Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-211-2011.pdf
PDF · 122.83 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/211/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, a vo veci starostlivosti o
maloleté deti: P. Y., nar. X.X.XXXX O. Y., nar. X.X.XXXX O. Y., nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka Z. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, prechodne bytom V. G., J. XX, J., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Kristínou Joštovou, advokátkou so sídlom Žilina, M. R. Štefánika 10, a otec B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom Žilina, M. R. Štefánika 5, o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti P., O. a O. do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 30 EUR mesačne, na výživu maloletého O. výživným vo výške 30 EUR mesačne, na výživu maloletého O. výživným vo výške 30 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Súd z a k a z u j e styk otca s maloletými deťmi P., O. a O..
Súd u r č u j e d o h ľ a d nad výchovou maloletých detí P., O. a O. po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd návrh otca na zverenie maloletých detí P., O. a O. do jeho starostlivosti a úpravy styku z a m i e t a .
Súd z a s t a v u j e konanie vo veci zverenia Q. do starostlivosti jedného z rodičov a úpravy styku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 21.9.2011 domáhal, aby súd zveril maloleté deti Q., P., O. a O. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať výživným na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka riadne neprispieva na domácnosť a deti, jej správanie je nezodpovedné. Uviedol, že často požíva alkoholické nápoje, čím zanedbáva starostlivosť o deti a berie rôzne pôžičky.
Navrhovateľ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 17.10.2011 domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zverí maloleté deti Q., P., O. a O. do starostlivosti Detského krízového centra G., J., J.. Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti, deti sa matke narodili v čase keď žila jej matka v manželstve s B. Y., teda s otcom maloletých detí. Matka matky maloletých detí zomrela v roku 2005 a od toho času rodičia maloletých detí bývajú v spoločnej domácnosti. Matka detí dlhodobo odmietala uviesť meno otca detí. Spočiatku vystupoval B. Y. ako starý otec detí. Začiatkom roka 2011 však otcovstvo k deťom uznal. V roku 2001 bolo zo strany Okresného úradu v C. G. M., odbor sociálnych vecí, vykonané šetrenie, na základe oznámenia pracovníka Detského krízového centra, že pán Y. zamkol svoje deti na balkóne, pričom bolo chladné počasie. V tom čase rodičia uvádzali, že to nie je pravda, že sa o deti riadne starajú. Druhé anonymné oznámenie sa udialo v januári 2003, kedy neznáma žena telefonovala prednostke Okresného úradu v C. G. M., že v rodine Z. Y. dochádza k fyzickému a psychickému terorizovaniu detí aj matky zo strany B. Y.. Opätovne bolo vykonané šetrenie. Koncom apríla 2003 bolo doručené ďalšie anonymné oznámenie prednostovi Okresného úradu v C. G. M., pričom pisatelia sa podpísali ako susedia z C. L. a uviedli, že pán Y. naďalej týra svoju nevládnu manželku, nevlastnú dcéru a štyri deti. Tieto skutočnosti pri návšteve v rodine B. Y. poprel a nepotvrdila to ani matka detí. Dňa XX.X.XXXX B. Y. nahlásil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, že matka detí ho klame, chodí domov v podnapitom stave, aby s ňou bol vykonaný pohovor za účelom nápravy. V ten deň sa dostavila na úrad aj matka detí. Uviedla, že všetky finančné prostriedky musí dať otcovi detí, ktorý jej vydeľuje financie na nákup potravín. Priznala, že príležitostne si vypije. Uviedla, že B. Y. býva na ňu agresívny, bije ju, avšak tak, aby to deti nevideli. Bolo jej poskytnuté odborné poradenstvo a odporučené, aby navštívila psychológa a v prípade fyzického násilia zo strany B. Y. sa obrátila o pomoc na orgány činné v trestnom konaní. Dňa 9.9.2011 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dostal písomné záverečné vyhodnotenie výchovno-rekreačného tábora, ktorý organizoval OZ G. J., ktorého sa zúčastnili aj maloleté deti O. a O.. Pracovníci poukázali na skutočnosti, ktoré sa dozvedeli od chlapcov a to síce, že ich otec neprimerane trestá a fyzicky napáda aj matku a všetci majú z neho strach. Po skončení tábora chlapci chceli ísť k lektorovi domov, prípadne ostať v krízovom centre. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľ bol toho názoru, že výchova detí je vážne narušená, ich život, zdravie a ďalší vývin je ohrozený, keďže konanie na polícii môže trvať dlho a počas tejto doby sú deti aj matka vystavené nebezpečenstvu násilia zo strany B. Y., a preto žiadal, aby súd predbežným opatrením umiestnil deti v Krízovom centre G..
