Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43C/108/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: D. A., nar. XX.X.XXXX, O. XX, L. Q., zastúpená: advokátska kancelária B&S Legal, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 35929049, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, Bratislava, v zastúpení: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 6203116832, o zaplatenie 12.299,85 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 12.299,85 eura spolu s:

úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.5.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.6.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.7.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.8.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.9.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.1.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.2.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.3.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.4.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.5.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.6.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,5% ročne od 16.7.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,5% ročne od 16.8.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,5% ročne od 16.9.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9,5% ročne od 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.1.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9% ročne od 16.2.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.3.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.4.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.5.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.6.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 8,75% ročne od 16.7.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 737,50 eura náhradou za súdny poplatok a vo výške 1 510,63 eura náhradou trov právneho zastúpenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, do rúk B&S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, IČO: 35 929 049.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním návrhu na začatie konania / , / doručeným súdu dňa 16.8.2012 domáhala voči odporcovi zaplatenia istiny 12.299,85 eura spolu s:

úrokom z omeškania 9 % p.a.od 16.5.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.6.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.7.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.8.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.9.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.1.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.2.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.3.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.4.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.5.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.6.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.7.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.8.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.9.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9% p.a. od 16.1.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9% p.a. od 16.2.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.3.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.4.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.5.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.6.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 8,75% p.a. od 16.7.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur a nahradil jej trovy konania.

Skutkovo návrh vo veci samej odôvodnila tvrdením, že dňa 30.11.1995 uzavrela s odporcom zmluvu o dôchodku nazvanú ako zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.“ Predmetom tejto zmluvy bolo doživotné plnenie z Podporného dôchodkového fondu odporcu, pričom povinnosť plniť má odporca a právo na plnenie má navrhovateľka. V zmysle zmluvy o dôchodku sa odporca zaviazal vyplácať navrhovateľke v pravidelne sa opakujúcich plneniach sumu 455,55 eura / pôvodne 13.724 Sk/ mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky. Preto vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa navrhovateľka dožije. Z uvedeného je nepochybné, že zmluva o dôchodku spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o dôchodku ako zmluvného typu podľa a nasl. . Od uzavretia zmluvy o dôchodku odporca pravidelne mesačne vyplácal navrhovateľke čiastku, na ktorú sa zaviazal zmluvou o dôchodku. Odporca dňa 26.10.2009 výpoveďou vypovedal zmluvu o dôchodku, pričom ako jediný dôvod výpovede uviedol využitie zákonného práva podľa . Podľa tejto výpovede platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t.j. ku dňu 31.3.2010. Odporca počínajúc odo dňa 15.4.2010 už nevykonal žiadnu platbu v prospech navrhovateľky.

Podľa navrhovateľky odporca nesprávne posúdil právny charakter zmluvy o dôchodku a následne nesprávne aplikoval ustanovenie upravujúce možnosť výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú (), a preto je výpoveď neplatná. Zmluva o dôchodku je z právneho hľadiska zmluvou o dôchodku podľa až , pričom z gramatického výkladu formulácie vyplýva, že slovné spojenie „doba neurčitého trvania“ nie je zhodné s legislatívne ustáleným pojmom „doba neurčitá“. Zmluva o dôchodku v zmysle je vždy zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, pričom však platí, že nie je zmluvou na dobu neurčitú. Tento výklad je nepochybne správny, keďže zo samotnej povahy právnej úpravy zmluvy o dôchodku v vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá nemôže byť jednostranne vypovedateľná zo strany povinného - platiteľa dôchodku. Zmluva o dôchodku medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená na dobu do dožitia navrhovateľky. Je všeobecne známou skutočnosťou, že plynutie času je nezvratné a každá fyzická osoba (ktorou navrhovateľka nepochybne je), zomrie. V čase uzatvorenia zmluvy o dôchodku preto bolo jasné, že doba plnenia zo strany odporcu je časovo ohraničená. Na základe uvedeného nie je zmluva o dôchodku zmluvou na dobu neurčitú a teda nie je možné ju ukončiť výpoveďou v zmysle . Z uvedeného dôvodu navrhovateľka považuje výpoveď zo strany odporcu za neplatnú. Vzhľadom na to, že výpoveď je neplatná, a teda zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom zo zmluvy o dôchodku naďalej trvá, je odporca v omeškaní s plnením podľa zmluvy o dôchodku.

Na základe totožného skutkového a právneho dôvodu navrhovateľka v minulosti uplatnila proti odporcovi na tunajšom súde nárok na zaplatenie sumy 455,55 eur za mesiac apríl 2010, ktorému nároku súd v konaní vedenom pod spisovou značkou vyhovel.

