Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sp-14-2012.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Správa katastra Košice - okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou, Podhorská č. 28, Moldava nad Bodvou, za účasti Š. M., Z. Ž. Č.. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. V 1169/2011 zo dňa 10.10.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. V 1169/2011 zo dňa 10.10.2012.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. V 1169/2011 zo dňa 10.10.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 024/2011-SUB uzavretej dňa 30.11.2011 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Š.T. M. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie Ž., T. Ž., okres Košice - okolie, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo XXX/X.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že v priebehu konania jej bolo dňa 08.02.2012 doručené podanie W. M., bytom Ž. Č.. XXX - manželky záložcu a bezpodielovej spoluvlastníčky zálohu, ktoré odporkyňa posúdila ako dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého právne účinky nastali, pretože uvedené podanie prevzali aj účastníci konania - Š. M. a záložný veriteľ. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva je absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhované záložné právo má byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - vrátenie istiny 800,- eur, poplatku 772,- eur, ako aj ďalšieho príslušenstva a teda sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (výška úveru a jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorým je novostavba rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu v nepochybne väčšej hodnote než je
výška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka
- záložcu a v konečnom dôsledku sa tak ohrozujú aj dobré mravy. Odporkyňa zároveň považovala dohodu o splnomocnení za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu dohody o splnomocnení došlo v spojení so zmluvou o úvere - spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Dohodu o splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ súčasne pri uzavretí zmluvy o úvere dňa 06.05.2011 a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci až dňa 30.11.2011. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Táto dohoda má charakter formulára a nie je možné považovať ju za individuálne dohodnutú, pretože dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a v ktorej je označenie uvedeného splnomocnenca záložcu už predtlačené a je zrejmé, že nie je ponechané na vôľu záložcu, či bude pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o. konať osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenca, ktorého si sám zvolí. V bode 2. dohody o splnomocnení splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľa úveru. Z týchto okolností vyplýva záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Na záver odporkyňa uviedla, že ak sa údaj o trvalom pobyte záložcu v zmluve nezhoduje s údajmi zapísanými v katastri, nejde o identifikáciu fyzickej osoby, ale je potrebné požiadať o zmenu evidovaných údajov v zmysle § 19 písm. a) katastrálneho zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala dňa 13.11.2012, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uviedla, že sa uskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva relatívnej neplatnosti, musí vyjadrovať skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, ako aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci spôsobila jeho relatívnu neplatnosť. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené a na podanie manželky dlžníka W. M.Á. sa navrhovateľka domnievala, že z jej strany nedošlo k platnému a účinnému sa dovolaniu neplatnosti zmluvy, ktorá je predmetom katastrálneho konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedla, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bola odporkyňa povinná preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporkyňa nepreukázala, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s jej administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 11.03.2013 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 01.03.2013 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebola prítomná odporkyňa ani účastník konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Š. M. zmluvu o úvere č. 900400580 zo dňa 06.05.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 772,- eur. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 06.05.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Š. M. ako splnomocniteľom a B. W., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.
Dňa 30.11.2011 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 024/2011-SUB medzi navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 700400580 zo dňa 06.05.2011.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom Š. M. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak odporkyňa v napadnutom rozhodnutí takýto záver nevyslovila. Dohodu o splnomocnení len posudzovala v kontexte so zmluvou o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere W. M., manželky záložcu, bolo okrem záložcovi doručené aj navrhovateľovi (10.02.2012).
Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporkyňa a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.