Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-135-2010.pdf
PDF · 208.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/135/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obžalovaného Q. Č. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 12.3.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. Č., nar. XX.X.XXXX v Skalici, trvale bytom K. XX
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
od roku 2003 až do 8.11.2010 v Smolinskom a na iných miestach na území Slovenskej republiky, kde sa zdržiaval, psychicky týral svoju manželku Ing. M. Č. a to tým spôsobom, že počas ich spolužitia v spoločnej domácnosti, čo bolo približne do konca júna 2008 ju opakovane niekedy aj za prítomnosti ich detí slovne napádal vulgarizmami typu kurva, piča, štetka a podobne, pohŕdavo sa k nej správal, ponižoval ju, vyvolával v nej pocit strachu vyhrážkami, že ak sa nebude správať tak, ako chce on, že ju, ich deti, ako aj ďalšie jej blízke osoby alebo kolegov pozabíja alebo zničí celú rodinu, nakoľko on je policajt, pravidelne ju do ranných hodín vypočúval, nakoľko ju bezdôvodne podozrieval z nevery, v tejto súvislosti jej neustále kládol tie isté otázky typu, či mu je verná a podobne, dennodenne jej opakovane viackrát telefonoval, aby vedel, kde sa v danom momente nachádza, neustále kontroloval jej pohyb, obmedzoval ju v obliekaní, v hygiene z dôvodu, aby nebola atraktívna pre iných mužov, ďalej ju obmedzoval v kontakte s inými ľuďmi, najmä mužmi, v priebehu rokov 2003 až 2006 ju asi tri až štyrikrát fyzicky napadol, spôsobiac jej ľahšie zranenia, pod hrozbou ujmi na zdraví a využijúc jej zlé psychické rozpoloženie ju opakovane donútil stiahnuť žiadosť o rozvod ako aj zmeniť svedeckú výpoveď v trestnom konaní ČVS:V.-XXX/IOZ-K.-XXXX, po rozvode v máji roku 2008 jej uviedol, že „rozvodom sa nič nekončí, že všetko sa ešte len začne a vymetie celú jej rodinu“, v júni roku 2008 ju aj s deťmi prinútil odsťahovať sa zo spoločného rodinného domu, pričom naďalej aj v čase po rozvode, po tom čo už nežili v spoločnej domácnosti pokračoval v jej psychickom týraní a to najmä formou sledovania, zasielania výhražných sms správ, výhražnými telefonátmi, zastrašovaním, že celú jej rodinu fyzicky zlikviduje, pohŕdavým a vulgárnym vyjadrovaním pred deťmi na adresu jej a starých rodičov, čo veľmi negatívne vplývalo na psychický vývoj ich detí a týmto uvedeným konaním poškodenej Ing. M. Č. spôsoboval psychickú ujmu,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie.
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/Trestného zákona
Zato sa
o d s u d z u j e
Podľa 208 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu ustanovuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Ing. M. Č., Š. Z., Z. H., Z. Z.Š., K. Z., U. Č., výsluchom znalkyne Mgr. X. R., prečítaním výpovede maloletej R. Č., A. Z., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, znaleckého posudku z odboru elektrotechniky, prečítaním listinných dôkazov a to protokolu o vrátení veci, zápisnice o vydaní veci, priestupkového registra, registra trov a hodnotenia obžalovaného, odpisu z registra trestov na obžalovaného, uznesenia Ministerstva vnútra SR Úradu inšpekčnej služby PZ, inšpekčný odbor západ Bratislava zo dňa 15.02.2007, súhlasu s uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, lekárskeho nálezu predloženého obžalovaným, lekárskeho nálezu predloženého poškodenou, rodného listu R. Č. z Matričného úradu Bratislava - Staré mesto zo dňa 13.09.2006, sobášneho listu z Matričného úradu Šaštín - Stráže zo dňa 11.09.2006, správy Ministerstva vnútra SR, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií zo dňa 28.10.2011, znaleckého posudku PhDr. M. K., PhD., uznesenia Ministerstva vnútra SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby druhé inšpekčné oddelenie Bratislava zo dňa 20.09.2011 a prečítaním znaleckého posudku Ústavu foréznej psychológie pri FF UK v Bratislave, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. Č. spáchanie skutku poprel, k veci uviedol, že poškodenú netýral, ale pravdou je, že keď sa rozvádzali si prestali rozumieť. Vzťahy medzi nimi boli narušené, ale nie v rozsahu v akom je mu to kladené obžalobou. Pred uzavretím manželstva sa s poškodenou poznali asi tak 5 - 6 rokov, sobášili sa v roku 1998 a potom sa rozhodli, že si postavia rodinný dom. Nejaké závažné problémy počas manželstva nemali, len sa sem tam pohádali. Mal dosť direktívnych svokrovcov a niekedy sa im strašne miešali do života. Nerozumel si s poškodenou v hocijakých veciach, v názoroch na deti. Je pravdou, že poškodená podala na neho trestné oznámenia dňa 09.09.2006. To trestné oznámenie podala z dôvodu, že sa pohádali a možno mu ušlo nejaké slovíčko. Toto trestné oznámenie bolo vyriešené jeho disciplinárnym postihom a to strhnutím platu 5 % na jeden mesiac a tým to bolo ukončené. Občasné problémy, ktoré sa vyskytli v manželstve s poškodenou sa snažil riešiť odchodom z domu k svojím rodičom. Nikdy hádky nevyvolával, ale cítil ako keby ho stále provokovali, preto išiel radšej preč. Tieto rôzne provokácie psychicky nezvládol a preto radšej vyhľadal pomoc u lekárov. S poškodenou žili takto v pohode, mal ju rád i deti, ale veľmi sa do nich miešali svokrovci. Na poškodenú chorobne nežiarlil. Poškodená bola tri roky na materskej, potom ju prerušila, avšak narodil sa im syn, tak v materskej pokračovala a päť rokov bola doma. Ako náhle nastúpila do práce jej postoj k nemu sa veľmi zmenil. Chovala sa úplne inak, mala také zasnené pohľady, ako keby bola myšlienkami inde. Dosť sa kvôli tomu hádali, ale vadilo
mu, že mu svokrovci zakazujú rôzne veci, ako chodiť pre deti do školy, do škôlky. Bývalá svokra si vynútila, že bude chodiť pre deti do školy, do škôlky. Súhlasil, ale keď mu pani učiteľka neskôr povedala, že už si konečne aj otec našiel na deti čas, tak ho to dosť ranilo. Tak to povedal i poškodenej. Mali teda takéto drobné nezhody. Tiež niekedy pri nezhodách s poškodenou jej vynadal a mohlo mu ujsť i vulgárne slovo, keď bol nahnevaný, ale pred deťmi vulgárne slová nepoužíval. Nezhody s poškodenou mali kvôli svokrovcom, dokonca ho títo aj fyzicky napadli. Pri hádkach boli i svokrovci, títo k nim chodili stále, mali kľúče od domu, začalo to, keď si postavili dom. Svokrovci k nim chodili na návštevy, stále ho ponižovali. Preto mu občas ubehli i vulgárne nadávky. K poškodenej sa pohŕdavo nesprával, ani ju neponižoval, nevyvolával v nej pocit strachu vyhrážkami, že ak sa nebude správať tak, ako chce on, že ju, i jej deti ako aj ďalšie blízke osoby alebo kolegov pozabíja, alebo zničí celú rodinu. Nič také poškodenej nehovoril. Nie je pravdou, že by ju pravidelne do ranných hodín vypočúval. Poškodenú z nevery nepodozrieval, i keď sa tak akože chovala, ale radšej to ani nechcel vedieť. Telefonoval jej, ale len ohľadne detí a bežných vecí, telefonoval jej do práce, aj na pevnú linku, niekedy jej telefonoval raz, niekedy ani raz. Väčšinou volala ona jemu ohľadom vyzdvihnutia deti zo školy, zo škôlky a tak ďalej, lebo sa nikdy nemohli dohodnúť hneď ráno, pretože čo tam svokra povedala, to muselo byť. Počas trvania manželstva poškodenej v neskorých nočných alebo skorých ranných hodinách netelefonoval, ani nepísal sms správy. Po rozvode manželstva jej niekedy napísal, niekedy bol utrápený, nechcela mu dávať deti. Po rozvode manželstva deti spočiatku chodili s ním na výlety bežne, boli s ním radi, ale potom sa to zvrtlo takým štýlom, že malá R. je chorá, že má nejaké krúžky, hocijaké takéto veci. Dosť mu to vadilo, nevedel sa s nimi nijako skontaktovať. Na telefonáty vôbec nereagovali. Sms správu im možno nejakú poslal v noci aj nad ránom, lebo mu bolo dlho za deťmi a nijako sa nevedel s nimi skontaktovať. Tie sms správy posielal ako kedy, niekedy tam bola aj polročná alebo možno ročná odmlka. Pohyb poškodenej nekontroloval, ani ju neobmedzoval v obliekaní a v hygiene z dôvodu, aby nebola atraktívna pre iných mužov. Neobmedzoval ju v kontakte s inými ľuďmi, hlavne s mužmi, chodila aj na spoločné akcie v práci a má z nich aj fotky, jej kolegovia ju priviezli i firemným autom domov. Tých akcií bolo dosť, kolegovia ju priviezli o pol noci domov a viackrát mu povedala, aby pre ňu prišiel, ale väčšinou ju vozili jej kolegovia. Poškodenú nikdy fyzicky nenapadol. Táto o rozvod podala žiadosť trikrát, prvýkrát sa jej pýtal prečo, čo sa s ňou deje, pri druhej žiadosti mu povedala, že ak pripustí možnosť, že sa bude výlučne ona starať o deti, tak návrh stiahne. Nikdy nevedel kedy dala žiadosť o rozvod, doma sa mu s tým nezdôverila, až keď mu prišiel návrh, tak potom to vedel. Keď podala o rozvod tretíkrát povedal jej, že to nemá cenu. Za poškodenou bol raz niekde na matrike, ale inak nikdy nikde. Nezničil jej dokumenty k žiadosti o rozvod. Nedonútil ju nikdy, aby stiahla žiadosť o rozvod. Nenútil ju, aby zmenila svedeckú výpoveď v trestnom konaní ČVS: V.-XXX/IOZ-K.