Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/46/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej vo veci starostlivosti o pôvodne maloletých : 1/ K. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., O. XX a 2/ P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., O. XX, oboch zastúpených matkou, deti rodičov : G. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., O. XX a B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., J. X, zastúpeného JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Trnava, T. Tekela 23, o zvýšenie výživných pôvodne maloletých detí, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20. apríla 2012 č. k. - 282, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že súd zvyšuje výživné otca na K. zo 49,79 eur mesačne na 90 eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2008 do 9.12.2008 a z n i ž u j e výživné z 90 eur mesačne na 26 eur mesačne s účinnosťou od 10.12.2008 do 16.3.2010 a z v y š u j e výživné otca na K. z 26 eur mesačne na 90 eur mesačne s účinnosťou od 17.3.2010 do 31.8.2012, ktoré je splatné k rukám K. do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlh zročného výživného za obdobie od 10.9.2008 do 31.8.2012 na výživnom K. vo výške 461,05 eur p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 25 eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Súd z v y š u j e výživné otca na P. z 36,51 eur mesačne na 80 eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2008 do 9.12.2008, z n i ž u j e výživné otca na P. z 80 eur mesačne na 26 eur mesačne s účinnosťou od 10.12.2008 do 16.3.2010 a z v y š u j e výživné na P. z 26 eur mesačne na 80 eur mesačne s účinnosťou od 17.3.2010 naďalej, ktoré je splatné k rukám P. do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlh zročného výživného za obdobie od 10.9.2008 do 11.3.2013 vo výške 1 513,22 eur p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 45 eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany z 20.3.2002 č. k. - 99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 11.9.2002 č. k. - 158.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné otca na K. zo 49,79 eur mesačne na 90 eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2008 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám K. a zročné výživné na K. od 10.9.2008 do 30.4.2012 vo výške 1 716,97 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 47 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súčasne zvýšil výživné otca na maloletého P. z 36,51 eur mesačne na 80 eur mesačne s účinnosťou od 10.9.2008 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné od 10.9.2008 do 30.4.2012 vo výške 1 857,02 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 51 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil, že uvedeným rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Piešťany z 20.3.2002 č. k. - 99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 11.11.2002 č. k. - 158 v časti výživného otca. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , a o rodine a tým, že prišlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, u pôvodne maloletých uplynutím času od predchádzajúcej úpravy aj k zvýšeniu životných nákladov. Vychádzal pritom z toho, že v čase predchádzajúcej úpravy obe pôvodne maloleté deti navštevovali prvý stupeň základnej školy, matka dosahovala čistý mesačný príjem 271,69 eur a poberala prídavky na deti 55,10 eur, a otec dosahoval čistý mesačný príjem 321,58 eur. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali. Maloletá K. mala zvýšené výdavky so zdravotným stavom a obe maloleté deti aj s mimoškolskými aktivitami. V súčasnosti K., ktorá je v maturitnom ročníku strednej školy, má zvýšené výdavky so štúdiom a vodičským kurzom a maloletý P. má zvýšené výdavky so štúdiom na strednej škole v Nitre (cestovné, internát, stravné a školské pomôcky) a pobytom v USA od augusta 2012. Matka bola od 26.9.2011 do 31.1.2012 nezamestnaná s dávkou v nezamestnanosti vo výške 1 408,90 eur a od 1.2.2012 vykonáva živnosť. Otec v súčasnosti nemá stály príjem, resp. pracovný pomer. Ostatný krát bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2004 do 11.5.2004, od začatia súdneho konania nebol zamestnaný ani evidovaný uchádzačom o zamestnanie a neboli mu vyplatené žiadne sociálne dávky. Od 14.12.2008 do 16.3.2010 bol vo výkone väzby. Zohľadnil dôvod nezamestnanosti otca, plynúci z jeho výpovede, ktorý dôvodom svojej nezamestnanosti uviedol trestné konania proti nemu vedené, z ktorého dôvodu nemá význam hľadať zamestnanie. Vzal do úvahy jeho príjem vo výške 300 eur mesačne dosahovaný prácou u brata a spolužitie s priateľkou, ktorá je na materskej dovolenke, a spoločné podieľanie sa na nákladoch spoločnej domácnosti. Berúc do úvahy, že otec objektívne je schopný dosiahnuť vyšší príjem, zvýšil výživné od podania návrhu na začatie konania. Dlh zročných výživných určil rozdielom výživného podľa predchádzajúcej úpravy a spätne zvýšeného výživného a vynásobil počtom mesiacov rozhodného obdobia od podania návrhu do rozhodnutia súdu. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“), nakoľko konanie v danej veci mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec pôvodne maloletých, ktorý ho navrhol v zmysle zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že bol vyše roka vo výkone väzby, za ktoré obdobie mu určil zvýšené výživné v rovnakej výške. Uviedol, že počas výkonu väzby nemal možnosť plniť vyživovaciu povinnosť a nemal možnosť zamestnať sa. V trestnej veci bol oslobodený, preto vzhľadom k ústavnému princípu prezumpcie neviny, možno dospieť k záveru, že väzbu nezavinil. Namietal tiež výšku zvýšeného výživného bez uvedenia dôvodu.

