkali, on ju mohol chytiť za ruku. Potom volal poškodenej jej priateľ, on stratil nervy a udrel poškodenú raz do tváre, udrel ju buď spodnou časťou dlane, alebo päsťou. Po údere poškodená spadla na zem a začala jej tiecť krv. Pri páde sa o nič neudrela, po páde sa postavila o oprela sa o linku. Poškodená pred úderom do tváre stála, bola k nemu otočená tvárou. Viac poškodenú nebil. Pripustil, že iné zranenia mohla mať poškodená z toho, ako ju pri hádke udrel do rúk a hrudníka a strkal do nej a ako jej sedel na stehnách a ako sa udrela o linku, keď do nej strčil. Uviedol, že nemal v úmysle spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, nebol uzrozumený s tým, že svojim konaním ťažkú ujmu na zdraví môže spôsobiť, on poškodenej nechcel spôsobiť žiadny následok, bol to impulz, skrat.

Svedkyňa-poškodená A. G. uviedla, že v inkriminovaný deň mala s obžalovaným hádku kvôli alkoholu a obžalovaný jej dal dve facky. Potom obžalovaný odišiel do posilňovne a ona si začala baliť svoje veci, lebo chcela od obžalovaného odísť. Po príchode obžalovaného domov bol tento agresívny, hádali sa, obžalovaný jej vyčítal, že veľa pije. Potom udrel ju päsťou do sánky, dal jej ešte facky, ona sa útokom bránila. Obžalovaný ju udieral päsťou do ramien, do nôh, sotil ju o linku. Keď ju obžalovaný udrel päsťou do tváre nemal v rukách žiadny predmet. Pred úderom ona stála pri linke, bola otočená k obžalovanému tvárou. Po údere do tváre na zem nespadla, ostala stáť, začala jej tiecť krv. Po incidente s obžalovaným sedela a pila víno. Ráno mala napuchnutú tvár, obžalovaného nežiadala aby ju odviezol k lekárovi. Svedok Q. T. uviedol, že býval v domácnosti spolu s obžalovaným a poškodenou. Poškodená mala problém s alkoholom. V inkriminovaný deň prišiel domov o 21.50 hod, obžalovaný nebol doma, poškodená bola opitá a balila si svoje veci. Potom telefonoval obžalovaný, ktorý sa rozprával s poškodenou a hovoril jej, aby neodchádzala, že sa porozprávajú. On išiel spať, nevie kedy obžalovaný prišiel domov. V byte žiadny krik nepočul. Zranenie na poškodenej videl v sobotu, keď prišiel z práce, mala opuchnutú ľavú časť tváre. Nepýtal sa jej ako sa jej to stalo. Spolu s obžalovaným a poškodenou býval v jednej domácnosti asi 8 mesiacov, počas tej doby nevidel, že by obžalovaný poškodenú

napadol, sem tam bola len nejaká facka, ale aj poškodená napádala obžalovaného. K fyzickým atakom dochádzalo vtedy, keď obžalovaný prišiel domov a videl, že poškodená je opitá. Svedkyňa I. T. uviedla, že pri žalovanom skutku nebola, telefonovala s poškodenou, ktorá jej hovorila, že pôjde na sedenie kvôli alkoholu. Obžalovaný mal s poškodenou problémy kvôli tomu, že poškodená pila alkohol, v minulosti obžalovaný poškodenú udrel, lebo bola opitá. Svedkyňa J. E. uviedla, že dňa 21.07.2012 telefonicky hovoriť s poškodenou, obžalovaný jej povedal, že spí. Žiadala aby jej dal poškodenú k telefónu a táto jej na otázku či ju obžalovaný zbil povedala že áno. Keď sa poškodenej opýtala, či tam má prísť s políciou, poškodená povedala, že áno. Nakoľko mala o poškodenú strach, tak išla na políciu. Po príchode do bytu videla, že poškodená má opuchnutú tvár, mala modriny na rukách a nohách. Svedkyňa E. G. uviedla, že s poškodenou telefonovala v deň skutku okolo 20.00 hod. Na druhý deň jej volal obžalovaný, ktorý hovoril, že poškodená je alkoholička, že sa dohodli, že pôjde na liečenie. Na jej žiadosť jej obžalovaný poškodenú k telefónu dal a na jej otázku, či ju obžalovaný zbil, poškodená povedala, že áno. Po skutku videla poškodenú v pondelok, táto mala opuchnutú tvár a na tele mala modriny a poškodená jej povedala, že ju obžalovaný zbil a nič viac. V minulosti videla na poškodenej modriny. Znalec Dr.Mgr. C. P., H.., sa vo svojej výpovedi odvolal na závery písomne vypracovaných znaleckých posudkov na obžalovaného a poškodenú z prípravného konania.

