Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/322/2011

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava proti povinnému H. S., X.. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX V. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, o vymoženie 40,23 Eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 66,79 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, náhradu trov exekúcie v sume 21,60 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 109473 zo dňa 15.04.2011 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 12.03.2003.

Dňa 04.08.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že povinný pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní v celej výške uhradil dňa 08.07.2011. Dňa 15.08.2011 bolo súdnym exekútorom súdu doručené oznámenie oprávneného, podľa ktorého oprávnený v plnom rozsahu trvá na exekúcii. Súdny exekútor však vo vyššie uvedenom oznámení potvrdzuje úhradu povinnej vo výške 152,34 Eur, teda vo výške pohľadávky. Súdny exekútor potvrdzuje, že uvedená suma predstavuje nárok oprávneného v plnej výške. Povinná však neuhradila ani len časť trov.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ““) súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, teda môže ísť aj o splnenie dlhu. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku exekučným titulom priznaného práva, a preto v exekúcii nemožno pokračovať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.

Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.08.2011 a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku, V zmysle uvedeného súd exekúciu zastavil v časti vymáhanej pohľadávky a z dôvodu hospodárnosti konania a nadbytočnosti nerozhodoval o návrhu oprávneného na odklad exekúcie 04.08.2011. Okresný súd Trnava uložil rozhodnutím č.k. zo dňa 12.03.2003 povinnému povinnosť zaplatiť uloženú sumu vo výške 40,23 Eur, spolu s trovami konania vo výške 66,49 Eur. Povinný svoj dlh splnil dňa 08.07.2011, čo potvrdil aj oprávnený vo svojom oznámení zo dňa 15.08.2011. Predmetné exekučné konanie začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad, a to dňom 02.03.2011. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení ako aj zákonných ustanovení má súd za preukázané, že povinný uhradil dlžnú sumu vo výške ako mu ukladalo rozhodnutie Okresného súdu v Trnave.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov vo výške ustanovenej osobitným predpisom (vyhláška) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.

Súdny exekútor v podaní zo dňa 26.02.2013 vyčíslil celkové trovy exekúcie vo výške 151,71 Eur (z toho odmena vo výške 99,59 Eur, DPH vo výške 19,92 Eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 32,20 Eur.) Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie v požadovanej výške nepriznal, nakoľko pri ich vyčíslovaní nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou.

Súd má za to, že súdny exekútor si mal uplatniť náhradu trov podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky.

Dôvodová správa k novele exekučného poriadku č. 341/2005 k § 47 ods. 3 uvádza že, dôvodom navrhovanej úpravy je odstrániť nejednotnosť aplikačnej praxe a poskytnutie možnosti povinnému, aby znížil trovy exekúcie ak pohľadávku splní do 14 dní od doručenia upovedomenia. V praxi vyvoláva problém a neexistuje na jeho riešenie jednotný názor, či plnenie povinného uskutočnené po podaní návrhu na začatie exekúcie v 14 dennej lehote od doručenia upovedomenia „je dobrovoľným plnením", z ktorého exekútorovi nevzniká nárok na odmenu (ako jednu časť trov), ale len na paušálnu náhradu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov. Niektoré súdy v týchto prípadoch priznávajú exekútorovi len paušálnu náhradu trov a niektoré súdy priznávajú v týchto prípadoch exekútorovi aj odmenu vo výške 10% vymáhanej pohľadávky. Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil (hoci mal na plnenie dostatok času). Vzniknuté trovy exekúcie (ktorých súčasťou je aj odmena exekútora) sú preto sankciou za neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania preto nemožno považovať za „dobrovoľné". Z hľadiska náhrady trov by vznikla rovnaká situácia, ako pri aplikácii § 146 ods. 2. Z uvedeného vyplýva záver, že akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekúcie už nemá charakter „dobrovoľného plnenia" a exekútorovi patrí z takéhoto plnenia odmena. Na druhej strane sa však javí spravodlivé znížiť výšku trov exekútora v prípadoch, ak povinný zaplatí pohľadávku na začiatku exekučného konania (týmto spôsobom má povinný sám šancu „korigovať výšku trov exekúcie" a rozhodnúť sa či včasným plnením túto výšku zníži alebo v dôsledku jeho ďalšej nečinnosti budú trovy exekúcie ďalej narastať).

Ako vyplýva z vyššie uvedenej dôvodovej správy, úmyslom zákonodarcu bolo zníženie trov exekúcie ak povinný splní pohľadávku do 14 dní od doručenia upovedomenia. Podľa názoru súdu uplatnenie trov podľa § 14 vyhlášky z dôvodu zastavenia exekúcie ako si ich uplatnil súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 01.03.2013, nekorešponduje s úmyslom zákonodarcu vyjadreného v § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorého cieľom je zníženie trov exekúcie a nie ich ďalšie zvyšovanie, akoby tomu bolo v prípade vyčíslenia trov súdnym exekútorom.

Ustanovenie § 5 ods. 1 vyhlášky určuje, že výška odmeny súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor má pri upustení od exekúcie právo na odmenu vo výške vypočítanej ako 50 % z 20% z vymoženej pohľadávky. Z ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky možno jednoznačne vyvodiť, že pri vyčíslení odmeny v prípade upustenia od exekúcie je potrebné najprv vypočítať odmenu podľa § 5 ods. 1 až následne aplikovať ods. 2, v zmysle ktorého bude odmena, čo aj v minimálnej výške krátená o jednu polovicu. Vymožená pohľadávka tvorí sumu 152,43 Eur, po aplikovaní príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky tvorí odmenu súdneho exekútora suma 30,48 Eur. Keďže § 5 ods. 1 vyhlášky určuje minimálnu výšku odmeny 33,19 Eur súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu výšku odmeny zníženú o polovicu vo výške 16,60 Eur.

Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 32,20 Eur v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, a to z titulu vyplateného poštovného vo výške 32,20 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,40 Eur (poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za ostatné úkony (zaslanie žiadosti o udelenie poverenia, doručovanie upovedomenia oprávnenému, vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a doručovanie príkazov na začatie exekúcie), nakoľko sa v exekučnom spise nenachádzali doručenky k týmto úkonom a ani inak nepreukázal skutočné vynaloženie uvedených výdavkov. Súdny exekútor predložil poštový podací hárok, ktorým preukazoval doručovanie príkazu na začatie exekúcie 16 bankám. Z poštového podacieho hárku však súd nemá za preukázané, že exekútor zasielal príkaz na začatie exekúcie v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 2282/11. Súdny exekútor mohol zasielať príkaz na začatie exekúcie v akomkoľvek inom konaní a doložiť fotokópiu podacieho hárku do konania EX 2282/11.

V zmysle novely Exekučného poriadku účinnej od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu

času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súd na základe vyššie uvedeného priznal súdnemu exekútorovi odmenu § 5 ods. 2 na ktorý odkazuje prvá veta § 47 ods. 3 Exekučného poriadku vo výške 21,60 Eur (odmena 16,60 Eur, náhrada hotových výdavkov 1,40 Eur a DPH 20 % 3,60 Eur).

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.