Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_12C-119-2012.pdf
PDF · 119.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/119/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovanému T. N., M.. XX. XX. XXXX, Q. B. A. Č.. XX, v konaní zastúpený opatrovníčkou - I. N., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. B. A. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 2.231,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 955,92 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 955,92 Eur, za čas od 24. 09. 2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa doručenia rozsudku.
Vo zvyšujúce časti súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania žalobcovi, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.231,42 Eur (67.223,76 Sk), spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.652,86 Eur (49.794,06 Sk) od 24. 09. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, GE Money a. s., so sídlom v Bratislave uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1004717839 dňa 11. 10. 2007. Súhlas s obsahom Zmluvy, s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom žalovaný vyjadril podpisom na zmluve. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.991,64 Eur. Uvedený úver sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto povinnosť si neplnil, čo vyplýva z pripojenej platobnej histórie, a z toho dôvodu žalobca zosplatnil úver ku dňu, ktorý je v platobnej histórii uvedený pod položkou s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy ukončená. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s tromi splátkami, bol žalobca oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Uplatnená dlžná suma pozostávala z istiny 1.652,86 Eur, z úroku vo výške 530,23 Eur a zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 48,33 Eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, uplatnil si žalobca v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojitosti s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.652,86 Eur od 24. 09. 2009 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a ustanovenej opatrovníčky žalovaného, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka a pripojenými listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Keďže pred prvým pojednávaním vo veci žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, súd vypočul ustanovenú opatrovníčku žalovaného, jeho dcéru.
Ustanovená opatrovníčka potvrdila poskytnutie úveru žalovanému, ktorý úver riadne splácal asi do mája 2009. Od uvedeného obdobia bol zablokovaný účet žalovaného exekútorom, pretože bol ručiteľom pri inom úvere svojho syna, ktorý úver riadne nesplácal a jeho úver v tom čase nevedel splácať ani žalovaný. V dôsledku exekučných zrážok z dôchodku, žalovanému ostala len suma vo výške 235,- Eur, z čoho najmenej jednu štvrtinu potreboval na lieky a diétnu stravu, v dôsledku ťažkej choroby. Listinu, ktorá bola označená ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podpisoval žalovaný v presvedčení, že sa jedná o dohodu o splátkach. Z toho dôvodu aj reagoval tak, že navrhol úhradu v nižších splátkach, vo výške 50,- Eur, s poukazom na jeho pomery. Žalobca trval na splátkach minimálne vo výške 100,- Eur mesačne a z toho dôvodu žalovaný neplatil, pretože pri zaplatení tejto sumy, by bola ohrozená aj jeho výživa a zdravie. Uvedená listina bola doručená poštou. V tomto prípade žalovaný nemal možnosť požiadať o nejaké vysvetlenie. Zjavne nerozumel tomu, pretože pokiaľ by bol rozumel, že sa jedná o uznanie záväzku, určite by to nebol podpísal, pretože v Dohode bolo uvedené, že by mal uznať záväzok vo výške 4.000,- Eur, čo opatrovníčka považovala za absolútne neprimeranú sumu. Okrem toho tam bol uvedený vysoký úrok z omeškania vo výške 36,5 %. Navrhla, aby súd neprihliadal na takúto Dohodu, pretože žalovaný rozhodne nemienil uznať žiadny záväzok a tým si predĺžiť lehotu na ďalšie plnenie do budúcna. Opatrovníčka žalovaného po oboznámení sa s platobnom históriou, vzniesla námietku premlčania.
Dňa 19. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, vstup do konania na strane žalovaného. Súčasne požiadal o doručenie žaloby s prílohami. Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, pretože úver bol zosplatnený dňa 25. 06. 2009 a žaloba bola podaná na súd dňa 13. 07. 2012. Súčasne vedľajší účastník poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, v zmysle príslušných ust. § 52 a nasl. OZ. Z dôvodu, že vzniesol námietku premlčania, uviedol, že nie je potrebné poukazovať osobitne na neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalobca po oboznámení sa s obsahom písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka, uviedol, že dátum ukončenia zmluvy v platobnej histórii má byť správne dňom 25. 07. 2009 a nie 25. 06. 2009. Z toho dôvodu žalobca nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania. K namietanej Dohode o uznaní záväzku uviedol, že dohoda bola spísaná vo forme predpísanej zákonom, bola tam uvedená výška uznaného záväzku, jeho rozsah a tiež poučenie obsahujúce údaje o premlčaní pohľadávky. Z toho dôvodu považoval Dohodu za platnú. Namietal trovy vedľajšieho účastníka, a to konkrétne trovy týkajúce sa úkonu právnej služby, a to písomné podanie protistrane - pokus o zmier. Súčasne súdu pripojil aj písomné vyčíslenie vykonaných úhrad žalovaným za obdobie od 19. 11. 2007 do 25. 08. 2009, z ktorého vyplynulo, že žalovaný zaplatil na úver celkovú sumu 865,35 Eur.
