Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-33-2013.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Subarea
27C/33/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky H. R., bytom R. XX, Ž., proti odporcovi V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, Žilina, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd podanie navrhovateľky, osobne podané tunajšiemu súdu dňa 28.01.2013, doplnené podaním osobne podaným súdu dňa 11.02.2013, o d m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaním osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2013 domáhala nariadenia predbežného opatrenia spočívajúceho v umožnení prístupu a používaniu jej majetku.
Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 21.09.1993 jej bol darovaný podiel vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach, t.j. rodinného domu č.s. XXX postaveného na KN parcela č. XXX, zastavenej plochy KN parc. č. XXX s výmerou 902 m2 a záhrady KN parc. č. XXX s výmerou 263 m2 do podielového spoluvlastníctva. V bode V. darovacej zmluvy bolo zriadené vecné bremeno obdarovanej spočívajúce v doopatrovaní a poskytnutí pomoci v starobe a chorobe darujúcej. Toto vecné bremeno bolo zriadené aj pre Y. Q., sestru darujúcej. Podielový spoluvlastník v 1/2 V. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, Žilina súhlasil so zriadením uvedeného vecného bremena.
Po smrti matky účastníkov konania R. R., rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX, sa brat V. začal správať ako jediný vlastník svojho a navrhovateľke darovaného majetku a trvalé nerešpektuje práva navrhovateľky na využívanie jej majetku. Ešte počas života matky účastníkov konania, bez jej súhlasu a súhlasu navrhovateľky postavil rozšírený nájazd mosta do dvora a drevenú garáž pre osobný automobil. Spočiatku, počas života matky účastníkov konania prespával, občas, keď zostal cez sobotu a nedeľu v Dlhom Poli v izbe pristavenej k pôvodnému objektu domu. Keďže tento prístavok bol nevykurovaný a mal poškodený ovísajúci strop začal prespávať v bývalej rodičovskej spálni v dome. Po tom čo sa matka zo zdravotných dôvodov presťahovala z letnej kuchyne natrvalo do domu a začala spávať v bývalej manželskej izbe v dome, presťahoval sa brat V. do letnej kuchyne, ktorú obýva doposiaľ.
Mladší brat účastníkov konania, M. R.Š., narodený XX.XX.XXXX po tom, čo sa rozviedol a bývalá manželka ho vysťahovala zo spoločného bytu, požiadal matku účastníkov konania či by mohol bývať v Dlhom poli, čo mu matka a aj navrhovateľka dovolili s tým, že tam bude mať len prechodný pobyt a, že prestane piť alkohol. Brat M. sa nasťahoval do pristavenej izby, ktorú postupne opravil a prerobil na svoje náklady tak, aby sa dala obývať celoročne.
Brat V. od začiatku, čo sa brat M. prisťahoval do Dlhého Poľa prejavoval nad tým nevôľu, ktorá bola daná averziou V. voči M. od detstva. V., vyhadzoval bratovi na oči, že tam nemá čo hľadať, a že ho matkinej smrti odtiaľ vypere a podobne. Navrhovateľke neustále vyčítal, že dovolila bratovi M. bývať v dome. Po matkinej smrti v roku 2011 sa situácia vyostrila. Vo vzťahu brata V. k bratovi M. to došlo tak ďaleko, že ho V. fyzicky napadol, o čom svedčia aj zápisy na polícii. V záujme upokojenia situácie, si brat M.W. vybavil trvalý pobyt u svojej priateľky v Čadci a do Dlhého Poľa chodí len vtedy, keď ide z nočnej služby, alebo
treba niečo urobiť, pomôcť tetke, ktorá tam má trvalý pobyt a vecné bremeno doopatrovania, napríklad prihotoviť drevo na zimu, pomôcť na záhrade, alebo pri sadení zemiakov. Aj toto však bratovi V. vadí a stále útočí na brata M. a začal útočiť aj na brata Y., ktorý býva neďaleko a dobrovoľne sa staral o tetku. Prestal umožňovať tetke chodiť sa umývať do letnej kuchyne, kde je aj kúpeľňa, ktorú odjakživa využívali všetci obyvatelia domu. Tetka sa musela začať umývať v lavóre, a brat M., keď potreboval, išiel sa osprchovať k bratovi Y..
Brat V. si privlastnil používanie pivnice, chlieva, ako aj jednej šopy, na ktoré zavesil svoje zámky, s tým, že odmietol navrhovateľke prístup do pivnice, keď si tam navrhovateľka chcela uložiť zeleninu zo záhradky a zemiaky na zimné uskladnenie. Pritom vyhádzal z pivnice a z chlieva všetko čo sa mu nehodilo pričom poškodil kameninový súdok navrhovateľky a druhý, ktorý patrí tetke si privlastnil. Všetko odôvodňoval tým, že tam on robí a navrhovateľka nič, pričom navrhovateľka mu hovorila, že keď bude treba niečo urobiť, nech povie a pomôžu mu. Samozrejme to nikdy neurobil, aby mal dôvod vykrikovať, čo tam on všetko urobil a navrhovateľka nič. Keď navrhovateľka na radu príslušníkov zavesila na pivnicu aj jej zámok, zničil ho a urobil taký otvor na haspre, aby sa tam zmestil len jeden zámok. Takto boli nútení časť zeleniny a zemiakov uskladniť u brata Y..