Zároveň navrhovateľka poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č.k.-33 v ktorom ústavný súd dospel k právnemu záveru, že zmluva o dôchodku je upravená ako samostatný zmluvný typ, v ktorom je vylúčené zmluvný vzťah účastníkov konania ukončiť jednostranne výpoveďou podľa .

Na preukázanie dôvodnosti skutkových tvrdení navrhovateľka žiadala vykonať listinné dôkazy pripojené k návrhu:

- zmluva o poskytovaní plnenia z „ Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11.1995

- žiadosť o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 29.11.1995

- príkaz na uloženie štatútu PDF SLSP, a.s.

- štatút PDF SLSP, a.s., účinný od 1.7.1993

- Dodatok č. 1 k štatútu PDF SLSP, a.s.

- výpoveď zo dňa 26.10.2009

- nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č. k. -33

Súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k.:

- 34 zo dňa 20.09.2012, proti ktorému podal dňa 15.10.2012 / doručený súdu/ odporca odpor s odôvodnením.

V odpore s odôvodnením / čl. 35-38/ odporca svoju obranu uviedol, že po oboznámení sa s obsahom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová. zn. -33 nemá odporca voči navrhovateľke žiaden záväzok zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne a.s. (ďalej len „Zmluva o dôchodku“), o ktorú navrhovateľka svoj nárok opiera, pretože právo na plnenie, ktorého sa domáha, je v rozpore s hmotným právom, a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Súd tak nemôže poskytnúť právnu ochranu neexistujúcemu právu.

Na vec sa vzťahujú ustanovenia ods., 8, a najmä veta za bodkočiarkou o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a následne sa na vec aplikuje ustanovenie o bankách, pretože zákon o bankách upravuje okrem bankových činností aj iné činnosti banky (upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky, na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému, t.j. . upravuje prakticky celú činnosť a celé podnikanie banky). Tak sa použije aj veta za bodkočiarkou 119 ods. 3 o bankách, ktorá výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore so Zákonom o bankách, keď vo vete za bodkočiarkou sa ustanovuje, že odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. To znamená, že tento zákon sa použije okrem bankových činností aj na všetky činnosti banky, ktoré zákon o bankách banke zakazuje, to znamená že zákon sa použije aj na iné, než bankové činnosti. Zároveň sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ( 116 Zákona o bankách). V rozpore so zákonom o bankách je taká činnosť, keď banka má poskytovať plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, t.j. predovšetkým plnenie bez protihodnoty (v zmysle 27 ods. 8 o bankách) . Takého plnenia sa navrhovateľka podanou žalobou od odporcu domáha, pretože plnenie zo zmluvy

o dôchodku podľa ustanovenia je svojím charakterom plnenie bez akejkoľvek protihodnoty banke.

Zároveň je plnenie na základe Zmluvy o dôchodku tiež hospodársky neodôvodnené. Banka na takýto záväzok ani jeho plnenie nemá žiaden hospodársky dôvod.

Takto sú splnené dve zo samostatných podmienok, ktoré zmluvu o dôchodku, vzhľadom na jej právny obsah a charakter, banke znemožňujú uzatvoriť a pokiaľ je uzatvorená, tak na jej zmluvnom základe plniť.

Na preukázanie dôvodnosti obrany vymedzenej v odôvodnení odporu žiadal odporca vykonať dôkazy:

- zmluva o dôchodku,

- Výpis z obchodného registra odporcu,

- výsluch odporcu

Zákon o bankách sa na vec vzťahuje z dôvodu, že ustanovenie veta za bodkočiarkou o bankách zakazuje banke odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa neobmedzuje len na bankové činnosti, pretože bankové činností sú v súlade so zákonom o bankách, zákon naopak zakazuje banke vykonávať iné činnosti než v súlade so zákonom o bankách. To znamená všetky činnosti banky, ktoré sa dostali do rozporu s týmto zákonom.

Takto konkrétne sú v rozpore s týmto zákonom vykonávané aj plnenia, ku ktorým sa banka nesmie zmluvou zaviazať v zmysle Z. z, o bankách. Banka sa nesmie zaviazať na hospodársky neodôvodnené plnenie, ani na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote (t.j. bez protihodnoty), pričom

o takýto odporcovi ako banke zakázaný záväzok ide pri zmluve o dôchodku podľa ustanovenia , ktorá je svojim obsahom aj charakterom jednostranne zaväzujúca zmluva bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu pre banku.

