Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-311-2012.pdf
PDF · 108.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/311/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q., s.r.o., so sídlom Q. XX, M., IČO: XX XXX XXX zastúpený advokátskou kanceláriou D. Q., s. r. o., P. 4, M., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: U. Q., nar. X.X.XXXX, bytom X. nad A. č. XXX, okres V. S. W., o vymoženie 298,75 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom F.. E.. Z. X., Exekútorský úrad Z., X. XX, Z., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.7.2012, č.k. 4Er/552/2005-22, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a vo výroku o náhrade trov exekúcie.
O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 20.7.2012, č.k. XEr/XXX/XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi Ing. F.. Z. X. trovy exekúcie vo výške 63,11 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na žiadosť oprávneného a návrh súdneho exekútora poveril dňa 24.2.2006 vykonaním exekúcie o vymoženie sumy 298,75 eur s príslušenstvom E.. Bc. Z. X.. Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX zo dňa 24.7.2005, ktorá bola spísaná na notárskom úrade F.. J. X.. Súd vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. c), § 44 ods. 8 a 9, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, 3, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 52 ods. 1, 3, 4 a § 53 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2004 (ďalej len „zmluva“). V bode 1. notárskej zápisnice sa uvádza, že oprávnený uzavrel dňa 21.10.2004 s povinnou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 165,97 eur. Podľa bodu 2. notárskej zápisnice povinná splnomocnila Mgr. N. Z. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným titulom pre exekúciu. Ďalší bod obsahoval vyhlásenie X.. N. Z., že uznáva v mene povinného záväzok proti oprávnenému v celkovej výške 413,70 eur. Zároveň v bode 4. notárskej zápisnice sa povinná zaviazala
celý uvedený dlh splniť do 22.8.2005 a v bode 5. prostredníctvom splnomocneného zástupcu povinná prehlásila, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou a s tým, aby predmetná notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Prílohou notárskej zápisnice bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2004. Zo zmluvy o úvere súd prvého stupňa zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,97 eur (5.000,00 Sk), ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 29,87 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). V zmluve o úvere nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov. Zmluva o úvere obsahuje aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. N. Z. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky. Súd prvého stupňa posúdil úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy o úvere ako spotrebiteľský úver, nakoľko oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti. Povinná bola spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a zo zmluvy o úvere nebolo zrejmé, aby jej bol poskytnutý úver na výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere sa povinná zaviazala zaplatiť aj odplatu za poskytnutie úveru vo výške 132,78 eur, ktorú súd považoval za neprijateľnú podmienku, a to vzhľadom na výšku poskytnutého úveru. Tým spôsobila značnú nerovnováhu právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Súd prvého stupňa tiež poukázal na znenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na základe notárskej zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok - povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu. Teda účastníkmi notárskej zápisnice musia byť obe strany, t.j. oprávnený aj povinná, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V predmetnej veci bola notárska zápisnica spísaná len s povinnou, zastúpenou splnomocneným zástupcom. Z uvedených dôvodov nemohla byť notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom, pre ktorú súd nemohol uznať notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul, je splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. N. Z. na spísanie notárskej zápisnice za účelom uznania dlhu tak, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Povinná vzhľadom na predtlačenú zmluvu nemohla ovplyvniť, koho splnomocní na spísanie notárskej zápisnice a uznanie dlhu a taktiež nemohla vylúčiť takéto zastúpenie. Advokáta na zastupovanie zabezpečil oprávnený, ktorý mu zrejme poskytoval aj odmenu za jeho úkony. Súd preto videl rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Oprávnený zároveň požiadal o zmenu súdneho exekútora, avšak z dôvodu, že súd exekúciu zastavil, zamietol aj žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi vo výške 63,11 eur zaviazal oprávneného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.
V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnej nič
nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinná nestratila právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Ďalej oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCo/X/XXXX, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. XXX/XXXX-XX zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne splnomocnila fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Povinná a súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 21.10.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,97 eur (5.000,00 Sk), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie v sume 132,78 eur (4.000,00 Sk), t. j. spolu 298,75 eur (9.000,00 Sk). Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. N. Z.a na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia X.. N. Z.r uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom F.. J. X., o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 24.7.2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. N. Z. na základe plnomocenstva udeleného mu povinnou v zmluve o úvere.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.
V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť X.. N. Z. na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. N. Z. svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.
V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta X.. N. Z. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.
Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti povinnej.
K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie.
Oprávnený v podanom odvolaní podotkol, že súd prvého stupňa opätovne preskúmaval spôsobilosť exekučného titulu Preskúmanie notárskej zápisnice notárom nie je pre súd záväzné a taktiež nie je záväzné jej posúdenie súdom pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Totiž udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím. Rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, táto má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie ako exekučného titulu nie je porušením právnych predpisov. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2007, spis. zn. XCdo XXX/XXXX, v ktorom sa o. i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, potvrdil ako vecne správne.
Oprávnený podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
V zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora. Teda ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie žiadosti o zmenu exekútora, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takúto žiadosť zamietne, nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia odmietol odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Oprávnený spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
K tomuto odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľka, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. N. Z. na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica v predmetnom konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS XXX/XXXX-XX . zo dňa 30.09.2010).
Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.