Na základe vyjadrenia a návrhu vedľajšieho účastníka, žalobca doplnil špecifikáciu istiny, úroku, zmluvnej pokuty a poplatkov. Istina sa odvíjala od zmluvy o úvere, v zmysle ktorej mal žalovaný zaplatiť poskytnutý úver v 72. mesačných splátkach po 43,75 Eur, vždy k 11. dňu v mesiaci, počnúc dňom 11. 11. 2007. S poukazom na bod 5.8 Obchodných podmienok (OP), na platby od zákazníka sa započítavajú voči pohľadávke veriteľa platby v poradí, najskôr na úrok z úveru, na poplatky, na pravidelné splátky istiny úveru, na úrok z omeškania s platením pravidelných splátok, na úrok z pokút za porušenie povinností voči veriteľovi a na zmluvné pokuty. V zmysle bodu 7.3 OP, bol veriteľ oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy v prípade, že zákazník porušuje zmluvu, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 60.000,- Sk (1.991,64 Eur). Po čerpaní uhradil 19. 11. 2007 sumu 43,75 Eur. V zmysle bodu 5.8 bola z uhradenej sumy započítaná na úrok suma 29,54 Eur, na poplatky suma 2,32 Eur a na istinu suma 11,88 Eur. Dňa 19. 12. 2007 uhradil žalovaný sumu 43,75 Eur, z tejto sumy
bola započítaná na úrok suma 23,17 Eur, na poplatky 2,32 Eur a na istinu 18,26 Eur. Dňa 17. 01. 2008 žalovaný uhradil sumu 43,75 Eur, na úrok bola započítaná suma 23,73 Eur, na poplatky 2,32 Eur, a na istinu suma 17,69 Eur. Všetky nasledujúce úhrady boli započítané takýmto spôsobom, tzn. že z čerpaných peňažných prostriedkov bola z úhrad žalovaného na istinu započítaná suma 338,78 Eur, v dôsledku toho zostal na istine neuhradený rozdiel vo výške 1.652,86 Eur. Uplatnený úrok z úveru vo výške 530,23 Eur predstavoval rozdiel medzi celkovou cenou úveru, celkovou výškou úveru a poplatkom za správu účtu (94.896,- Sk - 60.000,- Sk -5.040,- Sk = 29.856,- Sk). V zmysle bodu 5.8 bola z úhrad žalovaného započítaná na úrok suma 460,81 Eur, čím vznikol neuhradený rozdiel 530,23 Eur. V zmysle Sadzobníka poplatkov, bola dohodnutá zmluvná pokuta 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 3,32 Eur, pričom 20 % zo sumy 43,75 Eur je 8,75 Eur. Ku dňu 22. 05. 2009 predstavovala zmluvná pokuta 13,91 Eur, za neuhradené splátky v plnej výške zo dňa 11. 04. 2009, 11. 05. 2009. Ku dňu 22. 06. 2009 predstavovala zmluvná pokuta sumu 8,75 Eur za neuhradenú splátku zo dňa 11. 06. 2009. Spolu zmluvná pokuta predstavuje sumu 22,66 Eur. Poplatky za správu účtu a za zaslanie upomienky v zmysle Sadzobníka poplatkov predstavujú 2,32 Eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 72. mesačných splátkach a teda mal zaplatiť za správu účtu 167,04 Eur. Z úhrad žalovaného bola započítaná suma na uvedené poplatky 39,65 Eur, neuhradený rozdiel predstavoval 127,39 Eur. Tým, že pôvodný veriteľ dňa 25. 07. 2009 vyhlásil predčasnú splatnosť všetkých dlžných splátok, zriekol sa budúceho poplatku za vedenie účtu vo výške 118,32 Eur, čím na poplatku za správu účtu zostal neuhradený rozdiel vo výške 9,07 Eur. Poplatok za zaslanie upomienky predstavoval sumu 16,60 Eur (2 upomienky 8,30 Eur).
