Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PE-2T-30-2023.pdf
PDF · 159.42 KB
Case nature
Area
Subarea
PE-2T/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a B. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 17.08.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C., D. XXX/X, toho času vo väzbe v ÚVV Ilava a
2. B. B., A. B., , nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C., D. XXX/X,
s ú v i n n í , ž e :
dňa 07. 02. 2022 v bližšie nezistenom čase v C. na adrese D. XXX/X v mieste bydliska obžalovaných, pri obhliadke osobného motorového vozidla zn. BMW X6 xDrive35d X70/FG01/GA, farba červená metalíza, VIN: E., inzerovanom na predaj na webovom portáli za sumu 14.800,- € s počtom najazdených kilometrov 220.000, predtým zakúpeného spoluobžalovaným B. B. dňa 09.11.2021, ktorej termín si obžalovaný A. B. vopred dohodol počas telefonickej komunikácie s poškodenou F. G., pri ktorej sa predstavil ako pán B., a pri ktorej súčasne vystupoval ako predávajúci motorového vozidla, po príchode poškodenej na miesto obhliadky ju obžalovaný A. B. čakal spolu so spoluobžalovaným B. B. pred domom, kedy počas obhliadky predviedol obžalovaný A. B. poškodenej F. G. auto, prezentujúci sa ako osoba oprávnená nakladať s vozidlom a prevádzať ho, s tým, že uviedol, že vozidlo je registrované na jeho firmu sídliacu vo Zvolene a že ho používala jeho manželka a ako dôvod predaja poškodenej uviedol, že predáva ho z dôvodu, že manželke zakúpil motorové vozidlo rovnakej značky avšak nové, ktoré musí už len prebrať na predajni predajcu, pričom pri prehliadke uvedeného vozidla poškodená zistila z odometra stav najazdených kilometrov, ktorý dopísala do kúpnej zmluvy a že vozidlo má aj iné technické chyby, po čom aj napriek uvedenému prejavila výslovný záujem o kúpu vozidla, po čom poškodená F. G. s obžalovanými dojednala zľavu s inzerovanej kúpnej ceny na konečnú sumu 14.100,- €, po čom následne obžalovaný A. B. poslal svojho syna, spoluobžalovaného B. B., aby ten priniesol kúpnu zmluvu, ktorá bola už vopred sčasti vypísaná a v ktorej ako predávajúci figuroval spoluobžalovaný B. B. a do ktorej poškodená doplnila vlastnoručne svoje údaje ako kupujúcej a takisto aj stav najazdených
kilometrov uvedeného vozidla zistený pri prehliadke vozidla a to cca 240.000 km, kedy takto vyplnenú kúpnu zmluvu po podpise poškodenej podpísal spoluobžalovaný B. B., ktorý kúpnu zmluvu podpísal ako predávajúci, k technickému stavu vozidla sa ako formálny vlastník uvedený v zmluve sa rovnako vyjadroval, bol účastný na skúšobnej jazde, kde uviedol, že vozidlo využíva jeho mama, bol uzrozumený o technickom stave motorového vozidla prezentovanými poškodenej obžalovaným A. B. a zároveň zisteným aj poškodenou na mieste pri prehliadke vozidla a po podpise zmluvy obžalovaný A. B. ponúkol k vozidlu bez vedomia spoluobžalovaného B. B. sadu náhradných kolies, poškodená vyplatila v hotovosti kúpnu cenu vo výške 14.100,- € a túto odovzdala do rúk obžalovanému A. B. vo viere, že informácie jej sprostredkované o technickom stave vozidla vrátane počtu najazdených kilometrov sú pravdivé, poškodenej bolo obžalovanými odovzdané osvedčenie o evidencii vozidla, kde poškodená zistila, že ako vlastník vozidla je uvedená spoločnosť DL Interier, s.r.o. so sídlom Zvolen, pričom tejto skutočnosti ako aj tomu, že ako predávajúci bol v zmluve uvedený práve spoluobžalovaný B. B. neprikladala na základe skutočností, ktoré jej uviedol obžalovaný A. B., vystupujúci pod rovnakým priezviskom ako jeho syn, spoluobžalovaný, a to Lakatoš, žiadnu váhu, pričom pri prehliadke vozidla obžalovaný A. B. a spoluobžalovaný B. B. poškodenej F. G. vedome zamlčali skutočnosť, ktorej si boli vedomí a to, že došlo k zásahu do odometra, tzv. tachometra vozidla a zníženiu hodnoty najazdených kilometrov minimálne o 165.540 km, keďže reálny stav najazdených kilometrov uvedeného vozidla bol minimálne 405.540 km, pri ktorom je skutočná hodnota motorového vozidla v sume 10.057,- €, čím obžalovaní A. B. a B. B. vedome zavádzali poškodenú F. G. v otázke podstatnej vlastnosti tovaru - svedčiacej o kvalite predávaného tovaru a to o počte najazdených kilometrov uvedeného vozidla s cieľom získať pre seba neoprávnený majetkový prospech a poškodenej tak spôsobili celkovú škodu vo výške 4.043,- € a obžalovaný A. B. tak konal aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T/23/2021 zo dňa 23. 11. 2021, právoplatným dňa 09. 12. 2021 uložený trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými motorovými vozidlami v trvaní 4 roky
t e d a :
obžalovaný 1.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a súčasne maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti
obžalovaný 2.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
č í m s p á c h a l :
obžalovaný 1.
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
obžalovaný 2.
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
obžalovaný 1.
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
obžalovaný 2.
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. k/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora zo dňa 10.05.2023 pod Pv 206/22/3305-101, proti obžalovanému 1. A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a 2. obžalovanému B. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., po jej preskúmaní samosudca nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil obžalovaný 1., že je nevinný, obžalovaný 2. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a kladne zodpovedal na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. por. no súd jeho vyhlásenie neprijal, pretože obžalovaný 2. vylučoval spolupáchateľstvo s obžalovaným 1. Bez vykonania dokazovania tak ostávala aj otázka spolupáchateľstva sporná, napokon vyhlásenie o vine sa vzťahuje aj k právnej kvalifikácii a tá zahŕňa spolupáchateľstvo.
Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z výpovedí obžalovaných, poškodenej F. G., A. B., H. I., prečítanej výpovede svedkov F. J., K. L. M., C. B.. Tiež prečítaním odborného vyjadrenia spol. JHS, s.r.o., znaleckého posudku znaleckej organizácie Avocare, s.r.o, listinných dôkazov majúcich význam pre dokazovanie a pripojených spisov, súd zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu.