K osobe obžalovaného uviedol, že ide o osobu bez kongnitívneho deficitu, s priemerným intelektom, s potenciálom pre rozvoj. Typ prežívania introverzívny, zvýšená pravdepodobnosť búrlivého uvoľňovania emócií a agresivity v dôsledku dlhodobej konštrikcie a následného vyčerpania zdrojov pre kontrolu a zvládanie, vrátane základnej limitovanosti zdrojov pre kontrolu a zvládanie stresu. Má zvýšenú pravdepodobnosť partnerskej konfliktogénnosti. Pretrvávajúca frustrácia pri neuspokojovaní jeho potrieb zo strany partnera vedie k nárastu napätia až nad prijateľnú hranicu, kde dochádza k poruchám kontroly a uvoľňovaniu agresívnych impulzov. Bazálne nastavenie agresivity u obvineného s vysokou pravdepodobnosťou nie je vysoké, uvedené agresívne prejavy sú dôsledkom nahromadenej, uvoľňujúcej sa agresivity za sprievodu silných emočných prejavov. Po ich odpadnutí dochádza k uvoľneniu a očakávaniu, že všetko bude ako predtým. V prípade vysokého nahromadenia negatívnych emócií môže mať konanie i impulzívny charakter. Má pozitívny vzťah k rodine a potrebu chrániť slabších. Zrejme toto chcel poskytnúť aj svojej partnerke, k čomu však nedostával dostatočné emočné ocenenie z jej strany, čo ho silne frustrovalo a v tejto neistote vyvolávalo agresívne tendencie. Partnerský vzťah s poškodenou prerástol v dôsledku osobnostnej inkompatibility do periodicky sa meniaceho, prevažne kalamitného partnerského vzťahu s častými konfliktami, zhoršovanými poruchami v komunikácii, abúzom alkoholu u partnerky, neschopnosťou priebežného uvoľňovania emócií u obvineného. Neriešené konflikty, nadobúdali na vážnosti za prítomnosti mimopartnerských vzťahov. Strach zo straty syna spojený s odchodom partnerky, ako aj vedomie prednosti iného muža boli posledným príspevkom v strate sebakontroly obvineného. Znalec uviedol, že nepredpokladá aktivity obvineného smerujúce k fyzickému násiliu smerovanému k poškodenej, okrem situácií keď bude dochádzať k ich fyzickej blízkosti z dôvodu odovzdávania dieťaťa. Preto navrhol zakázať obvinenému prístup k poškodenej a riešiť styk s dieťaťom za asistencie iných dospelých osôb. Na hlavnom pojednávaní znalec k posudku dodal, že bazálna úroveň agresivity u obžalovaného nie je vysoká, avšak pravdepodobnosť agresívneho správania sa zvyšuje v dôsledku jeho agresie ako emócie a neschopnosťou s ňou vhodne pracovať. Pobyt obžalovaného na slobode nepovažuje za nebezpečný, okrem spomenutých kontaktov s poškodenou. K osobe poškodenej znalec v posudku uviedol, že ide o introvertnú osobnosť nezrelej organizácie s limitovanými interakčnými schopnosťami a rizikom maladaptácie v partnerskom vzťahu. Zvýšenú mieru vnútornej tenzie vyvoláva ambivalentný tlak potreby slobode žiť a na druhej strane potreby byť ovládanou svojím partnerom v psychosexuálnom význame. Tento rozpor je nezlučiteľný v reálnom vzťahu. Správanie poškodenej zvyšuje aktivitu a agresivitu jej partnera. Poškodená uniká do zvýšenej konzumácie alkoholu, pre zmiernenie stavov úzkosti, nakoľko vlastné zdroje pre zvládanie stresu nie sú postačujúce. Spolužitie s obvineným vyústilo do vzájomne sa striedajúcich periód vzájomnej „harmónie“ a „nenávisti“. Vyšetrením nebolo zistené, že by bola poškodená dlhodobo zneužívaná a týraná. Poškodená má relatívne vysoký prah odolnosti a podľa jej vlastného vyjadrenia v dôsledku konania obvineného žiadne utrpenie neprežívala. Poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich aj správne reprodukovať. Jedinú pochybnosť vyvolávajú stavy intoixikácie alkoholom, ktoré u

nej môžu nevýznamným spôsobom ovplyvniť detaily výpovede. Poškodená netrpí nadmernou fantáziou a nebol u nej zistený sklon ku klamstvu a ku konfabulácii.