Pri aplikovaní týchto ustanovení záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie zo Zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia , s poukázaním na ustanovenie , a najmä veta za bodkočiarkou Zákona č. 48312001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa ustanovenia o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa ustanovenia o bankách ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia o bankách, banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činností podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak

banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Z úkonov smerujúcich k príprave pojednávania navrhovateľka v zastúpení právneho zástupcu doručila súdu dňa 09.11.2012 / čl. 45-52 / podanie, v ktorom proti skutkovým a právnym dôvodom odporcu v odpore uviedla, že hoci odporca opiera zánik svojej povinnosti plniť zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením a veta za bodkočiarkou o bankách (ďalej len „“), navrhovateľka sa nestotožňuje s touto obranou o tzv. zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia podľa a nasl. pretože:

-zákaz podľa sa nevzťahuje na interné vzťahy odporcu ako zamestnávateľa voči navrhovateľke ako zamestnancovi ,

- plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu Podporného dôchodkového fondu (ďalej len „Štatút“) vyplácané z Podporného dôchodkového fondu odporcu (ďalej len „Fond“) vytváraného z použiteľného zisku odporcu, čo nezakazuje;

- žiadne ustanovenie a predovšetkým nie ustanovenie nestanovuje, že by vykonávanie peňažnej platby na základe zmluvy o dôchodku (teda plnenie na základe zmluvy o dôchodku) bolo zakázané;

- Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle ;

- ustanovenie je irelevantné pre posúdenie vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom , pričom znenie nepriamo nevylučuje zánik povinnosti odporcu plniť zo Zmluvy o dôchodku pre dodatočnú nemožnosť plnenia ako zákonný dôsledok tvrdeného rozporu Zmluvy o dôchodku s ustanovením .

Navrhovateľka má za to, že:

A)Zmluva o dôchodku spadá do rámca interných vzťahov odporcu a navrhovateľky ako jeho bývalého zamestnanca, na ktoré sa nevzťahuje a trvá na tom, že sa vôbec netýka vzťahov upravených Zmluvou o dôchodku t.j. interných vecí odporcu ako zamestnávateľa a jeho zamestnanca, ktoré vychádzajú z interných predpisov odporcu, ale upravuje len vzťahy odporcu ako banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k predmetu jeho podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenie tento zákon upravuje „niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.“ Z konštrukcie tohto ustanovenia je nepochybné, že neupravuje interné otázky banky vo vzťahu k zamestnancom, otázky sociálnej politiky a pod. Naopak upravuje len aktivity banky navonok, pričom upravuje len „niektoré vzťahy“ súvisiace s týmito aktivitami Uvedené napokon podľa navrhovateľky vyplýva aj zo systematického začlenenia do šiestej časti s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky“. Je zrejmé, že uzatváranie zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je podnikaním banky resp. bankovým obchodom. Napriek jasnému zneniu je preto až zarážajúca snaha odporcu, ktorý v Odpore dokázal ustanovenie interpretovať tak, že by mal predstavovať výlučnú právnu normu vzťahujúcu sa na celú činnosť a celé podnikanie bánk. V odpore odporca predkladá interpretáciu, v rámci ktorej slovné spojenie “niektoré

vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk“ stotožňuje s “celou činnosťou a celým podnikaním banky“. Z textového znenia celého možno dospieť k jedinému správnemu záveru, že nerieši interné záležitosti banky vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov, sociálnej politike banky, jej sponzorských aktivít a pod.

Je potrebné nevyhnutné rozlišovať vzťah navrhovateľky a odporcu na základe Zmluvy o dôchodku napríklad od vzťahu navrhovateľky a odporcu na základe zmluvy o bežnom účte, na ktorý navrhovateľke odporca vyplácal dôchodok podľa Zmluvy o dôchodku. Pre účely () sa fyzickou osobou (zákon používa všeobecne pojem osoba a nerozlišuje medzi fyzickou a právnickou osobou) rozumie osoba s ktorou má banka v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod. Ak by bola medzi navrhovateľkou a odporcom napríklad sporná otázka účtu, vtedy by išlo o záležitosť spadajúcu pod bankové činnosti. Vzťah navrhovateľky a odporcu je však z pohľadu zmluvy o dôchodku podstatne odlišný , pretože navrhovateľka pre odporcu dlhé roky pracovala a odporca pre týchto “verných“ zamestnancov vytvoril dôchodkový fond na podporu svojich bývalých zamestnancov po odchode do dôchodku, a to za predpokladu splnenia určitých podmienok. Je nepochybné, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol a platne existoval právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa Existencia tohto pracovnoprávneho vzťahu bola predpokladom pre uzatvorenie Zmluvy o dôchodku. Ďalej je nepochybné, že odporca na úpravu tohto vzťahu aplikoval zákonný typ zmluvy = zmluvu o dôchodku, pričom nebola určená výslovne na úpravu pracovnoprávnych vzťahov (v zmysle úpravy pracovného času, druhu práce, a pod.) ale iných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

B) Plnenie zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu vyplácané z Fondu vytvoreného z použiteľného zisku odporcu, čo nezakazuje .