Obžalovaný 1. A. B., na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď kupoval syn auto, tak pritom nebol. On len synovi v dobrej viere pomáhal predať auto. Poškodená kilometre neriešila. On bol po chorobe, ledva chodil. Keď vyšiel von, Leo tam stál ako "dilino", tak využil čakanie na brata, ktorý mal prísť na návštevu. Syn mu predtým povedal, že mu idú kupci. Jeho syn vlastne využil, keď už von vyšiel. On totiž robil v autobazári, vie jednať s ľuďmi. On povedal, že auto má aj náhradné pneumatiky. Predaj inicioval syn. Syna synova žena na aute jazdili. Syn išiel aj na skúšobnú jazdu s poškodenou. Mechanik auto napojil na diagnostiku, zistil, že auto neťahá ako by malo. Poškodenej syn vracal 500,-€ lebo sa pomýlila pri počítaní. Až vtedy sa začali riešiť pneumatiky. On bol vzatý do väzby, pričom až v máji sa mu syn priznal, že auto dal stočiť. On so synom býva v jednom dome. Dom je evidovaný na syna, skladajú sa na náklady. Syn mu povedal, že auto ide predať, lebo ide iné pre ženu kupovať, že potrebujú väčšie, lebo chcú mať dieťa. Až potom pri návšteve vo väzbe syn povedal, že aj kvôli chorobe sestry chcel auto predať. On sa viac nestaral. Syn býva na poschodí, on dole. Syn bol na zárobku v Nemecku a sem tam, si chodí brigádnicky privyrobiť. On keby vedel, že auto má stočené kilometre, tak by ho nepredával. On keď sa v tom aute viezol, tak malo cez 200 tisíc km. O pneumatikách vedel, lebo boli v garáži. ? Obžalovaný 2. B. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou telefonoval on, aj jednal osobne, otec vyšiel von len preto, že čakal strýka. Otec bol po ťažkom COVIDE. Počas predaja otec s kupujúcou a jej doprovodom len pár slov prehovoril. Otec bol v tom, že auto má najazdené toľko, ako bolo na tachometri. Pretočenie spravil C. N., dal mu to upraviť spolu s inou vadou, ktorú obžalovaný 2. zistil po kúpe. Na skúšobnú jazdu išiel obžalovaný 2. mechanik napojil auto na diagnostiku, vyhodilo nejaké problémy s DPF filtrom a žhavičmi, no poškodenej sa auto páčilo a dohodli sa na cene. Kvôli tým vadám
sa dohodli na zľave zo 14800 na 14100,-€. Zmluvy mal on, jemu vyplácala peniaze poškodená, ešte sa prepočítala s dala mu 14 600,-€, on jej preto vracal preplatok a schoval si peniaze. Akurát vtedy prišiel strýko a otec išiel dovnútra. Ešte otec povedal, že ešte tie kolesá, on bol zarazený, lebo ich nechcel predať, aj sa na otca za to nahneval, že načo to spomínal. Otec bol v tom, že ich predáva aj s kolesami. On dal inzerát v čase pred hospitalizáciou otca, záujemci chodili aj v čase keď bol hospitalizovaný otec.
Poškodená F. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala záujem o kúpu auta, vo februári volala na niektoré inzeráty. Skontaktovala sa takto s pánom, ktorý sa predstavil ako B., dohodli sa na ohliadke vozidla. Ona si na pomoc zavolala mechanika, ktorý na ohliadku prišiel s ňou. Ona stále ohľadom predaja vozidla telefonovala s tým istým človekom, na to isté telefónne číslo. Dohodli sa aby dala vedieť predtým ako dorazí, aby bol doma. Auto stálo naleštené pred domom, upútalo ju. Privítal ju starší pán, hneď za ním prišiel aj jeho syn, on ho predstavil ako syna. Viac o aute rozprával starý pán. O aute hovoril, že je jeho manželky, chcú ho vymeniť za také isté len nové, už je objednané v tom autosalóne, ako sa kupovalo to na predaj, ktoré tam bolo aj servisované. Uviedol, že preto je v technickom preukaze uvedená firma, lebo on má firmu vo Zvolene. Až neskôr po predaji ona volal do tej firmy a zistila, že tam ani len predávajúci nerobí. Pri ohliadke na mieste malo auto najazdené okolo 220 tisíc km. Nebol tam rozdiel medzi inzerátom. Ona sa na tachometer vozidla pozerala. Dali jej aj nejakú knižku, o ktorej tvrdili, že je servisná, ale nebola to servisná knižka. Na skúšobnú jazdu starší pán poslal syna B.. Keď sa ho vtedy na niečo pýtali o aute povedal, že on nevie, že sa treba pýtať otca. Že na aute chodí mama. Hlavný aktér bol teda starší pán, jej to bol aj logické, lebo ten tvrdil, že predáva auto svojej ženy. Bol zároveň osobou, s ktorou telefonovala ohľadom auta, spoznala jeho hlas. Oni zjednali cenu na 14 100,- € , zistil aj, že je neplatná technická. Zmluva už bola predtlačená, páni už mali zmluvy vypísané. Ona svoje meno dopísala aj stav km. Ju zarazilo, že celý čas bolo o aute hovorené, že je manželky, no potom podpisoval zmluvu Leonardo. No napokon si uvedomila, že pri podnikaní môžu byť autá rozpísané na rôzne osoby. B. sa jej zdal byť nekompetentný. Je si istá, že počítala peniaze so starším. Nepamätá si nejaké vracanie peňazí. Myslí, že pre zmluvu poslal starší pán syna B.. Po podpise zmluvy vyplácala peniaze staršiemu pánovi do ruky. Na doplňujúcu otázku, odpovedala aj to, že to bolo možno aj preto, lebo mladší vtedy nakladal pneumatiky. Ona nevedela, že dostane aj náhradné pneumatiky. Ponúkol ich k autu starší pán a B. poslal pre ne. Že kilometre nesedia, zistila až ten večer, priznáva, že sa nechala dobehnúť a nemala auto hneď brať. Ona bude mať sťažený aj predaj vozidla, ktoré je stočené. Následne keď mala doma auto s technickým preukazom, komunikovali ohľadom prehlásenia vozidla. Nastali ďalšie problémy, lebo auto bolo evidované na firmu. Na otázky odpovedala tak, že mala pocit, že policajti majú za páchateľa staršieho, no mladý by musel vymyslieť inú scénku, ako na ňu použili. Ona volala na jedno telefónne číslo, napríklad prepis hodil starší pán na mladšieho, že ten nemôže naň prísť. Starší pán mal rúško pri komunikácii, potom ho dal dole. Mladší sa vyjadroval k laku, že auto nebolo búrané. Na otázku obhajoby, či nemohlo ísť o nedorozumenie a manželku mladšieho odpovedala, že v tom prípade by musel byť v čase kúpy vozidla dieťa. Ona si nevšimla, že by sa tam starší pán s niekým zvítal, no mohol sa niekde niekto mihnúť.