-XXXX dokonca tam vypovedajú aj svokrovci. Nepovedal jej po rozvode v máji 2008, že rozvodom sa nič nekončí, že všetko ešte len začne a vymetie celú jej rodinu. Povedal jej len, že rozvodom sa nič nekončí, ale aby to chápala tým zmyslom, že nastupujú problémy s delením majetku a takéto veci. Nedonútil ju v mesiaci jún 2008, aby sa aj s deťmi odsťahovala zo spoločného rodinného domu. Boli u toho aj svedkovia, jej a jeho rodičia. Po rozvode s poškodenou v osobnom kontakte nie je. Štyri mesiace po rozvode bolo medzi nimi všetko v poriadku, dokonca spolu spali a chodili s deťmi po výletoch. Poškodenej neposielal výhražné sms správy, ani sa na jej adresu pred deťmi vulgárne alebo pohŕdavo nevyjadroval. Čo sa týka niektorých sms správ poškodenej, bol v tom čase na ňu nahnevaný, nechcela mu dávať deti, mohlo sa stať, že mu to ušlo, ale 99% smsiek je v dobrom. Smsku poslal v skorých ranných hodinách možno preto, že bol v práci na nočnej, alebo bol aj doma, nevie. Od roku 2003 do júna 2008 bol spoločne s poškodenou a deťmi aj na dovolenkách a na výletoch. Fotografie, ktoré tam boli urobené prezentujú skutočný stav. Pozemok, na ktorom postavili dom odkúpili od bývalých svokrovcov kúpnopredajnou zmluvou. Bývalí svokrovci bývali blízko nich, dom bol vlastne v ich dvore. Bývalí svokrovci chodili k nim do domu stále, aj keď bol v práci. Čo tam robili to nevie. S bývalými svokrovcami mal nezhody, provokovali ho v podstate stále, dokonca ho doma fyzicky napadli, ale políciu nevolal. Jedenkrát bola hliadka polície privolaná do ich domu, a to keď sa poškodená s deťmi sťahovala k svokrovcom, keď odchádzala, čo bolo týždeň pred prázdninami roku 2008, bolo to na jeho podnet. Asi dva mesiace dozadu pred pojednávaním dňa 07.11.2011 ho kontaktovala manželka istého pána, že poškodená s jej manželom odišli na dovolenku. Porozprávala mu, že poškodená im rozbíja manželstvo, že majú spolu dve deti a proste bola nespokojná, tak ho kontaktovala. Povedal jej, že je už rozvedený a že ho to nezaujíma. Tá pani nevedela presne určiť kedy vznikol vzťah medzi jej manželom a poškodenou, ale hovorila, že rok a pol, nevie možno to je viac. On momentálne žije sám, stará sa o dom a platí všetky energie. V rokoch 2003 - 2008 sa v plnej miere podieľal na financovaní spoločnej domácnosti i realizácii stavby rodinného domu, to znamená, že sa podieľal finančne aj dom postavil svojpomocne. Počas manželstva s poškodenou mali spoločné peniaze, mali aj úver na dom, poškodená si zobrala tesne pred rozvodom úver vo výške 1.000.000,- Sk robil jej spoluručiteľa a nevie, či to z jej
strany nebolo účelové. Mali spoločný účet a k tomuto mali prístup obaja. V rokoch 2003 - 2008 možno poškodená bola práceneschopná z dôvodu nejakej chrípky. Je pravdou, že navštívila psychológa, pani doktorku L. spolu s ním, lenže on tam problém v sebe nevidel. Táto návšteva psychológa bola taká manželská poradňa, alebo niečo také. Žeby poškodená sama navštívila psychológa alebo psychiatra a užívala nejaké lieky o tom vedomosť nemá. V súčasnosti pracuje v Úrade na ochranu ústavných činiteľov v Bratislave, od januára 2008 a predtým pracoval na hraničnom priechode Kúty na pasovej kontrole. Ako policajt pracuje osemnásť rokov. Od roku 2003 bol disciplinárne prejednaný raz z dôvodu, že porušil etický kódex policajta, že sa neslušne vyjadril k poškodenej. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal použitím strelnej zbrane, zbraň nechával proti podpisu v robote. Mal doma pištoľ aj počas spolužitia s poškodenou, ale nikdy ju na takéto veci nepoužil. Z inšpekčnej služby bol vyzvaný, aby strelnú zbraň nechával v trezore proti podpisu. Dozvedel sa, že bývalá svokra naňho povedala, že sa vyhráža so zbraňou, čo nie je pravda. Pokiaľ sa týka zdravotných problémov svojich detí vie, že dcéra mala od narodenia nejaké problémy ohľadom močových ciest, ale u syna nevie. Pokiaľ sa týka spoločenských akcií poškodenej v práci, táto sa zúčastňovala na všetkých akciách, ročne 6-7 krát, raz alebo dvakrát z toho bol pre ňu on a zostatok ju vozili jej kolegovia. Poškodenej mobil nekontroloval. Počas spolužitia s poškodenou chodili aj na spoločné akcie, ale po rozvode už nie, len s deťmi na výlety. Počas manželstva mali aj spoločných priateľov, ktorí k nim chodievali na návštevy, dosť často sa navštevovali, pretože mali v takých istých rokoch deti, tak sa spolu aj sem tam hrávali.
Svedkyňa Ing. M. Č. k veci uviedla, že s obžalovaným sa zosobášili v roku 1998, majú dve deti. Bývali najskôr u jej rodičov, potom si postavili dom, presťahovali sa a odvtedy začali fyzické útoky obžalovaného. V roku 2003 ju obžalovaný prvýkrát fyzicky napadol. Dôvodom bolo, že mu bola akože neverná a podobné veci. Mala vtedy natrhnutú peru a na oku monokel. Rodičom vtedy nechodila, pretierala si to mejkapom nakoľko sa jej vyhrážal, že sa zabije, obesí alebo ju zabije, ak to niekomu povie, tak to vtedy nikomu nepovedala. Potom bolo obdobie, keď sľuboval, že bude dobrý, dala sa prehovoriť. Keď pracovala, do rána ju vyslúchal, či mu je verná, s kým bola na obede, vedľa koho sedela, s kým telefonovala, proste keď nebola v kancelárii dve minúty, už bolo zle. Keď prišla domov z práce vypočúval ju, či poslúchala, musela mu prisahať, či mu bola verná na smrť svojich detí a podobné veci. Takéto vypočúvania boli skoro každý deň. Keď bola na materskej a deti boli malé, tak to nejako zvládla, aj keď nespala, no keď už potom chodila do práce bolo to náročnejšie aj s tým vstávaním a deti vlastne už potom chodili do školy a obžalovaný, keď prišiel v takomto stave odniekiaľ, tak zobudil celý dom. Keď bol obžalovaný takýto agresívny spávala s deťmi, išla za nimi do izby a tam na zemi pri nich spala na koberci, lebo sa proste bála, lebo keď aj mala mobil, tak obžalovaný jej ho zobral. Prvýkrát keď ju zbil, tak otvorila okno a zakričala o pomoc, lenže ľudia si to možno nevšimli, o koľkej to bolo to nevie, takže tie ďalšie fyzické útoky obžalovaného voči nej sa odohrávali v miestnosti, kde okno nebolo, buď na schodoch alebo v komore pri chladničke. Z toho dôvodu aj požiadala o rozvod. Na začiatku trestné oznámenie nepodávala, lebo sa bála, obžalovaný sa jej vyhrážal, že ich všetkých pozabíja, nie len ju, ale aj jej kolegov. Našiel jej v mobile číslo na kolegu a proste zobral zbraň a odišiel. Obžalovaný vedel o jej kolegoch a o ľuďoch, s ktorými sa videla možno len jeden alebo dvakrát, vedel o nich všetko. Zistil si kde bývajú, koľko majú detí. Keď sa jej obžalovaný pýtal na to, koľko majú detí a nevedela, tak si myslel, že si zase vymýšľa. Vzhľadom k správaniu obžalovaného nikam nechodila na žiadne večierky a keď aj bola na večeri, čo nebol nejaký večierok do rána, aj tam pre ňu prišiel. Napríklad keď bola na stretávke zo školy, tak viezla dve spolužiačky, išli skorej domov, obžalovaný jej cestou zavolal a nezdvihla mu mobil, pretože šoférovala a vedela, že za dve minúty zastaví a zavolá mu späť, tak keď prišla domov bolo zle, kde bola keď mu nezdvíhala telefón. V čase hlavného pojednávania obžalovaný sa jej ďalej formou sms vyhrážal a takto vykonával psychický nátlak na ňu i jej rodičov, vulgárne jej nadával i jej rodičom a i deťom zasiela smsky, kde používa vulgárny slovník. Nejaké smsky, ktoré jej obžalovaný písal postúpila nadriadenému obžalovaného a oni to potom postúpili na inšpekciu Ministerstva vnútra odkiaľ jej prišla odpoveď, že to je postúpené na disciplinárne konanie. Zatiaľ sa o tom neinformovala u nadriadeného obžalovaného, či bol nejako disciplinárne potrestaný. Raz bol obžalovaný disciplinárne potrestaný, keď ešte boli spolu za vyhrážanie. Nevie čo môže čakať od obžalovaného, nevie už ako ďalej, nerobí to dobre jej ani deťom, keď im píše takéto smsky. Pokiaľ by sa mala vyjadriť k tým vypočúvaniam zo strany obžalovaného, prebiehali keď prišla z roboty, alebo aj keď bola doma. Z práce chodila normálne, pretože vodila deti do škôlky aj späť, lebo jej rodičia už potom mali zakázané ísť pre ne. Nemohla si teda riadne odpracovať pracovný fond a byť osem hodín v robote a musela to riešiť jeden deň nadčasom. Čo si už obžalovaný myslel, že je v práci dlhšie, nevie kvôli čomu. Z práce chodila po 15.00 hod., o štvrť na štyri končila družina odkiaľ brala dcéru a išli hneď domov. S deťmi písala úlohy, dala im jesť a keď išli deti spať až potom začínali donekonečna výsluchy obžalovaného. Deti vozila autom a niekedy sa stalo,
