Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sd/198/2012

Potvrdené rozhodnutím 10So/4/2013
„Identifikačné číslo spisu: 3012200556 Dátum vydania rozhodnutia: 06.11.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3012200556.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky P. T., bytom D., právne zastúpenou JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, AK so sídlom v Prievidzi, Podjavorinskej 3, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. marca 2013, č. k. 15Sd/198/2012-42, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/198/2012-42 zo dňa 11.marca 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: P. T., bytom R., D. X/X, právne zastúpenou JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, Podjavorinskej 3, Prievidza proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 834-11/2012-BA zo dňa 15. mája 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 834-11/2012-BA zo dňa 15. mája 2012 ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. 834-11/2012-BA zo dňa 15. mája 2012 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že nesúhlasí s vyhodnotením zdravotných následkov, ktoré utrpela na podklade pracovného úrazu pri výbuchu vo T. K. R. Q., lebo sa domnieva, že jej pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca je nepochybne vyšší ako 20 %, predstavuje minimálne 60 %. Namietla skutočnosť, že odporkyňa sa riadne nevyporiadala s jej psychickým ochorením, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, náležite neodôvodnila stanovenú mieru poklesu, a tým je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Vyjadrila názor, že má nárok na úrazovú rentu z titulu odškodnenia pracovného úrazu zo dňa 2. marca 2007 a zároveň žiadala spätné priznanie úrazovej renty 3 roky dozadu od podania žiadosti. Na podklade uvedených dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 10. augusta 2012. Vo vyjadrení podrobne popísala skutkový stav posudzovaného prípadu a zotrvala na tom, že navrhovateľke nárok na úrazovú rentu nevznikol. Uviedla, že uznáva, že navrhovateľka následkom pracovného úrazu získala psychické poruchy, avšak ich intenzita nie je taká, aby miera poklesu pracovnej schopnosti bola vyššia ako 40 %. V tej súvislosti poukázala na znalecký posudok J.. H. S., ktorý konštatoval, že psychotrauma u navrhovateľky neprerástla do pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti, táto zanechala následky, ktoré sa nazývajú ako veľmi ľahké reziduá a spočívajú v menej kvalitnom spánku, mierne zvýšenej úzkostlivosti v bežnej situácii a iba ľahko znekvalitňujú jej všeobecnú adaptabilitu a narúšajú všeobecné spoločenské uplatnenie. Uvedené potvrdili aj odborné závery posudkových lekárov. V ďalšom poukázala na okolnosť, že navrhovateľka na podklade pracovného úrazu nebola preradená na iné pracovné miesto, nedošlo v jej prípade k poklesu zárobku a miera poklesu vo výške 20 % zodpovedá jej zdravotnému postihnutiu. Na podklade týchto okolností potom žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, administratívnym spisom odporkyne, výsluchom zástupcov účastníkov konania a ostatným spisovým materiálom.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2. marca 2007, podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa skutkovo a veľmi podrobne opísala ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.

Z dokazovania bolo ďalej súdom zistené, že navrhovateľke rozhodnutím odporkyne č. 1109006096 zo dňa 13. februára 2009 nebola priznaná úrazová renta, nakoľko miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená posudkovými lekármi na 20 %. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2009. Na podklade žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie nároku na úrazovú rentu z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti zo dňa 31. októbra 2011 bolo rozhodnuté tak, že odporkyňa dňa 15. decembra 2011 vydala rozhodnutie č. 532-2/2011-BA, ktorým konanie z dôvodu späťvzatia žiadosti navrhovateľkou zastavila. Proti rozhodnutiu však podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Generálny riaditeľ odporkyne preskúmal rozhodnutie z 15. decembra 2011 a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, a preto rozhodnutím č. 834-7/2012-BA zo dňa 15. marca 2012 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odporkyňa následne vydala dňa 15. mája 2012 rozhodnutie, podľa ktorého navrhovateľka podľa § 88 zákona nemá nárok na úrazovú rentu, lebo nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti (teraz napadnuté rozhodnutie).

V posudzovanej veci - v rámci podania opravného prostriedku navrhovateľkou boli vykonané posudkovými lekármi (pobočky v dňoch 30. apríla 2012, 10. júla 2012 a ústredia dňa 31. júla 2012) opakované posúdenia jej zdravotného stavu. Vo výrokoch posudkov je zhodne konštatované, že navrhovateľka nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku choroby z povolania nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti, tento je určený naďalej na 20 %.

Pokiaľ základná námietka navrhovateľky spočívala v tom, že má závažné psychické ochorenie súvisiace s priznanou chorobou z povolania, tu je potrebné uviesť, že v rámci dokazovania sa zistilo, že navrhovateľka utrpela pracovná úraz, po ktorom zostal trvalý následok - postraumatická stresová porucha prejavujúca sa epizodickou úzkosťou, strachom chodiť do práce, precitlivelosťou a depresiami. Napriek týmto ťažkostiam pracuje v svojom pôvodnom zaradení pri delaborácii výbušnin, tak ako pred výbuchom - pracovným úrazom. Toto ochorenie bolo zhodnotené pri posudzovaní na účely invalidity, od 1. novembra 2011 je uznaná za invalidnú na 60 % a dňa 8. júna 2009 dostala jednorazové vyrovnanie vo výške 20 %. Uvádzané medicínske závery vyplývajú z odborných záverov posudkových lekárov, ako aj znaleckého posudku znalca J.. H. S.. Títo v podstate zhodne skonštatovali, že navrhovateľka sa po r. 2008 psychicky liečila, pracovala na pôvodnom zaradení ako pred úrazom, v jej živote sa nevyskytli žiadne nepriaznivé udalosti a jej psychický stav sa ďalej zlepšoval, z čoho vyplýva skutočnosť, že jej psychotrauma neprerástla do pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti.

Krajský súd v rámci preskúmavacieho konania doplnil dokazovanie u zamestnávateľa navrhovateľky na okolnosť jej pracovného zaradenia. Zamestnávateľ navrhovateľky súdu oznámil, že nebolo u nej uvažované o zmene jej pracovného zaradenia, nakoľko na podklade odborného lekárskeho posudku posudkového lekára zo dňa 23. februára 2012, zmena pracovného zaradenia navrhovateľky nebola navrhnutá a pracovné zaradenie bolo nezmenené. Navrhovateľka je v zamestnaní zaradená ako prevádzkový robotník, s obmedzeniami výkonu práce v prostredí bez nadmernej psychickej záťaže, úkolovej práce a nočných smien. Sama o zmenu pracovného zaradenia nepožiadala.

Podľa § 88 ods. 1 zákona okrem iného, má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.

Pokles pracovnej schopnosti pri priznaní úrazovej renty sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona.

Pokles pracovnej schopnosti posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje na základe dokumentácie týkajúcej sa zdravotného stavu, priložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Odporkyňa všetky tieto kritéria náležite dodržala.

Krajský súd záverom poukazuje na okolnosť, že navrhovateľka nespĺňa základnú podmienku pre priznanie úrazovej renty - preradenie na inú prácu, pretože stanovením miery poklesu vo výške 20 % bola vyjadrená jej schopnosť naďalej pracovať v doterajšom pracovnom zaradení, t. j. ako pred pracovným úrazom.

Odporkyňa postupovala vecne správne a v súlade so zákonom, keď o žiadosti navrhovateľky o priznanie úrazovej renty titulom zistenej choroby z povolania zo dňa 2. marca 2007 rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. 834-11/2012- BA zo dňa 15. mája 2012 potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa za použitia , podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.