Znalec MUDr. S. J. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku z prípravného konania, kde uviedol, že poškodená utrpela zlomeninu sánky v mieste jej uhla vľavo, pomliaždeniny v dolných partiách oboch častí hrudníka a lopatky vpravo, pomliaždenie strednej tretiny pravého ramena, pomliaždenie oboch stehien, pomliaždenie krížovej oblasti - všetko povrchové po nárazoch tupým predmetom, pravdepodobne päsťou a možné udretie o nábytok v miestnosti do oblasti hrudníka, lopatky a stehien v kombinácii s údermi päsťou a sácaním. K mechanizmu vzniku poranení uviedol, na oblasť ľavej sánky, hrudníka a v dolných častiach krížov pôsobili údery tupým predmetom silnej intenzity, pravdepodobne päsťou v kombinácii s udretím po sotení do oblasti hrudníka, krížov a lopatky. U pomliaždenia krížov je možný mechanizmus udretím o nábytok. U pomliaždenia pravého ramena je pravdepodobný vznik tuhým stisnutím väčšou silou, u stehien možné tak isto údery päsťou väčšej intenzity. U zlomeniny ľavej sánky sa jedná o ťažké poranenie s dobou liečenia 79 dní. U pomliaždenia hrudníka, lopatky, krížov, stehien a pravého ramena sa jedná o ľahké poranenia s dobou liečby do 7 dní. Zranenia sa zhojili bez následkov a nutnosti ďalšej liečby. Zlomenina sánky bola bolestivá, vyvolávala silnú bolesť po dobu operácie a niekoľko dní po nej. Poškodená nebol odkázaná na pomoc druhej osoby, mohla vykonávať osobnú hygienu aj bežné denné činnosti, mala však sťažený príjem potravy, mohla jesť len tekutú a kašovitú stravu po dobu dvoch mesiacov, mala obmedzené otváranie úst po dobu minimálne dvoch mesiacov. Dobu liečby považuje za adekvátnu. Na hlavnom pojednávaní k posudku dodal, že zlomenina sánky mohla byť spôsobená jediným silnejším úderom. Na vznik takého zranenia má vplyv aj fyzická dispozícia útočníka a poškodeného, lebo ak napríklad udrie muž muža nemusí k takému zraneniu dôjsť. K vzniku rozhodného poranenia uviedol, že k zraneniu došlo pravdepodobne úderom zavretou päsťou, ale nie je možné na 100% vylúčiť ani vznik tohto zranenia u poškodenej ani úderom spodnej hrany dlane, ako to uviedol obvinený. Nedá sa percentuálne vyhodnotiť či bol úder na sánku poškodenej silný, alebo slabší, ale môže povedať, že úder na čelusť poškodenej nebol vedený maximálnou silou. Pri pôsobení takej intenzity útoku, ako bol zistený u obvineného, ak by tento úder dopadol na inú časť tváre poškodenej, nemuselo by dôjsť k takémuto závažnému poraneniu. Napríklad ak by päsť útočníka narazila na oblasť úst, mohlo dôjsť k roztrhnutiu úst, prípadne na oblasť nosa, kde by mohlo dôjsť k zlomenine nosa, prípadne zlomenine lícnej kosti, pričom všetky tieto zranenia by mali menej závažný následok. Podobne, ak by útok smeroval na vlasatú časť hlavy, nie je pravdepodobné, že by došlo k zlomenine lebky. Miesto, kde došlo k zlomenine sánky je uhol ľavej sánky, je to slabé miesto na sánke a je vo veľkosti cca 2-3 cm. Znalec pripustil, že pri vzniku ostatných poranení u poškodenej mohlo ísť o kombináciu úderov s pádom na zem a údermi o nábytok. Pripustil, že hematómy v oblasti stehien mohli vzniknúť stlačením.