Svedok H. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená si vyhliadla vozidlo a kontaktovala predajcu. On nemal pocit, že by bol policajtom páchateľ známy. O obžalovanom 1. si zisťovali veci až keď auto kúpila, že je známy na danej ulici, že zvykne používať priezvisko B., a že také veci sa tam s autami dejú. Tiež potom zistili, že nevlastní firmu, ako to tvrdil. Báli sa, že sa nepodarí prihlásiť vozidlo. Pri predaji vozidla boli dvaja páni, starší a mladší. Poväčšine sa zapájal mladší, ktorý bol potom aj na predvádzacej jazde. Povedané bolo, že vozidlo vlastní starší, ale zmluva bola na mladšieho. Z technického preukazu ale vyplynulo, že vlastník je nejaká firma. Uviedol, že videl odovzdávanie peňazí, nevie už však komu. Na to bola čítaná časť rozpornej výpovede svedka z prípravného konania z 09.03.2023, kde uviedol, že v podstate s nimi komunikoval zavalitejší pán, ale skúšobnú jazdu vykonal jeho syn, pričom starší pán ho stále úkoloval, čo má otvoriť, aké dvere atď. Na otázku, či zasahoval mladší do predaja vozidla odpovedal, že vôbec nie, aj peniaze boli odovzdané staršiemu. Mal ich celý čas u seba, pričom už nevie ako to bolo po ich odchode. Na to svedok začal nezrovnalosti vysvetľovať časovým odstupom, že je to tak, ako sa čítalo. Starší, že uvádzal, že je majiteľ firmy, ktorej vozidlo patrilo. Im nič nesignalizovalo na mieste, že by vozidlo malo iný stav najazdených kilometrov. Uviedol, že poškodená auto kupovala na základe emócií, on mal pritom podozrenie, že to nemusí byť dobré, no stratil ostražitosť. Až potom zaplatil službu a vyšli mu výsledky o vozidle, no už sa nevracali, poškodená sa bála, že bude problém s prepisom potom. Obžalovaný 1. mal pri stretnutí rúško.
Svedok A. B., brat obžalovaného 1., ktorého synovec je obžalovaný 2., uviedol, že prišiel na návštevu k bratovi z Brna, lebo ten mal po narodeninách. Videl červené BMW, synovca a brata, ten mal prezuvky, ešte mu hovoril, prečo tak chodí, keď je zima a má po COVIDE. On išiel dovnútra a za ním po pár minútach brat a potom synovec. Synovec mu povedal, že predal auto a má peniaze. On si preto myslí, že auto bolo synovcove. Pamätal si aj že niečo hovorili o pneumatikách. Až neskôr mu povedal synovec, že kvôli tomu autu zavreli jeho otca a čo urobil. Vtedy už bol brat vo väzbe. Synovec sa bál priznať mame a súrodencom, že bol u mechanika a vymenili tachometer.
Podľa výpovede svedkyne C. B., družky obžalovaného 1. a matky obžalovaného 2., tá nevedela, kedy syn kupoval predmetné vozidlo, ona s nim nemala nič spoločné. Syn sa im priznal, až keď bol druh vzatý do väzby a po niekoľkých mesiacoch, že ako auto kúpil cestou ho dal spraviť nejakému pánovi, ten mu mal ponúknuť, že auto pretočí. Dom, ktorý obývajú prepísali na syna B., no náklady platia tí, ktorí ho obývajú.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka K. L. M. zo dňa 17.03.2023 na č.l. 164-165. Podľa jeho výpovede bol v minulosti jedným zo spoločníkov a v čase výsluchu bol jedným z dvoch konateľov spol. DL INTERIER, s.r.o. Spoločnosť kupovala predmetné vozidlo BMW ako nové, využívala na firemné účely. V roku 2021 sa rozhodli vozidlo predať, na čo poverili mandátnou zmluvou spol. LION CAR. Osoby obžalovaných nepozná, neboli zamestnancami spoločnosti ani členmi orgánov spoločnosti.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka F. J. zo dňa 21.02.2023 na č.l. 168-169. Svedkyňa - matka C. N. uviedla, že syn zomrel XX.XX.XXXX na onkologické ochorenie. Jeho zdravotný stav bol mizerný už dva mesiace pred jeho smrťou, ona bola s ním, posledný októbrový týždeň polihoval necítil sa dobre, už nič nerobil. Bol vychudnutý a vyslabnutý. Pokiaľ žil robil s autami doma v garáži. Od posledného októbrového týždňa ako ležal už nepracoval. Bol potom hospitalizovaný v Bratislave, kde aj zomrel.
Podľa zápisnice o rekognícii a fotodokumentácie na č.l. 170-190, svedok H. I. označil osobu obžalovaného 2, osobu obžalovaného 1. Poškodená rovnako osoby opoznala, pričom za osobu, ktorej odovzdala peniaze a jednala s ňou pre predaji vozidla označila obžalovaného 1.
Trestné oznámenie podávala podľa zápisnice na č.l. 1-2 poškodená dňa 21.03.2023.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaného odborného vyjadrenia spoločnosti JHS, s.r.o. č. 258/22 č.l. 40-54 je všeobecná cena osobného motorového vozidla zn. BMW X6 xDrive35d X70/FG01/ GA, farba červená metalíza, VIN: WBAFG01040L334113 s nájazdom km 240000, suma 15 785,-€ s DPH ku dňu 07.02.2022.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaného znaleckého posudku znaleckej organizácie Avocare, s.r.o. č. 202202297960 z č.l. 195-292, na vozidle BMW X6, VIN: WBAFG01040L334113, je pôvodný panel prístrojov - odometer, no zistené bolo, že s ním bolo manipulované. Aktuálna hodnota najazdených kilometrov bola k 11.10.2022 246 721km, skutočná hodnota je k 11.10.2022 minimálne 412 261 km, no nemožno určiť, koľko najazdil majiteľ vozidla B..
Podľa na č.l. 15 nachádzajúcej sa kúpnej zmluvy medzi obžalovaným 2. ako predávajúcim a poškodenou ako kupujúcou, uzavreli dňa 07.02.2022 (v zmluve je chybne uvedený rok 2020) kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla motorového vozidla zn. BMW X6, farba červená metalíza, VIN: WBAFG01040L334113, pričom na mieste v zmluve uvedenom ako rok výroby je stav km 240000 km, kúpna cena je dopísaná vo výške 14.100,- €.
Podľa fotografie panela prístrojov na vozidle na č.l.14 bol stav km 240255 km. Nie je zrejmý dátum vyhotovenia fotografie.
Podľa osvedčenia o evidencii č.l. 16, bolo vozidlo zn. BMW , VIN: WBAFG01040L334113, prvýkrát evidované 22.12.2009. Vlastník vozidla je uvedený DL INTERIER s.r.o. so sídlom vo Zvolene, ten je uvedený aj ako držiteľ. Zmena údajov je až zo dňa 11.02.2022 kedy je ako vlastník a držiteľ zapísaná poškodená.
Z listín k overeniu vozidla č.l. 17-27predložených svedkom I. v prípravnom konaní bolo vozidlo s VIN: WBAFG01040L334113 overené dňa 07.02.2022. Z histórie kilometrov (STK, KO, EU atď.), vyplýva, že vozidlo bolo naposledy na STK dňa 27.01.2020 keď bol stav km 376999km. Dňa 09.11.2021 bol stav km 405 528.