Na výzvu súdu žalobca doručil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 09. 2009 z ktorej vyplynulo, že bola postúpená pohľadávka voči žalovanému z pôvodnej spoločnosti GE Money a. s., so sídlom v Bratislave na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, pričom prílohu k zmluve tvorila pohľadávka vedená pod č. 1004717839 v sume 2.231,39 Eur. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo realizované listom zo dňa 23. 09. 2009.
Z pripojenej Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 11. 10. 2007 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou GE Money, a. s., Bratislava a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému, ako fyzickej osobe
- nepodnikateľovi, vo výške 60.000,- Sk, ktorý mal byť zaplatený v 72. splátkach vo výške 1.318,- Sk mesačne. Celková výška úveru predstavovala sumu 94.896,- Sk. Poistenie dohodnuté nebolo. Ročná percentuálna miera nákladov na úver bola vo výške predstavovala výšku 17,80 %. Dátum prvej splátky bol do 11. 11. 2007, v každej ďalšej do 11. dňa v mesiaci. Sadzobník poplatkov platný od 01. 10. 2001 bol pripojený pre účely konania a z neho vyplynulo, že , výška zmluvnej pokuty predstavovala 20 % z dlžnej čiastky a úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Výška úroku bola obsiahnutá len v Obchodných podmienkach pre úver, avšak pre revolvingový úver, vo výške 1,89 %, pričom v sadzobníku nebol uvedený časový interval, či sa jednalo o mesačný úrok, ročný úrok, alebo iný.
Z pripojených Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, z bodu 2.3 vyplýva, že klient je povinný platiť za služby poskytované úroky, poplatky a ostatné náklady podľa aktuálneho sadzobníka. Podľa bodu 5.1, výšku zmluvného záväzku predstavuje súčet celkovej výšky úveru uvedeného v zmluve, úrokov, s tým, že úročenie je vykonávané denne odo dňa čerpania úveru až do úplného splatenia celkového zmluvného záväzku, poplatkov a ostatných nákladov.
Podľa pripojenej platobnej histórie žalovaný čerpal úver dňa 15. 10. 2007. Úhrada od žalovaného bola zaznamenaná počnúc dňom 22. 11. 2007 v celkovej sume 1.318,- Eur až do 22. 12. 2008 14 krát, v celkovej sume 18.452,- Sk. Dňa 22. 01. 2009 bola vykonaná žalovaným úhrada už v euromene v sume 43,75 Eur. Dňa 27. 03. 2009 bola vykonaná žalovaný platba vo výške 43,75 Eur a tiež dňa 27. 03. 2009. Dňa 17. 04. 2009 bola vykonaná platba vo výške 17,05 Eur a v rovnakej výške bola vykonaná platba aj dňa 21. 04. 2009. To znamená spolu v mesiaci apríl bola vykonaná úhrada v sume 35,90 Eur. Dňa 27. 05. 2009 žalovaný uhradil spolu sumu 33,45 Eur. V júni 2009 nebola zaznamenaná zo strany žalovaného žiadna úhrada, len záznam o zrazení sankčného poplatku vo výške 8,75 Eur. Ku dňu 25. 07. 2009 bol záznam o zrieknutí sa budúceho poplatku za vedenie účtu v sume 118,32 Eur. Posledná úhrada zaznamenaná v platobnej histórii žalovaným bola ku dňu 25. 08. 2009 v sume 43,75 Eur.
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10. 05. 2010 bola podpísaná žalovaným, pričom ako veriteľ vystupoval žalobca. Z bodu 2 vyplynulo, že žalovaný mal uznať istinu vo výške 4.000,- Eur (120.504,- Sk), ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.652,86 Eur, úroku z omeškania vo výške 36,5 % ročne z uvedenej sumy a náklady na inkasné konanie vo výške 198,33 Eur. Podľa bodu 3 Dohody, bolo zaznamenaná dohoda o splátkach, v zmysle ktorej mal žalovaný zaplatil najmenej 100,- Eur mesačne v 40. splátkach. Prílohu dohody tvoril splátkový kalendár podľa jednotlivých splátok a dátumov ich splatnosti.
