Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-52-2012.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/52/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyová 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: A. H., R.. XX.XX.XXXX, D. T. XXXXX/XX, XXX XX D. D., štátny občan SR, zastúpený V. H., R.. XX.XX.XXXX, D. T. XXXXX/XX, XXX XX D. D., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 368,48 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 5228/11, na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.12.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.12.2011 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č.5601 079714 zo dňa 30.01.2012
z a s t a v u j e.
Povinný u h r a d í súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,36 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 368,48 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Mamateyová 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, vydaného pobočkou Banská Bystrica, Skuteckého 22, pod číslom konania 1121778513 zo dňa 15.11.2011.
Poverením č. 5601 079714 zo dňa 30.01.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 5228/11.
Dňa 23.10.2012 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie písomné podanie povinného zo dňa 12.10.2012.
Povinný v písomnom podaní zo dňa 12.10.2012 uviedol, že na jeho účet vedený v ČSOB je vinkulácia v prospech exekúcie pre dlžné poistné Všeobecnej zdravotnej poisťovni
vo výške 2500,- Eur. Ďalej uviedol, že pri svojom odchode do cudziny odovzdal Všeobecnej zdravotnej poisťovni, konkrétne na pobočke v Banskej Bystrici kartu poistenca, a vyrovnal si aj všetky dlhy, ktoré voči poisťovni mal. Zdôraznil, že celá záležitosť (exekúcia) vznikla z jeho nevedomosti a nie preto, že by sa chcel vyhýbať platbám poistného. Poznamenal, že zdravotnej poisťovni predloží doklady preukazujúce jeho poistenie v zahraničí, konkrétne poistenie v Českej republike a celú vec sa bude
snažiť vyriešiť. K písomnému podaniu povinný pripojil kópiu registračných údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne ČR zo dňa 10.10.2012 a Potvrzení týkající se sšítání dob pojištění, zaměstnání nebo bydlení zo dňa 10.10.2012.
Dňa 31.10.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na odklad exekúcie. V návrhu na odklad exekúcie zo dňa 29.10.2012 povinný uviedol, že o vedení exekúcie sa dozvedel náhodne ( od matky). Od roku 2003 je zamestnaný v Českej republike a na území Slovenskej republiky sa takmer vôbec nezdržuje. Súdu predkladá listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to Potvrzení týkající se sšítání dob pojištění, zaměstnání nebo bydlení a registračný list Všeobecnej zdravotnej poisťovne ČR. Uviedol, že pri nástupe do práce riadne odovzdal kartičku poistenca na pobočke v Banskej Bystrici, a všetky podmienky splnil i vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Českej republike, t.j. riadne bol prihlásený na zdravotné poistenie v Českej republike. Cituje ustanovenie § 5 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a poukazuje na zánik zdravotného poistenia na území Slovenska zo zákona. Má za to, že výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. č. 1121778513 zo dňa 15.11.2011 na sumu 378,48 Eur je nezákonný, resp. vydaný nezákonne a suma vymáhaná vo výške 378,48 Eur je vymáhaná od neho neoprávnene. Povinný tiež uviedol, že oprávneného požiadal o zrušenie tohto neoprávneného výkazu nedoplatkov, resp. bude sa domáhať súdnou cestou jeho zrušenia a preto týmto žiada (exekučný) súd podľa § 56 ods. 2 zák č. 233/19995 Z.z. o odklad exekúcie do 31.10.2013, kedy predpokladá vyriešenie celej veci.
Na základe výzvy súdu, sa k návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie vyjadril oprávnený, a to písomným vyjadrením zo dňa 04.12.2012. Uviedol, že povinný podal odhlášku zo zdravotného poistenia dňa 10.10.2012 pričom za deň zániku poistenia označil deň 10.10.2012. Poisťovňa však skúmala povinným predložené písomné doklady a zistila, že dátum uvedený na odhláške sa nezhoduje so skutočnosťou uvedenou v dokladoch. Oprávnený preto pristúpil k zaevidovaniu iného dátumu zániku poistenia povinného, ktorý je pre povinného priaznivejší a to dňom 01.12.2004, pretože tento dátum vyplýva z dokladov vydaných zahraničnou zdravotnou poisťovňou. Oprávnený cituje ustanovenia § 5 ods. 2, § 3 ods. 2, § 22 ods. 2, písm. f), § 23 ods. 1,4 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. V zmysle ktorých, okrem iného povinný zanedbal svoje povinností a to tým, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni, a neoznámil jej rozhodujúce skutočnosti a to, že uhrádza zdravotné poistenie v zahraničí a neoznámil poisťovni ani zmenu svojho bydliska. Oprávnený uviedol, že ani pri vynaložení odbornej starostlivosti sa mu nepodarilo zistiť, že povinný odcestoval do zahraničia, a si tam uhrádza poistné. Pokúšal sa povinnému opakovane doručiť výkaz nedoplatkov na adresu uvedenú povinným pre doručovanie písomností, ale toto sa mu nepodarilo. Po spracovaní dokladov predložených povinným, dlh povinného zníži na 0,- Eur. V závere vyjadrenia oprávnený navrhuje na trovy exekúcie zaviazať povinného, nakoľko tento priamo zapríčinil vzniknuté exekučné konanie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Písomné podanie oprávneného zo dňa 10.12.2012 súd považuje za návrh na zastavenie exekúcie, podľa § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku, keďže oprávnený výslovne uvádza, že po predložení všetkých dokladov povinným, zníži dlh povinného na 0,- Eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Na základe zisteného stavu veci, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o odklade exekúcie nie je potrebné rozhodovať. Keďže súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, o tomto návrhu povinného už nerozhodoval.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 82,19 Eur / z toho odmenu 33,19 Eur + 20 % DPH 6,64 Eur; náhradu hotových výdavkov ( za poštovné a spotrebovaný materiál ) vo výške 20,16 + 20 % DPH 4,06 Eur a náhradu za budúce náklady ( za odblokovanie majetku povinného, poštovné ) vo výške 15,10 Eur + 20 % DPH 3,04 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd vychádzajúc z obsahu exekučného spisu má preukázané, že povinný vypísal odhlášku poistenca dňom 10.10.2012, t.j. povinný podal odhlášku zo zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky až po doručení návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi. Iné listinné dôkazy, z ktorých by mal súd preukázané, že povinný podal odhlášku zdravotnej poisťovni skôr, súdu oprávneným ani povinným predložené neboli. Súd na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že exekúcia začala na podklade exekučného titulu oprávnené. Z uvedeného dôvodu súd uložil povinnému podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, avšak nie v takej, v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd konštatuje, že súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si uplatnil náhradu tzv. budúcich nákladov vo výške 15,10 Eur ( ako výdavky za spotrebovaný papier, obálky a tlač listín ). Súd má za to, že ide o budúce náklady, ktoré súdny exekútor ešte nevynaložil. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný papier, obálky, tlač listín spolu vo výške 3,82 Eur. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky.
Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi.
Po vykonanej úprave, súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom trovy exekúcie vo výške 53,36 Eur ( z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov / poštovné/ vo výške 11,28 Eur a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 8,90 Eur).
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.