Fond, z ktorého má odporca v zmysle Štatútu použiť plnenie zo zmlúv o dôchodku

uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami, bol vytvorený v roku 1993, teda ešte v čase, keď bol odporca štátnym podnikom. V zmysle článku II bod 1 Štatútu sa fond vytvoril na základe článku 11 bod 14 “Podnikovej kolektívnej zmluvy SSTSP na rok 1993“ v súlade s nariadením vlády. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom hospodárení štátnych podnikov - z použiteľného zisku do výšky 10%, minimálne však vo výške 5% za rok.“

Oprávnenie odporcu zriadiť Fond vyplývalo z nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. o finančnom hospodárení štátnych podnikov (ďalej len „“), ktoré už v súčasnosti nie je platné., pričom

ustanovenie § 5 ods. 2 Nariadenia vlády znelo tak, že Podnik môže zriaďovať ďalšie fondy vytvárané iba prídelom z použiteľného zisku podľa 3 ods. 2, a to fond odmien a ďalšie fondy podľa svojho uváženia. Ustanovenie § 8 Nariadenia vlády znelo tak, že

ďalšie fondy môže podnik vytvárať výhradne prídelom zo zisku podľa § 5 ods. 2 a používať ich podľa svojho uváženia. Ustanovenie § 3 ods. 2 Nariadenia vlády znelo tak, že Minimálny ročný prídel zisku do rezervného fondu až do doby dosiahnutia minimálneho zostatku tohto fondu je 5% zo zisku po jeho použití podľa § 4 písm. a) (ďalej len “použiteľný zisk“). Minimálny zostatok rezervného fondu je 10% kmeňového imania podniku.

Ďalej v zmysle článku 11 bod 14 Podnikovej kolektívnej zmluvy SŠTSP na rok 1993 (ďalej len „Kolektívna zmluva“), na ktorý odkazuje Štatút „Zamestnávateľ do konca roku 1993 vytvorí podmienky a poskytne nevyhnutné prostriedky pre realizáciu doplnkového dôchodkového pripoistenia svojich pracovníkov.“

Navrhovateľka má teda za to, že v zmysle vyššie uvedeného si odporca mal za účelom vyplácania plnenia o zmlúv o dôchodku uzavretých s bývalými zamestnancami vytvárať Fond zo svojho čistého zisku, a to aj po zmene svojej právnej formy na akciovú spoločnosť, čo vyplýva zo znenia článku V. bod 2 štatútu, v zmysle ktorého „.. .povinnosť plniť pokračuje aj pri zmene právnej formy SSTSP alebo jej právneho nástupcu v súlade splatným právom“ ako aj z článku VI Zmluvy o dôchodku, v zmysle ktorého “Záväzok povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.“

Použitie prostriedkov Fondu vytvoreného z čistého zisku odporcom, s ktorým môže po splnení si iných zákonných povinností (povinné prídely do zákonných fondov atď.) voľne disponovať, na účel určený podľa vlastného uváženia, je pritom podľa názoru navrhovateľky výsledkom realizácie ústavného práva odporcu na podnikanie a je súčasťou

garantovaného vlastníckeho práva. v žiadnom svojom ustanovení nelimituje oprávnenie bánk použiť po splnení si zákonných povinností (povinné prídely do zákonných fondov atď.) svoj čistý zisk podľa vlastného uváženia. , a teda môže svoj disponibilný zisk rozdeliť v podobe dividend a tantiém svojim akcionárom a členom predstavenstva resp. dozornej rady, môže rozhodnúť aj o použití časti tohto disponibilného čistého zisku na dopĺňanie Fondu, ktorý sám zriadil a z ktorého bolo a má byť vyplácané aj plnenie zo zmlúv o dôchodku, vrátane predmetnej zmluvy o dôchodku , uzavretej účastníkmi konania.

Aj v prípade, ak by odporca Fond zo svojho disponibilného zisku nedopĺňal resp. nedopĺňal ho v dostatočnej výške potrebnej na vyplácanie plnenia zo zmlúv o dôchodku uzatvorených s bývalými zamestnancami, nie je to dôvod na porušovanie povinností odporcom z tejto zmluvy voči navrhovateľke.

C) Dodatočná nemožnosť plnenia podľa

stanovuje, že ak sa plnenie stane nemožným, tak povinnosť dlžníka plniť zanikne. Nemožnosť plnenia môže byť faktická alebo právna. Právna nemožnosť plnenia však nastáva, ak sa určitý typ plnenia stane právom zakázaný., a tým je plnenie nemožné.