Vykonaným dokazovaním súd považuje za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere dňa 11. 10. 2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 Eur), s dohodnutou výškou splátok 1.318,- Sk (43,75 Eur). Úver mal byť splatený v 72. mesačných splátkach. Pripojená platobná história k uvedenej zmluve nasvedčuje tomu, že žalovaný po vyčerpaní úveru, tento riadne splácal v mesačných splátkach počnúc dňom 22. 11. 2007 do 22. 12. 2008. Po zmene na euromenu splácal od 22. 01. 2009 úver v dohodnutých splátkach 43,75 Eur, a to v januári a v mesiaci marec zaplatil dvakrát po 43,75 Eur, v auguste 2009 zaplatil tiež dohodnutú výšku, nižšiu splátku zaplatil v mesiaci apríl a máj 2009. Okrem týchto platieb, iné platby v platobnej histórii zaznamenané neboli. Celková suma v zmysle platobnej histórie bola zaplatená vo výške 865,35 Eur, čo potvrdil aj žalobca. Z platobnej histórie je teda zrejmé, že od februára 2009 síce žalovaný poskytoval úhrady, nie však pravidelne a nie v dohodnutej výške.
Z hľadiska obsahu úverovej zmluvy sa jedná nepochybne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku (OZ), ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi príslušnými ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z., v znení neskorších predpisov o spotrebiteľskom úvere, a príslušnými ust. § 52 a nasl. OZ.
Podľa ust.§ 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Vznesenú námietku premlčania opatrovníčkou žalovaného a vedľajším účastníkom súd považuje za nedôvodnú, s poukazom na platobnú históriu, z ktorej vyplýva, že úver bol zosplatnený dňom 25. 07. 2009, ešte pred omeškaním žalovaného s 3 mesačnými splátkami. Žaloba bola podaná na súd dňa 13. 07. 2012.
Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky z dôvodu, že náležite nepozná svoje práva alebo ho odradzujú náklady spojené so súdnym konaním. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Pri posudzovaní nároku žalobcu, sa súd v zmysle ust. § 53 OZ zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky, čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 60.000,- Sk a vo vzťahu ku konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 94.896,- Sk. Súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba bánk pre spotrebiteľské úvery
- pre domácnosti, vo výške 13,73 %.
Je nepochybné, že v danom prípade sa nejednalo o individuálne dojednanie zmluvných podmienok, pretože medzi účastníkmi konania bola uzavretá formulárová zmluva, s vopred určenými podrobnými podmienkami, s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny. Spotrebiteľ teda nemohol osobne ovplyvňovať znenie zmluvy, ak chcel získať peňažné prostriedky formou úveru. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami. Je zrejmé, že veriteľ pri uzavieraní zmluvy využil nedostatočnú informovanosť a neskúsenosť spotrebiteľa, pričom zmluvné podmienky boli evidentne spracované pre bližšie neurčený počet ďalších spotrebiteľov. Už z tohto hľadiska je možné konštatovať vylúčenie individuálneho prístupu k uzavretiu zmluvy. Naviac celá zmluva ale aj Obchodné podmienky boli písané takým drobným písmom, že v čase uzavretia zmluvy, kedy nemá spotrebiteľ dostatok času, ale aj možnosť skúmať podmienky podrobne lupou, mohla žalovanému uniknúť zjavne nevýhodná zmluvná podmienka.
Súd vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru, ceny úveru, priemerného úroku, ktorý poskytovali banky v čase uzavretia zmluvy, vykonal prepočet, aby mohol posúdiť odôvodnenosť uplatneného nároku. K poskytnutému úveru pripočítal priemerný úrok z úveru poskytovaný bankami (13,73 % z 60. 000,- Sk = 8.238 Sk). Celková cena úveru pozostávajúca z istiny a úroku z úveru predstavovala výšku 68.238,- Sk (2.265,09 Eur). Od tejto sumy odpočítal splátky zaplatené žalovaným 865,35 Eur. Rozdiel medzi celkovou cenou úveru takto vypočítanou a skutočne zaplatenými splátkami predstavoval sumu 1.399,74 Eur. Súd preskúmaval nielen výšku poskytnutého úveru a primeraného úroku z úveru, ale aj odôvodnenosť poplatkov, ktoré si žalobca uplatňoval. V týchto poplatkoch bol zahrnutý poplatok za službu vo výške 5.040,- Sk (167,29 Eur), poplatok za správu úveru 70,- Sk mesačne, zaplatený žalovaným v splátkach do januára 2009 vo výške 4.060,- Sk (134,77 Eur) a od januára 2009 boli zaplatené poplatky vo výške 6,98 Eur. Spolu na poplatkoch zaplatil žalovaný sumu 443,82 Eur. Uvedenú sumu súd započítal do plnenia na splátky úveru. Dôvodom pre tento postup bola skutočnosť, že zmluvné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu, sú podmienkami neprijateľnými, nakoľko tieto poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú veriteľom, slúžia výhradne záujmom veriteľa a sú určené na sledovanie stavu plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Súd takéto dojednanie považuje za neprijateľnú podmienku. Aj v prípade bližšie nešpecifikovaného „ poplatku za službu 5.040,- Sk“ je súd rovnakého názoru, že sa jedná o poplatok, ktorý nezahŕňa žiadnu konkrétne poskytnutú službu spotrebiteľovi a pod uvedený pojem si tak môže veriteľ podradiť čokoľvek. Po takto vykonanom prepočte dlžná suma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, je 955,92 Eur ( 2.265,09 Eur - /865,35 Eur + 443,82 Eur / = 955,92 Eur).