Podľa evidenčnej karty vozidla a histórie vlastníkov vozidla č.l. 28-33 bol ku dňu 13.04.2022 evidovaný vlastníka držiteľ poškodená. Emisná kontrola dňa 27.01.2020 evidovala stav 376999km. Od 22.12.2009 do 18.11.2021 bolo vozidlo evidované na spol. DL INTERIER, s.r.o., od 18.11.2021 do 11.02.2022 na obžalovaného 2. a od 11.02.2022 na poškodenú ako vlastníka a držiteľa.
Podľa listín predložených spol. LION CAR, s.r.o. na č.l. 35-38, a to kúpnopredajnej zmluvy č. 73/2021 zo dňa 09.11.2021, predávajúci spol. LION CAR, s.r.o. predal osobné motorové vozidlo zn. BMW X6 35d, VIN: WBAFG01040L334113 obžalovanému 2. za sumu 9990,-€, v zmluve je uvedený stav tachometra 405540km. Podľa mandátnej zmluvy z 08.11.2021 na č.l. 161-163 mandant DL INTERIER, s.r.o. udelil splnomocnenie na predaj vozidla BMW X6 35d Xdrive, VIN: WBAFG01040L334113 mandatárovi spol. LION CAR, s.r.o. - stav tachometru je uvedený 407000km. Dohodnutá kúpna cena je 9990,-€.
Podľa úmrtného listu na č.l. 294-296 a lustrácie REGOB zomrel C. N. nar. XX.XX.XXXX dňa 27.11.2021. Jeho matka je F. J..
Podľa výpisu z histórie vlastníkov vozidiel na č.l. 337-339 mali k 26.01.2023 obžalovaný 1. aj 2. evidované odhlásenie vlastníctva viacerých vozidiel.
Podľa lustrácie na č.l. 340 je tel. číslo uvedené v spise XXXX XXXXXX evidované na obžalovaného 2.
Podľa prepúšťacích správ na č.l. 502-503, obžalovaný 1. bol v dňoch 01.12.2021 až 13.12.2021 hospitalizovaný na internom oddelení Nemocnice na okraji mesta n.o., Partizánske v dôsledku pozitivity na COVID-19 od 21.11.2021, kedy tam bol privezený RZP. G. B. nar. XXXX bola hospitalizovaná na chirurgickom odd. Národného ústavu detských chorôb v Bratislave od 29.11.2022 do 02.12.2022 v dôsledku onkologickej diagnózy.
Podľa pozvánky k návšteve počas výkonu väzby v ÚVV Ilava na č.l. 563 bol pozvaný na návštev obžalovaného 1. na deň 05.05.2023 aj obžalovaný 2.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č.l. na č.l. 410-417 bol obžalovaný 1. pred spáchaním skutku (07.02.2022) dvadsaťsedem krát postihnutý za priestupok z toho dvadsaťpäť krát za priestupok proti pravidlám cestnej premávky.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č.l. na č.l. 423-426 bol obžalovaný 2. pred spáchaním skutku (07.02.2022) osem krát postihnutý za priestupok z toho päťkrát za priestupok proti pravidlám cestnej premávky, raz proti majetku a dvakrát proti občianskemu spolunažívaniu.
Podľa lustrácie v registri trestov na č.l. 418-421 a pripojených spisov a rozhodnutí pred spáchaním skutku v tejto veci sa prihliada na obžalovaného 1. a to vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/107/02, kde bol odsúdený rozhodnutím právoplatným dňa 24.03.2007 pre trestný čin podľa § 9 ods. 2, § 118 ods. 1, ods. 2b, § 235 ods. 1, § 247 ods. 2 písm. c Tr. zák.. č. 140/1961 Zb na trest odňatia slobody na 2 roky so zaradením do I. NVS. Podmienečne bol prepustený dňa 09.09.2008.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. zn. 2T/8/2020 z 03.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/47/2021 zo 06.09.2021 bol obžalovaný 1. uznaný vinným pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. za čo mu bol uložený peňažný trest 600,-€, ktorý uhradil. Výrok o treste v tejto veci však bol neskôr zrušený pri ukladaní súhrnných trestov vo veci sp. zn. 2T/23/2021, sp. zn. 1T/11/2022.
Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/23/2021-278 z 23.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2021 bol obžalovaný 1. uznaný vinným z prečinu neoprávneného podnikania
podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. keď od marca 2016 do októbra 2017 v Partizánskom a na iných miestach predával za účelom dosiahnutia zisku ojazdené motorové vozidlá, čím získal neoprávnený prospech 19.516-€ za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 16 mesiacov so skúšobnou dobou 18 a trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými motorovými vozidlami na 4 roky a prevzatý peňažný trest 600,-€.
Po spáchaní skutku v tejto veci bol Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/11/2022-298 zo 07.03.2022, právoplatným dňa 22.03.2022 bol obžalovaný 1. uznaný z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody na 24 mesiacov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na 28 mesiacov a trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými motorovými vozidlami na 4 roky a prevzatý peňažný trest 600,-€. Skutku (dva čiastkové útoky) sa dopustil v podstate úmyselným zatajením skutočného počtu najazdených kilometrov na vozidlách, ktoré predával (december 2019, január 2020), čím spôsobil škodu malú.
Obžalovaný 1. bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/23/2021-452 zo dňa 22.06.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/95/2022-494 zo dňa 08.06.2023 uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil v podstate úmyselným zatajením skutočného počtu najazdených kilometrov na vozidle (marec 2018), ktoré predával, čím spôsobil škodu väčšiu. Za tento prečin ako aj zbiehajúcu trestnú činnosť mu bol uložený súhrnný trest odňatia vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 40 mesiacov s probačným dohľadom, povinnosťou osobne sa ospravedlniť poškodeným a zákaz činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými motorovými vozidlami v trvaní 4 roky, pri zrušení výrokov o treste vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/23/2021, sp. zn. 1T/11/2022.
Prokurátor navrhol obžalovaného 1. uznať vinným na skutkovom základe podľa obžaloby a uložiť mu nepodmienečný trest v prvej polovici podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rovnako vina bola preukázaná obžalovanému 2., ktorému navrhol uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Obhajca má za to, že obžalovaného 1. je dôvodné spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pretože vina obžalovanému nebola preukázaná. Poukázal najmä na nedostatok dôkazov, ktoré by svedčili o subjektívnej stránke trestného činu u obžalovaného 1, na rozporné výpovede svedkov, ktorí v rôznych štádiách trestného konania vypovedali o účasti obžalovaného 1. na predaji vozidla inak, pričom obhajca má za to, že tá skutočnosť, že obžalovaný 1. nemal vedomosť o stočení odometra a na prevode sa zúčastnil vlastne len náhodou, na čo ho využil syn, nebola vyvrátená. Predaj vozidla, nebol opakovanou činnosťou, na ktorú je potrebné povolenie, teda nemohol sa dopustiť ani marenia výkonu úradného rozhodnutia, preto je nutné ho oslobodiť podľa § 285 písm. b/ Tr. por. Obžalovaný 1. sa pridržal záverečnej reči obhajcu. Obžalovaný 2. sa ospravedlnil za skutok aj otcovi a poškodenej, ktorej škodu uhradil.