Brat V. čoraz viac stupňuje svoje nároky a robí úmyselne veci, aby znepríjemnil život tetke, ktorá tam má stále trvalý pobyt, Y. ako aj navrhovateľke, keď tam navrhovateľka prišla cez sobotu a nedeľu. Na jeseň, keď navrhovateľka chystala drevo na zimu, tak úmyselne vypínal elektrický prúd, aby nemohli nachystať drevo na zimu. Vrcholom jeho arogantnosti a bezohľadnosti však bolo, že nechal odhlásiť na elektrárňach odberné miesto elektriny, keďže bola elektrina vedená na jeho meno s tým, že on elektriku nepotrebuje. Takto ostala tetka bez svetla, teplej vody a televízora. Týmto činom skomplikoval situáciu aj bratovi Y. a zdravotnej sestre ktorí chodili tetke variť a ošetrovať jej nohy. Podnetom na vypnutie elektrického prúdu bolo, že pri vyúčtovaní elektriny za rok 2012 vo výške 290 eur bol nedoplatok 80 eur a V. chcel, aby mu navrhovateľka zaplatila 200 eur za elektrinu v hotovosti do ruky. Pritom zatajil preplatok elektriny za obdobie rokov 2011 až 2012, keď elektrinu platila ešte mama účastníkov konania, vo výške 114,04 eur. Navrhovateľka mu odmietla požadovanú sumu zaplatiť, nakoľko tetka toľko nespotrebovala a navyše on celý rok majstroval na dvore s elektrickým náradím. Povedala mu, že mu zaplatím 100 eur, ale poštovou poukážkou, čo aj urobila. To, že to bol dopredu jeho jasný úmysel bolo vidieť z toho, že už na druhý deň mal dovedenú elektrinu káblom od brata U., ktorý býva vo vedľajšom dome. Brat U. síce dodatočne natiahol elektrinu aj k tetke, ale V., ktorý má prístup k U. do domu s veľkou škodoradosťou vypína elektrinu najmä večer. Keď to tetka, Y. alebo navrhovateľka najviac potrebujú. Ale toto je popri skúposti a netolerantnosti brata navrhovateľky jeho ďalšia vlastnosť.
Vždy keď prídu do Dlhého Poľa si nájde nejakú zámienku, aby na niekoho nakričal, navrhovateľke neustále vyhadzuje na oči brata M. a bratovi Y., ktorý sa štyri roky staral o matku účastníkov konania, ako aj o tetku, vyhadzuje na oči, že berie za starostlivosť peniaze zo sociálky. Pritom sa V. ani len raz nepostaral ani o matku účastníkov konania, hoci mu to brat Y.W. navrhoval, keď bol V. nezamestnaný, ani o tetku, pri ktorej zahlásil, že ona je ešte zdravá a môže sa o seba postarať sama. Obviňuje navrhovateľku aj bratov, že mu kradnú veci a chodia po jeho pozemku. Minulý týždeň napríklad zamkol vstupnú bránu a bránku do dvora. Jeho správanie je zámerne cielené na to, aby znechutil a zneistil navrhovateľku, aby mu prenechala svoju polovičku. Vzhľadom na situáciu v Dlhom Poli, vybavil brat Y. pre tetku domov sociálnych služieb, lebo sa nedá predpokladať, čo si zasa brat V. vymyslí, len aby im znepríjemnil život. Niekoľko krát sa vyhrážal, že budú chodiť pre vodu do potoka, t.j. zrejme má v úmysle niečo vyviesť s vodovodom, ktorý je však obecný. Okrem toho sa vyhrážal, že to tu rozbije, rozmláti a podpáli.
Po odchode tetky do domova sociálnych služieb, požiadala navrhovateľka brata Y., aby chodil do domu prekurovať, aby nezamrzla voda v kuchyni. Dňa 22.01.2013 prišla navrhovateľka do Dlhého Poľa s úmyslom zakúriť, lebo hlásili silné mrazy, ale brat V. vymyslel ďalší „kúsok“, vymenil zámok na vchodových dverách do mlyna aj do domu. Na požiadanie, aby navrhovateľke otvoril ju ignoroval, a tak zavolala políciu. Keď čakala policajtov na moste, rýchlo odomkol dvere a tváril sa, že on nič nezamkol. Ani na vyzvanie polície jej nevydal druhý kľúč od zámku s tým, že on náhradný nemá, hoci sa jednalo o nový zámok, ku ktorému sa dávajú zvyčajne tri kľúče.