V prípade Zmluvy o dôchodku je plnením povinnej osoby pravidelné vykonávanie úhrady finančnej čiastky na účet oprávnenej osoby. Navrhovateľka si nie je vedomá existencie žiadneho právneho predpisu, z ktorého by vyplývalo, že vykonávanie peňažných platieb je v rozpore so zákonom, a teda, že plnenie je nemožné. Preto je tento argument odporcu nesprávny.

D) Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok

Navrhovateľka je toho názoru, že zmluva o dôchodku nie je v žiadnom prípade zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu (resp. zmluvou, ktorá zaväzuje odporcu na hospodársky neoprávnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Zmluvný typ zmluva o dôchodku ako zmluva asynalagmatická, ktorá môže byť uzavretá aj na doživotne určenú dobu neurčitého trvania, jednoznačne nie je zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných podmienok pre jednu zo zmluvných strán., v opačnom prípade by v tejto podobe nebola zákonodarcom ako zmluvný typ upravená zákonom. Podľa navrhovateľky rovnako nie je možné tvrdiť rozpor konkrétnej Zmluvy o dôchodku s ustanovením , nakoľko navrhovateľka bola dlhé roky zamestnancom odporcu a svojou každodennou dlhoročnou prácou pre odporcu sa nemalou mierou zaslúžila o súčasné postavenie odporcu na bankovom trhu. Zmluva o dôchodku nebola uzatvorená s navrhovateľkou ako hocijakou treťou osobou bez vzťahu k odporcovi, ale práve a výlučne so zamestnancom odporcu. Preto protihodnota plnenia odporcovi bola zo strany navrhovateľky poskytovaná počas skoro jej celého aktívneho pracovného života.

E) Povinnosť bánk plniť nie je zákonom dotknutá ani v prípade, ak by zmluva o dôchodku bola zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu, kedy platnosť takejto zmluvy nezaniká a nezaniká ani povinnosť z takejto zmluvy poskytovať plnenie. Tvrdenie odporcu, že Zmluva o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, je nepravdivé a navyše nemá v oporu. K zániku Zmluvy o dôchodku resp. povinnosti odporcu plniť zo zmluvy o dôchodku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre existenciu rozporu Zmluvy o dôchodku s ustanovením nemohlo dôjsť, keďže žiadne ustanovenie explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s so zánikom takého právneho vzťahu. Predovšetkým toto nie je stanovené v , na ktorý poukazoval odporca v odpore s odôvodnením., rovnako tento záver nevyplýva ani z ustanovenia , ktoré výslovne stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov (t.j. predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti ) so , a to do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti . V prípade, ak by sa banka dostala do rozporu so svojou povinnosťou zosúladiť svoje

vzťahy s tretími osobami so zákonom, tak jej hrozí správna sankcia v zmysle . však nestanovuje, že by plnenie zo zmlúv uzatvorených v rozpore s ustanovením bolo nemožné alebo protiprávne. V tejto súvislosti zákon v posledná veta, jasne stanovuje ex lege neplatnosť ustanovení stanov banky, ktoré nie sú zosúladené so . Žiadna takáto ex lege neplatnosť zmlúv uzatvorených v rozpore s však stanovená nie je. Je teda jednoznačné, že zákonodarca nepredpokladal ako následok rozporu so zánik právnych vzťahov s tretími osobami, ktoré vznikli pred účinnosťou a ktoré sú v rozpore s povinnosťou bánk neuzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok. iba stanovil, že uzatvorenie nevýhodnej zmluvy zo strany banky predstavuje porušenie zákona zo strany banky a s takýmto porušením sú stanovené administratívne sankcie.

F) Iné aktivity odporcu v argumentácii odporcu o tzv. zakázaného plnenia zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu hospodársky neodôvodneného plnenia, resp. plnenia zjavne nezodpovedajúceho poskytnutej protihodnote, nakoľko sám odporca takéto plnenia poskytuje a informácie o takom plnení verejne prezentuje na svojich webstránkach.

Odporca (nie jeho nadácia) teda každoročne poskytuje (v nemalých sumách) finančné prostriedky tretím osobám a nedostáva od týchto tretích osôb žiadne protiplnenie.

Odporca naďalej na uvedenej internetovej stránke informuje verejnosť v sekcii “Kariéra“ a možných budúcich zamestnancov odporcu o “nadštandardných zamestnaneckých výhodách“.