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. Svedkovia E. M., H. J., R. M. a Ing. J. P. k žalovanému skutku nič podstatné neuviedli. Svedok E.. E. T. sa vyjadroval k zlomenine sánky poškodenej. Uviedol, že táto má v mieste zlomeniny opuch, bolí ju to, má problémy s otváraním úst a bola hospitalizovaná za účelom jej operácie. Pacientka po dobu 4-6 týždňov bude môcť prijímať tekutú, resp. kašovitú potravu. Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku MUDr. Klaudie Stanislavovej, ktorá bola do konania pribratá ako znalkyňa za účelom zistenie, či obvinený je závislý na alkohole, alebo iných omamných látkach. Znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že obvinený nie je závislý na alkohole alebo iných omamných látkach. Abuzus alkoholu u obvineného vykazuje známky škodlivého pitia alkoholu. Znalkyňa uviedla, že vzhľadom k diagnostikovanej poruche osobnosti - emočne labilnej s rysmi impulzivity, iritability a poruchám správania v zmysle agresívnych prejavov pri zníženej frustračnej tolerancii navrhla uložiť obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Skúmanie duševného stavu obvineného nenavrhla. Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol o ohliadke miesta činu, prehliadku tela poškodenej s viditeľnými hematómami a podliatinami a opuchom sánky, lekárske správy k zraneniam poškodenej, ktoré korešpondujú so znaleckým posudkom, nájomnú zmluvu k bytu, v ktorom býval obžalovaný s poškodenou, protokol o dychovej skúške na alkohol, ktorý bol u obžalovaného negatívny, rozhodnutia o priestupkoch z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol riešený za napadnutie poškodenej zo dňa 18.4.2011

a 11.12.2011 pokutami 66,-, resp. 30,- Eur. Z registra trestov a posudkov vyplýva, že obžalovaný má síce v registri trestov záznam, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V súčasnej dobe opracuje. Súd vypustil z dokazovania výsluch svedkyne A. R., nakoľko tento výsluch ako to vyplýva z protokolu o výsluchu svedkyne bol vykonaný pred začatím trestného stíhania a preto je neprocesný. V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľným dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , , , ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej často rozsudku.

Obžalovaný nepoprel spáchanie žalovaného skutku, uviedol že po predchádzajúcej hádke, strkaní a úderoch poškodenú udrel do oblasti sánky. Uviedol, že ju udrel len jeden krát a udrel ju buď päsťou, alebo spodnou hranou dlane. Ostatné poranenia poškodenej vznikli údermi pri hádke, stláčaním rúk, úderom o kuchynskú linku a stlačením stehien poškodenej. Jednoznačne uviedol, že nemal v úmysle spôsobiť poškodenej ublíženie a zdraví a nebol uzrozumený s tým, že týmto konaním môže poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Skutočnosť, že obžalovaný poškodenú napadol a udrel ju do oblasti jej čeluste je jednoznačne potvrdená výpoveďou poškodenej, znaleckým posudkom a výpoveďou znalca E.. J., listinnými dôkazmi a nepriamo výpoveďami svedkov, ktorí poškodenú po skutku videli. Súd má teda za jednoznačne preukázané, že obžalovaný udrel poškodenú do tváre a spôsobil jej rozhodné ťažké poranenie a to zlomeniu čeluste. Jednoznačne je aj preukázané, že do oblasti hlavy udrel obžalovaný poškodenú len jeden krát.