že auto potreboval obžalovaný, čo jej však nepovedal, preto s deťmi ráno išla k jej rodičom, pretože obžalovaný nemal vôbec starosť, že deti sa musia nejako dostať do školy. Dcéra chodila do školy v Gbeloch a autobus išiel až nejako 8.15 hod. takže prvú vyučovaciu hodinu by nestihla. Tŕpla preto vždy či obžalovaný auto zoberie alebo nie, alebo či ich ráno odvezie a niekedy keď ich odviezol, tak vystúpila pri škole a išla pešo do práce, lebo sa jej stalo, že obžalovaný ju párkrát zaviezol na nejaké miesto a povedal jej, že ju tam môže kľudne nechať. Tiež napríklad jej začal vulgárne nadávať, keď si dcéra písala úlohy a keď ho poprosila, aby bol aspoň desať minút, čo si napíše úlohu, ticho, tak absolútne nereagoval. Tie výsluchy obžalovaného čo spomínala boli skoro denne, keď bola na materskej i keď chodila do práce. Boli stále o tom istom, kde s kým bola, s kým bola na obede, vedľa koho na obede sedela a podobne. Keďže to bolo v nočných hodinách od únavy už zaspávala. Stále sa jej pýtal s kým mu bola neverná, koľko mala ešte možno voľakedy pohlavných stykov, či pozná toho a toho, či poslúchala a musela prisahať na smrť svojich detí, rodičov a podobne. Trvalo to do skorých raňajších hodín, vstávala ráno o šiestej, takže spala možno tri, štyri hodiny, čo jej nestačilo. Bola nevyspatá a neoddýchnutá. Nemohla v kľude pozerať na televízor, ani si spraviť aspoň hodinku pre seba, pritom predtým sa starala o deti, čo prioritou obžalovaného nebolo, tento si išiel po svojich veciach, možno na nejaké pivo alebo niekde a keď prišiel domov, tak sa to začalo. Riešila to tým, že išla k psychologičke v Senici a aj prvú žiadosť o rozvod podala po porade s psychologičkou. K žiadosti o rozvod potrebovala na matrike overené kópie rodných listov detí. Išla na matriku na Mestský úrad v Senici, kde ju viezol otec, ktorý ju čakal v aute a obžalovaný tam prišiel za ňou a tie papiere, čo už mala v rukách jej vytrhol, zobral ich a odišiel z Mestského úradu, takže potom musela ísť vybaviť kópie rodných listov do Bratislavy. Keď sa toto stalo, tak už potom pri ďalšom konaní o rozvod sa dala zastúpiť právničkou v Senici. Pokiaľ sa týka fyzických napadnutí zo strany obžalovaného, napadol ju viackrát ale lekárske ošetrenie nevyhľadala, pretože sa jej vyhrážal, že všetkých pozabíja alebo spácha samovraždu. Koľkokrát to bolo nevie, možno štyrikrát. Zranenia prekrývala, do práce nosila roláky. Potom prvom raze, čo ju zbil keď ešte bola na materskej, tak potom už obžalovaný vedel ako ju má udrieť, že do tváre nie a na iných častiach tela napríklad, keď si dá človek nohavice, to vidieť nie je. Obžalovaný ju aj škrtil pri chladničke, bolo to v zime, dostala sa vtedy nejako von z domu a naboso v silonkách preutekala cez záhradu k rodičom. Pamätá si ešte, že obžalovaný na schodoch do nej kopal vždy ju ťahal za vlasy a vykrúcal jej ruky. Ako policajt ovládal takéto hmaty a chvaty. Pri napadnutí jej tiekla aj krv z pier. Potom prvom fyzickom napadnutí ešte od obžalovaného neušla, to bolo až neskôr. Rodičom to povedala najskôr asi v roku 2005, keď ju obžalovaný fyzicky napadol a nejako sa jej podarilo ujsť. S takýmito vecami sa nikomu nezdôverovala, ani rodičom, dozvedeli sa to naozaj prvýkrát až potom, keď k nim vtedy utiekla. Rodičia nie sú najmladší a mamu má dlhodobo chorú, preto im týmto nechcela priťažovať. Odbornú pomoc vyhľadala viackrát, bola v Senici u tej psychologičky pred rozvodom, lebo váhala či sa má alebo nemá rozviesť. Žiadosť o rozvod podala, ale nakoľko sa jej obžalovaný vyhrážal, tak ju stiahla. Potom zase psychologičku navštívila a vlastne boli aj spolu s obžalovaným potom u jednej psychologičky v Malackách, len obžalovaný tam nechcel problém riešiť, pretože by to niekedy mohlo byť použité proti nemu a odišiel. Počas manželstva mali aj lepšie obdobia, hlavne keď ju fyzicky napadol správal sa potom dobre, ale toto obdobie veľmi skoro skončilo a zase pokračovali tie výsluchy. Obžalovaný jej tiež dá sa povedať denne kontroloval mobilný telefón. Kontroloval jej tiež kilometre koľko najazdila na aute, či náhodou niekam nešla. Raz zistil, že má najazdených viac kilometrov, bola vtedy u vyšetrovateľa v Senici, pretože dala podnet na obžalovaného kvôli tomu, že sa jej vyhrážal. Hovoril jej tiež, že predá dom a ani o tom nebude vedieť, tak napísala na obžalovaného nejakú vetu, čo bolo zaslané na inšpekciu. U vyšetrovateľa bola vtedy možno desať minút a aj mu povedala, že to nechce rozoberať alebo nejako ďalej použiť, len žiadala aby bolo zaznamenané, keby ju náhodou obžalovaný zlikvidoval alebo nejakým spôsobom predal dom. Obžalovaný keď zistil, že je najazdených viac kilometrov, tak mu povedala kde bola a aj vedel, ktorý vyšetrovateľ to má vlastne na starosti a myslí si, že ho aj osobne poznal. Bolo však úplne jedno kde bola, zo strany obžalovaného bola vždy jediná téma verná, neverná, poslúcham, prisahám a stále dookola. Obžalovaný jej tiež telefonoval, keď bol v práci a ona bola doma, dával jej otázky, kde je, čo robí, to bolo každý deň aj viackrát. Tieto telefonáty boli aj keď už bola v práci a kolegovia sa jej už smiali z toho, že zase mala telefonát alebo, že zase volá. Vedeli kto jej môže volať, nik iný ako obžalovaný a keď obžalovanému telefón náhodou nezdvihla, že bola vonku alebo mali poradu, tak bolo doma zle. Obžalovanému musela telefón vždy zdvihnúť, musela si pamätať čo za ten deň od a po z urobila. Či bola na wc, kedy bola, kedy bola na obede, koho stretla za celý deň. Obžalovaný jej telefonoval aj na mobilný telefón aj na pevnú linku. Tie telefonáty mala aj pred kolegami v kancelárii, keď jej volal obžalovaný na pevnú linku a rovnako aj keď jej volal na mobilný telefón. Možno aj kolegovia počuli, že jej obžalovaný nadával do telefónu. Tiež sa stalo, že prišla do práce s plačom a kolega, čo s ňou sedel sa jej pýtal, či ju bije muž načo mu odpovedala, že nie. To, že ju obžalovaný bil nevedel nikto. Mobilný telefón doma nevypínala, obžalovaný si tam dal
dokonca aj nejakú funkciu zisťovania polohy, lebo raz jej zavolal, zdvihla to a povedala mu kde je, načo jej odpovedal, že tam nie je, lebo poloha mu to ukazuje niekde možno kilometer úplne inde. Počas manželstva jej sms správy v noci neposielal ale keď mal nočné, tak jej zavolal aj o 23.00 hod. Tie smsky v nočných hodinách jej začal posielať až po rozvode. Obžalovaný nejak nadmerne alkoholické nápoje nepoužíval, ale keď si vypil bol dosť agresívny, stalo sa, že mu jedenkrát neotvorila dvere, kopal do nich a zobudil deti, prišiel vtedy v noci, o koľkej už nevie a až keď mu povedala, že otvorí keď príde polícia a je jej to jedno, nech prídu aj jeho rodičia, tak potom odišiel. Deti sa báli, čakali na schodoch, schody majú oproti dverám. Bolo to ešte nejak pred rozvodom. Pokiaľ si vypil doma, bolo to možno nejaké pivo alebo pohár vína ale inak nie, alkohol doma nejak nepožíval, skôr chodil von si niekde vypiť. Počas manželstva k nim návštevy nechodili skoro vôbec, akurát spolužiak obžalovaného s manželkou, ktorí si tiež postavili dom a mali rovnako starých synov, takže deti sa spolu hrali. Občas sa možno navštívili, ale v podstate nemali čas stretnúť sa ani s vlastnou rodinou. S obžalovaným boli raz na plese, v ktorom roku to bolo si nepamätá, ale po plese mala zle, že išla tancovať s niekým iným. Zo strany obžalovaného nastalo potom vypočúvanie, takže bolo lepšie pre ňu nikam nechodiť. Rodičia, či už jej alebo zo strany obžalovaného k ním chodili keď mohli a keď chceli. Pokiaľ sa týka návrhov na rozvod, tak podala tri z toho dvakrát návrh na rozvod stiahla, pretože obžalovaný sa jej vyhrážal, že ak nestiahne rozvod, tak všetkých pozabíja a zabije aj ju. Počas manželstva keď sa v jej zamestnaní organizovali nejaké spoločenské akcie, tak mala zakázané na ne chodiť. Išla na jeden večierok keď nastúpila do práce po materskej. Jednalo sa o vianočný večierok, ale obžalovaný tam prišiel ešte skôr ako tam všetci prišli a o desiatej ju odtiaľ zobral. Bol tam celý čas, nevie či vonku alebo niekde vnútri. Ešte bola na oslave vedúceho päťdesiatky keď obžalovanému povedala, že ju zoberú domov kolegovia alebo ľudia ktorí idú cez ich dedinu s čím nesúhlasil a znovu prišiel pre ňu o 21.00 hod. Jedenkrát ju priviezli domov kolegovia a to z povinného školenia, ktoré sa konalo v Skalici. Nevie či vtedy prišla o 20.00 hod. alebo o 22.00 hod., ale nikdy sa nestalo, žeby prišla o pol noci alebo nad ránom. Z práce tiež chodili na školenie na východ, tam absolútne nemohla ísť to jej obžalovaný zakázal. Nestalo sa, žeby bola niekde cez noc. Do práce s kolegami autom tiež nemohla chodiť, lebo jej to obžalovaný zakázal, musela ísť o 6.00 hod. na autobus, autom by ušetrila hodinu na cestovaní, lenže v tom aute bol jeden muž, tak jej to obžalovaný zakázal i keď okrem neho tam boli dve ženy, z ktorých jedna bola jej kolegyňa, s ktorou bola v kancelárii. Na obedy chodievala s kolegami ako nastúpila po materskej, bol tam taký mužský kolektív a to sa jej obžalovaný vždy pýtal vedľa koho sedela, s kým bola na obede a podobne. Obžalovaný jej zakazoval sa ráno sprchovať alebo len na bidet ísť. Kontroloval jej spodnú bielizeň keď prišla z práce a hovoril jej, že si zoberie nohavičky a dá ich na expertízu, či sa tam nenachádzajú nejaké spermie alebo niečo také. Konanie obžalovaného v nej vyvolávalo negatívne pocity, nedá sa to ani opísať. Je pravdou, že chodili s deťmi a obžalovaným na dovolenky, pretože nechcela deťom kvôli tomu ako sa obžalovaný k nej správal odopierať takúto možnosť. Rozhodnutie o rozvode manželstva s obžalovaným nadobudlo právoplatnosť v máji 2008. K fotografiám, ktoré predložil obžalovaný na pojednávaní uviedla, že zodpovedajú dátumy na nich uvedené. Na tie fotografie si pamätá, bolo to tak, že obžalovaný mal nariadené stretnutie s deťmi každý párny víkend. Keď prišiel pre deti, že ich zoberie na výlet a povedala, že s nimi nejde, tak deti nechceli ísť, vyšli z auta, že ani oni nejdú a pretože nechcela uškodiť deťom, tak išla s nimi. Je tiež pravda, že mala s obžalovaným intímny pomer aj po rozvode. Bolo to kvôli tomu, že bývali v spoločnej domácnosti a obžalovaný jej zase začal hovoriť, že niekoho má a že keď nemá, že si zoberie vzorky, tak mu povedala, že to bude mať poslednýkrát a nech si tie vzorky zoberie. V období rokov 2003 - 2008 bola aj práceneschopná, psychiatra nikdy nevyhľadala ani neužívala také lieky. Psychológa vyhľadala pred rozvodom. Pokiaľ sa týka rozvodu prišlo tam k dohode. Obžalovaný jej povedal, že sa rozvedie pod podmienkou, keď v rozvode neuvedie veci, ktoré jej robil. Bola to dohoda medzi ňou a obžalovaným, že pokiaľ nebude hovoriť tie veci, tak sa rozvedie na prvýkrát a tak sa aj stalo. Po tomto rozvode zažila útok obžalovaného na svoju osobu formou smsiek, čo doteraz zažíva, psychický nátlak a vyhrážanie. S obžalovaným sa nestýka, ale podľa smsiek ju sleduje. V období rokov 2003 - 2008 bola u nich hliadka polície, ktorú zavolala ona, nakoľko sa jej obžalovaný vyhrážal a vulgárne jej nadával pred deťmi, tak sa museli vysťahovať z domu s deťmi a obžalovaný si zavolal svojich rodičov, ktorí po nich začali hnusne vykrikovať, ona si zavolala svojich rodičov a ten konflikt musela vyriešiť až polícia. Pokiaľ sa týka ich hospodárenia s obžalovaným počas manželstva prístup k účtom mali obaja, rovnako nakladali s peniazmi. Od roku 1998 do roku 2002 keď bývali u jej rodičov všetko zabezpečovali jej rodičia. Výstavbu rodinného domu financovali z pôžičky a z peňazí od jej rodičov. Po jednom útoku obžalovaného bola na PNke a zistila, že má v zdravotnej karte aj záznam o modrinách. Lekár si zaznamenal tieto modriny a pýtal sa jej, či ich má od manžela, asi na nej niečo videl, povedala mu, že áno, že manžel ju bije a kopol do nej. Práceneschopná však bola preto, lebo mala teplotu a lekár si to tam vtedy len nejako poznačil o čom ani nevedela. Deťom nikdy nehovorila niečo zlé na obžalovaného, snažila sa tieto