Ak teda odporca každoročne odovzdáva finančné sumy tretím osobám bez protiplnenia a keď poskytuje svojim zamestnancom zamestnanecké výhody (odmeny, prémie manažérom alebo pod.), aj takéto konanie by podľa argumentácie odporcu bolo v rozpore so . Podľa navrhovateľky však takéto konanie nemôže byť v rozpore so , pretože nejde o konanie vo veci bankových činností, a teda nespadá pod . Nakoniec sám odporca potvrdzuje, že poskytovanie peňažného plnenia tretím osobám bez protiplnenia je možné a dovolené. Tieto dôkazy boli odporcovi predložené na pojednávaní dňa 01.06.2011 v inom konaní s rovnakým právnym základom (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou

, kde odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že Plnenie zmluvy o dôchodku nemá pre odporcu hospodársky význam ani mu neprináša protiplnenia. Sponzorstvo naopak má hospodársky význam pre každú banku, a to vzhľadom na samotný účel sponzoringu, ktorým je tiež zviditeľnenie dobročinnosti banky. Je úplne bežné na celom svete, že banky na charitu, dobročinnosť, povodne a katastrofy prispievajú. Inými slovami odporca uviedol, že ako banka môže plniť napr. z darovacej zmluvy bez akéhokoľvek protiplnenia, ak sa tým zviditeľní v očiach verejnosti v pozitívnom svetle.

Ďalej navrhovateľka poukázala na predchádzajúci spor s totožným právnym základom a totožným okruhom účastníkov konania, vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou .

Konanie odporcu je podľa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že odporca si plnil svoju zmluvnú povinnosť ktorú na seba zobral dobrovoľne a v súlade s účelom Fondu vymedzeným v článku I štatútu, t.j. za účelom podpory zabezpečenia životnej úrovne, ktorú navrhovateľka ako pracovník odporcu dosahovala v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie jej vernosti a kvality práce a na podporu jej stabilizácie. Navrhovateľka bola zamestnancom odporcu dlhé roky, čiže celý svoj aktívny pracovný život a svojou každodennou prácou nemalou mierou prispela k postaveniu odporcu na bankovom trhu, pričom za svoju prácu nedostával nadštandardné (a ani primerané) ohodnotenie. S odporcom je teda nielen v právnom vzťahu na základe uzavretia Zmluvy o dôchodku, ale ako bývalý zamestnanec odporcu aj vo faktickom vzťahu k odporcovi, ktorý pri posudzovaní uplatneného nároku nemožno prehliadnuť. Skončením vyplácania dôchodku podľa Zmluvy o dôchodku však jednoznačne došlo k podstatnému zníženiu životnej úrovne navrhovateľky, nakoľko je starobný dôchodca a prakticky nemá možnosť sa zamestnať a tým kompenzovať stratu príjmu zo Zmluvy o dôchodku. K zníženiu životnej úrovne pritom došlo za podmienok, kedy navrhovateľka v dobrej viere počítala s tým, že jej bude plnenie zo Zmluvy o dôchodku vyplácané doživotne, a to nielen na základe skutočnosti, že zmluva o dôchodku ako zmluvný typ ani predmetná Zmluva o dôchodku výslovne nepredpokladajú svojvoľnosť rozhodnutia odporcu nevyplácať plnenia z uvedenej zmluvy.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal na zistenie skutkového stavu veci dokazovanie podľa len na návrh účastníkov konania. Bez návrhu nevykonal žiaden dôkaz, jeho vykonanie nebolo nevyhnutným pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Pre dôkaznú nadbytočnosť súd nevykonal výsluch odporcu ako účastníka konania, vykonanie tohto dôkazného prostriedku podľa vzhľadom na predmet sporu a rozsah sporových tvrdení účastníkov konania by len podrobnejšie opísal tie právne významné skutočnosti, ktoré mal súd zistené a preukázané z listinných dôkazov. Rovnako súd nevyhovel ani ďalšiemu procesnému návrhu na vykonanie dokazovania pripojením spisu tunajšieho súdu, vedeného pod spisovou značkou z dôvodu, že pred začatím konania vo veci samej mal preukázané, že hoci ide o konanie totožným účastníkov konania, na totožnom skutkovom základe, predmetom konania bolo plnenie, ktoré nezakladá prekážku rozhodnutej veci , resp. prekážku litispendencie., pričom podľa nie je týmto rozhodnutím viazaný.

Podaným návrhom v tomto konaní sa navrhovateľka domáha zaviazania odporcu na plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 30.11.1995 za obdobie máj 2010 až júl 2012.

Z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 18.02.2013 prečítaním listinných dôkazov podľa : zmluva o poskytnutí plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., žiadosť o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu, rozhodnutie operatívnej porady GR, dodatok č. 1 k štatútu Podporného dôchodkového fondu, výpoveď zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu a nálezu Ústavného súdu mal súd preukázané, že dňa 30.11.1995 bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle Obč. zák. Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako povinným v prospech navrhovateľky vo výške 13 724,- Sk / po prepočte konverzným kurzom vo výške 455,55 eur / v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti navrhovateľky zo dňa 29.11.1995. Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti odporca v prospech navrhovateľky i plnil. Dňa 26.10.2009 odporca však v zmysle Obč. zák. uplatnil voči navrhovateľke Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa písomnej Výpovede danej odporcom zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal odporca poskytovať navrhovateľke v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu žalované plnenia.

Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 29.11.1995 si navrhovateľka u odporcu uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Za odporcu Žiadosť podpísala osoba za personálny a sociálny úsek a riaditeľ mestskej pobočky odporcu v Dunajskej Strede.

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11.1995 / Zmluvy o dôchodku/ súd zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom a jej predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke odporcom ako povinným z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške pôvodne 13 724,- Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

Z písomnej Výpovede odporcu č. j. zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že odporca dal navrhovateľke podľa § 582 Obč. zákonníka Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11.1995 s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka t.j. 31.3.2010.

Zo Štatútu podporného dôchodkového fondu SŠTSP , účinného od 01.07.1993 mal súd za preukázané, že odporca zriadil podporný dôchodkový fond slúžiaci na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci odporcu dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a podporu stabilizácie pracovníkov odporcu. Podľa čl. II ods. 4. plnenie prislúcha pracovníkovi, ktorý a/ rozviazal pracovný pomer s odporcom z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku za b/ ktorému vznikol nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tento sa mu skutočne začal vyplácať c/ bol nepretržite v hlavnom pracovnom pomere u odporcu najmenej 10 rokov. Podľa čl. II ods. 6 plnenie je nárokové a pracovníci si ho uplatňujú na základe žiadosti prostredníctvom mestskej pobočky odporcu.

Z Dodatku č. 1 štatútu dôchodkového fondu odporcu mal súd preukázané, že dňa 01.04.1994 bol odporcom prijatý dodatok k štatútu podporného dôchodkového fondu odporcu pričom čl. 2 body 4 a 6 ostali nezmenené.

Z Príkazného listu Generálneho riaditeľa č. 5/1993 zo dňa 20.07.1993 mal súd preukázané, že odporca vytvoril v záujme stabilizácie pracovníkov podporný dôchodkový fond poukazujúc na spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov.

Z Usmernenia k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 mal súd za preukázané bližšie popísanie funkcií a spôsobu vyplácania finančných prostriedkov z Podporného dôchodkového fondu SŠTSP, keď výplata plnenia z podporného dôchodkového fondu sa končí posledným dňom poberania starobného alebo invalidného dôchodku.

Z Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané vydanie usmernenia, podľa ktorého bodu 4 plnenia z PDF a DPP sa priznávajú pracovníkom, ktorí odchádzajú do prvého starobného alebo invalidného dôchodku a nezostávajú naďalej v pracovnom pomere s odporcom. Pracujúcim dôchodcom plnenie z podporného fondu a dôchodkového poistenia pre pracovníkov odporcu neprináleží. Podľa bodu 5 Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 plnenie z PDF a DPP prináleží pracovníkovi až po ukončení pracovného pomeru a skutočného fyzického odchodu od odporcu.

Podľa ( zákon číslo v znení neskorších predpisov - ďalej len ) zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa , banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky

neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30.11.1995,ktorá podľa námietok odporcu mala zaniknúť v zmysle Obč. zák., pretože plnenie zo zmluvy sa stalo nemožné s poukazom na ; ; o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie.

Predmetnou Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. sa v prospech navrhovateľky založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. Je nepochybné, že pri predmetnej zmluve je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a tiež jej jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľky, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Odporca písomnou Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 vypovedal navrhovateľke predmetnú Zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. podľa § 582 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák. Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca dobrovoľne z dôvodu prvého odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. vyhodnotil Výpoveď odporcu danú navrhovateľke zo dňa 26.10.2009 predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30. 11.1995 za neplatnú a navyše výpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Pri posudzovaní tejto predbežnej otázky súd v celom rozsahu prihliadal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č.k. -33.

