Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/175/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, V., zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: C.. C. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, V. a otca: C.. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, V., zastúpeného advokátkou: JUDr. Janou Hreňovou, so sídlom Krížna 14, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej O. X., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 200,- eur na sumu 245,- eur mesačne od 01.09.2011 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 na sumu 260,- eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.

Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2011 do 11.03.2013 v celkovej výške 900,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -161 zo dňa 03.11.2010 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.05.2012 sa matka maloletej O. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 200,- eur na sumu 350,- eur mesačne od septembra 2011, čo odôvodňovala tým, že v septembri 2011/ začala maloletá navštevovať strednú školu, čím došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Zmenili sa aj finančné a majetkové pomery otca. Súčasne poukázala na infláciu a rast cien a skutočnosť, že otec neprispieva na žiadne jednorazové väčšie výdavky maloletej (napr. počítač, mobilný telefón, dovolenky, bicykel). V r. 2010 prerušil s maloletou úplne kontakt. Spätnú úpravu výživného matka zdôvodnila svojimi zdravotnými problémami na prelome rokov 2011 a 2012, čo jej znemožnilo podať návrh skôr. Bežné mesačné potreby dcéry vyčíslila bez väčších jednorazových výdavkov na sumu 691 eur. Za väčšie jednorazové potreby maloletej označila počítač, ktorý sa pre dcéru stal vzhľadom k jej zameraniu nutnosťou, pričom užíva počítač zakúpený v r. 2007, mobilný telefón, ktorý je potrebné obmieňať na dvojročnej báze, bicykel a korčule, ktoré potrebuje obmieňať s rastúcim veku, dovolenky a výlety, keď zmenu klímy s pobytom pri mori a vo vysokohorskom prostredí má dcéra doporučené zo strany imunologičky 2 x ročne pre syndróm dráždivého kašľa - astmu, a alergiu na chlad a ďalej zariadenie izby. Keďže otec odmietol na tieto výdavky prispieť, matka na ne musí šetriť a požičiavať si. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou vzrástli tiež nároky maloletej na školu okrem potreby počítača + nákladov na jeho prevádzku a opravu, farby do tlačiarne,

náklady na počítačové programy, na jazykové učebnice, príspevok na ZRPŠ vo výške 35 eur za pol rok, ISIC karta, električenka, vyššie vreckové a vyšší poplatok za školskú jedáleň. Dcéra je výbornou študentkou, pričom počas celej základnej školy mala na vysvedčení samé jednotky, v čom pokračuje aj na strednej škole. Na strednej škole má stanovený individuálny študijný plán z nemčiny vzhľadom k jej nadštandardným vedomostiam. Je nadaná na jazyky, v čom sa ju matka snaží podporovať a prispieva jej na súkromné hodiny nemčiny a taliančiny vo výške 40 eur mesačne. Matka zo svojho príjmu nedokáže dcére zabezpečiť všetky jej potreby, pričom by jej však rada zabezpečila taký štandard, ako majú jej spolužiaci a to, aby mala životnú úroveň zodpovedajúcu úrovni otca.