veci vyriešiť sama, ale keď bol krik a hádky vo večerných hodinách, deti to videli, zobudili sa na krik. Syn sa dosť dlho pocikával a mal nočné budenia aj potom keď sa presťahovali k jej rodičom a dcéra mala nutkanie na močenie, bola veľmi dlho na WC a myslela si, že keď sa postaví, že sa pociká. S dcérou bola aj na vyšetrení v Bratislave na Kramároch, potom chodili k psychologičke do Skalice na pravidelné sedenia a tieto problémy jej prešli. Čo sa týka jej oblečenia v práci mala sukňu jedenkrát, sukňu jej zakázal nosiť obžalovaný, pretože bol žiarlivý. Z rodinného domu odišla bývať k rodičom, obžalovaný ju k tomu donútil takým spôsobom, že jej začal vulgárne nadávať takže pokiaľ obžalovaný neodišiel musela odísť ona, obžalovaného sa bojí, tento má do domu stále prístup nakoľko súd doteraz nevyriešil vysporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Účty za dom zrejme platí obžalovaný, ona platí polovicu hypotéky. Pokiaľ sa týka obedov v zamestnaní po návrate z materskej chodievali najskôr pešo na obedy a potom autom, lebo sa presťahovali do budovy, ktorá bola ďalej. Chodila na obedy s kolegami, s ktorými pracovala, no bolo aj obdobie, že chodila aj autom sama kvôli obžalovanému, lebo sa bála, ale po rozvode je jej to už jedno. Počas manželstva keď mala auto chodila sama. Kolegovia z práce ju volali, že ju zvezú na obed aj ju volali na hocijaké akcie, ale nie do rána, nemohla však na ne ísť, lebo jej to obžalovaný zakázal. Stalo sa tiež, že počas manželstva obžalovaný vypol v dome elektriku a volala i jeho vedúcemu. Pracoval vtedy v Brodskom na hraniciach Kúty - Brodské a jeho vedúcemu volala, či má v práci nejaké problémy alebo čo sa deje, že jej vypína mobil, hodiny zo zástrčiek, lampu a vypol celú elektriku s tým, že hovoril, že má ponapichovaný celý dom, tak preto sa pýtala toho vedúceho. Vzhľadom k rozporu vo výpovedi svedkyne z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní bola prečítaná na návrh prokurátora časť jej výpovede z prípravného konania zo dňa 2.9.2009, kde svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal také obdobie, že prišiel domov z práce a v noci začal vypínať všetko z elektriky, vypínal rádio, budík, dokonca aj deťom lampičky alebo vypol celý istič a to vraj z toho dôvodu, že ich niekto odpočúva, že dala ona alebo dokonca jej rodičia ponapichovať dom. Potom zase hovoril, že mu dávajú niečo do kávy, to nepochopila čo tým myslel. Vtedy aj telefonovala na cudzineckú políciu, nevie či to bol jeho riaditeľ alebo vedúci - pánovi D.E. a povedala mu, či má obžalovaný problémy v robote, lebo takto sa doma správa a takéto veci jej hovorí. Zdá sa jej, že vtedy jej povedal, že obžalovaný je asi na PN v súvislosti s nejakými problémami, už si to presne nepamätá. S tým vypínaním elektriny to bolo asi mesiac a čo sa týka toho ponapichovania - odpočúvania, tak to hovoril stále a aj s tou kávou. On jej nejako v tom čase povedal, že sa lieči v Senici a berie lieky, čo aj videla. U akého lekára sa liečil, to nevie. Nemala o ňom žiaden prehľad, či je PN alebo či má dovolenku, vždy jej uviedol, že to nepotrebuje vedieť. Po prečítaní časti výpovede svedkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka tej kávy, kávu dala svokre a svokra povedala, že do tej kávy niečo dala a cez svokru to obžalovaný povedal jej.
Svedok Š. Z., otec poškodenej k veci uviedol, že zo začiatku bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej normálne, ale neskôr začal obžalovaný poškodenej nadávať aj sa jej vyhrážať. Poškodenú mal obžalovaný aj biť alebo ťahať za vlasy, prípadne niečo také. Priamo svedkom toho nebol, pretože s nimi nebýval. Bývali samostatne. Žeby obžalovaný poškodenú napadol, to nevidel, bol akurát svedkom toho, že poškodená od obžalovaného utiekla, čo bolo prvýkrát nejako pred Vianocami. Potom bývala u nich a obžalovaný prišiel asi na štedrý deň, či k ním nemôže prísť, tak ho pustili a nejako sa potom obaja dali dokopy. Poškodená od obžalovaného vtedy utiekla preto, že ju zrejme asi nejak musel biť ale ako to nevie, keďže pritom nebol. Keď k ním prišla plakala, utiekla prakticky bosá. Zranenia na poškodenej nevidel, lebo podľa všetkého ju obžalovaný ťahal za vlasy a to sa nedá dokázať. Poškodená im hovorila, že obžalovaný jej nadával, bil ju alebo šikanoval, presne už nevie ale hovorila im tieto veci. Poškodená im hovorila, že obžalovaný ju ťahal za vlasy. Obžalovaného a poškodenú, keď boli ešte manželia, navštevovali. Navštevovali sa vzájomne. Do domácnosti obžalovaného a poškodenej denne nechodili a keď tam išli, tak išli varovať deti alebo išli pre deti. O poškodenej vie, že mala nejakú kamarátku, či mal vôbec nejakých kamarátov obžalovaný to nevie. Či mali nejaké posedenia s priateľmi obžalovaný a poškodená to nevie, možno na Vianoce. Ako manželia boli možno na jednej - dvoch zábavách alebo plesoch za celú tú dobu, čo boli spolu. Pokiaľ sa týka toho koľkokrát poškodená podala návrh na rozvod tak sa mu zdá, že raz alebo dva. Raz poškodenú viezol do Senice, keď bola vypovedať na vojenskej polícii, keď udala obžalovaného, že jej robil zle a potom išli raz na matriku, prečo nevie a obžalovaný jej vytrhol rodné listy detí. Pritom nebol pretože čakal v aute, ale keď prišla do auta, tak mu to povedala. Odchádzala teda bez rodných listov. Poškodenú na matriku nedoprevádzal, obžalovaného nevidel. S problémami v manželstve sa im poškodená nesťažovala, trpela to, až vtedy keď utiekla prvýkrát od obžalovaného už niečo tušili. Presný dôvod prečo od obžalovaného utiekla, okrem toho ťahania za vlasy im poškodená nehovorila, nesťažovala sa im. Pokiaľ sa týka vzťahu obžalovaného k deťom, tento pokiaľ boli spolu, bol dobrý. Ako vychádzali deti s rodičmi obžalovaného to nevie, ale oni ako svatovci sa nenavštevovali, možno boli jeden - dvakrát u nich a možno raz spoločne boli v domácnosti
u obžalovaného a poškodenej so svatovcami. Poškodená od obžalovaného takto odišla k nim dvakrát a tretíkrát už natrvalo. Ako už uviedol potom prvom raze bol obžalovaný u nich na štedrý deň, či môže k nim prísť. Súhlasili s tým. A to isté spravila zas v lete. Žeby mal obžalovaný doma zbraň to nevidel. Poškodená k nim každý deň nechodila, chodila tak raz za týždeň a ani oni do domácnosti obžalovaného a poškodenej nechodili, možno im niekedy zo začiatku priniesli v nedeľu obed, ale obžalovanému sa to nepáčilo i keď nehovoril nič, no vycítili, že mu to vadilo, bolo to na obžalovanom vidieť.
Svedok Z. H. k veci uviedol, že poškodenú pozná ako bývalú kolegyňu. Sedela samostatne, tak s ňou veľmi do styku v začiatkoch neprichádzal. Zdala sa mu taká zakríknutá, nevýrazná, ale nevenoval tomu pozornosť, lebo ju nepoznal a neskúmal čím to je. Neprikladal tomu nejakú váhu. Prvýkrát k ním prišla okolo roku 2006 a ako uviedol mala samostatnú kanceláriu. Na obedy s nimi chodiť nechcela, ale prečo to neskúmal. Chodievali vtedy na obedy do závodnej jedálne, ktorá bola jeden kilometer ďaleko, takže tam chodili služobným autom. Či si nosila poškodená obedy z domu to nevie. Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedka oproti prípravnému konaniu bola prečítaná na návrh prokurátora časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že poškodená nechodila s nimi na obed, nechodila s nimi na služobné cesty, tvárila sa nekomunikatívne, až potom neskôr od kolegov sa začal dozvedať, že ona má nejaké problémy. Po prečítaní výpovede svedok uviedol, že s poškodenou prichádzal málo do styku a o súkromných veciach si nehovorili. S poškodenou po pracovnej stránke stále spolupracuje. Určitý čas sedeli i spolu v kancelárii, ale už zase nesedia. Keď poškodená k ním prišla pracovať pracovali v Gbeloch a táto sedela na opačnom konci. Potom boli presťahovaní do Plaveckého Štvrtku, kde sedeli v kancelárii dvaja a vedľa ešte sedel kolega Z.. V súčasnosti sa poškodená už správa normálne ako každá iná, bežná kolegyňa. S poškodenou spoločné služobné cesty nemajú.