Pred samotným hodnotením dôkazov súd uvádza nasledovné. Súd nie je toho názoru, že tá skutočnosť, že kupujúci môže v súčasnosti jednoducho a za cca do 20,-€ takémuto podvodu predísť, by mala byť dôvodom, prečo by konanie páchateľa malo vylučovať trestnoprávny postih, hľadiac na trestné právo, ako prostriedok ultima ratio. Na to, aby páchateľ spáchal prečin podvodu, ako je popísaný v obžalobe, totiž potrebuje nie len úmysel, ale aj know-how, nedá sa ani spáchať v nejakom náhlom rozpoložení, ale v podstate len vopred uvážene a plánovane, práve s úmyslom podviesť kupujúceho. Vyžaduje si nie malé úsilie. Bez dostupných služieb verejnosti, a tieto nie sú na trhu dlho, býval v minulosti ťažko odhaliteľný.
Súd je toho názoru, že účel generálnej prevencie by mal byť dosahovaný tým, že takéto konanie bude postihované v konaní trestnom, ale rovnako by malo byť apelované na aspoň základnú obozretnosť kupujúceho ako starostlivého hospodára. Aj v tomto prípade poškodená mohla (na viac si priviedla, odborne spôsobilú osobu ako poradcu) využiť komerčné služby za situácie, keď jej boli VIN číslo či ŠPZ vozidla už známe a priamo na mieste pred predajom a odovzdaním zistiť stav najazdených kilometrov vozidla z STK (napr. https://www.overenie-vozidla.sk/). Učinila tak až ex post, pričom hoci to už z hľadiska trestnoprávnej roviny nemá význam, mohla predísť dokonaniu skutku, či dosiahnuť vrátenie vozidla oproti vráteniu kúpnej ceny - pokiaľ by sa vrátila ihneď, ako to zistila.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k nasledovným záverom, majúcim odraz vo výrokoch o vine a treste obžalovaných.
Obžalovaný 2. B. B. sa k trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní priznal. Súdu v podstate ponúkol takú verziu skutku, že potom čo predmetné vozidlo kúpil pre svoju družku, tak sa ho rozhodol predať. Využil možnosť pozmenením odometra znížiť počet kilometrov, a to cez C. N., ktorý však už zomrel. Otcovi
- obžalovanému 1. však o tom nepovedal, zatajil to pred ním a využil pomoc otca k synovi, ktorý bol prítomný, keď za ním prišla ako záujemca poškodená a predal takto upravené vozidlo. Vyjadril nad týmto konaním ľútosť, ako aj nad tým, že poškodil otcovi, ktorý je kvôli tomu vo väzbe. Vina obžalovaného je preukázaná jednak jeho priznaním, ale aj výpoveďou poškodenej a svedka I., z ktorých bez pochybností vyplýva, že bol aktívny pre predaji predmetného vozidla, ktoré bolo na jeho osobu evidované, a ktoré cca dva mesiace predtým zakúpil a predával z nemalým ziskom založeným práve na tom, že bolo zasiahnuté do odometra. Zistená škoda spočíva rozdiele medzi kúpnou cenou a všeobecnou hodnotou vozidla /so skutočným potom najazdených kilometrov/ v čase predaja poškodenej.
Obhajoba kládla dôraz na to, kto je evidovaným vlastníkom a držiteľom predávaného vozidla, majúc za to, že na vyvinenie postačí, ak obžalovaný 2. sa k trestnej činnosti prizná a uvedie, že zaviedol obžalovaného 2., ktorý nemal ani len potuchy, že predáva vozidlo so "stočenými kilometrami".
Vskutku prílišná fixácia na to, kto je evidovaný vlastník a neexistencia priameho dôkazu o vedomosti obžalovaného 2. o zásahu do odometra môže viesť k záveru, že obžalovaný je v podstate trestnoprávne nepostihnuteľný, hoci by sa aj nejak na prezentácii a predaji vozidla podieľal.
Súd však jeho trestnoprávnu zodpovednosť odôvodňuje radom nepriamych dôkazov, ktoré vyplynuli z dokazovania.
1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaní 1. a 2. ako najbližšia rodina - otec a syn, sú v dennom kontakte, bývajú v spoločnej domácnosti a sú ekonomicky prepojení. Obžalovaný 1. s družkou žije v dome prevedenom na syna - obžalovaného 2. a s ostatnými členmi rodiny. Za zmienku stojí, že nehnuteľnosť bola prevedená len na obžalovaného 2., hoci súrodencov je viac, teda obžalovaný 2. požíva v rodine a u otca výnimočnejšie postavenie. Spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Ani jeden z obžalovaných neuviedol, že by pracoval v zamestnaní na základe pracovnej zmluvy, obžalovaný 1. naopak opakovane poukazoval na zdravotné problémy. Sám obžalovaný 1. v spojitosti so synom a jeho účasťou na predaji vozidla uviedol, že tam obžalovaný 2. "stál ako dilino", tak sa do predaja zapojil. Z dokazovania vyplynulo aj to (svedkovia G. aj I. - v tej časti, ktorá bola čítaná, ktorú neskôr po poukázaní na rozpory pripustil), že hlavné slovo pokiaľ ide o postavenie v rodine má obžalovaný 1. ako otec a nie jeho syn - obžalovaný 2. Obžalovaný 2., ktorý pokiaľ ide o príjmy svoje, uviedol len niečo nejasne o brigáde v zahraničí v neznámom čase, si kúpil predmetné vozidlo BMW X6 za 9990,-€ len dňa 09.11.2021 a už dňa 07.02.2022 ho predával o viac než 4000,-€ drahšie.
Pokiaľ sú obžalovaní takto rodinne a ekonomicky prepojení, kde je jednoznačne zrejmá podriadenosť syna otcovi, tak je zrejmé, že obžalovaný 1. má aj vlastný ekonomický záujem na predaji synovho vozidla, má aj záujem vedieť všetky podstatné skutočnosti, ktoré majú význam pri jeho predaji. Má tendenciu nie len dozerať, ale priamo riadiť predaj takéhoto vozidla. Presne to bolo preukázané vykonaným dokazovaním.
Tu logicky zlyháva verzia, že otec o ničom nevie, netuší, za koľko syn vozidlo kúpil, za koľko ho predáva, koľko a ako vôbec chcel syn na predaji zarobiť. Zlyháva aj verzia, že by syn chcel otca "namočiť" do predaja vozidla so stočenými kilometrami a riskovať ujmu otca a jeho hnev. Väčší zmysel dáva aj ex post doznanie obžalovaného 2., ktoré je nedielne spojené s vyviňovaním obžalovaného 1. Z obžalovaného 2. sa tak stáva zároveň svedok svedčiaci však v prospech otca - obžalovaný 2. tak ako syn obžalovanému 1. výpoveďou pomáha, uvedomujúc si však, že on je naviac formálne evidovaný ako vlastník vozidla a voči nemu sú na pohľad dôkazy silnejšie.