Keď navrhovateľka navrhla bratovi V., aby si dali súdne určiť kto bude čo využívať, povedal, že on platiť advokátov ani súdne trovy nebude, pritom sa nechcel s navrhovateľkou vôbec baviť o akomkoľvek rozdelení používania. Potom čo sa bez vedomia navrhovateľky rozhodol, že bude používať letnú kuchyňu s kúpeľnou, povedala mu, že môže využívať aj bývalú rodičovskú spálňu, ale treba aby si urobil
osobitný vchod do tejto miestnosti aby nechodil cez kuchyňu, ktorú využíva navrhovateľka aj tetka, ktorá má okrem vyššie uvedeného vecného bremena v dome doživotne trvalý pobyt. Prosto robil si čo chcel a pozamykal si niektoré objekty, do ktorých nemám prístup.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 veta druhá OSP: Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia: Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 OSP: Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia: Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia: Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 OSP: Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 OSP: Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.
Podanie navrhovateľky, osobne podané súdu dňa 28.01.2013, nespĺňalo všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 veta druhá OSP, nakoľko účastníci konania neboli riadne označení, skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci neboli riadne opísané a dôkazy, ktorých sa navrhovateľka dovoláva na preukázanie svojich tvrdení neboli označené, zároveň tiež nespĺňalo náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže nebolo uvedené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebolo odôvodnené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, nebolo uvedené a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplývalo, čoho sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej a navrhovateľka tiež neuviedla petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd preto postupoval podľa § 75 ods. 3 OSP a podľa ustanovenia § 43 ods. 1 OSP uznesením č.k. 27C 33/2013-4 zo dňa 31.01.2013 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia odstránila vady podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka bola poučená, ako je treba opravu a doplnenie podania vykonať, t.j. okrem iného riadne označiť účastníkov konania, pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, označiť dôkazy, ktorých sa navrhovateľka dovoláva na preukázanie svojich tvrdení uviesť podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodniť a preukázať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, uviesť, čoho sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej a uviesť petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Navrhovateľka bola poučená, že ak jej podanie v uvedenej lehote nebude opravené alebo doplnené a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 OSP odmietne. Predmetné uznesenie bolo doručené navrhovateľke dňa 06.02.2013, a to prostredníctvom pošty do vlastných rúk.
Navrhovateľka dňa 11.02.2013 doručila súdu podanie, v ktorom doplnila riadne označila odporcu a uviedla, že požaduje nariadenie predbežného opatrenia v znení: „Súd nariaďuje odporcovi, aby umožnil navrhovateľke trvalý prístup do domu č. súpisné 379 v Dlhom Poli tým, že vydá navrhovateľke jeden kľúč na odomykanie vstupných dverí do domu vyššie uvedeného popisného čísla a pristavenej časti domu, ktorá sa volá mlyn. Ďalej súd nariaďuje odporcovi, aby sa zdržiaval opatrení, ktorými by bránil navrhovateľke a osobám, ktoré majú jej súhlas, vstupu na pozemok, do domu, mlyna a humna, ktoré navrhovateľka vlastní v podielovom spoluvlastníctve, a tým znemožňoval navrhovateľke výkon jej vlastníckych a kontrolných práv na jej majetku“.
Skutkovo navrhovateľky zotrvala na pôvodnom odôvodnení svojho návrhu. Zároveň však k návrhu doložila listinné dokumenty, a to Darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi R. R. a navrhovateľkou dňa 21.09.1995, LV č. XXXX, Služobný príkaz zo dňa 05.11.2012, Faktúru za dodávku a distribúciu elektriny zo dňa 02.03.2012, prehlásenie navrhovateľky zo dňa 20.12.2012 a súhlas navrhovateľky zo dňa 17.11.2012.
Iné podstatné nedostatky, na ktorých odstránenie bola navrhovateľka vyzvaná uznesením č.k. 27C 33/2013-4 zo dňa 31.01.2013 navrhovateľka však podľa názoru súdu neodstránila.
V sporovom konaní, ovládanom dispozičnou zásadou, navrhovateľ určuje predmet a rámec konania pred súdom označením účastníkov konania na strane navrhovateľa a odporcu, opísaním skutkových okolností, na základe ktorých uplatňuje svoj nárok a uvedením žalobnej žiadosti, petitu, t.j. toho, čoho, sa navrhovateľ podaným návrhom domáha.
Súd má za to, že podanie osobne podané súdu dňa 28.01.2013, ani po jeho doplnení na výzvu súdu vyššie uvedeným uznesením podaním osobne podaným súdu dňa 11.02.2013, nespĺňa osobitné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd má za to, že ani po doplnení podaním osobne podaným súdu dňa 11.02.2013 zostalo neodôvodneným nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. ujmy, ktorá vo vzťahu k predmetu konania (konania vo veci samej) hrozí v prípade, ak predbežným opatrením dočasne (do právoplatného skončenia konania vo veci samej) nebudú upravené pomery medzi účastníkmi konania, zároveň stále nie je zrejmé ani to, čoho sa navrhovateľka návrhom vo veci samej mieni domáhať, a teda vo vzťahu k akému predmetu konania vo veci samej má byť predbežné opatrenia nariadené. Súd má za to, že takéto nedostatky sú nedostatkami, pre ktoré nemožno v konaní o nariadenie predbežného opatrenia pokračovať, a preto pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.