Svedok Z. Z. uviedol, že obžalovaného osobne nepozná, možno len z nejakého videnia, možno ho stretli raz, dvakrát v práci. S poškodenou sú spolupracovníci. S touto sa prvýkrát stretol v roku 2006, kedy bola pridelená na ich oddelenie v rámci reštrukturalizácie spoločnosti Nafta a vlastne začali spolupracovať od nejakého januára- februára roku 2006. Po príchode na ich oddelenie bola bojazlivá, nebolo to prirodzené správanie nejakej kolegyne. Najskôr mal dojem, že je to z toho dôvodu, že bola preradená na pracovisko, kde sú samí muži a až s odstupom času začali vychádzať najavo nejaké veci, pravdepodobne z jej súkromného života a jej správanie vedeli lepšie chápať. Poškodená s nimi nazačiatku nechodila na obedy a vždy chodila sama. Jedáleň bola od ich pracoviska vzdialená nejaké tri kilometre a teda jazdili na obedy služobným vozidlom. Poškodená chodila autom sama, vždy mala nejakú výhovorku prečo nemôže ísť na obed. Ten dôvod, pre ktorý nechodila sa dozvedeli neskôr, pravdepodobne to bol strach z obžalovaného, žeby sa dozvedel, že sa vlastne stýkala s niekým iným, než s ním. Dozvedel sa to od nej. Mali určité pochybnosti o jej správaní, tak zisťovali prečo sa tak správala, prečo je taká utiahnutá a až s odstupom času sa dozvedeli aj iné veci než to, že sa ich bojí. Poškodená bola na oslave narodenín vedúceho strediska v Malackách, ktorý oslavoval päťdesiatku, ale s tým, že oslava začala o šiestej a o ôsmej pre ňu prišiel obžalovaný do Malaciek a išla preč. Nepamätá si, žeby on alebo niekto z kolegov o pol noci alebo niekedy v takto neskorých hodinách viezol domov poškodenú, o pol noci určite nie. Čo sa týka súkromia poškodená nebola veľmi ochotná o tomto rozprávať a nemali ani záujem ju vyšetrovať, pretože každá otázka tým smerom končila väčšinou plačom. Neskôr sa dozvedeli, že má poškodená doma problémy psychického tlaku a sem tam aj asi fyzického. Priame zranenia na poškodenej nevidel, ale stalo sa, že trebárs pondelok bola na návšteve u lekára a neprišla do práce celý týždeň. Z akého dôvodu to nevie. V tom čase do zamestnania nosila stále rifle a tričko. Keď sedel s poškodenou v kancelárii a mali súkromný telefonát, tak sa vždy z kancelárie vzdialili ale boli telefonáty, že zvonila linka a nikto tam nebol, nik sa neozval, osobne zdvíhal x telefónov, pretože mali telefón medzi sebou a nikto sa neozval. Stalo sa to aj štyrikrát za deň. Viackrát jej tiež zvonil mobilný telefón, ktorý nezdvihla ale prečo, to nezisťoval. S poškodenou sedeli spolu v kancelárii pol roka, možno ani nie. Stále však pracujú na jednom pracovisku. Po rozvode s obžalovaným u poškodenej nastala viditeľná zmena, jednak v štýle obliekania a jedna v štýle správania, bolo na nej vidieť určitú úľavu. Má tiež vedomosť o privolaní hliadky polície do rodinného domu obžalovaného a poškodenej, minimálne o dvoch prípadoch, čo mu poškodená povedala, pretože na druhý deň ráno mala určité problémy aj psychické v práci, teda sa dozvedel, že tam bola v noci polícia, to znamená, že nebola vyspaná a mala tieto problémy. Psychické problémy boli u nej v tej dobe dosť značné. Bolo určité obdobie, že prichádzala takto rozrušená do práce stále, to nebolo viackrát do týždňa, to bolo celý týždeň. Boli obdobia, keď vyzerala normálne dva dni a potom sa to jednoducho opakovalo. Bolo na nej vidieť, že sa niečo také deje.
Svedok K. Z. uviedol, že poškodená je jeho kolegyňa od roku 2006 a obžalovaného videl možno tri - štyri krát. S poškodenou sedel v spoločnej kancelárii ale už dlhšie spoločne nesedia, avšak dochádzajú v rámci práce do kontaktu. Čo sa týka poškodenej a jej správania, keď k ním nastúpila, tak bola menej prístupná, málo rozprávala, len to najnutnejšie v rámci pracovnej náplne. Chodila do roboty bez duše, dosť často sa stávalo, že prišla s plačom a znovu zase odišla, hovorila, že má problémy a že nemôže byť v práci. Tušili, že má doma nejaké problémy ale až potom vlastne z odstupom času sa dozvedel akého druhu tie problémy boli. Dozvedel sa to od poškodenej, že ju obžalovaný obmedzoval, napádal. Spomínala prípad, kedy stála u okna a pozerala buď do dvora alebo k susedovi a obžalovaný ju mal fyzicky napadnúť, mala dostať facky. Obžalovaný bol za poškodenou na pracovisku asi dva, trikrát. Prvýkrát keď prišiel ani nepozdravil, povedal by, že mu vadilo, že poškodená je v prítomnosti troch chlapov. Druhýkrát keď prišiel už pozdravil, ale stále bolo vidieť, že mu vadí to, že poškodená je v chlapskom kolektíve. Poškodená chodila do práce bez života, uplakaná, nevyspatá. Vzťah s obžalovaným mala určite špatný, pretože to bolo vidieť, ale ničoho priamym svedkom nebol. Po rozvode sa chová úplne inak, už sa s ňou dá hovoriť, vtedy sa hovoriť bála. Keď išli spolu na obed do závodnej jedálne a bola tam hraničná polícia, tak sa normálne bála tam s nimi ísť a nechcela s nimi vôbec na tie spoločné obedy ísť. Vždy si niečo vymyslela, išla súkromným vozidlom, že musí niečo vybaviť. Na pracovisku organizovali spoločné akcie, prvá oslava bola päťdesiatka bývalého vedúceho v Malackách, kde bola poškodená asi hodinku alebo dve, prišiel pre ňu obžalovaný a odišla. Potom bola ďalšia oslava v Holíči, kde bola už dlhšie, ale to už zrejme s obžalovaným spolu nežili. Ako kolektív sa zúčastňovali aj spoločných sedení mimo pracovných asi raz, maximálne dvakrát do roka, kde poškodená zo začiatku odmietala ísť, ale potom keď už s obžalovaným nežili sa zúčastnila. Poškodená mu povedala, že má strach z obžalovaného. Spomenula prípady, kedy policajt zastrelil ženu, deti a sám seba, tak hovorila, že dúfa, že sa nestane až to najhoršie, teda tento prípad.
Svedkyňa A. Z., matka poškodenej uviedla, že obžalovaný a poškodená po svadbe bývali u nich a žiadne vážne problémy medzi nimi neregistrovali. Po celý čas, čo bývali u nich, ich financovali z dôvodu, že poškodená bola na materskej a chceli im takto pomôcť, pretože v ich záhrade stavali dom. Poškodenej počas stavby domu dali viackrát väčšiu finančnú hotovosť, napríklad 200.000,- Sk na okná a dvere, takto postupne im dali vyše 500.000,- Sk. Nebolo to však formou pôžičky, len si to poškodená zapisovala. Tieto peniaze jej dali aj z toho dôvodu, že staršej dcére chceli neskôr nechať rodičovský dom, teda aby boli takto vyrovnané. Taktiež pomáhali pri stave rodinného domu, varilo sa u nich pre majstrov, všetko takto financovali. Po presťahovaní poškodenej a obžalovaného do rodinného domu chodili k poškodenej vždy vtedy, keď bola sama s deťmi, aby jej pomohli, ale nezasahovali do ich života. Raz keď tam takto prišli im vnučka, ktorá mohla mať asi tri roky povedala, že obžalovaný povedal, že k nim nemôžu chodiť. Poškodená to zakrývala. Neskôr už cítili, že sa tam niečo deje, ale poškodená o ničom nehovorila z dôvodu, že sa bála, že sa jej zhorší choroba. Bolo ale cítiť, že ich návštevy nie sú žiaduce, tak tam prestali chodiť. O tom, že sú tam vážne problémy sa dozvedeli, keď k ním poškodená prvýkrát utiekla, dobehla k nim cez záhradu, naboso, bolo to pred Vianocami a povedala im, že obžalovaný ju bije. Bola úplne psychicky na dne, plakala. Prosila ich, aby išli domov, aby išli k ním domov pre syna a hovorila jej, aby tam nešla do domu, lebo aj ju obžalovaný zbije. Dcéra poškodenej, teda ich vnučka aj s druhou vnučkou od staršej dcéry spali u nich, lebo boli prázdniny. S manželom išli za obžalovaným a tento im ukazoval, že ho poškodená poškriabala, že sa bili. Vnuka zobrali a obžalovaný zostal na dome. Poškodená potom ostala chvíľu bývať u nich i s deťmi a obžalovaný chodil cez sviatky za deťmi k nim. Pustili ho kvôli tomu, aby boli deti cez Vianoce s ním. Poškodená sa obžalovaného bála a nechcela s ním komunikovať, ale potom už komunikovala. Mysleli si, že to bol zo strany obžalovaného skrat. Poškodená sa rozhodla vrátiť naspäť a chvíľu bol pokoj, ale potom si spomína na čas, keď bola s manželom a obžalovaným na hríboch, večer čistili na dvore hríby, odišla do kostola a v noci bol zase nejaký výstup, bitka a poškodená, keď obžalovaný odišiel do práce sa zbalila a zase utiekla s deťmi k ním, pričom im povedala, že ju zase zbil. V tom čase sa ho už začali báť a zamykať sa pred ním. Keď bola sama na dvore, obžalovaný sa nečakane zjavil a začal jej rozprávať, že nič neurobil, aby sa poškodená vrátila. Sľuboval, že to už nespraví a ako dôvod bitky jej povedal, že keď čistili hríby sa poškodená na neho nepozerala. Potom za nimi prišiel s kyticou, aby poškodená išla domov, že on už napísal všetko na papier, čo jej sľúbil a už sa to viac nebude opakovať. Poškodená sa kvôli deťom opäť rozhodla vrátiť. Nakoľko poškodená nič nevravela, chodila za ňou potajomky a dokonca raz ju poškodená žiadala, aby tam už nešla, lebo bude zle. Keďže sa bála čo sa tam deje, chodila pod ich okná počúvať, či ju obžalovaný zase nebije. Bola tam takto viackrát, lebo sa o poškodenú bála. Raz počula ako poškodenej vyčítal, že bola v Rakúsku a nebrala mu telefón, opakoval jej to stále dookola aj stokrát. Poškodená mu vravela, že bola na porade, nemohla to zobrať, že nabudúce ho zoberie a dá mu vedúceho aby jej veril. Obžalovaný po nej reval. Nakoľko obžalovaný jej
stále prezeral telefón kúpili jej do práce mobilný telefón, aby s ňou takto mohli komunikovať a obžalovaný o tomto mobile nevedel. Raz keď prišla ráno za poškodenou do domu, keď bol obžalovaný v práci, poškodená vyšla von a povedala, že obžalovaného ide udať, lebo keby nebolo dcéry, tak že on ju zabije. Viac jej nechcela povedať. Deti išli k ním a poškodená s otcom išli na políciu. Poškodená sa opäť s deťmi presťahovala k nim. Obžalovaný vôbec nemal žiadnu zodpovednosť, napríklad mali spoločné auto a veľakrát sa stalo, že ráno neprišiel na čas a nestaral sa o tom ako poškodená deti odvezie do škôlky, do školy a ako sa dostane do práce. Keď brávali vnuka zo škôlky na obed domov, tak nikdy nevedeli, či pôjde pre neho on, alebo oni, stalo sa aj to, že vnuk nechcel ísť do škôlky z dôvodu, že nechcel aby potom pre neho prišiel obžalovaný a plakal. Raz dokonca domov volala starostu, keď vnuk takto nechcel ísť do škôlky a plakal s tým, že nechce ísť kvôli otcovi. Spomína si nato, že poškodenú raz pustil na stretnutie zo školy. V noci potom počuli cez záhradu krik, boli v noci otvorené okná a preto to bolo počuť. S manželom tam hneď utekali. Obžalovaný začal poškodenú pred nimi bozkávať, ona sa celá triasla, tak mu povedala, aby sa k nej správal ako ku svojej žene a ako človek. Vedeli viackrát o takých veciach, že keď mu poškodená nezobrala telefón, tak potom bolo doma zle. Aj od susedov počuli, že obžalovaný sa k poškodenej zle správa, ale susedia sa ho báli, že je policajt a má postavenie. Taktiež počula, že obžalovaný poškodenej vyčítal, že keď je on v práci pred ich domov stoja autá a že za ňou niekto chodí. Takisto ju stále sledoval. Raz keď išli spať videli, že v noci je dolu rozsvietené, zľakli sa čo sa tam opäť deje, utekali tam a obžalovaný sedel vonku na kvádroch a sledoval poškodenú. Pýtala sa ho čo tam robí a on ju vyháňal z dvora. Zavolal otca a aj ten tam došiel. Keď ešte neboli rozvedení obžalovaný s poškodenou, poškodená im poslala na účet finančnú hotovosť vo výške 450.000,- Sk, čo boli peniaze, čo im dlhovali ako uviedla na začiatku výpovede. Bola to len časť peňazí. Istý čas po rozvode poškodená bývala v ich dome s deťmi, obžalovaný tam hocikedy cez deň chodil za deťmi, čo mu umožňovala, ale v noci s ním v dome nechcela byť, lebo sa ho bála. Tesne pred prázdninami obžalovaný prišiel do domu a nechcel večer odísť, tak im poškodená volala, aby prišli presťahovať ju, že s deťmi odíde k nim. Prišli tam a keď tam boli, obžalovaný zavolal svojich rodičov a jeho mama urobila výstup pred celou ulicou, že sa dom zapečatí a nebude tam nikto bývať. Poškodená zavolala aj policajtov. Poškodenej pomohli presťahovať sa a kúpili jej i auto, aby mohla chodiť do práce a odvtedy s deťmi býva u nich v jednej izbe. Vie o tom, že obžalovaný sa poškodenej cez Vianoce aj vyhrážal a z toho dôvodu volala na nejakú ministerskú linku. Vie o tom, že poškodená mal dvakrát podané o rozvod a že to stiahla preto, lebo sa jej vyhrážal, aj to, že jej zobral doklady.
