Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-22-2013.pdf
PDF · 70.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej vo veci starostlivosti o maloletého W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov matky H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XX, otca neuvedeného v konaní, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 22.10.2012 č.k. 5P/119/2012-17 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky maloletého dieťaťa, aby nad maloletým W. O., nar. XX.X.XXXX bola nariadená ústavná starostlivosť zamietol a rozhodol, že Slovenská republika Okresný súd Lučenec nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti z dôvodu, že nebolo preukázané, že výchova maloletého W. O. v súčasnosti nie je ohrozená a preto neprichádza do úvahy uloženie výchovného opatrenia.
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že výchovu maloletého dieťaťa nezvláda a preto trvá na tom, aby bol zaradený do ústavu, kde bude zabezpečený odborný dohľad nad jeho výchovou. Maloletý sa zle správa v domácnosti, ako aj na verejnosti a preto sú splnené podmienky na nariadenie výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J. pracovisko V. vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že zatiaľ nie sú splnené podmienky na to, aby nad maloletým bola nariadená ústavná starostlivosť.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu v danej veci zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 od. 2 O.s.p.. Krajský súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
V zmysle ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie, alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Z podaného odvolania matky maloletého dieťaťa nevyplýva, že by uvádzala nejaké nové skutočnosti oproti tým, ktoré uvádzala v návrhu, ktorým žiadala nariadiť nad maloletým W. O. nar. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť. Nariadenie ústavnej výchovy treba považovať za výnimočné opatrenie, ktoré by sa malo použiť až vtedy, ak nebolo už iné východisko a iné výchovné opatrenia na nápravu výchovy maloletého dieťaťa sa neosvedčili.
Predpokladom nariadenia ústavnej starostlivosti je teda to, že výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave.
Ako vyplýva z obsahu spisu v danej veci tomu tak nie je. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v J. vyplýva, že maloletý W. sa matky bojí a má z nej panický strach. Dieťa sa vo vzťahu k pracovníkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny J. však správalo slušne a reagovalo adekvátne jeho veku. Takisto bolo zistené, že v škole sa správa slušne a jeho celkový priemer dosiahnutý v škole je dobrý, pričom taktiež voči spolužiakom sa správa slušne. Pritom je to matka, ktorá nespolupracuje so školou a nezúčastňuje sa rodičovských združení.
Ani zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny J. pracovisko V. zo dňa 27.12.2012 nevyplýva, že by sa správanie maloletého W. zhoršilo. V podstate len potvrdzuje sa to, že maloletý W. je v škole pracovitý, zapája sa do rôznych krúžkov, rešpektuje pokyny pedagogických pracovníkov, ako je vedenia školy a voči spolužiakom sa správa slušne. Prešetrovali si správanie maloletého aj v spolupráci s Obecným úradom v G., kde bolo zistené, že na maloletého neboli podané žiadne sťažnosti a jeho správanie v obci je slušné.
Pokiaľ za daných okolností okresný súd vyvodil záver, že v danom prípade nie sú splnené podmienky u maloletého W. na nariadenie ústavnej starostlivosti tak tento záver súdu prvého stupňa považuje aj krajský súd za správny. Odvolanie matky nepovažoval krajský súd za dôvodné a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.