Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-103-2012.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V. B., K.. XX.XX.XXXX, O. X., I. XXX zastúpeného Y. B., K.. XX.XX.XXXX, O. X., I. XXX proti žalovanej: U. O., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX S. K. P. Č.. XX o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3P/54/2008-242 zo dňa 15.06.2010, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť žalovanej na žalobcu vo výške 34,- € mesačne mení tak, že žalovaná je počnúc dňom 01.09.2012 povinná platiť na výživu žalobcu sumu vo výške 130,- € mesačne vopred, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Zameškané výživné za čas od 01.09.2012 do 31.03.2013 vo výške 672,- € sa žalovanej povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- € splatných spolu s bežným výživným, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 30.08.2012 sa po jeho upresnení žalobca domáhal na žalovanej ako jej plnoleté dieťa zvýšenia výživného na sumu 200 € mesačne od 01.08.2012.
Žalovaná (matka) s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila.
Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného nižšie vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 O.s.p. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
O úprave práv a povinností (bývalých) manželov B. k ich synovi V. vrátane výšky výživného bolo rozhodnuté rozsudkom OS Revúca sp. zn. 3P/54/2008 zo dňa 15.06.2010, ktorým výživné žalovanej (matky) bolo dňom 25.06.2010 zvýšené zo sumy 500,-Sk mesačne na sumu 34 € mesačne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o výživnom bolo rozhodnuté za pomerov, že žalobca bol ešte mal. dieťaťom navštevujúcim gymnázium, netto príjem otca bol 1120,63 € mesačne a matka ako osoba samostatne zárobkovo činná mala v daňovom priznaní uvedený základ dane za rok 2008 - 2469 Sk a za rok 2009 - 826,54 € (cca 70 € mesačne).
Pokiaľ ide o samotné výživné pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.
Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, teda pod výživným nerozumujú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.
Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.
Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce, tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom
slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne).
Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.
Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.
Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.
Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju jeho osobnosti.
V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o dieťa vykonávané rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal. dieťa.
Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišuje
a) najútlejší dojčenský vek,
b) prechod od dojčenského do predškolského veku,
c) začiatok povinnej školskej dochádzky,
d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa,
e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec).
Vek uvedený v písmene e) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.
Zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zhodnotiť a pomerovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Ako už bolo uvedené v danom prípade bola výška výživného určená v čase keď dieťa navštevovalo gymnázium, matka bola takmer bez príjmu a životné náklady vo všeobecnosti boli nižšie (napr. ovplyvnené nižšou DPH postihujúcou tovary a služby a pod.).
Pri súčasnom rozhodovaní je zrejmé, že k zmenám na strane otca došlo len v nepatrnej miere. Oproti stavu, z ktorého vychádza rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3P/54/2008, je v súčasnosti priemerný netto príjem otca je - 1168,28 €. Otec naďalej žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá má na základe dohody o vykonaní práce minimálny príjem (40 € brutto) a jej dcérou poberajúcou sirotský dôchodok (116,70 € mesačne) Otec má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére U. vo výške 70 € mesačne
Pokiaľ ide o matku, tak táto má v súčasnosti mesačný netto príjem - 1135 €. Má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére P. a po návrate z práce v ČR s ňou žije aj plnoletá nezamestnaná dcéra B.. Príjem manžela matky je podľa daňového priznania za rok 2011 - 2454,89 €, čo predstavuje 204,57 € mesačne.
Pokiaľ ide o výdavky žalobcu, tak tie sú v podstatnej miere tvorené nákladmi na štúdium na Žilinskej univerzite, kde cesta z Jelšavy do Žiliny a späť stojí cca 20 € (80 € za mesiac), strava na internáte - 20 € za mesiac, internát - 40 € za mesiac. Ďalej sú to výdavky na MHD v Žiline, platba za telesnú výchovu, platby za školské pomôcky, výdavky na šport, oblečenie, hygienu, stravu doma, bývanie doma (150 € mesačne, pri počte 4 osôb v domácnosti je pomerná časť cca 37 € mesačne). Náklady na žalobcu tak predstavujú s prihliadnutím na to, že k nim treba pripočítať aj výdavky, ktoré nemožno presne vyčísliť a vyskytujú sa náhodilo sumu vo výške cca 300,- € mesačne.
Pokiaľ ide o výdavky matky, táto ich presne súdu nevyčíslila ale v rozhodujúcej miere ide o splácanie úverov a pôžičiek jej a jej manžela použitých na rekonštrukciu kúpeného staršieho domu. Tieto výdavky súd do úvahy nemôže vziať, keďže bol za ne poskytnutý prospech týkajúci sa zhodnotenia rekonštruovanej nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovanie je teda zrejmé, že u otca (ako osoby tiež výživou povinnej) došlo od posledného rozhodovania k minimálnym zmenám a tento v rozhodujúcej miere zabezpečuje výživu žalobcu v celej jej šírke.