Svedok U. Č., otec obžalovaného k veci uviedol, že nevie presne kedy zaregistroval, že sa manželstvo obžalovaného a poškodenej rozpadá, ale určite to bolo prvýkrát, keď obžalovaný prišiel s tým, že tam na neho nejak útočia alebo ho sledujú a že tam nevydrží. Raz bol pri incidente obžalovaného a poškodenej keď poškodená prišla pre nich, aby s obžalovaným prišli spraviť poriadok. Obžalovaný doma maľoval a keď sa ho pýtal čo sa deje odpovedal, že nič, že asi sa pohádali a aby sa pozrel čo poškodená robí a na stene bol rozbitý tanierik, klobása a vyliata kofola. Snažili sa ich troška ukľudniť, obžalovanému dohováral a on povedal, že sa nič nestalo, že chceli ísť niekam na nákupy a v tom bol ten incident a potom sa aj zobrali a kľudne odišli na nákupy a deti im zverili do opatery, aby ich dovečera povarovali. Vzťah s vnúčatami má dobrý. Po rozvode sa s vnúčatami stretávali asi do konca školského roku a aj cez prázdniny až do hodov. Potom sa to začalo nejako narúšať, vnučka sa vyhovárala, že je chorá, že nemôže ale vnuk R. ten chodil, ale aj ten prestal chodiť. Prečo k nim vnúčatá nechodia nevie, mrzí ich to. Raz stretli vnuka R.E. v Gbeloch na školskej vychádzke keď tam nakupovali, tento prišiel k ich autu, prezeral si ho a keď ho pozdravili len sa pozrel a utekal preč. S obžalovaným a poškodenou sa počas manželstva navštevovali častejšie, keď sa narodila vnučka, chodili k nim, ale na krstení boli rodina poškodenej a ich rodina oddelený každý zvlášť. K obžalovanému a poškodenej chodili málokedy len tak, väčšinou len na pozvanie. Keď si postavili obžalovaný s poškodenou rodinný dom a bývalá svatka išla do dôchodku obžalovaný sa im sťažoval, že sa im pletie do života a rozkazuje čo ako bude, že majú stále niečo proti nemu. Jedenkrát prišiel dosť vynervovaný, tak s ním išli na pohotovosť a vyhľadal pomoc u psychiatričky. Tri dni spal u nich doma a potil sa a potom sa zase vrátil k poškodenej a k deťom. Obžalovaný sa liečil u psychiatričky preto, že nemohol vydržať osočovanie zo strany poškodenej a jej rodičov.
Svedkyňa maloletá R. Č. dcéra obžalovaného a poškodenej vo výpovedi, ktorá bola po splnení zákonných podmienok na hlavnom pojednávaní prečítaná k veci uviedla, že býva u babky lebo otec ich v dome nechcel, vyhodil ich, akým spôsobom nevie, to si nepamätá. Pamätá si, že keď bola ešte malá, tak mamu na schodoch otec šticoval, dal jej facku a keď mama chcela zavolať babke zobral jej mobil, hodil ho o zem a rozbil sa. Ešte si pamätá, že chodila k otcovi bolo to v sobotu a nedeľu a keď
tam bola, tak ich počula, že povedali, že ich otrieskajú o zem a také zlé veci. Hovorili to starí rodičia z otcovej strany a ešte aj otec to povedal. Teraz bývajú u babky z maminej strany. Býva sa jej tam dobre. Do domu kde predtým bývali s otcom a mamou nechodieva. Odkedy odišli s mamou bývať k babke, chodili tam s bratom v sobotu a v nedeľu k otcovi každú druhú, ale potom tam prestali chodiť práve preto, čo o nich hovorili. Rodičia sa rozišli preto, lebo sa hádali vždy to začal jej otec, on aj niekedy večer keď spali, tak ich zobudil tým, že začal zvoniť, báli sa toho, lebo boli ešte malí, začal kopať do dverí a mama ho nechcela pustiť. Bolo to iba raz čo si pamätá. Keď žili spoločne ako rodina s otcom a mamou niekedy to bolo dobré, ale niekedy sa hádali a to sa nedalo počúvať, raz povedal otec mame, že neskoro chodí domov, že chodí na kávu. Mama bola raz na káve, ale inak nechodievala. O domácnosť sa starala mama, otec keď prišiel z práce bol niekedy zlý ale niekedy sa správal normálne. Zlý znamená, že začal mamine nadávať nadávky na p, k, na š., boli to škaredé nadávky. Cez týždeň jej takto nadával aj každý tretí deň alebo tak nejak, cez víkend sa to stalo iba občas. Prečo bol otec nahnevaný nevie, začal si na mamu vymýšľať, že chodí na kávu, že neskoro chodí domov, že sa o nich nestará a že je zlá. Keď jej to otec povedal, tak bola mama taká smutná, ale ona sa vôbec nehnevala iba na nich občas, keď neposlúchali alebo si neurobili domáce úlohy. Keď sa rodičia hádali mama otca nijako neoslovovala len mu povedala, aby jej tak nerozprával. Videla tiež okrem toho, že oco mamu šticoval aj, že jej dával facky a bil ju po chrbte. Mama strašne plakala, potom išli do spálne a viackrát vravela otcovi, aby mamu už nebil. To, že otec mamu zbil na tých schodoch videla iba raz, ale napríklad sa jej nepáčilo, keď sa chceli s mamou porozprávať, že otec stále za nimi chodil, išli do jej izby on zase išiel za nimi, potom išli do bratovej izby, zase za nimi prišiel a zas išli do obývačky kam zase prišiel, povedali mu, že sa chcú porozprávať, ale on stále za nimi chodil, aby sa nemohli porozprávať. Oco ich z rodinného domu vyhodil viackrát. Mama sa správala k otcovi normálne, lebo nechcela aby sa hádali, nikdy nezačala s hádkou, to si iba oco vymýšľa aj na nich si vymýšľal, povedal, že klame a že si len vymýšľa, ale ona si nevymýšľa. Raz keď bývali rodičia spolu videla mamu ako mala na pravej strane tváre na oku monokel v kúpeľke si to pudrovala, aby to nebolo vidieť a nad perou mala niečo červené a keď sa jej na to spýtala čo to je, mama jej odpovedala, že kečup. Čo sa mame vtedy stalo nevie, bola ešte malá. Otec im píše zlé SMS-ky.
Znalkyňa Mgr. X. R. k veci uviedla, že čo sa týka výsluchu poškodenej má tendenciu vytesniť prežité udalosti a jej sprievodné emočné prejavy, ktoré sa prejavili počas výsluchu svedčia o tom, že veľmi ťažko prežíva znovureprodukovanie toho, čo zažila. Ťažko prežívala keď o tom musela rozprávať, ťažko hľadala slová, nejaké výrazy, boli tam zárezy v myslení, ťažko sa jej o tom rozprávalo čo sú z psychologického pohľadu znaky toho, že ťažko prežíva znovu to, keď o tom rozpráva, že nie je s tým vyrovnaná a má teda tendenciu skôr to zabudnúť, vytesniť čo je úplne normálna schopnosť človeka vytesňovať negatívne zážitky zo svojej pamäti. Myslí si, že výpoveď poškodenej je vierohodná podľa jej zistení aj podľa toho ako vypovedala. Čo sa týka pojmu syndróm týranej osoby jednak sa prejavuje prežitá trauma symptómami posttraumatickej stresovej poruchy, t.j. vyhýbavé únikové správanie, to znamená, že týraná osoba sa vyhýba sociálnym kontaktom alebo situáciám, ktoré by mohli znovu provokovať správanie už zažité predtým. Sú to prejavy dráždivosti, depresie, plačlivosti, poruchy spánku. Ďalej majú tendenciu týrané ženy utekať pred konfliktami, prejavuje sa u nich taká zvýšená láskavosť ale ďalšími takými kategóriami, ktoré sú veľmi dôležité u týraných žien to sú naučená bezmocnosť a sebazničujúca reakcia a tie sa prejavili tak, ako ich popísala aj u poškodenej. Pritom vyhýbaní, to bolo vyhýbanie sa sociálnym situáciám, spoločenským situáciám, radšej zostala doma ako aj vypovedala pri vyšetrení aj pri výsluchoch a to vyhýbanie tenziou, strachom. Tá tenzia je tu prítomná aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní u poškodenej. Počas manželstva sa naučila bezmocnosti, to znamená, že tie ženy pochybujú a aj ona pochybovala o tom, či to čo robí je správne, či to tak má byť. Proste to brala, že to tak funguje u nich, tak sa to naučila. Takže je to naučená bezmocnosť a týrané ženy začnú konať vtedy, keď cítia, že sú ohrozené deti alebo niekto z blízkych a to sa stalo aj u poškodenej, keď cítila, že už to aj deti ohrozuje a prejavuje sa to na ich psychickom aj fyzickom prežívaní, tak vtedy začala konať a urobila nejaký ten krok. Potom sú to tie sebazničujúce reakcie a to sú opakované návraty, zase pochybuje, či je to dobré, či sa má vrátiť, dá mu znovu šancu. Išla za odborníkmi ale nešla sama so sebou, ale išla riešiť vzťahové problémy. Išla za psychologičkami, aby riešili vzťahové problémy, lebo si nebola istá, či teda robí dobre, či to tak má byť a či to tak je v poriadku, alebo má konať ďalej a má z toho manželstva odísť. Takže to sú základné kategórie, ktoré vymenovala syndrómom týraných žien a ktoré sa u poškodenej prejavovali. Opakovane nastávali situácie pre poškodenú, ktoré boli neznesiteľné, ktoré sa opakovali, boli pre ňu traumatizujúce a tým, že sa to stupňovalo a trvalo to stále dlhšie a dlhšie, stávala sa situácia a jej život v manželstve neznesiteľnejším a ako už povedala začalo ohrozovať tá klíma, ktorá bola u nich doma aj ich deti a vzťah medzi nimi, tak vtedy sa rozhodla, že podá žiadosť o rozvod. Dvakrát ho stiahla, pretože pochybovala o správnosti svojho rozhodnutia
