Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-41-2011.pdf
PDF · 98.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: L. A., nar. X.X.XXXX, bytom P. X, XXX XX O., zastúpenej spoločnosťou Ulianko & Holčík, s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517 proti žalovanému: Obvodný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti spoločnosti: MBL TRANS, s.r.o., Spartakovská 6842/34, Trnava, IČO: 36 242 284, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00675/Ho zo dňa 23.9.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ- OSP-2011/00675/Ho zo dňa 23. septembra 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 751,22 € do troch dní po právoplatnosti rozsudku na účet zastupujúcej spoločnosti Ulianko & Holčík, s.r.o., vedený v Y. U. K., a.s., pobočka J., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX.
Účastníkovi konania spoločnosti MBL TRANS, spol. s r.o. sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 6.12.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Obce Moravany nad Váhom č. SUMO 004/2011/R zo dňa 26.4.2011 o dodatočnom povolení stavby: „Servisné stredisko UNIMOG“ v obci Moravany nad Váhom, Kostelecká ulica, na pozemkoch parc. č. 1669/69, 1669/72 v k.ú. M. G. Z.. Rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov jeho nesprávnosti a nezákonnosti. Poukázala na to, že spoločnosť MBL TRANS, spol. s r.o. (ďalej len stavebník) začala realizovať stavbu bez riadneho stavebného povolenia, pričom stavebné konanie malo byť s poukazom na ust. § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona zastavené. V tejto súvislosti poukázala na nezákonný postup stavebného úradu, keď tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa touto jej výhradou nezaoberali, a preto sú ich rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné. Za porušenie práva na spravodlivé konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia, čo je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a teda je porušením práva na spravodlivé konanie. Ďalej namietala, že stavba, ktorá bola dodatočne povolená je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce Moravany nad Váhom. Uviedla, že základná charakteristika funkčného využitia územia plochy C je bývanie v rodinných domoch. Ďalej tvrdila, že celá zmýšľaná stavba v súvislosti s jej činnosťou sa dá zaradiť do „výrobných služieb“, ktoré sú v rámci schválených záväzných regulatív územnoplánovacej dokumentácie neprípustným funkčným využitím dotknutého územia. Uvedená stavba aj svojou konštrukciou a výškou odporuje základnému prípustnému využitiu územia plochy C.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa územného plánu obce Moravany nad Váhom má predmetná plocha C5 funkciu polyfunkčnú, čo vyplýva aj z uznesenia obce č. 146/2008 zo dňa 26.8.2008, ktorým bol schválený územný plán na základe obstarávateľom vyhodnotených pripomienok. Podľa regulatívov je plocha C charakterizovaná ako nová zástavba samostatne stojacimi rodinnými domami, s funkciou prípustnou v obmedzenom rozsahu - zariadenia drobných prevádzok výroby a služieb. V tejto súvislosti poukázal na projektovú dokumentáciu vypracovanú autorizovaným stavebným inžinierom Ing. O.F., pričom navrhovaná zmena stavby bola projektovaná v zmysle požiarno- bezpečnostných, hygienických predpisov, príslušných STN a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, pričom aj umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktoré neohrozuje a neznehodnotí susedné stavby ani pozemky. Ďalej mal za to, že v danom prípade sú dodržané požiadavky na denné osvetlenie budov (STN 730580 - 1,2) a preslnenie (STN 734301), pričom vzhľadom k výške, polohe a orientácii k svetovým stranám dodatočne povoľovanej stavby vo vzťahu k okolitým stavbám nie je potrebné, aby stavebný úrad vyzval stavebníka na doloženie svetlotechnického posudku na zistenie, či jej dodatočným povolením budú zachované požiadavky na denné osvetlenie a oslnenie susedných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby „Servisné stredisko UNIMOG“ nebol preukázaný rozpor s verejnými záujmami žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uznesením zo dňa 28.5.2012 bol za účastníka konania pribratý stavebník spoločnosť MBL TRANS, s.r.o., Spartakovská 6842/34, Trnava.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe. Uviedol, že dodatočné povolenie stavby „Servisné stredisko UNIMOG“ bolo vydané v rozpore so zákonom ako aj územným plánom obce. V tejto súvislosti tvrdil, že servisné stredisko sa vybudovalo, resp. realizovalo v bytovej výstavbe a naviac ako tzv. „čierna stavba“, pričom stavebné konanie malo byť podľa § 88 ods. 7 a § 60 ods. 2 stavebného zákona zastavené. Ďalej namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa nezaoberal námietkami žalobkyne, rozhodnutia správnych orgánov sú v tomto smere neodôvodnené a tým nepreskúmateľné.
Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdila, že v danom prípade sa jednalo o „čiernu stavbu“, avšak zákon umožňuje tzv. dodatočné povolenie stavby a to v prípade, ak to nie je v rozpore s verejnými záujmami. Rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného považovala za dostatočným spôsobom odôvodnené.
Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie a konanie predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti OSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie vydané ako výsledok administratívneho konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „Servisné stredisko UNIMOG“ v obci Moravany nad Váhom.
