Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22P-14-2013.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
V. Y., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov matky O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X.. S. XXX a otca H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č. XXX, maloletá bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú V. Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne 120 eur počnúc dňom 11.01.2013 splatných vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za obdobie od 11.01.2013 do 28.02.2013 v celkovej výške 142,58 eur je otec o p r á v n e n ý splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. 6C/262/2005 zo dňa 20.03.2006 vo výrokovej časti o výške vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2013 sa matka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. V. Y., nar. XX.XX.XXXX na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že každý rok sa zvyšujú náklady na život a suma 70 eur je pre XX ročné dievča nepostačujúca.
Súd vykonal pojednávanie vo veci dňa 11.03.2013. Na pojednávaní matka zotrvala na svojom návrhu a prezentovala náklady, ktoré jej vznikajú na maloleté dieťa.
Otec na pojednávaní upozornil, že pri rozvode rodičov zanechal manželke a dcére dom, dobrovoľne platí dvojnásobné výživné 70 eur mesačne, pričom súd mu pri rozvode určil 1.000 Sk (33,19 eur) takže sa rodičia vtedy dohodli že tým sú vyrovnaní. Uviedol, že nikdy dcéru neodmietol pokiaľ ho prišla požiadať o pomoc, napr. na výlet do školy, na telefón a pod. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka ospravedlnila neúčasť na pojednávaní plnením iných pracovných povinností a uviedla že odporúča, aby súd matke vyhovel v plnom rozsahu vzhľadom k veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s postojom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa daňovým priznaním otca za rok 2012, oboznámením sa s výškou príjmu matky, oboznámením sa s výškou mesačných nákladov na maloletú, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Martin č. 6C/262/2005 a 11C/29/2006 ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú spolu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 6C/262/2005 zo dňa 20.03.2006. Rodičia pri rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať výživným na jej potreby vo výške 1.000,- Sk (33,19eur) mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem matky v roku bol 2.500 Sk,- (82,98 eur) eur mesačne, otec bol v čase rozvodu živnostník s príjmom 10.000,-Sk (331,94 eur). Otec matke dobrovoľne platil výživné na maloletú vo výške 70 eur mesačne, okrem mesiacov január a február 2013, kedy platil 35 eur.
Maloletá je žiačkou W. stupňa základnej školy. Žije v dome ktorý je doposiaľ vo vlastníctve otca a matky spolu s matkou. Mesačné náklady na zabezpečenie potrieb maloletej sú: plyn a elektrina sa platí 81 eur mesačne, teda 40,50 eur na osobu, voda 31,24 eur ročne, teda 1,39 eur na osobu mesačne, dopad a daň domová je 27,65 eur ročne, teda 1,15 eur na osobu mesačne, ZRPŠ dcére sa platilo 10 eur na začiatku školského roka, teda 0,83 eur mesačne, strava v škole cca 20 eur mesačne podľa počtu dní v mesiaci, dcéra chodí na dva krúžky - hudobný a výtvarný, spolu sa platí 29,65 eur za po roka, to znamená 4,94 eur mesačne. Strava doma 100 - 120 eur mesačne. Matka dcére platí dve poistky, spolu v celkovej výške 33 eur mesačne, telefón dcére je 14,68 eur mesačne, internet 12,98 eur na dom, teda 6,49 eur na osobu, televízia 11,76 eur mesačne, teda 5,88 eur na osobu, drevo sa zakupuje v výške 1.420 eur na rok, teda 118,33 eur mesačne, teda 59,17 eur na mesiac na osobu. Matka je zamestnaná v Materskej škole obce C., podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem matky za rok 2012 je 443,24 eur mesačne. Matka poberá prídavky na deti v súčasnej dobe je to 23,10 eur mesačne. Matke vznikajú náklady na splácanie úverov - hypotekárny úver 38 eur, A. úver 16,90 eur a A. N. úver 40 eur. Ďalej náklady na stravu v práci 20 eur, vlastná životná poistka 26 eur, cestovné 45 eur.
Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, na bývanie prispieva 100 eur mesačne, na strave sa podieľa cca 50 eur mesačne, oblečenie a hygiena cca 15 eur mesačne, internet a telefón 50 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2012 mal celkové príjmy 2.634 eur a výdavky 1.721eur. Podľa vlastného vyjadrenia jeho čistý príjem závisí od mesiaca, niekedy je to 350 eur, inokedy 400 eur až 500 eur. Na potrebách maloletej sa doposiaľ s výnimkou mesiacov január - február 2013 podieľal dobrovoľne platbou 70 eur mesačne, prispieval jej aj nad rámec výživného, pokiaľ ho požiadala o pomoc.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania má súd za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca pri rozvode rodičov prišlo ku zmene pomerov účastníkov. Zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré fyzicky vyspelo a navštevuje W. stupeň základnej školy. Na strane rodičov prišlo k vzrastu príjmov. V dôsledku týchto skutočností má súd za to, že zmena pomerov na strane účastníkov odôvodňuje potrebu rozhodnúť o návrhu matky a že sú tým naplnené predpoklady pre rozhodovanie o zmene právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 6C 262/2005 zo dňa 20.03.2006, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej vo výške 33,19 eur mesačne.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletej, výšku príjmov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné možnosti otca.
Súd má za to, že náklady uplatnené matkou vzhľadom na svoju štruktúru a výšku zodpovedajú veku dieťaťa, skutočnosti, že navštevuje W. stupeň základnej školy a že sa primerane svojim schopnostiam venuje aj mimoškolskej záujmovej činnosti. Za náklad, ktorý nie je vynakladaný na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa však patrí kapitálové poistenie na dožitie s pripoistením vo výške 20,60 eur mesačne, tento náklad je prejavom dobrovoľného rozhodnutia matky na ktorom otec nie je povinný sa podieľať.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj k tomu, že o dieťa sa osobne stará matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa finančnou sumou. V tejto súvislosti zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške, osobitne vzhľadom s prihliadnutím na vek maloletej, ktorý už nevyžaduje takú intenzitu starostlivosti ako tomu bolo pri rozvode rodičov, kým dieťa bolo v predškolskom veku..
Pri určovaní vzájomného pomeru, ktorým sa majú rodičia podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa, má súd vzhľadom na vek dieťaťa za to, že je spravodlivé, aby sa rodičia podieľali na jej potrebách každý polovičnou mierou. Matka uplatnila na dieťa náklady vo výške 287,49 eur, po odpočítaní kapitálovej poistky 20,60 eur sú akceptované náklady 266,89. Z toho štát sa podieľa na potrebách maloletej vo forme prídavkov na deti vo výške 23,10 eur mesačne, rodičia sú tak povinní zabezpečiť 243,79
eur mesačne. Súd preto určoval vyživovaciu povinnosť otca po zaokrúhlení vo výške jednej polovice určených nákladov, teda 120 eur mesačne. Súd má za to, že takéto určenie vzájomného pomeru vyživovacej povinnosti rodičov je primerané okolnostiam. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že otec podľa potreby prispieva aj nad rámec určeného výživného, doposiaľ dobrovoľne plnil dvojnásobok sumy určenej pri rozvode rodičov. Súd tiež prihliadal k tomu, že zárobok rodičov je približne na rovnakej výške.
Súd následne vyhodnocoval, či je vo finančných možnostiach otca platiť výživné vo výške 120 eur mesačne. Otec si uplatnil priemerné náklady 215 eur mesačne, takže aj spolu s nákladmi, ktoré vynakladá na svoju živnosť, je schopný prispievať výživným v takto určenej výške. Otec v priebehu konania upozornil na skutočnosť, že v predchádzajúcom období prenechal na bývanie dom matke s dcérou a sám platil dlhy na dome spočívajúce. V tejto súvislosti súd konštatuje, že majetkové vyrovnanie medzi otcom a matkou sa nedotýka práv maloletej na určenie primeranej vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.
Rovnako súd vyhodnotil, že vzhľadom na pomer príjmov a nákladov po zvýšení vyživovacej povinnosti otca bude v schopnostiach matky prispievať na výživu maloletej vo výške 120 eur mesačne.
Zameškané výživné súd určoval od dňa podania návrhu 11.01.2013 do konca mesiaca predchádzajúceho rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti otca. Otec v mesiacoch január a február plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 35 eur mesačne, pri zvýšení vyživovacej povinnosti z 35 eur na 120 eur tak prišlo k zvýšeniu o 85 eur mesačne. Za mesiac január 2013 je pomerná časť výživného za 21 dní 57,58 eur. Za mesiace február 2013 vzniklo zameškané výživné 85 eur. Celkove zameškané výživné je 142,58 eur. Súd vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenému sa stane splatným jednorázovo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).