a bola svoje rozhodnutie konzultovať s tými odborníčkami. Až teda naozaj dospela k tomu, že to je jediné správne riešenie keď teda útoky obžalovaného na ňu už nedokázala znášať. A našla tú schopnosť v sebe ešte teda konať a naozaj tie týrané ženy pohnú potom tie deti k tomu, aby konali. Aj ju teda pohli tie deti k tomu, aby konala. Aj keď došlo k rozpadu manželstva išla poškodená s obžalovaným a deťmi na výlet, keď pre deti prišiel obžalovaný a odmietli ísť s ním samé. Patrí to k tým sebazničujúcim reakciám. Tie ženy sa správajú potom aj pred tými deťmi skôr tak umiernene, aby deti netraumatizovali. A jej sexuálny styk po rozvode bol takým z psychologického pohľadu nejakým zadosťučinením, že teda ona už sa môže brániť a môže mu povedať, že teda môže si dať vyšetriť aj spermie aj nohavičky. Proste taká nejaká bodka za tým, že ja už som to dokázala a je to z psychologického pohľadu úplne pochopiteľné, pretože tú traumatizáciu, ktorú prežívala ona celé tie roky bola dosť zničujúca a pre ňu ťažko psychicky znesiteľná. Deti bolo ohrozené správaním sa ich otca (obžalovaného) keď sa voči ich matke (poškodenej) správal neprimerane, a to deti veľmi ťažko znášajú. Rodičia sú pre deti, alebo by mali byť pilierami a oporou a keď sa jeden z tých pilierov napadá a útočí na ten druhý, teda na matku, tak pre deti to je strašná psychická trauma, veľmi ťažká, nevedia si v takej situácii poradiť a majú potom tendenciu matku ochraňovať pred tým druhým rodičom. Pre deti je to veľmi ťažké, aby sa postavili voči otcovi a chránili matku, keďže otec je ich druhý rodič. Dieťa intuitívne keď vidí, že je jeden rodič ohrozený, tak ho ochraňuje, je to dané zákonom prírody. Takýto útok otca na matku negatívne ovplyvňuje aj deti, čo sa prejavilo pomočovaním alebo nutkaním na pomočovanie u maloletej R. a pocikávaním u maloletého R.. U obžalovaného vyšetrením zistila potrebu byť dominantný v partnerskom vzťahu, tiež považoval za normálne používanie vulgarizmov a v štruktúre jeho osobnosti sa objavili také črty ako je vzťahovačnosť a podozrievavosť, ktorá sa prejavila aj počas vyšetrenia. Psychologickým vyšetrením zistila, že osobnostná štruktúra poškodenej je priemerne diferencovaná s miernym posunom k introverzii. Ukázalo sa, že je málo podnikavá, iniciatívna, chýba jej dynamickosť, dôležitosť prikladá verejnej mienke. Je kritická a sama sa snaží prezentovať v spoločensky prijateľnom svetle. U obžalovaného je osobná štruktúra tiež priemerne diferencovaná, osobnosť extrovertovaná preferujúca spoločnosť, slabé ovládanie pudového života a nedostatočná racionálna kontrola efektivity. Jedná sa o osobnosť egocentricky zameraná, s histrionskými črtami, neistú, labilnú, so slabým egom a zníženým sebavedomím. Vyšetrením bolo zistené, že poškodená je schopná správne vnímať javy a podnety okolo seba, prežité udalosti a reprodukovať ich. Neboli u nej zistené sklony ku konfabulovaniu. Z psychologického pohľadu možno jej výpovede považovať za vierohodné. Pokiaľ sa týka maloletej R. Č. z psychologického pohľadu možno jej popis udalostí považovať za pravdivý, neboli u nej zistené sklony ku komfabulovaniu ani k nadmernej fantázii.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria bolo zistené, že obžalovaný netrpel a ani netrpí duševnou chorobou, ktorá by mala negatívny vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. V roku 2007 trpel na prechodnú reaktívnu depresívnu poruchu, ktorá vznikla ako reakcia na závažné psychotraumatizujúce situácie v jeho manželstve. Obžalovaný mal aj počas tejto prechodnej poruchy zachované ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Netrpel a ani toho času netrpí vážnou duševnou chorobou v zmysle psychózy. Obžalovaný vie rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vie svoje konanie ovládať. Znalci u obžalovaného nezistili závislosť od omamných, psychotropných, návykových látok ani od farmák. Obžalovaný je v súčasnej dobe plne schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode t.č. nebezpečný pre spoločnosť a nie je mu potrebné t.č. uložiť ochranné liečenie v žiadnej forme.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru elektrotechnika, elektronika zo dňa 9.6.2010 vyplýva, že z pamäti mobilného telefónu obžalovaného boli zaistené a chronologicky usporiadané sms správy, ktoré obžalovaný zasielal svojím deťom a poškodenej v období roku 2009 až do 4.4.2010, z ktorých je zrejmý negatívny vzťah obžalovaného voči poškodenej a jeho svokrovcom.
Podľa zápisnice o vydaní veci poškodená Ing. M. Č. v prípravnom konaní vydala dňa 4.6.2010 tri mobilné telefóny a to zn. Sony Ericsson spolu som SIM kartou, batériou a nabíjačkou a zn. NOKIA 6030 striebornej farby bez SIM karty s batériou a nabíjačkou a rovnako vydala i mobilný telefón, ktorý používa jej maloletá dcéra R. Č. zn. NOKIA 2760 striebornozlatej farby spolu so SIM kartou, batériou a nabíjačkou. Uvedené mobilné telefóny boli dňa 9.7.2010 vrátené poškodenej v prípravnom konaní späť ako vyplýva z protokolu o vrátení veci.
Z uznesenia MV SR Úrad inšpekčnej služby PZ, inšpekčný odbor Západ Bratislava zo dňa 15.2.2007 vyplýva, že podľa § 214 ods. 1 Tr. poriadku trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ktorého konania sa dopustil obžalovaný tak, že dňa 8.9.2006 o 23.00 hod. sa nebezpečne vyhrážal Ing. M. Č. a to tak, že ju zastrelí a doslovne jej povedal, že jej odjebe hlavu, bolo postúpené na disciplinárne konanie riaditeľovi Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície PZ v Nitre, služobného úradu Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ Bratislava, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin ale o disciplinárne previnenie, pričom zo záznamu o odmenách a trestoch obžalovaného bolo zistené, že za uvedené protiprávne konanie mu bolo uložené disciplinárne opatrenie.
V rámci dokazovania predložil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu znalecký posudok PhDr. M. K., PhD. znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality zo dňa 6.11.2011, v ktorom znalec okrem iného uviedol, že profilácia, črty a vlastnosti osobnosti obžalovaného tak ako sa zistili v znaleckom vyšetrení nekorešpondujú s konaním popisovaným poškodenou. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku dospel k odborným nezrovnalostiam u posudkov č. 7 a č.8/2010, ktoré boli predložené v rámci prípravného konania a ktoré vypracovala Mgr. X. R..
Podľa lekárskeho záznamu MUDr. A. K., ambulancia praktického lekára pre dospelých Gbely zo dňa 11.9.2006 sa v zdravotnej dokumentácii poškodenej nachádza záznam subjektívne pobitá manželom 8 9 0 6, udrela si pravé stehno a driek, udáva (uvedené iné subjektívne ťažkosti), objektívne plošná odrenina pravého stehna.
Zo znaleckého posudku Ústavu Foréznej psychológie pri FF UK Bratislava súd zistil, že pokiaľ sa týka poškodenej Ing. M. Č. jej intelektové schopnosti sú v pásme lepšieho priemeru až nadpriemeru, tomu zodpovedajú aj pamäťové schopnosti. Osobnosť je zabrzdená v spontaneite, disponuje silnou racionálnou kontrolou, vzápätí je však v rámci nedostatočnej emočnej zrelosti sugestibilná, egocentrická, zvýšene citlivá, podozrievavá, ťažšie sa vyrovnáva s bežnými problémami, subjektívne sa cíti byť nešťastná, vinu za svoje problémy premieta navonok, je zvýšene podozrievavá. V sociálnych situáciách sa môže cítiť v nepohode, chýba jej dostatok sebavedomia, je úzkostná, oporu hľadá v niekom silnejšom. Má zníženú frustračnú toleranciu, preto nedostatočne zvláda problémové situácie. Má tendenciu správať sa takticky a zbavovať sa zodpovednosti. Na jej správaní sa podielajú city a nálady pri zníženej frustračnej tolerancii môže byť náladová, výbušná. Ťažšie zdieľa city s niekým, je opatrná, konzervatívna. U obžalovaného sú intelektové schopnosti v pásme širšieho priemeru, tomu zodpovedajú i pamäťové schopnosti. Osobnosť s posunom k extroverzii s dobrou schopnosťou regulovať svoje emócie. Situačne za určitých okolností môže však byť jeho správanie odbrzdené, výbušné. Motívom k takémuto správaniu môže byť prežívanie vlastnej nedostačivosti, menejcennosti. Emotivita sa v prejavoch môže meniť, možno predpokladať instabilitu nálady. Pri riešení problémov, posudzovaní životných situácií má tendenciu usudzovať subjektivisticky, zvýšená je jeho potreba prezentovať sa v pozitívnom svetle. Úroveň sebapoznania je nižšia, správanie je determinované okolnosťami a obžalovaný môže okolnostiam pripisovať osobný význam. Závažnejšia psychopatológia osobnosti nebola zistená, neprojikovala sa ani zvýšená agresivita. Psychodiagnostika nepreukázala zvýšenú agresivitu obžalovaného. V exponovaných situáciách môže byť odbrzdený, výbušný, náladový. Poškodená má intelektové i pamäťové predpoklady k tomu, aby bola schopná správne vnímať zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Pokiaľ sa týka všeobecnej vierohodnosti poškodenej má intelektové i pamäťové predpoklady, aby bola schopná vo všeobecnosti vierohodne vypovedať. Nemá tendenciu v bežných životných situáciách účelovo skresľovať realitu. K špecifickej vierohodnosti
- v danej konkrétnej veci však objektivitu reprodukovaných obsahov môžu skresľovať okolnosti, ktoré vyplývajú z osobnostných charakteristík poškodenej, tendencia projikovať vinu za konflikt len na obžalovaného, na pôvod konfliktov nenahliada v kontexte interakcie s ním v rámci ich spolužitia, má sklon správať sa takticky, zbavovať sa viny a zodpovednosti. Rolu zohráva znížená frustračná tolerancia poškodenej, znížená schopnosť riešiť konflikty, zvýšená podozrievavosť. Jej správanie je tiež determinované afektívne a náladami, je zvýšene citlivá, afektívne správanie, výbušnosť sa mohli vyskytovať i z jej strany. Ak by sme uvažovali o posttraumatickej stresovej poruche u poškodenej, táto sa môže vzťahovať k prolongovanej konfliktnej situácie v živote rodiny, k dlhodobému stresovému zaťaženiu, z neschopnosti riešiť konflikty, ktoré sa preniesli aj na širšie rodiny, ktoré vzájomne tiež nekomunikujú. Uvedené okolnosti môžu skresľovať náhľad poškodenej na jej životnú situáciu, môžu skresľujúco pôsobiť na spôsobilosť vierohodne vypovedať v danej veci. V danej veci nejde o konfabulatórne spracovávanie súvislostí, ale o účinnosť osobnostných mechanizmov (obranné mechanizmy, celková dynamika osobnosti). Rolu zohráva emočná nezrelosť, nedostatočne vybudovaná