Prvostupňovým rozhodnutím č. SUMO 004/2011/R zo dňa 26.04.2011 obec Moravany nad Váhom ako prvostupňový stavebný úrad vydalo podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona a ustanovenia § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej stavby. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že stavba bola uskutočnená bez stavebného povolenia, a preto aj stavebný úrad výzvou zo dňa 23.02.2011 s okamžitou platnosťou zastavil uskutočňovanie stavebných prác, pričom po neuposlúchnutí tejto výzvy zastavil práce rozhodnutím č. SUMO 004/2011/R dňa 15.03.2011 a stavebníkovi bola aj uložená pokuta. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad zistil, že dodatočným povolením stavby nebude ohrozené zdravie a životy osôb, ani záujmy spoločnosti a záujmy účastníkov konania nebudú nadmieru obmedzované, rozhodol o dodatočnom povolení predmetnej stavby. V súvislosti s námietkami jednotlivých účastníkov konania zistil súlad navrhovanej činnosti na ploche parc. č. 1669/69 s polyfunkčnou funkciou a územným plánom obce Moravany nad Váhom, pričom konštatoval, že námietky žalobkyne a Ing. O. M. sú nedôvodné, avšak bez nejakého bližšieho zdôvodnenia rozhodnutia v tejto časti.
Žalovaný rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00675/Ho zo dňa 23.09.2011 odvolanie tak Ing. O. M., ako aj žalobkyne zamietol a rozhodnutie Stavebného úradu obce Moravany nad Váhom potvrdil. V rozhodnutí opísal priebeh správneho konania, odvolacie dôvody jednotlivých účastníkov konania, pričom konštatoval, že podľa územného plánu obce Moravany nad Váhom má plocha C5 funkciu polyfunkčnú. Konštatoval, že podľa regulatívov je plocha C charakterizovaná ako nová zástavba samostatne stojacimi rodinnými domami, s funkciou prípustnou v obmedzenom rozsahu - zariadenia drobných prevádzok výroby a služieb. Mal za to, že prvostupňový správny orgán - stavebný úrad sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami odvolateľov a určil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby, v zmysle ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého v stavebnom povolení určil stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal na projektovú dokumentáciu vypracovanú autorizovaným stavebným inžinierom Ing. O.F., pričom navrhovaná zmena stavby bola projektovaná v zmysle požiarno-bezpečnostných, hygienických predpisov, príslušných STN a všeobecných, technických požiadaviek na výstavbu, pričom aj umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktoré neohrozuje a neznehodnotí susedné stavby ani pozemky. Ďalej konštatoval, že v danom prípade sú dodržané požiadavky na denné osvetlenie budov a preslnenie, pričom vzhľadom k výške, polohe a orientácii k svetovým stranám dodatočne povoľovanej stavby vo vzťahu k okolitým stavbám nie je potrebné, aby stavebný úrad vyzval stavebníka na doloženie svetlotechnického posudku na zistenie, či jej dodatočným povolením budú zachované požiadavky na denné osvetlenie a oslnenie susedných nehnuteľností.
Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ č. 50/1976 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Podľa ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa ust. § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Podľa ust. § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 - 66.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný limitmi § 250h ods. 1 OSP dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právo na vydanie kompletného rozhodnutia je jedným zo základných práv účastníka administratívneho konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá ho dostane k dispozícii, si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia, po opísaní podstaty veci, má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia.
Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje ustanovenie § 88a stavebného zákona, pričom účelom tohto konania je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné, vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie predmetnej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver je však podľa názoru súdu predčasný, nakoľko v preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne, ktorá v priebehu celého stavebného konania namietala nelegálnosť predmetnej stavby, pričom bolo povinnosťou správnych orgánov zaujať v rozhodnutiach stanovisko s náležitou argumentáciou a odôvodnením, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 88a stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. V tomto smere sú námietky žalobkyne relevantné, nakoľko správne orgány sa v podstate žiadnym spôsobom nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Krajský súd dospel k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom nezaoberal s námietkami žalobkyne, a to najmä v súvislosti, či ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových, pričom nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané.
Vychádzajúc so stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci.
Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tento nedostatok nemôže odstrániť ani krajský súd a ani Najvyšší súd SR svojim rozsudkom, ale takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušené a vrátené správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
Súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že pokiaľ ide o žalobkyňou predložený znalecký posudok č. 7/2013 vypracovaný znalcom Ing. O. M. dňa 08.03.2013, tak na tento súd nemohol v rámci preskúmavacieho konania prihliadať, pretože v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k OSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania na základe predloženého vyčíslenia a špecifikácie pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66 € a náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 685,22 € uplatnené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., keď hodnota jedného úkonu predstavovala 123,50 €, a to za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 12.03.2013) vo výške 370,50 €, k tomu paušálna náhrada 2x 7,41 € a 1x 7,81 € = 22,63 €, čo s 20 % DPH celkom predstavuje 471,75 €. Ďalšie trovy konania pozostávali z náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 12.03.2013, 1x 6 1/2 hodín pri sadzbe 1/60 výpočtového základu, t.j. 13,01 €, spolu 78,06 € + 20 % DPH = 93,67 €, ďalej cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 12.03.2013 Zvolen - Trnava a späť vo výške 119,80 € (99,84 € + 20 % DPH). Celkom teda trovy právneho zastúpenia predstavovali 685,22 € (k jednotlivým úkonom právnej služby, k hotovým výdavkom a k náhrade straty času bola v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty pripočítaná 20 % sadzba DPH), čo spolu so zaplateným súdnym poplatkom za podanú žalobu vo výške 66 € predstavovalo 751,22 €.
Pribratému účastníkovi spoločnosti MBL TRANS s.r.o., súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania, v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli, keď nariadeného pojednávania sa konateľ tejto spoločnosti nezúčastnil, pričom ospravedlnenie z neúčasti bolo senátu tunajšieho súdu predložené až v čase pred vyhlásením rozsudku v predmetnej veci, pričom súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.