U žalobcu došlo k podstatnej zmene spočívajúcej v tom, že sa stal študentom vysokej školy mimo miesta svojho bydliska. Jeho náklady sú teda v rozhodujúcej výške tvorené práve nákladmi na štúdium. Tak napríklad podľa www.partnersgroup.sk sú priemerné výdavky na slovenského vysokoškoláka 2450 € - 4080 € ročne.
K závažnej zmene došlo aj u matky, ktorej priemerný príjem stúpol zo sumy 70 € mesačne na sumu 1135 € mesačne, teda viac ako 16x. Pokiaľ ide o jej prednes, z ktorého možno vyvodiť nie dobré vzťahy so synom (žalobcom) od času rozvodu s otcom žalobcu, tieto podľa súdu neboli spôsobené
žalobcom (ktorý v čase rozvodu mal 8 rokov) a preto priznanie zvýšeného výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná (matka) súdu neprezentovala tvrdenia, z ktorých by vyplynulo, že priznanie výživného by bolo podľa § 75 ods.2 zákona o rodine v rozpore s dobrými mravmi (súd len na ilustráciu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v českých Budejoviciach sp. zn. 5Co/2661/99 - Pokud dojde k dlouhodobému vyloučení jednoho z rodičů ze styku s nezletilými dětmi, který to následně pociťuje jako újmu na svých rodičovských právech, nelze tento důsledek přičítat nezletilým dětem a přiznání výživného ze strany vyloučeného rodiče pak není v rozporu s dobrými mravy ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 10 Co/976/2005 - Podle názoru odvolacího soudu k tomu, aby byly osvědčeny podmínky pro nepřiznání /odepření/ výživného dítěti pro rozpor s dobrými mravy ve smyslu § 96 odst. 2 ZOR, by bylo nezbytné v řízení prokázat, že výživou oprávněné dítě se vůči svému rodiči, resp. osobě povinné výživou chová natolik negativním /závadným/ způsobem, že toto chování co do rozsahu a intenzity koliduje s dobrými mravy, resp. že z důvodu poměření s dobrými mravy /ve společnosti/ je zásadně nepřijatelné, aby takovému /nevhodně se chovajícímu dítěti/ bylo výživné nadále poskytováno, resp. přiznáno. Jinak řečeno, muselo by se jednat o natolik závadné chování, kdy by např. dítě v určitém rozsahu či s určitou intenzitou projevovalo zjevnou neúctu ke svému rodiči /osobě povinné výživou/, bylo by k němu např. vulgární, resp. chovalo se k němu takovým způsobem, jenž by byl naprosto neslučitelný se shora vyloženými dobrými mravy ve společnosti. Takové skutečnosti však v řízení před okresním soudem zjištěny nebyly, jakkoliv je zřejmé, že vztahy mezi účastníky jsou dlouhodobě a vážně narušeny a že minimálně i z písemných podání žalované je zjevná její citová apatie k /žalobci/, který je pouze považován za „osobu povinnou výživou.“ Nic to však nemění na správném závěru okresního soudu, že skutečnosti pro výjimečnou aplikaci § 96 odst. 2 ZOR (nepřiznání výživného žalované) v posuzované věci vskutku zjištěny nebyly.)
Po zohľadnení všetkých okolností vyššie uvedených má súd za to, že prihliadajúc na zmenené podmienky u matky žalobcu sa rodičia majú na jeho výživné podieľať každý 1, čo by predstavovalo sumu 150 €. Keďže však žalobca je vlastníkom motorového vozidla (ktoré podľa jeho slov využíva iba občasne ale ktoré nechce predať pre vzťah k nemu), ktorého predajom by mohol získať prostriedky na úhradu časti svojich odôvodnených potrieb, znížil súd sumu výživného, ktorou by sa mal každý z rodičov podieľať na jeho výžive na sumu 130 € mesačne.
Vzhľadom na to, že výživné pre plnoleté dieťa možno zvýšiť najskôr odo dňa podania návrhu, ktorý bol podaný dňa 30.08.2012, pristúpil súd k jeho zvýšeniu od 01.09.2012 a v prevyšujúcej časti žalobu čo do času a rozsahu (nad sumu 130 €) výživného zamietol.
Pri vypočítavaní zameškaného výživného súd od výživného za čas od 09/2012 - 03/2013 vo výške 7 x 130 € odpočítal sumu 7 x 34 € a zameškané výživné tak predstavuje sumu 672 €.
O trovách konania súd nerozhodoval pre nedostatok návrhu zo strany účastníkov konania (§ 151 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.