autonómia osobnosti z hľadiska separácie od rodičov. Vzhľadom k osobnostiam probantov samozrejme mohlo dochádzať medzi nimi ku konfliktom, ktoré mohli eskalovať do verbálnych aj fyzických útokov (ani u jedného však nebola zistená zvýšená agresivita). Pokiaľ sa týka maloletej R. Č. má intelektové i pamäťové predpoklady k tomu, aby bola spôsobilá vo všeobecnosti vierohodne vypovedať. Pokiaľ sa týka všeobecnej vierohodnosti maloletej je možné uvažovať nasledovne: dieťa bolo v predškolskom veku, keď sa zhoršilo spolužitie rodičov a dochádzalo ku kumulácii ich vzájomných konfliktov. Vzhľadom k vývinovej úrovni vnímania a myslenia nebolo schopné vytvoriť si samo objektívny náhľad na situáciu. Maloletá R. mala deväť rokov, keď sa rodičia rozviedli a odvtedy je rola otca v rodine minimalizovaná, respektíve v poslednom období sa dieťa s otcom nekontaktuje. Poníma ho ako jednoznačne zlého človeka, vinou ktorého nebývajú vo svojom dome. Identifikuje sa s názorom matky a starej matky. Matke kladie otázky ohľadne otca a matka jej v odpovediach ponúka jej vlastný subjektívny pohľad na neho, s ktorým sa dieťa stotožňuje. Uvedené skresľujúco pôsobí na spôsobilosť maloletej v danej veci vierohodne vypovedať. Tendenciu ku konfabulovaniu, prípadne k nadmernej fantázii u maloletej nebola zistená. Pokiaľ sa týka vzťahu obžalovaného k poškodenej a k deťom, obžalovaný uzavrel manželstvo s poškodenou z lásky, neskôr bol jeho vzťah k nej intoxikovaný neustálymi konfliktmi, vyčítal jej závislosť od rodičov, ňou i nimi sa cítil byť devalvovaný, nedocenený. Zneistila ho skutočnosť, že po nástupe manželky do zamestnania sa táto zmenila, ochladla voči nemu, bol žiarlivý, trápilo ho to, dľa jeho subjektívnych údajov až po rozvode získal informácie, že poškodená má vzťah so svojím nadriadeným (?). V čase znaleckého vyšetrenia sa prejavili u neho negatívne emócie k exmanželke až v zmysle výrazného pohŕdania ňou a celou jej rodinou, nezvládol prítomnosť s ňou v jednej miestnosti, požiadal o možnosť odísť. K deťom má pozitívny vzťah, hoci kontakt s nimi neudržiava, lebo ho odmietajú (najmä maloletá R.), nebráni sa výške výživného, absencia kontaktu s deťmi ho trápi. Všeobecná tendencia ku konfabulácii, pseudológii a klamstvu vyšetrením nebola zistená. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku Mgr. R. č. 7/2010 výber testových metód je dostačujúci, chýbajú však detailnejšie kvantitatívne údaje získané z vyšetrenia týmito testami, čo sťažuje verifikáciu interpretácií, záverov. V posudzovaní osobnosti poškodenej, v popise jej osobnosti sa posudok Mgr. R. a aktuálny posudok v globále zhodujú. Aj Mgr. R.Á. uvádza sklony k dráždivosti, senzitivitu, navyše v aktuálnom znaleckom posudku s časovým odstupom dvoch rokov je v popredí i podozrievavosť, rozdiely sú len v interpretácii týchto vlastností. Aktuálny posudok viac zdôrazňuje interakciu medzi vtedajšími manželmi, partnerský konflikt, ich neschopnosť riešiť problémy, kumuláciu neriešených konfliktov, zásahy rodiny poškodenej do života účastníkov, čo spôsobovalo psychickú záťaž každému z nich a u oboch z nich mohlo vyvolať následky, ktoré sa mohli prejaviť vo forme depresívnej poruchy alebo postraumatickej stresovej poruchy. Z odstupom dvoch rokov sú v popredí majetkové problémy, do ktorých sú vťahované aj deti, konkrétne maloletá R.. Poškodená v tomto smere zaujíma sebapresadzujúci stenický postoj. V posudzovaní osobnosti obžalovaného sú v posudku Mgr. R. uvádzané histrionske črty osobnosti, slabé ovládanie pudového života, nedostatočná racionálna kontrola afektivity. Aktuálne psychologické vyšetrenie nepoukazuje na akcentované histrionske črty osobnosti. V bežných životných situáciách disponuje obžalovaný dobrou reguláciou afektivity, dobrým adaptačným potencionálom, za určitých okolností, napríklad keď bola jeho osobnosť devalvovaná, kedy prežíval pocity menejcennosti, nedostačivosti, mohlo byť jeho správanie odbrzdené, výbušné, mohla sa akcentovane prejaviť cirkularita emotivity, instabilita nálad. Úroveň sebapoznania je nižšia, správanie je determinované okolnosťami a tým môže pripisovať subjektívny význam. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku č. 8/2010 - maloletej R. Č., popis osobnosti maloletej ako nadpriemerne inteligentného, kultivovaného dieťaťa sa zhoduje s aktuálnym vyšetrením. V posudku Mgr. R. nie je však uvedené vekové kontinuum - teda ako bolo dieťa vzhľadom k svojím vývinovým možnostiam schopné v priebehu roky trvajúceho konfliktného spolužitia rodičov vnímať tento konflikt, orientovať sa v ňom, s postojmi ktorých členov rodiny sa indetifikovalo. Aktuálne sa identifikuje s postojmi matky a starej matky a otca úplne odmieta (obranný mechanizmus projektívnej identifikácie). Pokiaľ sa týka znaleckého posudku č. 27/2011 PhDr. K., PhD. posudok bol vypracovaný na žiadosť právneho zástupcu obžalovaného, vyšetrený bol len obžalovaný - jeho pozitívom je, že poukázal na partnerský konflikt, neinterpretoval trestnú vec v kontexte agresor - obeť.
Na základe vykonaných dôkazov uznal súd obžalovaného za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie.
Obžalovaný Q. Č. spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprel. Z trestnej činnosti je však priamo usvedčovaný poškodenou Ing. M. Č. bývalou manželkou, ktorá podrobne a detailne popísala spôsob páchania trestnej činnosti obžalovaným, akým spôsobom sa k nej obžalovaný správal a to v súlade so zisteným skutkovým stavom. V danom prípade sa jedná o trestný čin, ktorý sa odohrával v úzkom rodinnom kruhu medzi manželmi, t.č. už bývalými, teda bez priamych svedkov, preto sú dôležité výpovede nepriamych svedkov poukazujúce na neprirodzené a patologické správanie obžalovaného voči poškodenej. Takými sú výpovede rodičov poškodenej a to A. Z. a Š. Z., ktorí potvrdili, že poškodená k nim prišla po tom ako ju obžalovaný fyzicky napadol. O pravdivosti výpovede poškodenej, čo sa týka fyzického útoku obžalovaného, svedčí i lekársky záznam ošetrujúceho lekára MUDr. K., ktorý poškodená na hlavnom pojednávaní predložila. I maloletá R. Č., dcéra obžalovaného a poškodenej vo výpovedi uviedla, že mamu na schodoch otec šticoval, dal jej facku a keď mama chcela zavolať babke zobral jej mobil a hodil ho o zem. Tiež uviedla, že raz keď bývali rodičia spolu videla mamu ako mala na pravej strane tváre na oku monokel, v kúpeľke si to pudrovala, aby to nebolo vidieť a nad perou mala niečo červené a keď sa jej na to spýtala čo to je, mama jej odpovedala, že kečup. Táto výpoveď maloletej korešponduje s výpoveďou poškodenej týkajúcej sa fyzického napadnutia zo strany obžalovaného. V osobe R. Č. sa v čase činu jednalo o malé dieťa. Aktuálne sa identifikuje s postojmi matky, ako vyplýva zo znaleckého posudku Ústavu foréznej psychológie pri FF UK v Bratislave zo dňa 04.12.2012. Výsluch maloletej R. Č. v predmetnej veci sa uskutočnil pred vyšetrovateľkou, za prítomnosti znalkyne Mgr. R. dňa 25.02.2010, pričom znaleckým dokazovaním nebola jednoznačne preukázaná nevierohodnosť tejto výpovede maloletej svedkyne. Maloletá R. Č. je podľa znaleckých dôkazov nadpriemerne inteligentné, kultivované dieťa a tendencia ku konfabulovaniu prípadne nadmernej fantázii u nej nebola zistená. Je zrejmé, že maloletá vzhľadom k svojim intelektovým a pamäťovým danostiam vedela reálne opísať to, čo videla, čoho bola priamym svedkom a to spôsobom primeraným jej veku. Vierohodnosť výpovede poškodenej je podporená i znaleckým posudkom z odboru elektrotechniky, elektroniky, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný poškodenej a deťom posielal sms správy, z ktorých je zrejmý negatívny vzťah obžalovaného voči poškodenej a svokrovcom, tieto obsahovali i vulgárne slová a posielal ich aj v nočných alebo skorých ranných hodinách. I znalkyňa Mgr. R. uviedla na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný používanie vulgarizmov považoval za normálne, čo jej uviedol pri vyšetrení. Trestná činnosť obžalovaného je nepriamo preukázaná i výpoveďami kolegov poškodenej Z. H., Z. Z. a K. Z., ktorí uviedli, že poškodená bola nekomunikatívna, málo rozprávala, chovala sa ustráchane, bola uplakaná, nechcela s nimi chodiť na obedy a svedkovi K. Z. povedala, že z obžalovaného má strach. Poškodená bola vyšetrená dvomi znalcami v priebehu konania, pričom znaleckým dokazovaním nebolo zistené, že jej výpoveď by bola jednoznačne nedôveryhodná alebo že by vo veci vypovedala skreslene. Poškodená má intelektové i pamäťové predpoklady k tomu, aby bola schopná vo všeobecnosti vierohodne vypovedať. Konanie obžalovaného voči poškodenej zistené dokazovaním sa vymykalo rámcu bežných partnerských nedorozumení. Poškodená bola v zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému a na účely tohto trestného činu podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona ako bývalá manželka aj naďalej je. Poškodená konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie. Zaobchádzanie obžalovaného s poškodenou sa vyznačovalo necitlivosťou, hrubosťou a bezohľadnosťou. Súd má zato, že vykonané dôkazy v predmetnej veci vo svojom súhrne tvoria ucelenú reťaz navzájom sa podporujúcich dôkazov jednoznačne preukazujúcich vinu obžalovaného.
Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný, ani prejednávaný pre priestupok na Obvodom úrade Senica, odbore všeobecnej vnútornej správy. Zo strany zamestnávateľa je hodnotený kladne.
Pri ukladaní trestu súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, poľahčujúca okolnosť bola zistená jedna a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného súd preto obžalovanému uložil výchovný trest na slobode, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní tri roky s tým, že výkon trestu mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola mu ustanovená skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní tri roky. Obžalovanému bola zároveň uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve a tento bude povinný strpieť nad sebou i kontrolu vykonávanú počas skúšobnej doby probačným a mediačným úradníkom. Súd má za to, že uložený trest je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.) príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.). zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.). štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.). poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.). zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods. 1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.