Matka pôvodne maloletých vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázala na skutočnosť, že otec detí je zdravý bez obmedzenia a s veľkou možnosťou pracovných príležitostí. Uviedla, že deti aj počas výkonu väzby otca mali zvýšené výdavky, ktoré bolo nutné zabezpečiť bezodkladne.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Uviedol, že súd prvého stupňa správne právne posúdil zistený skutkový stav vo veci.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobu - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetmi konania sú zvýšenia výživných pôvodne maloletých detí.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( ). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením ( ).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu

- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Ustanoveniu korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20.3.2002 č. k. - 99, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 11.9.2002 č. k. - 158, ktorým boli zvýšené výživné na maloleté deti, na K. z 900 Sk mesačne na 1 500 Sk mesačne = 49,79 eur od 22.6.2001 a na P. z 800 Sk mesačne na 1 100 Sk mesačne = 36,51 eur od 22.6.2001. Matka pôvodne maloletých detí dosahovala príjem 271,70 eur a poberala prídavky na deti vo výške 66,10 eur a otec pôvodne maloletých detí dosahoval príjem 321,58 eur. K. mala zvýšené výdavky so zdravotným stavom a obe maloleté deti tiež s mimoškolskými aktivitami.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacích povinností - 22.6.2001, do počiatku navrhovaných zmien výživných zvýšením, do 10.9.2008, uplynulo sedem rokov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživných by mohli odôvodniť len zmeny závažného charakteru, majúce navyše ráz trvalosti, o ktoré prípady ide aj v danej veci, nakoľko ukončenie stredoškolského štúdia K. a počiatok stredoškolského štúdia P. súdna prax všeobecne považuje podstatnými zmenami okolností spojenými so zvýšením odôvodnených potrieb dieťaťa s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj súvisiacich nákladov.

Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 22.6.2001) sa zvýšil čistý mesačný príjem z 271,70 eur na 578,24 eur v roku 2008, na 619,45 eur v roku 2009, na 538,07 eur v roku 2010 a na 322,62 eur v roku 2011, kedy poberala v určitom období aj dávku v nezamestnanosti 338,45 eur. Matka vynakladá výdavky na bývanie 293 eur. Otcovi sa príjem rovnako zvýšil oproti predchádzajúcej úprave z 321,58 eur na 628,29 eur v roku 2009, na 654 eur v roku 2010 a na 735 eur v roku 2011, pričom odvolací súd vychádzal z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o priemernej mesačnej mzde zamestnanca hospodárstva SR v Trnavskom kraji. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vyhodnotil konanie otca maloletých detí, ktorý neprejavil žiadnu iniciatívu za účelom nájdenia si výhodnejšieho zamestnania, v ktorom by dosahoval vyšší príjem než 300 eur (brat), vzdaním sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku. Odvolací súd vychádzal u otca z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva, ktorú

by otec mohol dosahovať v pracovnom procese, z dôvodu, že otec je zdravý muž a neuviedol žiadne objektívne dôvody brániace mu zamestnať sa. Navyše záveru o dostatočnom príjme otca na platenie aj výživných obom pôvodne maloletým deťom nasvedčuje skutočnosť, že na svoje ďalšie maloleté deti : U. Y., nar. XX.X.XXXX a A. F., nar. XX.X.XXXX prispieva dobrovoľne mesačným výživným vo výške 100 eur na každé z nich a tiež skutočnosť, že nie je odkázaným výživou na štátne sociálne dávky. Odvolací súd okrem zohľadnenia prírastku otcovi ďalších dvoch vyživovacích povinností vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec pôvodne maloletých detí bol od 10.12.2008 do 16.3.2010 vo výkone väzby, v konaní o trestnej veci, v ktorom bol napokon oslobodený. Keďže v období výkonu väzby nie vlastnou vinou bol bez príjmu, odvolací súd vychádzal na rozdiel od súdu prvého stupňa z ustanovenia § 62 ods. 3, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( ) a určil otcovi vyživovaciu povinnosť na K. vo výške 26 eur mesačne a na P. výškou 26 eur mesačne. Zohľadnil aj otcove výdavky na bývanie vo výške 260 eur mesačne, na ktorých sa podieľa aj jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Dlh zročného výživného na K. určil odvolací súd za rozhodné obdobie od 10.9.2008 do 31.8.2012, keďže plnoletá K. výživné žiadala len do 31.8.2012, rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného otcom skutočne plateného. Otec mal za rozhodné obdobia od 10.9.2008 do 9.12.2008 a od 17.3.2010 do 31.8.2012 zaplatiť na výživnom K. 90 eur mesačne ale platil 49,79 eur podľa predchádzajúcej úpravy, rozdiel 40,21 eur mesačne. V roku 2008 mal preto dlh vo výške 120,24 eur, za 21 dní septembra 2008 (40,21 eur : 30 dní x 21 dní) 28,15 eur, za október a november (2 mesiace x 40,21) 80,42 eur a za 9 dní decembra (40,21 eur : 31 dní x 9 dní) 11,67 eur. V roku 2010 mal dlh od 16.3.2010 do 31.12.2010 vo výške 381,35 eur. Za 15 dní mesiaca marec (40,21 eur : 31 dní x 15 dní) 19,46 eur, a za 9 mesiacov po 40,21 eur = 361,89 eur. V roku 2011 mal za 12 mesiacov po 40,21 eur dlh 482,52 eur a v roku 2012 za 8 mesiacov po 40,21 eur dlh 321,68 eur. Za obdobie od 10.12.2008 do 16.3.2010 platil naviac o 23,79 eur, nakoľko platil podľa predchádzajúcej úpravy 49,79 eur a výživné bolo za uvedené obdobie určené výškou 26 eur. V roku 2008 za 22 dní decembra zaplatil naviac (23,79 eur : 31 dní x 22 dní) 16,88 eur, v roku 2009 za 12 mesiacov po 23,79 eur, zaplatil naviac 285,48 eur a v roku 2010 za dva mesiace zaplatil (2 mesiace po 23,79 eur) 47,58 eur a za 16 dní marca (23,79 eur : 31 dní x 16 dní) 12,28 eur, spolu naviac zaplatil 362,22 eur. Spolu nezaplatil 823,27 eur a naviac zaplatil 362,22 eur, t. j. dlh zročného výživného za obdobie od 10.9.2008 do 31.12.2012 je ich rozdiel 461,05 eur.