Čo sa týka námietok odporcu týkajúcich sa zániku predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30.11.1995 z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle Občianskeho zákonnika s poukazom na ; ; veta za bodkočiarkou o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenia, odhliadnuc od skutočnosti, že tieto námietky odporcu už boli riešené ako nedôvodné v iných konaniach, napr. právoplatnom rozsudku tunajšieho súdu č.k.11C/103/2010-97 zo dňa 29.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. -225 zo dňa 23.5.2012, aj súd v tomto konaní vyhodnotil námietky odporcu ako bezdôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením navrhovateľky v tomto smere, zároveň pokiaľ ide o právny dôvod neúčinnosti uplatnených námietok zo strany odporcu, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje v celom rozsahu na písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 09.11.2012. Tvrdenia odporcu, že predmetná Zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa vzhľadom na Zák. o bankách, podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré zaväzujú banku na hospodársky neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, vyhodnotil tunajší súd ako účelovú obranu odporcu. O tejto účelovosti svedčí aj to, že uvedená právna úprava bola zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 v ustanovení a až od 1.1.2007 v Zák. o bankách, pričom odporca aj po 1.1.202 naďalej v prospech navrhovateľky zo Zmluvy o dôchodku plnil až do uplynutia výpovednej lehoty dňa 31.3.2010. Citované ustanovenie je zakomponované v Zák. o bankách v 6. časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky a vzťahuje sa na bankovú činnosť / /, príp. iné činnosti, ktoré môže banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou / / a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s / t. č. / sa stalo nadobudnutím účinnosti Zák. o bankách dňa 1.1.2002 nemožným. Vo vzťahu odporcu k navrhovateľke však odporca vystupoval ako zamestnávateľ k svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahom zmluvného vzťahu Zmluvy o dôchodku zo dňa 30.11.1995 bolo poskytnutie sociálnej výhody navrhovateľke slúžiacej na podporu zabezpečenia jej životnej úrovne, ktorú ako pracovníčka dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity na ocenenie jej vernosti, kvality práce a na podporu stabilizácie pracovníkov. Zo strany odporcu sa jednalo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti pracovníka odchádzajúceho do starobného dôchodku spadajúcu pod agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov. Zmluvu o dôchodku teda neuzatváral odporca s navrhovateľkou ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a nejednalo sa o vzťah banky s klientom. Z tohto dôvodu preto súd plnenie odporcu v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku nevyhodnotil ako plnenie za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle Zák. o bankách s poukazom i na skutočnosť, že citované ustanovenie je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti, avšak v prejednávanej veci bolo potrebné vzťah odporcu a navrhovateľky posudzovať ako vzťah banky a jej bývalého zamestnanca, nie klienta banky, kedy ich vzťah môže byť rámcovo upravený , príp. iným právnym predpisom.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 30.11.1995 je naďalej platným právnym úkonom, súd v súlade s zaviazal odporcu voči navrhovateľke na zaplatenie sumy 12.299,85 eur za obdobie mesiacov máj 2010 až júl 2012 / 27 mesiacov x 455,55 eur/ a v tomto rozsahu súd viazaný žalobným petitom posúdil uplatnený nárok za dôvodný aj čo do celkovej výšky požadovaného peňažného plnenia istiny. Zároveň pre omeškanie s plnením peňažného dlhu súd podľa , zaviazal odporcu aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti každého z pravidelne sa opakujúcich mesačných plnení vo výške 455,55 eura, zvýšených o základnú úroková sadzbu ECB. Výška úrokov z omeškania v tomto občianskoprávnom vzťahu bola v zmysle vyššie uvedeného nasledovná: od 13.05.2009 do 12.04.2011 vo výške 9%, od 13.04.2011 do 12.07.2011 vo výške 9,25%, od 13.07.2011 do 08.11.2011 vo výške 9,5%, od 09.11.2011 do 10.07.2012 vo výške 9% a od 11.07.2012 vo výške 8,75%.

Preto súd vo veci samej rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Navrhovateľka si návrhom podľa uplatnila voči odporcovi náhradu trov konania, ktorú výšku v zastúpení advokáta špecifikovala náhradou za súdny poplatok a náhradou za trovy právneho zastúpenia vo výške 1 510,63 eura za 5 úkonov právnej služby , advokátom, platcom DPH pri á 287,14 eura / úkon + 3X režijný paušál po 7,63 eura 2X po 7,81 eura, DPH 20% :

-prevzatie a príprava zastupovania

-podanie návrhu na súd

-písomné podanie na súd dňa 09.11.2012

- účasť na pojednávaní 18.02.2012

-účasť na pojednávaní dňa 11.03.2012

O trovách konania rozhodol súd podľa veta prvá tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti odporcovi, ktorý úspech vo veci nemal žiaden plnú náhradu trov , pozostávajúcu za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 737,50 eura podľa položky 1, písm.a) sadzobníka súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a trov právneho zastúpenia vo výške 1 510,63 eura, vypočítanú v zmysle a nasl. Vyhl. MS SR č. , ktorá náhrada predstavujú výšku 1 464,41 eura za celkom 5 úkonov po 287,14 úkon bez DPH /1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. spísanie žaloby; 3. vyjadrenie k odporu; 4. účasť na pojednávaní 18.02.2012, 5. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2012 + 20%DPH/ + režijný paušál za rok 2012 vo výške 3X 9,16 eura vrátane 20% DPH a za rok 2013 vo výške 2X9,37 eura, vrátane 20% DPH.

O povinnosti odporcu zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol podľa .

O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods.1 veta prvá pred bodkočiarkou.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1OSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.