Otec s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Toto odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia ku dňu podania návrhu uplynula doba 1,5 roka a za tak krátke obdobie zvýšenie o 150 eur považoval za neprimerane vysoké, keď mal za to, že v priebehu tejto doby sa tak výrazne nezvýšili výdavky na výživu maloletej a jej životné náklady. V čase poslednej úpravy navštevovala dcéra posledný ročník základnej školy a zvýšenie výživného odôvodňovala vtedy matka práve zvýšenými nákladmi na štúdium na strednej škole. Taktiež inflácia a rast cien podľa otca nemohla byť tak značná, ako požaduje matka. Ako živnostník má nepravidelný príjem, z ktorého riadne uhrádza stanovené výživné. Nie je v jeho možnostiach každoročne platiť maloletej dovolenky pri mori, kupovať jej drahý notebook, mobilný telefón a iné veci. Nedošlo u neho k zmene finančných pomerov, nezvýšili sa príjmy ani jeho ani jeho manželky. S manželkou dokúpili starší 1-izbový byt a to z prostriedkov zo stavebného úveru, manželkiných úspor a pôžičiek od známych, pričom prepojením s ich pôvodným bytom vznikol väčší, keďže plánujú rodinu a tiež nasťahovanie matky, ktorá žije sama v V. X.. Výšku matkou vyčíslených mesačných nákladov na výživu dcéry považoval za nadsadenú a jej nároky za neprimerane vysoké, pričom však vzhľadom na svoj príjem má matka dostatok finančných prostriedkov na finančné požiadavky a vysoké štandardy dcéry. S dcérou sa prestal stretávať pred viac ako dvomi rokmi, keďže o neho nemá záujem. Vždy jej niekoľko krát volal a snažil sa s ňou stretnúť, ale bolo to veľmi obtiažne, pretože už ako 14 ročná bola priveľmi zaneprázdnená. Na otca si nespomenul ani keď mal narodeniny, preto si povedal, že počká, kým sa neozve sama, čo však nespravila. Vníma to tak, že nemala záujem o neho, ale len o peniaze, ktorá od neho žiadala takmer pri každom stretnutí. V neskorších doplneniach k svojmu vyjadreniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okrem iného uviedol, že od poslednej úpravy nadobudli s manželkou do bezpodielového spoluvlastníctva 1 izbový byt, ktorý je stavebne spojený do jedného obytného celku s pôvodným bytom. Na jeho kúpu a následnú rekonštrukciu si vzali stavebný úver. Uviedol, že pokiaľ matka v návrhu uvádza, že chce aby jej dcéra mala zabezpečenú rovnakú životnú úroveň ako spolužiaci a rovesníci, nie je opodstatnené ani spravodlivé žiadať od odporcu, aby na takúto životnú úroveň musel prispievať nad rámec svojich schopností a možností, keď v súlade so zákonom o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyčíslil, že priemerný mesačný príjem v domácnosti matky je 1.404 eur mesačne, čo predstavuje 701,77 eur na osobu. Naproti tomu príjem v domácnosti otca prestavuje iba 767,50 eur, z čoho ešte uhrádza výživné na maloletú. Z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň maloletej a jej matky je vyššia ako životná úroveň otca. Za oprávnené zvýšené náklady maloletej súvisiace s jej nástupom na strednú školu považoval sumu cca 82 eur mesačne, zahŕňajúce zvýšené školné, jazykové učebnice a slovníky, počítačové výučbové programy, poplatok za skrinky, poistné, úrazové poistenie, školskú jedáleň, ISIC kartu, električenku, prenájom skrinky, výučbu jazykov a počítač, tlačiareň a náklady na toner. Nový nábytok bol zabezpečovaný už v čase poslednej úpravy v súvislosti s prestavbou bytu a teda tieto náklady boli brané do úvahy pri poslednom rozhodovaní. Zvýšené náklady, ktoré matka vyčíslila v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu ani s poukazom na predložené doklady teda nezodpovedajú realite. Deklaroval však svoju schopnosť prispievať na výživu maloletej sumu 250 eur mesačne za zohľadnenia zvýšených potrieb maloletej.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 250 eur. Počiatok zvýšenia výživného ponechala na úvahu súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej a samotnej maloletej O., potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov a maloletej ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 161 zo dňa 03.10.2010 bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca, ktorá bola zvýšená zo sumy 2.000,- Sk na sumu 200,- eur od 01.03.2010. Obaja rodičia boli v tom čase bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Matka pracovala v P. banke, kde za mesiace január až august 2010 dosahovala príjem 1.099,19 eur mesačne. Bývala s maloletou v 1- izbovom byte v jej vlastníctve, iné nehnuteľnosti ani cenný majetok nevlastnila. Mala trvalo zvýšené náklady na svoju výživu z dôvodu zdravotného stavu a to 12 eur mesačne za lieky. Otec podnikal na základe živnostenského oprávnenia v stavebníctve. V daňovom priznaní za r. 2010 vykázal príjmy zo živnosti vo výške 66.211,52 eur a výdavky 61.456,36 eur. Podľa výkazu o príjmoch a výdavkoch za obdobie od januára do júla 2010 predstavoval rozdiel jeho príjmov a výdavkov zo živnosti sumu 4.610 eur. Od augusta 2009 bol ženatý, pričom jeho manželka za obdobie od januára do septembra 2010 dosiahla čistý príjem cca 532,79 eur. Hradila si náklady na externé štúdium na vysokej škole, kde ročné školné predstavovalo 460 eur + poplatok za bakalársku prácu 100 eur. Vlastnil 2-izbový byt, v ktorom býval s manželkou a garáž pod prístavným mostom bez pozemku a garáž v E.. Vo vlastníctve mal 3 automobily a to 25 až 28 ročnú Škodu Favorit, 32 ročnú Škodu 1203, oba zjavne bez hodnoty a 3- ročný Renault Mégane. Mesačne doplácal za lieky cca 25 eur. Okrem bežného výživného otec maloletej kupoval tenisky a asi tri krát do roka prispel vreckovým vo výške 10 eur. V r. 2009 jej zaplatil dovolenku a na sviatky ju obdarovával darčekmi v hodnote 1.000,- až 2.000,- Sk, avšak v čase rozhodovania súdu sa prestali stretávať. Maloletá mala 15 rokov a navštevovala deviaty ročník základnej školy. Bola liečená u imunológa a dermatológa, celoročne užívala lieky predpisované imunológom s mesačným doplatkom cca 50 eur a predpisované dermatológom s mesačným doplatkom 30 až 50 eur. Za zubné ošetrenie matka vydávala náklady 70,- až 80,- eur mesačne. Venovala sa zumbe, ktorú navštevovala 8 až 9 krát v mesiaci za 2,5 eur za jeden vstup.

Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej ku dňu podania návrhu uplynulo 1,5 roka. Maloletá začala v školskom r. 2011/2012 navštevovať strednú školu D. akadémiu na O. ulici v V.. Pravidelné mesačné náklady spojené s návštevou školy sa jej zvýšili o polročný príspevok rodičovského združenia vo výške 35 eur, poplatok za ISIC kartu 20 eur ročne, poplatok za nákup jazykových učebníc za Anglický jazyk za cca 25 eur ročne a poplatok za PC program ATF vo výške 18,80 eur. Počítač je nevyhnutnou študijnou pomôckou, keď okrem komunikácie s rodičmi je nutný z hľadiska prípravy na vyučovanie a vo vyšších ročníkoch bude potrebný pre predmet Účtovníctvo. Okrem toho má zvýšené náklady spojené s individuálnych študijným plánom z Nemeckého jazyka (vzhľadom na jej vyššiu vedomostnú úroveň), keď raz týždenne absolvuje doučovanie za 7 eur za hodinu. Je nadaná na jazyky a preto začala absolvovať súkromné hodiny Taliančiny v rovnakej cene, s čím však z finančných dôvodov skončila. Jej zdravotný stav sa v zásade nezmenil (naďalej má imunologické a dermatologické problémy, pričom klinicky testovanú lekársku kozmetiku mala odporučenú už v čase poslednej úpravy), avšak začala udávať subjektívne zhoršenie problémov s chrbticou v súvislosti s dlhším dochádzaním do školy (skolióza jej bola diagnostikovaná ešte v r. 2009), kvôli ktorým zintenzívnila cvičenie na 4x týždenne a raz do mesiaca absolvuje masáž a tiež začala používať zdravotnícke pomôcky. Od poslednej úpravy začala navštevovať homeopata, pričom za homeopatiká vydá cca 17 eur mesačne a tiež psychológa, čo malo súvisieť s okolnosťami vyplývajúcimi z problematického vzťahu s otcom (neoznámenie úmrtia starého otca, s ktorým sa však podľa vlastného udania kontaktovala veľmi zriedkavo). Podľa potvrdenia psychologičky dochádza od mája 2012 na hodiny psychoterapie v súvislosti s poruchami spánku, pričom jedna hodina stojí 20 eur. Matka preukázala za návštevu psychológa úhradu vo výške 40 eur.

Matka maloletej je naďalej zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, pričom jej priemerný mesačný príjem od septembra 2011 do októbra 2012 predstavoval cca 1.181 eur. Jej príjem teda zostal v zásade nezmenený. Rovnako sa nezmenili ani jej osobné a majetkové pomery, naďalej vlastní 1-izbový byt, v ktorom žije spoločne s maloletou. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa Na odporúčanie neurológa v súvislosti s prekonaním kolapsového stavu z vyčerpania bola zaradená do starostlivosti klinického psychológa, čo však nemalo zásadný vplyv na jej zárobkové schopnosti.