2. Obžalovaný 1. nie je "laik" pokiaľ ide o predaj vozidiel a aj pokiaľ ide o predaj vozidiel, do ktorých odometra bolo neoprávnene zasiahnuté. Vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/23/2021 bol obžalovaný 1. uznaný vinným z prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., keď od marca 2016 do októbra 2017 v Partizánskom a na iných miestach predával za účelom
dosiahnutia zisku ojazdené motorové vozidlá. Obžalovaný 1. bol tiež odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/11/2022-298. Skutku (dva čiastkové útoky) sa dopustil v podstate úmyselným zatajením skutočného počtu najazdených kilometrov na vozidlách, ktoré predával, čím spôsobil škodu malú. Vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/23/2021 bol rovnako uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil v podstate úmyselným zatajením skutočného počtu najazdených kilometrov na vozidle, ktoré predával, čím spôsobil škodu väčšiu. Danú trestnú činnosť právne kvalifikovanú ako prečin podvodu s rovnakým modus operandi tak páchal už v rokoch 2018 až 2020.
Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva ďalší nepriamy dôkaz. Obžalovaný 1. je znalý "umeniu" predaja vozidiel, má skúsenosti s presne takým spôsobom páchania trestnej činnosti, ako je mu kladené za vinu v tejto veci, nejde ani o ojedinelý exces, ale modus operandi používaný počas viac rokov, pričom teda musel mať evidentne kontakty na osobu či osoby, ktoré vedeli zasiahnuť do odometra a nafingovať tak nižší počet najazdených kilometrov vozidiel. Tu stojí za povšimnutie verzia obžalovaného 2. o tom, že do odometra mal na jeho popud zasiahnuť už nebohý C. N.. Ten podľa výpovede jeho matky bol už v čase, keď obžalovaný 2. vozidlo kúpil neschopný pre vážnu chorobu pracovať, už len polihoval. Takto má súd za to, že buďto sa obžalovaný 2. obrátil na inú osobu, alebo zabezpečenie stočenia kilometrov zariadil obžalovaný 1. pomocou jeho kontaktov z minulosti. Na tom je tiež badateľná hranica toho, pokiaľ je možné prihliadnuť na priznanie obžalovaného 2. a odkiaľ je to už výpoveď nedôveryhodná a účelová.
3. Bolo preukázané, že s legendou o predaji vozidla používaného manželkou obžalovaného 1., o tom že ide o firemné vozidlo firmy uvedenej na osvedčení o evidencii vozidla a o tom, že dôvod predaja je kúpa opäť nového vozidla, prišiel obžalovaný v 1.! Tak o tom svedčí poškodená aj svedok I. - o tom, že ide o auto firmy obžalovaného 1. Tá aj na doplňujúce otázky obhajoby snažiace sa jej presvedčenie spochybniť uviedla logický dôvod, prečo tomu verila. Keby túto legendu použil obžalovaný 2., znamenalo by to, že auto by kupoval ešte ako dieťa, malo totiž ísť pôvodne o nové vozidlo (r.v. 2009) kupované u autorizovaného predajcu vozidiel BMW. Príprava tejto legendy svedčí o "kumšte" ktorým jednoznačne obžalovaný 2. nedisponoval, tiež o vedomosti o tom, že informácia v osvedčení o evidovanom vlastníkovi by mohla byť pri jednaní problémom, a vylučuje aj "náhodné" zjavenie sa obžalovaného 1. pri predaji. Hovorí aj o tom, že eminentný záujem o predaj vozidla mal obžalovaný 1., keď mal za potreby vymýšľať legendu.
4. Za zmienku stojí výpoveď poškodenej G., ktorá uvádza, že počas skúšobnej jazdy obžalovaný 2. uviedol, že o aute v podstate viac nevie, teba sa spýtať otca a že ho používala matka. Súd tak ako ďalší vedľajší dôkaz považuje túto časť výpovede, podľa ktorej išlo o vozidlo v podstate využívané hoci krátkodobo (kým sa nepredá so ziskom) rodinou obžalovaného 1., napr. jeho družkou a matkou obžalovaného 2. Opäť tak možno predpokladať dôvodne, že obžalovaný 1. bol veľmi dobre informovaný o tom, aké vozidlo je evidované na obžalovaného 2. a aké má vozidlo vlastnosti. Tiež o tom, že vozidlo sa po dvoch mesiacoch predáva podstatne drahšie, ako sa kupovalo, čo nie je možné dosiahnuť len "umytím a naleštením" vozidla, ale najľahšie tak, že sa "stočia kilometre". Že vozidlo bolo zakúpené za účelom ho vzápätí predať svedčí aj ten fakt, že TK a EK vozidla bola robená naposledy 27.01.2020, teda do tohto dátumu no vo roku 2022 by ju obžalovaný 2. musel opäť absolvovať. Namiesto toho však vozidlo už po jej uplynutí predával. Vyčkávať s končiacou TK a EK už o 40 dní má zmysel len vtedy, ak je úmysel vozidlo dovtedy predať.
5. Hoci sa obhajoba a obžalovaní snažili bagatelizovať podiel obžalovaného 1. na predaji vozidla, stavajúc ho do pozície náhodne sa zapojeného člena rodiny, ktorý inak čakal na návštevu, tak opak bol dokazovaním preukázaný. Poškodená vypovedala, že predaj telefonicky dojednávala so starším pánom- obžalovaným 1., ten potom bol aj pri predaji. Tomu odovzdala peniaze. Privítať ju mal osobne obžalovaný 1., ten aj poslal obžalovaného 2. na skúšobnú jazdu, ten hovoril legendu o firemnom aute, podľa poškodenej sa tváril obžalovaný 2. nekompetentne, takto vypovedala na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný 1. ponúkol k autu sadu kolies pri nezmenenej cene ako bonus. Takto by nejednala osoba, ktorá sa necíti byť povolaná riadiť predaj vozidla.
6. Obžalovaný 1. bol hospitalizovaný dňa 01.12.2021 na COVID-19, a bol v nemocnici až do 13.12.2021. Je logický predpoklad, že už posledné dni novembra bol chorý, keď musel byť napokon hospitalizovaný pre zlý zdravotný stav. Uvádzal, že bol chorý ešte v čase predaja vozidla. Obžalovaný 2. vozidlo kúpil 09.11.2021, tvrdí, že vozidlo dal stočiť zakrátko potom a obžalovaný 1. sa na ňom mal viesť až potom.
C. N. zomrel XX.XX.XXXX. Z uvedeného časového sledu vyplýva, že obžalovaný 1. zrejme nebol hospitalizovaný ani v čase stočenia odometra, ani v čase podania inzerátu (obžalovaný 2. uviedol, že ho zainzeroval ešte predtým), pričom pravdepodobne, ak je pravdou vyjadrenie obžalovaného 2., že vozidlo bolo stočené krátko po jeho kúpe, obžalovaný 1. ešte chorý na COVID ani nebol, lebo ochorel zrejme až koncom novembra. Tým súd považuje za vyvrátenú verziu obhajoby o tom, že hospitalizovaný obžalovaný 1., nemohol manažovať predaj vozidla, ktoré inzeroval syn. Naopak to svedčí verzii, že bol v telefonickom kontakte s poškodenou pri dojednávaní predaja.
