Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/201/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 359 44 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o, Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporcovi: G. Š., R. A. XX, R., zast. N. H., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 1,32 eur, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 26.7.2006, ktorý postúpil vec dňa 22.10.2012 tunajšiemu súdu podľa až 87 domáhal rozhodnutia, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 1,32 eur (40,- Sk) istiny, pričom návrh odôvodnil skutočnosťou, že na neho bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči odporcovi z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za marec 2004.

Z dôvodu, že pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, uznesením č.k. -42 zo dňa 14.01.2013 mu v zmysle mu bola ustanovená opatrovníčka pre konanie, ktorá sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu nevyjadrila.

Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov v zmysle , ktorí sa na pojednávanie nedostavili a neúčasť riadne neospravedlnili, oboznámil sa s listinnými dokladmi: výzvami Slovenského rozhlasu zo dňa 20. 10. 2005, potvrdením Slovenského rozhlasu o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi - odporcovi a zároveň, že došlo k výzve na úhradu nedoplatkov prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., Protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom o postúpení pohľadávok k realizačnej zmluve zo dňa 20. 10. 2005, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 bola Slovenským rozhlasom, Mýtna č. 1, Bratislava, IČO: 00167355 postúpená na navrhovateľa okrem iných i pohľadávka voči odporcovi, Postúpenie predmetnej pohľadávky mal Slovenský rozhlas oznámiť odporcovi výzvou zo dňa 20.10.2005 na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov vo výške 160 Sk, pričom od relevantného Oznámenia postupcu dlžníkovi postúpenie pohľadávky odvodzuje navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu.

Predmetom nároku navrhovateľa je zaplatenie koncesionárskych poplatkov za marec 2004.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa o koncesionárskych poplatkoch, platiteľom poplatku je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas .

Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku / § 3 ods. 3,6 / vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa účastníci sú povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ odvodzuje svoje právo voči odporcovi na úhradu nedoplatku za koncesionárske poplatky od okolnosti, že so Slovenským rozhlasom uzavrel Zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky, pričom postúpenie pohľadávky voči odporcovi preukazuje postupca písomným prehlásením / oznámením / o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ v tomto spore preukazuje svoju aktívnu legitimáciu : a/ dokladmi potvrdzujúcimi, že postupca písomne oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, a to prehlásením povereného štatutára Slovenského rozhlasu b/ Zmluvou o postúpení pohľadávky.

V zmysle cit. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je Slovenský rozhlas, teda súd má za to, že pohľadávka z koncesionárskych poplatkov je pohľadávkou vzniknutou z verejného práva. Slovenský rozhlas zo zákona vykonáva správu týchto verejných pohľadávok a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je preto v rozpore so zákonom, lebo zákon taký postup neumožňuje.

Pri vyhodnocovaní predbežnej otázky platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 zo Slovenského rozhlasu na navrhovateľa, túto zmluvu súd teda vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, keďže predmet sporu nie je a ani nebol vlastným majetkom Slovenského rozhlasu ako právnickej osoby, ale v zmysle o koncesionárskych poplatkoch, je koncesionársky poplatok súčasťou verejných finančných prostriedkov a v rozhodnej dobe vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, vrátane ich nedoplatkov patrilo výlučne Slovenskému rozhlasu ako vyberateľovi poplatku. Preto navrhovateľ nie je subjektom oprávneným konať vo veci koncesionárskych poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami návrh navrhovateľa zamietol v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa vo veci a vzhľadom na vyššie uvedené právne a skutkové dôvody súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , odporca mal vo veci plný úspech, náhrada trov konania mu v konaní nevznikla, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský

súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.