Otec aj naďalej podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom v priebehu konania od 01.03.2013 do 01.09.2013 požiadal o pozastavenie prevádzkovania živnosti, čo odôvodnil nedostatkom pracovných príležitostí. V daňovom priznaní za r. 2011 vykázal príjmy zo živnosti vo výške 99.490,09 eur a výdavky vo výške 95.265,12 eur a za rok 2012 príjmy vo výške 48.515 eur a výdavky v sume 47.920 eur. Zdravotný stav má nezmenený, naďalej dopláca na lieky. Jeho manželka ukončila vysokú školu (v

potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za r. 2012 má uvedený vysokoškolský titul Mgr.), pričom za rok 2011 jej priemerný mesačný príjem brutto predstavoval 506,97 eura a od januára do júla 2012 sumu 512,03 eur brutto (otec udával jej netto príjem vo výške 415,50 eur). Naďalej vlastní ako výlučný vlastník dve garáže a dvojizbový byt na ul. L. č. XX, pričom však na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 22.03.2011 nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou susedný 1- izbový byt v pôvodnom stave, ktorý si postupne rekonštruuje, a to za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- eur. V súvislosti s kúpou bytu uzavreli dňa 22.05.2011 zmluvu o stavebnom úvere vo výške 9.019 eur, ktorý splácajú mesačne v sume 154 eur. Na zvyšok kúpnej ceny sa podľa jeho tvrdenia vyskladali spolu s manželkou a rodinou. Byty postupne stavebne prepojili, avšak zálohy za služby spojené s užívaním jednoizbového bytu a energie v súhrnnej výške 138,26 eur uhrádzajú samostatne. Dve motorové vozidlá, ktoré nemali hodnotu už v čase poslednej úpravy dal zošrotovať. Medzičasom zakúpil za cca 3.000 eur Fiat Doblo. Keďže je momentálne nefunkčné, kvôli práci v októbri 2012 zakúpil 11 ročnú škodu Fabiu Combi za 2.700 eur. Naďalej vlastní Renault Megane v prevedení kabriolet.

Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pre určenie počiatku zmeny rozhodnutia o výživnom nie je rozhodujúca doba začatia konania, ale doba, kedy došlo k zmene pomerov. Keďže v danom prípade súd hodnotil práve zmenu pomerov a teda rozhodoval v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (a nie podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine o prvom určení výživného) nebolo potrebné v danom prípade vyhodnocovať, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné rozhodnutie o výživnom a preto sa súd ani bližšie nezaoberal matkou produkovanými dôkazmi týkajúcimi sa jej zdravotného stavu, ktorými odôvodňovala svoj návrh na zvýšenie výživného už od septembra 2011, napriek podaniu návrhu v máji 2012.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. O. je dôvodný, avšak iba čiastočne. Hoci v čase podania návrhu ubehlo od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca iba 1,5 roka, medzičasom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej v súvislosti s nástupom na strednú školu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní vychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku a teda v čase poslednej úpravy súd nemohol zohľadňovať tieto perspektívne náklady. Vzhľadom na požiadavky kladené strednou školou, individuálne schopnosti a jazykové nadanie maloletej, ale aj jej rozšírené zdravotné problémy (chrbtica, psychické problémy - nespavosť), súd v tejto súvislosti považoval za dôvodný nárast jej odôvodnených potrieb v porovnaní s predchádzajúcou úpravou v rozsahu cca 90 eur, na ktorom by sa však mali podieľať rovnomerne obaja rodičia, keďže v danom prípade už neprichádza do úvahy kompenzácia časti vyživovacej povinnosti matky jej osobnou starostlivosťou o maloletú, s poukazom na jej vek, fyzickú a rozumovú vyspelosť a relatívnu samostatnosť. S poukazom na potvrdením školy preukázanú potrebu modernizácie počítača vo vyšších ročníkoch a tiež prirodzený nárast cien životných nákladov súd považoval za potrebné diferencovať výšku výživného v období od podania návrhu do rozhodnutia súdu, pričom za ďalší hraničný dátum, ku ktorému za zmenili pomery považoval postup do ďalšieho ročníka strednej školy. Primeranému nárastu odôvodnených potrieb maloletej v tejto súvislosti zodpovedá zvýšenie výživného zo strany otca o ďalších 15 eur, keď zvyšná časť zvýšených potrieb maloletej opätovne aj finančne zaťažuje matku. Zvýšenie výživného v tomto rozsahu súd považoval za primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca napriek vykázanému zníženiu jeho príjmov v daňovom priznaní za r. 2012 v porovnaní jednak z predchádzajúcou úpravou, ale aj s predchádzajúcim kalendárnym rokom 2011, kedy napriek otcom prezentovanej kríze v stavebníctve priznal dokonca podstatný vzrast hrubého príjmu oproti r. 2010 a to o celú 1/3-inu. Na strane otca však došlo k podstatnému zvýšeniu jeho životnej úrovne, ktorú však súd neodvodzuje od vykazovaných príjmov, ale reálnych životných podmienok a majetkových pomerov otca. Od poslednej úpravy rozsahu jeho vyživovacej povinnosti nadobudol 1-izbový byt, pričom pôvod cca 40.000 eur, použitých na jeho kúpu dostatočne hodnoverne nepreukázal. Rozšírenie vlastného obytného priestoru, na čo predmetný byt použil, je možné jednoznačne hodnotiť ako zvýšenie životnej úrovne otca, pričom platenie nákladov za dva samostatné byty súd považoval za nadštandardný výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Rovnako za istý nadštandard je možné považovať aj prevádzkovanie kabrioletu, ktorého celoročné využívanie je sporné. Hoci v čase poslednej úpravy vlastnil otec 3 autá, z ktorých dve boli bez relevantnej hodnoty, medzičasom nadobudol ďalšie dve novšie ojazdené motorové vozidlá s podstatne vyššou hodnotou. K zvyšovaniu životnej úrovne otca dochádza aj napriek miernemu poklesu príjmu jeho manželky, ktorej však odbudli výdavky na školné na externé štúdium. Vzhľadom na výšku prezentovaných výdavkov a zveľaďovanie majetku musí rodina otca nepochybne dosahovať reálne vyššie príjmy než vykázané. S poukazom na príjmy matky a pokrytie časti nákladov na výživu maloletej z rodinných prídavkov, považoval súd sumu 245 eur od 01.09.2011, t.j. od nástupu na strednú školu a 260 eur od 01.09.2012, t.j. od druhého ročníka zo strany otca za primeranú a dostačujúcu na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletej, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka, za prihliadnutia na jej zdravotný stav, postavenie študenta, individuálne nadanie, záujmy a sociálne prostredie, v ktorom sa pohybuje, ktoré súčasne zodpovedajú schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Okrem preukázaných zvýšených nákladov maloletej súvisiacich s jej zhoršeným zdravotným stavom, väčšinu z ktorých však súd zohľadňoval už v čase poslednej úpravy (napr. lieky, vitamíny, indikované cvičenie a dovolenky atp.), zdokladovaných nákladov spojených s návštevou školy a polovice nákladov na bývanie, súd neprihliadal na neprimerané vyčíslenie nákladov matkou, ale vychádzal z bežných nákladov, primeraných veku a potrebám maloletej - t.j. z bežných výdavkov na stravu - v školských jedálni i doma, hygienu, oblečenie, cestovné v MHD, školské, resp. technické pomôcky, šport a iné záujmové aktivity a záľuby. Súd tiež musel zohľadňovať skutočnosť, že otec sa o maloletú od času posledného konania o úprave rodičovských práv a povinností prestal zaujímať a po dobu viac ako 2,5 roka sa na jej výžive okrem bežného výživného žiadnym iným spôsobom nepodieľa. Výška výživného je nastavená tak, aby bolo maloletej plne umožnené rozvíjať jej schopnosti a jazykový talent, ktorý mieni využiť pre svoje ďalšie štúdium a perspektívne i budúce povolanie. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že bežné mesačné výživné nie je určené iba na uhrádzanie pravidelných nevyhnutných mesačných potrieb dieťaťa, ale tiež na úhradu ďalších,

nepravidelne sa vyskytujúcich sa výdavkov, potrebných k všestrannému rozvoju dieťaťa, v prípade ako to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. Pri určení bežného mesačného výživného musí teda súd zohľadňovať napr. aj prípadné náklady na kúpu, resp. opravu elektroniky, vzdelávacie, športové a tiež iné záujmové aktivity dieťaťa a to v rozsahu, ktorý má dieťaťu umožniť podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča.

Z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané, že by boli splnené podmienky na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré matka alternatívne požadovala, keď napriek vyššej životnej úrovni otca a jej niektorým nadštandardným zložkám, nie je možné životnú úroveň otca a jeho majetkové pomery považovať za vysoko nadštandardné.

Otcovi za obdobie od 01.09.2011 do 11.03.2013 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca február r. 2013) vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 900 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z riadneho uhrádzania výživného na maloletú v súdom stanovenej výške 200 eur (rozdiel 45 eur x 12 mesiacov + rozdiel 60 eur x 6 mesiacov = 900 eur). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom je otec v súlade s ustanovením Povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.