Tieto skutočnosti svedčia o tom, že hoci obžalovaný 2. bol vlastníkom vozidla, toto vlastníctvo sa javí byť viac formálne, ako reálne. Z hľadiska toho, ako predaj prebiehal vyplynulo, že obžalovaný 2. otcovi v podstate pri predaji jeho vozidla len pomáhal. Neprejavil žiadnu iniciatívu. Obhajoba sa snažila navodiť dojem, že obžalovaný 1., ak teda peniaze vôbec prevzal, tak ich následne synovi odovzdal, a tiež, že syn ex post sa hneval na otca, že odovzdal aj set náhradných kolies. Tiež, že inzerát bol podaný v čase hospitalizácie obžalovaného 1. Tu súd uvádza, že tieto skutočnosti, ktoré sa mali podľa obhajoby odohrať až po predaji sú v podstate irelevantné. Vskutku mohol inzerovať vozidlo obžalovaný 2. no kontakt nechať na otca. V rodine mohli byť dohodnutí tak, že peniaze za predaj vozidla bude mať syn a ten aj mohol mať záujem o set kolies, či predať ich zvlášť. Podstatné je však, že o ničom z toho nerozhodol v čase predaja. Konal totiž len v rámci takého postavenia, aké v rodine požíval. Teda podriadeného vôli otca.
Obhajoba sa snažila klásť dôraz na formálne evidované vlastníctvo vozidla a tú skutočnosť, že za neexistencie priameho svedectva o podiele obžalovaného 1. na zabezpečení úpravy odometra, nemožno preukázať objektívnu a subjektívnu stránku tohto trestného činu jeho osobe. Súd má za to, že v bodoch 1. až 6. uviedol dostatočný počet nepriamych dôkazov, z ktorých bez dôvodných pochybností vyplýva minimálne v rovine nepriameho úmyslu uzrozumenie obžalovaného 1. z tým, že svojím aktívnym konaním pri predaji vozidla uvádza poškodenú do omylu v podstatnej pre ňu rozhodnej okolnosti, presvedčí ju ku kúpe vozidla, sebe privodí prospech a jej škodu. Záverom súd uvádza, že ešte jasnejšie by spolupáchateľstvo vyznelo, keby ani len k formálnemu prevodu vozidla na obžalovaného 2. nedošlo. Napríklad, by bola zmluva len ústna, sporné, kto vlastne z obžalovaných vozidlo kupoval, nedošlo by k následnej evidencii prevodu držby a vlastníctva na ODI. Tak by bolo celkom bez pochybností preukázané, že vozidlo bolo od kúpy do predaja celé dva mesiace v dispozícii dvoch najbližších členov rodiny, za ten čas upravené za účelom podvodu, predané za podstatne vyššiu cenu za aktívnej účasti, a použitia krycej legendy prezentovanej za prítomnosti obidvoch obžalovaných, pričom opäť by bolo preukázané, že peniaze priamo odovzdané obžalovanému 1. skončili ku prospechu rodiny, teda obidvoch. K tomu by bolo preukázané, že obžalovaný 1. takýmto spôsobom získaval prospech už v minulosti a nie raz.
Súd tak bez dôvodných pochybností považuje za preukázané, že obžalovaný 1. a 2. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatili tým, že uviedli niekoho (poškodenú) do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu (odborným vyjadrením zistenú škodu spočívajúcu rozdiele medzi kúpnou cenou a všeobecnou hodnotou vozidla /so skutočným potom najazdených kilometrov/ v čase predaja poškodenej - škoda presahujúca 2660,-€ - v tomto prípade 4043,-€. Spáchali tak prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaný 2. priznajúc sa ku spáchaniu skutku a aktívnemu konaniu smerujúcemu k zásahu do odometra, spáchal skutok formou priameho úmyslu. U obžalovaného 1. je preukázaný úmysel minimálne v rovine úmyslu nepriameho. Súd poukazujúc na dôvody uvedené v bodoch 1. až 4. považuje z preukázané, že obžalovaný vedel, že na vozidle je umelo znížený stav najazdených kilometrov, bol uzrozumený s tým, že uvádza poškodenú do omylu a ovplyvňuje jej rozhodnutie vozidlo kúpiť, tiež s tým, že jej vnikne škoda a jemu - jeho rodine, prospech.
Obžalovaný 2. okrem toho spáchal daným konaním v jednočinnom súbehu aj prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pretože bolo bez dôvodných pochybností preukázané, poukazujúc aj na odôvodnenie vyššie, že sprostredkoval aktívnym konaním predaj vozidla obžalovaného 1. pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T/23/2021 zo dňa 23. 11. 2021, právoplatným dňa 09. 12. 2021 uložený trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými motorovými vozidlami v trvaní 4 roky.
Súd v uznesení sp. zn. 2Tp/1/2023 z 20.01.2023, vyslovil právny názor, že zákaz činnosti je potrebné vzťahovať ku konaniu vo všeobecnosti popísanému v § 61 ods. 1 Tr. zák. - teda, že musí ísť o konanie, ktoré možno subsumovať pod výkon zamestnania, povolania, funkcie, takej činnosti, na ktorú je potrebné povolenie alebo ktorej podmienky stanovuje osobitný predpis. Bolo by tak vtedy, keby sa obžalovaný zamestnal ako sprostredkovateľ predaja ojazdených vozidiel (napr. v autobazári), alebo vykonával samostatne zárobkovú činnosť, či ako štatutár právnickej osoby zaoberajúcej sa týmto druhom podnikania, alebo ak by takú činnosť vykonával bez právneho základu - avšak opakovane. Predaj jediného vozidla a to vozidla vlastného syna by tak nepreukazoval úmysel sprostredkovanie predaja vozidiel vykonávať opakovane za účelom dosiahnutia zisku. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nejde len o nezištnú pomoc pri predaji jediného vozidla najbližšiemu príbuznému, ale takýto predaj napĺňa všetky znaky práve takého "sprostredkovania", ktoré je spôsobilé porušovať chránený záujem na ochrane vlastníctva, teda obžalovaný 1. sa vedome a úmyselne dopustil presne takého konania, ktorému súd uložením zákazu činnosti chcel do budúcna u obžalovaného 1. predchádzať.
