Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-219-2012.pdf
PDF · 71.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/219/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľky: W. L., B.. XX.XX.XXXX, X. W., O. X, proti odporcovi v 1. rade: X. L., B.. XX.X.XXXX, X. H. XX, W., odporkyni v 2. rade: X. L., B.. X.X.XXXX, X. H. XX, W., v konaní o určenie výživného takto
rozhodol:
Odporca v 1. rade je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 20,-EUR, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa v 2. rade je povinná prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 20,-EUR, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom došlým súdu dňa 7.12.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať jej na výživu a štúdium mesačne sumou 20 EUR vždy do 15 dňa v mesiaci.
Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.1.2013 uviedli že súhlasia s navrhovanou výškou výživného a zároveň súhlasili s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka, odporcovia v 1. a 2. rade súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.3.2013.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka v návrhu uviedla že je študentkou 1. ročníka L. D.. Nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, t.j. odporcami v 1. a 2. rade ale u starých rodičov. Nakoľko nemá žiadne príjmy a náklady na štúdium a cestovné do školy sa zvyšujú žiada aby boli rodičia, t.j. odporca v 1. a 2. rade zaviazaní prispievať jej každý sumou 20 EUR mesačne.
Podľa ust. § 62 ods. 1 z.č.36/2005 Z.z. o rodine (ďalej v texte len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj na skutočnosť že odporcovia v 1. a 2. rade súhlasili s navrhovanou výškou výživného súd rozhodol tak, že každého z nich zavial prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20 EUR mesačne.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 O.s.p. , s prihliadnutím na ust. § 4 ods. 1 písm. g .) z. č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého je konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí oslobodené od súdneho poplatku, účastníkom teda žiadne trovy nevznikli, preto vyslovil, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.)