Dlh zročného výživného na P. určil odvolací súd za rozhodné obdobie od 10.9.2008 do 11.3.2013, rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného otcom skutočne plateného. Otec mal za rozhodné obdobia od 10.9.2008 do 9.12.2008 a od 17.3.2010 do 11.3.2012 zaplatiť na výživnom P. 80 eur mesačne ale platil 36,51 eur podľa predchádzajúcej úpravy, rozdiel 43,49 eur mesačne. V roku 2008 mal preto dlh vo výške 130,05 eur, za 21 dní septembra 2008 (43,49 eur : 30 dní x 21 dní) 30,44 eur, za október a november (2 mesiace x 43,49) 86,98 eur a za 9 dní decembra (43,49 eur : 31 dní x 9 dní) 12,63 eur. V roku 2010 mal dlh od 16.3.2010 do 31.12.2010 vo výške 412,45 eur. Za 15 dní mesiaca marec (43,49 eur : 31 dní x 15 dní) 21,04 eur, a za 9 mesiacov po 43,49 eur = 391,41 eur. V roku 2011 a 2012 mal za 24 mesiacov po 43,49 eur dlh 1 043,76 eur. V roku 2013 za 2 mesiace po 43,49 eur mal dlh 86,98 eur. Za obdobie od 10.12.2008 do 16.3.2010 platil naviac o 10,51 eur, nakoľko platil podľa predchádzajúcej úpravy 36,51 eur a výživné bolo za uvedené obdobie určené výškou 26 eur. V roku 2008 za 22 dní decembra zaplatil naviac (10,51 eur : 31 dní x 22 dní) 7,46 eur, v roku 2009 za 12 mesiacov po 10,51 eur, zaplatil naviac 126,12 eur a v roku 2010 za dva mesiace zaplatil (2 mesiace po 10,51 eur) 21,02 eur a za 16 dní marca (10,51 eur : 31 dní x 16 dní) 5,42 eur, spolu naviac zaplatil 160,02 eur. Spolu nezaplatil 1 673,24 eur a naviac zaplatil 160,02 eur, t. j. dlh zročného výživného za obdobie od 10.9.2008 do 11.3.2013 je ich rozdiel 1 513,22 eur.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Ustanovenie § 160 obsahuje pravidlá pre počítanie príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle , podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, ku ktorým v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia patria aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného (predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.

Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného na K. a platením výživného otcom od 10.9.2008 do 31.8.2012 rozhodného obdobia podľa predchádzajúceho rozhodnutia, povolil odvolací súd otcovi za súhlasu oprávnenej K. zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 25 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle a , podľa ktorého môže K., v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi vzhľadom na výšku dlhu 461,05 eur, správanie sa otca, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia.

Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného na P. a platením výživného otcom od 10.9.2008 do 11.3.2013 rozhodného obdobia podľa predchádzajúceho rozhodnutia, povolil odvolací súd otcovi za súhlasu oprávneného P. zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 45 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle a , podľa ktorého môže P., v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi vzhľadom na výšku dlhu 1 513,22 eur, správanie sa otca, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle vo výrokoch o zvýšeniach výživných pôvodne maloletých detí zmenil vzhľadom k zohľadneniu obdobia, v ktorom bol otec vo výkone väzby z dôvodov, ktoré nezavinil tak, že za obdobie od 10.12.2008 do 16.3.2010 výživné otcovi znížil na minimálne výšky po 26 eur mesačne a vo výrokoch o dlhoch zvýšených výživných zmenil vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa, o ktorých vyslovil v súlade s ustanovením , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie v danej veci v súlade s ustanovením mohlo začať aj bez návrhu.

Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.