Súd k uvedenému prepočtu pristúpil napriek tomu, že do konania predložil žalobca Dohodu o splátkach a uznaní záväzku ( ďalej len Dohoda v príslušnom gramatickom tvare ). Z vyjadrenia opatrovníčky žalovaného vyplynulo, že žalovaný rozhodne nemienil uznávať dlh, uvedenú listinu považoval výlučne za dohodu o splátkach, čomu nasvedčuje aj jeho ďalšia písomná komunikácia a žiadosť o nižšiu splátku.
Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Pre platnosť právneho úkonu, v tomto prípade Dohody, musia byť splnené zákonom stanovené náležitosti. V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
V tomto prípade súd konštatuje, že vôľa žalovaného uznať záväzok, nepochybne absentovala. Uznanie záväzku bolo zahrnuté do textu Dohody, hoci uznanie je jednostranný úkon. Už táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žalobca nahradil vôľu žalovaného svojou vôľou, pretože žalovaný by rozhodne neuznal záväzok vo výške, ktorú vyčíslil žalobca, čo bolo vyjadrené aj vo výpovedi opatrovníčky. Aj podľa názoru súdu sa jednalo o absolútne neprimeranú sumu, ktorá bola uvedená v Dohode, čo napokon vyplynulo aj z vyššie uvedeného prepočtu súdu. Uznanie záväzku žalovaným súd považuje za neplatný úkon pre absenciu prejavu vôle žalovaného.
Ako neprijateľnú podmienku súd hodnotil aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá však bola textovo upravená len v Obchodných podmienkach pre úver a jej výška v Sadzobníku poplatkov právneho predchodcu žalobcu. V tomto prípade je súd toho názoru, že splnenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, bolo zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, a to jednak zmluvnou pokutou a jednak úrokom z omeškania. Takáto forma zabezpečenia zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami záväzkových strán a javí sa ako obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch. Takto uplatňované právo na zaplatenie zmluvnej pokuty popri úroku z omeškania, je teda duplicitnou sankciou za to isté porušenie platobných povinností, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na obsah ustanovenia ust. § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že uplatnená zmluvná pokuta v danom prípade sa javí ako neprijateľná podmienka a teda v tomto rozsahu je zmluva neplatná.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku v priznanom rozsahu, najneskôr odo dňa kedy sa dostal do omeškania so zaplatením splátky v zmysle platobnej histórie, odo dňa 24. 09. 2009, a to aj napriek tomu, že už v predchádzajúcom období nezaplatil splátky v mesiacoch jún, júl. Súd sa však v danom prípade riadi návrhom žalobcu a z toho dôvodu priznal úrok z omeškania od 24. 09. 2009.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K prvému dňu omeškania predstavovala výška úroku z omeškania 9 %, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 1 %, ktorá bolo zvýšená o 8 percentuálnych bodov.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 955,92 Eur vrátane úroku z omeškania. V tomto rozsahu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca úspech vo veci v rozsahu 43 %, neúspech 57 %. Konečný úspech v konaní mal žalovaný vo výške 14 %, ktorý však vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, s poukazom na to, že vedľajší účastník po vstupe do konania vzniesol námietku premlčania, z toho dôvodu sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami, námietka premlčania však nebola akceptovaná súdom, pretože žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Vedľajší účastník trval na presnej špecifikácii splátok, ich výške splatnosti a z čoho splátka pozostáva. Na základe výzvy súdu žalobca doplnil uvedené skutočnosti písomne, vedľajšiemu účastníkovi bola špecifikácia bola doručená pred posledným pojednávaním vo veci, dňa 04. 03. 2013, následne sa vedľajší účastník nevyjadril. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník v danom prípade zásadným spôsobom neovplyvnil výsledok konania, žalovaný mal tiež len nepatrný úspech v konaní, preto súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.