Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sp-3-2013.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Správa katastra Gelnica, Hlavná č. 1, Gelnica, za účasti H. I., R. L. Č.. XXX/XX, C., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. V 698/2012-5 zo dňa 21.11.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. V 698/2012-5 zo dňa 21.11.2012.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť účastníčke H. I. trovy konania (náhrada hotových výdavkov) v sume 4,20 eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. V 698/2012-5 zo dňa 21.11.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 103/2012-SUB uzavretej dňa 09.10.2012 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a H. I. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres Gelnica, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2 na pozemku parcelného Č. X, záhrady o výmere 474 m2 na pozemku parcelného čísla 10 a rodinný dom, súpisné číslo 449, na parcele Č. X.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy o úvere, pokiaľ ide o výšku úveru a jeho príslušenstva a predmetom zálohu, pokiaľ ide o jeho hodnotu. Ako vyplýva z čl. II. záložnej zmluvy, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere, t.j. na vrátenie istiny úveru v sume 300,- eur, poplatku v sume 213,- eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Je nepochybné, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka - záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým mravom. Odporkyňa ďalej posudzovala dohodu o splnomocnení uzavretú
dňa 20.04.2011 medzi záložcom ako splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom D. G., ako splnomocnencom a uviedla, že na dohodu o splnomocnení je potrebné analogicky nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu, pretože pokiaľ by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Záložný veriteľ má v predmete činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, jedná sa teda o osobu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súčasne nebolo zistené, že by záložca bral úver za účelom svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto sa v jeho prípade jedná o osobu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere preto odporkyňa posúdila ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v kontexte s ňou skúmala aj to, či dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do predtlačenej formulárovej dohody, pričom splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. V danom prípade bola obmedzená možnosť splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec už bol v dohode o splnomocnení vopred predtlačený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú. To v konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, odporkyňa považovala dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala dňa 20.12.2012, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej uviedla, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bola odporkyňa povinná preukázať. Odporkyňa nepreukázala ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 23.01.2013 zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s jej administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 11.03.2013 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 01.03.2013 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebola prítomná odporkyňa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 28.02.2013 z dôvodu vopred plánovanej dovolenky jej zástupcu. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporkyne.
Účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že v čase podpisovania úverovej zmluvy so zamestnancom navrhovateľky si nebola vedomá, že podpisuje aj dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnila občianske združenie ProHelp na to, aby v jej mene podpísalo záložnú zmluvu ohľadne jej patriacich nehnuteľností. Zamestnanec navrhovateľky jej nevysvetlil, že udeľuje takúto plnú moc.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou H. I. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 300,- eur, dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 213,- eur. Dlžníčka zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 19.04.2011 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou H. I. ako splnomocniteľom a D. G., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom, a to dňa 20.04.2011.
Dňa 09.10.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 103/2012-SUB medzi navrhovateľkou a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou H. I. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby dlžníčka H. I. si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sama dospela k rozhodnutiu, že zabezpečenie jej záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jej vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jej záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.
Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporkyne nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal.
Účastníčke H. I. súd priznal náhradu uplatnených trov konania, a to cestovné vo výške 4,20 eur (2 x 2,10 eur - cena cestovného lístka u autobusového dopravcu Eurobus, a.s. Košice na trase Jaklovce - Košice a späť). Potvrdenie rozhodnutia odporkyne o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti patriace účastníčke H. I., je potrebné hodnotiť ako úspech tejto účastníčky v súdnom konaní (§ 142 ods.1 za použitia § 246c ods.1 a § 250l ods.2 O.s.p.).
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.