Spornou ostala otázka akým spôsobom došlo k tomuto rozhodnému zraneniu u poškodenej. Pokiaľ obžalovaný uviedol že udrel poškodenú päsťou, alebo spodnou hranou dlane, poškodená uviedla, že ju obžalovaný udrel päsťou. Znalec E.. J. pripustil možnosť vzniku tohto rozhodného poranenia poškodenej obidvomi spôsobmi. Nakoľko nebolo jednoznačne zistené, či došlo k zraneniu poškodenej päsťou, alebo spodnou hranou dlane ruky obžalovaného, súd ustálil vznik tohto zranenia tak, ako to bolo zistené jednoznačne, teda úderom pravej ruky. Spornou ostala aj otázka mechanizmu vzniku ostatných poranení na tele poškodenej, aj keď tieto zranenia nemali vplyv na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že pred rozhodným úderom do sánky poškodenej túto počas vzájomnej hádky udieral do oblasti rúk a hrudníka, stláčal jej ruky a sotil ju aj o kuchynskú linku, po rozhodnom údere jej stláčal stehná pri tom, ako na nej sedel. Uviedol aj to, že poškodená po údere spadla a zem. Verziu vzniku týchto druhotných poranení na tele poškodenej podľa obžalovaného potvrdil aj znalec E.. J. na hlavnom pojednávaní. Nepotvrdilo sa teda tvrdenie poškodenej a obžaloby v tom, že obžalovaný udieral poškodenú päsťami do jej stehien. Sama poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla že obžalovaný sa len o jej stehná opieral rukou. Preto súd v tomto opravil aj skutkovú vetu obžaloby a vypustil opakované údery päsťou do stehien poškodenej.

Z vykonaného dokazovania, z výsluchov obžalovaného, poškodenej, rodinných príslušníkov obžalovaného aj poškodenej jednoznačne vyplýva, že poškodená je matkou dieťaťa obžalovaného, že títo spolu žili v druhovskom partnerskom zväzku. Poškodená je teda osobou, ktorá by dôvodne pociťovala ujmu obžalovaného ako ujmu vlastnú. Poškodená je teda vo vzťahu k obžalovanému osobou blízkou. Podľa blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Pokiaľ ide o spôsobený ťažký následok u poškodenej, jednoznačne bolo preukázané znaleckým dokazovaním, že zlomenina čeluste u poškodenej je ťažká ujma na zdraví, že doba jej liečenia uvedená v znaleckom posudku je adekvátna, že poškodená po dobu svojej liečby pociťovala spočiatku veľké bolesti, po celú dobu liečby bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života tým, že musel prijímať len tekutú, alebo kašovitú stravu, nemohla riadne rozprávať. Podľa ťažkou ujmou na zdraví sa na účel tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je okrem iného aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Pre otázku právnej kvalifikácie konania obžalovaného malo, podstatný význam okrem iného aj zistenie intenzity útoku obžalovaného na tvár poškodenej, a preukazovanie jeho úmyslu spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Ako obžalovaný, tak aj poškodená zhodne uviedli, že obžalovaný udrel poškodenú do tváre len jeden krát. Potvrdil to aj znalec E.. J.. Nejednalo sa teda o opakované údery, z frekvencie ktorých by sa dal vyvodzovať úmysel páchateľa opakovanými útokmi na oblasť hlavy spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Ako obžalovaný, tak, aj poškodená a znalec uviedli, že útok na oblasť hlavy nebol vedený žiadnym predmetom, ktorý by zvyšoval intenzitu útoku na oblasť hlavy poškodenej a z použitia ktorého by sa dal vyvodzovať záver, že útočník chcel poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Z výpovede znalca E.. J. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že útok obžalovaného na hlavu poškodenej nebol vedený maximálnou intenzitou a ak by ruka obžalovaného dopadla na inú oblasť hlavy poškodenej, nedošlo by k tak závažnému následku, ako nastal. Sám znalec uviedol, že úder obžalovaného dopadol na najcitlivejšie a najzraniteľnejšie miesto sánky do veľkosti 2-3 cm. Bolo teda nešťastnou náhodou, že práve toto najzraniteľnejšie miesto na tvári poškodenej obžalovaný trafil a spôsobil úderom nie maximálnej intenzity taký následok, ako bol zistený. Zo spisu nevyplýva a dokazovaním nebolo preukázané a zistené, že by obžalovaný mal také medicínske znalosti, aby vedel, že ak poškodenú udrie práve na toto kritické miesto, spôsobí jej zistený následok. Žalovaný zločin ublíženia na zdraví podľa , písm., je úmyselným trestným činom. Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu a zdraví je potrebné preukázať, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže tento ťažší následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený. Na také uzrozumenie z dôkazného hľadiska možno usudzovať najmä z povahy použitej zbrane, zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity a najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval ako aj z pohnútky činu a z okolností, ktoré násilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolností, za ktorých sa skutok stal, a tiež z toho aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Záver, že páchateľ spôsobil ťažkú ujmu na zdraví úmyselne je odôvodnený len vtedy, ak je zistené, že páchateľ konal v úmysle spôsobiť poškodenému také zranenia, ktoré majú charakter ťažkej ujmy na zdraví v zmysle . Takýto úmysel možno vyvodzovať napríklad z toho, že páchateľ viedol útok so zbraňou, napr. dýkou, strelnou zbraňou a pod., alebo z toho, že na oblasť kde sa nachádzajú životne dôležité orgány viedol páchateľ útok razantne, opakovane značnou intenzitou tak, že zo spôsobu tohto útoku je zrejmý úmysel páchateľa spôsobiť obeti ťažkú ujmu na zdraví. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, ak páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženia na zdraví, treba však, aby jeho úmysel smeroval aj k samotnému ublíženiu na zdraví / R 19/1963/. Pri správnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nemožno vychádzať len z toho, akú ujmu na zdraví poškodenému týmto útokom spôsobil, ale treba prihliadať aj na okolnosti, za ktorých sa útok uskutočnil, akým predmetom sa útočilo a aké nebezpečenstvo z útoku hrozilo /R 16/1964/. Z vykonaného dokazovania nebol preukázaný úmysel obžalovaného, a to ani nepriamy, spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Nevyplýva, to ani zo spôsobu, ani z intenzity jeho útoku, ani z jeho pohnútky, ani z nepriateľského vzťahu k poškodenej. Nemožno preto podľa názoru súdu implantovať obžalovanému úmysel spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví len preto, že k takejto ťažkej ujme došlo. Preto súd na rozdiel od obžaloby kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa , , / písm. c/ a uznal obžalovaného vinným z tohto prečinu, ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonnej sadzby pre prečin z ktorého bol uznaný vinným a ktorá je od 2 rokov do 5 rokov. Súd v konaní obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle , nakoľko hoci obžalovaný nepoprel spáchanie žalovaného skutku svoje konanie úprimne neoľutoval. Na druhej strane nezistil ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust.

, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému, nakoľko sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby. Súd dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu postačí obžalovanému ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý mu súd uložil v trvaní 30 mesiacov, výkon ktorého mu odložil na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, počas ktorej bude súd monitorovať správanie sa obžalovaného. Nakoľko podľa výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva teoretická možnosť fyzického napadnutia poškodenej obžalovaným do budúcnosti pri vzájomných kontaktoch, uložil súd obžalovanému aj primerané obmedzenie, spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Vzhľadom na výbušnosť obžalovaného a problémy s ovládaním svojej agresie, súd zároveň uložil obžalovanému aj príkaz podrobiť sa počas plynutia skúšobnej doby psychoterapii s cieľom zvládnuť túto svoju agresivitu. Takto uložený trest spolu s uloženými primeranými obmedzeniami dostatočne splní svoju výchovnú aj ochrannú funkciu trestu, ako to má na mysli . Súd sa nestotožnil s návrhom obžaloby na ukladanie ochranného psychiatrického liečenia obžalovanému, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky. Ako vyplýva zo záverov psychologického znaleckého posudku pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný ak sa eliminuje jeho kontakt s poškodenou. Podľa záverov znalkyne E., J. obžalovaný trpí poruchou osobnosti a táto znalkyňa u neho navrhla ukladanie psychiatrického liečenia. Tu súd musí konštatovať, že posudok znalkyne v časti navrhovaného liečenia je neakceptovateľný, nakoľko znalkyňa v tomto smere prekročila svoje znalecké oprávnenie a kompetencie. Znalkyňa bola pribratá do trestného konania ako znalkyňa na zistenie závislosti obvineného na alkohole alebo iných omamných látkach a nie na vyšetrenie duševného stavu obvineného, na čo sú podľa potrební dvaja znalci a nemala sa čo vyjadrovať k otázkam poruchy jeho osobnosti a ukladaniu psychiatrickej liečby, ktorá z takto zistenej poruchy osobnosti vyplynula. Porucha osobnosti je klasifikovaná ako duševná porucha podľa MKCH-10 a k tejto otázke sa môžu vyjadrovať len dvaja znalci psychiatri v rámci vyšetrenia duševného stavu obvineného. Sama znalkyňa nenavrhla u obvineného vyšetrene jeho duševného stavu. A preto súd závery predmetného znaleckého posudku pokiaľ ide o navrhovanú liečbu neakceptoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.