Bolo preukázané, že obžalovaný 1. nesprostredkoval predaj jediného vozidla. Išlo o sprostredkovanie predaja ďalšieho vozidla, tentokrát vozidla formálne patriaceho synovi. Obžalovaný 1. bol pred spáchaním skutku viackrát odsúdený za spáchanie trestnej činnosti práve súvisiacej so sprostredkovaním či priamo predajom vozidiel. Slovné spojenie - ďalšie v rade súd uvádza práve kvôli preukázanému modus operandi - teda úmyslu podviesť kupujúceho a presvedčiť ho k "výhodnej kúpe" tým, že bude umelo znížený počet najazdených kilometrov. Pokiaľ by bolo preukázané len to, že obžalovaný 2. predával v dobrej viere motorové vozidlo, ktoré predtým užíval, nikoho nepodviedol, pričom mu otec - obžalovaný 1. len pomohol s prezentáciou vozidla, ktoré stálo pred domom, ktoré obývali, vskutku by bola spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania nižšia ako malá. Účel zákazu činnosti nie je zabrániť tomu, aby obžalovaný nemohol predať vozidlo, ktoré mu patrí a ktoré užíva, ani aby musel byť úplne pasívny pri predaji vozidla vlastného dieťaťa, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Účelom je zabrániť, aby sa opakovali príležitosti, pri ktorých je obžalovaný náchylný páchať trestnú činnosť. V tomto prípade si ale obžalovaný 1. našiel "príležitosť" aj pri predaji vozidla evidovaného na vlastného syna. Závažnosť skutku zvýšilo práve to, sprostredkovanie predaja sa uskutočnilo v súbehu s páchaním prečinu podvodu. Inak je potrebné nahliadať na sprostredkovanie predaja vozidla, ktorého predaj nie je nikým spochybňovaný - kde sa predávajúci nesnaží podvádzať, a predaja, ktorý sa uskutočnil len vďaka podvodu, teda tomu, že kupujúci bol uvedený v omyl. Preto súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný 1. zároveň vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, spáchal v jednočinnom súbehu prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Porušil záujem na ochrane výkonu činnosti orgánov verejnej moci. Konal v úmysle priamom.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby.
Obžalovaný 1. spáchal jedným konaním dva trestné činy. Trestná sadzba pre najprísnejšie trestný žalovaný prečin z nich je v osobitnej časti Trestného zákona uvedená v rozpätí jeden až päť rokov odňatia slobody. Obžalovaný nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Súd neprihliadol k žiadnej poľahčujúcej okolnosti, vina obžalovanému musela byť preukázaná. Pokiaľ ide o náhradu škody poškodenej, obžalovaný 1. nepoukazoval na takého svoje konanie, napokon skutok popieral, nebol vlastníkom vozidla, úhradu škody poškodeným 2. tak nemožno pričítať aj na prospech obžalovaného 1. U obžalovaného prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. pretože už bol súdne trestaný pred spáchaním tohto skutku, vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/107/02 a to za majetkovú trestnú činnosť, kedy bol podmienečne prepustený dňa 09.09.2008. U obžalovaného 1. súd prihliadol aj k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., pretože spáchal v tejto veci viac trestných činov - dva prečiny. Súd ukladal podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. trest úhrnný. Za prevahy priťažujúcich okolností tak prichádzalo podľa § 38 ods. 4 Tr, zák. do úvahy ukladanie trestu v upravenom zákonnom rozpätí 28 mesiacov až 5 rokov odňatia slobody.
Súd pri ukladaní trestu prihliadal k okolnostiam spáchania trestného činu, osobe páchateľa aj rozsahu zistených skutočností majúcich význam pre ukladanie trestu. Z dokazovania a skoršieho odsúdenia vyplýva, že na ochranu spoločnosti nepostačujú alternatívne tresty, pretože obžalovaný spáchal skutok s vedomím jednak skorších odsúdení, ale najmä v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (Okresný súd Partizánske sp. zn. 2T/23/2021). Tým je zo zákona vylúčené aj ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Súd poukazuje na vyššie popísané odsúdenia vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/11/2022 a Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/23/2021. Obžalovaného trestná činnosť, ktorá vyvrcholila v tejto veci je tak dôsledkom opakovaného porušovania právnych predpisov v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel. Za účelom zabezpečenia individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti, aby mal trest aj prevýchovný účinok uložil mu trest odňatia slobody hoci na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, ale nepodmienečný. Nedá sa nepoukázať na neobvykle vysoký počet evidovaných priestupkov obžalovaného pred spáchaním skutku, ktorý nasvedčuje ľahostajnému prístupu obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov - najmä k pravidlám cestnej premávky. Pre obžalovaného by mal byť nepodmienečný trest poučením v tom zmysle, že nepoľavovanie v páchaní trestnej činnosti, ešte dokonca v skúšobnej dobe, musí viesť k ukladaniu trestov spojených s odňatím slobody, lebo štát inak nevie zabezpečiť to, aby v trestnej činnosti nepokračoval, keď všetky miernejšie inštitúty zlyhali.
Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku v tejto veci vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanému 2., tento žije s družkou a majú jedno maloleté dieťa. Dosiaľ nebol súdne trestaný, bol však viackrát postihnutý za priestupky najmä proti pravidlám cestnej premávky.
Súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., pretože obžalovaný 2. uhradil poškodenej škodu v rozsahu, aký si pôvodne uplatnila. Táto ju potom pred súdom už nenavrhovala priznať. Obžalovaný 2. sa síce k trestnej činnosti priznal, mal záujem urobiť aj vyhlásenie o vine, formálne aj vylovil ľútosť, avšak súd nedospel k tomu záveru, že by súdu hovoril pravdu o priebehu skutku, pokiaľ ide o spoluúčasť obžalovaného 1. Má právo vypovedať čokoľvek na svoju obranu, rovnako nie je povinný usvedčovať blízku osobu, no súd zas hodnotí úprimnosť priznania a vyslovenej ľútosti, tú zakalila snaha zaviesť súd verziou príbehu o zatajení zásahu do odometra pred otcom - obžalovaným 1, ktorá bola dokazovaním vyvrátená, súd rovnako nie je presvedčený o účasti C. N. na stočení odometra, zrejme išlo o inú osobu a fikciu ponúknutú súdu obžalovaným 2.
Za prevahy poľahčujúcich okolností tak prichádzalo podľa § 38 ods. 3 Tr, zák. do úvahy ukladanie trestu v upravenom zákonnom rozpätí 12 až 44 mesiacov odňatia slobody.
Súd pri ukladaní trestu prihliadal k okolnostiam spáchania trestného činu, osobe páchateľa aj rozsahu zistených skutočností majúcich význam pre ukladanie trestu. Z dokazovania a skoršieho odsúdenia vyplýva, že na ochranu spoločnosti postačuje ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý trest by mal obžalovaného motivovať k vedeniu riadneho života minimálne po skúšobnú dobu. Hrozba premeny trestu by tak záležala na jeho vôli dodržiavať právne predpisy, pričom súd nemá na mysli len vyhýbanie sa páchaniu trestnej činnosti, ale aj priestupkov. Uložený trest vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov je tak dostatočný.
Súd neuložil povinnosť obžalovaným nahradiť škodu poškodenej, pretože poškodenej bola škoda obžalovaným 2. uhradená a tá ju už na hlavnom pojednávaní neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.