Okresný súd Žilina vyhovel tomuto návrhu a uznesením č. k. 30P/2011/2011-49 zo dňa 24.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 8CoP/98/2011-84 zo dňa 16.12.2011, uložil rodičom povinnosť odovzdať maloleté deti Q., P., O. a O. do starostlivosti Detského krízového centra G..
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 17.4.2012 domáhala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti.
Otec sa ďalším svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 20.8.2012 domáhal, aby súd upravil jeho stretávanie s maloletými deťmi P., O. a O., ktorí sa nachádzajú v Detskom krízovom centre G.. Uviedol, že je v súčasnej dobe stíhaný pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, je presvedčený, že jeho stíhanie zinscenovala matka detí, ktorá dlhodobo nezvládala starostlivosť o deti a ktorú zabezpečoval len sám. Je presvedčený, že svoju nevinu na súde preukáže. Podľa jeho názoru od leta 2011 sú deti manipulované zamestnancami DKC G.. Nevidel ich od novembra roku 2011. Zamestnanci DKC G. odmietajú komunikáciu s otcom detí, z dôvodu, že deti vraj nechcú otca vidieť. V súčasnej dobe sa na neho vzťahuje zásada prezumpcie neviny a on má právo stretávať sa so svojimi deťmi, ktoré má rád.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 6.8.2012, kedy boli vypočutí matka, otec, kolízny opatrovník, na deň 19.9.2012, kedy bolo odročené na neurčito z toho dôvodu, že otec žiadal, aby súd prerušil konanie do skončenia trestného konania. Tunajší súd uznesením č. k. 30P/211/2011-259 zo dňa 6.9.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina 8CoP/118/2012-311 zo dňa 30.11.2012, návrh otca na prerušenie konania zamietol a pokračoval v konaní.
Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 11.3.2013. Dňa 8.3.2013 v piatok o 12.40 hod. bola súdu doručená žiadosť otca o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti. Otec nesúhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho osobnej prítomnosti. Otec doložil potvrdenie lekára MUDr. B. K., že je krátkodobo práceneschopný pre virózu. Predpoklad aptibility o týždeň 16.3.2013. Právna zástupkyňa ospravedlnila
neprítomnosť otca ako aj svoju neúčasť na pojednávaní. Tunajší súdu elektronickou poštou oznámil právnej zástupkyni otca, že posúdil žiadosť o odročenie pojednávania, ale keďže táto neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 119 ods. 2, 3 O.s.p., bude vo veci dňa 11.3.2013 pojednávať. Súd uviedol, že otec je zastúpený právnym zástupcom. Súd poznamenáva, že potvrdenie ošetrujúceho lekára otca zo dňa 8.3.2013, o tom že menovaný je krátkodobo práceneschopný pre virózu a predpoklad aptibility o týždeň, nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p., keďže dôvodom na odročenie pojednávania môže byť len zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, o ktorom je vyjadrenie lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní a súčasne nie je účastník alebo jeho zástupca schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takéto potvrdenie zo strany otca o jeho zdravotnom stave nebolo podané. Treba uviesť, že otec bol zastúpený právnou zástupkyňou v konaní a táto neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by sa nemohla zúčastniť pojednávania, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené. Súd tiež poznamenáva, že otec sa zúčastnil dvoch pojednávaní vo veci, kde bol vypočutý. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti otca.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne otca na pojednávaní súd zistil, že otec trvá na návrhu na zverenie maloletých detí P., O. a O. do svojej starostlivosti, keďže Q. dovŕšila plnoletosť, jej sa tento návrh netýka. Je pravdou, že v súčasnej dobe proti otcovi prebieha trestné konanie, toto však nie je právoplatne skončené. Matka nevie zabezpečiť starostlivosť maloletých detí, jednak z dôvodu, že nemá svoje bývanie a nemá stabilný príjem. Matka často požíva alkoholické nápoje a požičiava si finančné prostriedky. Matka sa dopustila podvodu, bola za to v roku 2006 odsúdená a bola stíhaná aj za úverový podvod v roku 2011. Pokiaľ sa bude prihliadať na názor maloletých detí, maloletý O. a O. majú ľahké mentálne postihnutie a ich vyjadrenia by podľa jej názoru nemali postačovať súdu, keďže nevedia s určitosťou povedať kto lepšie zvládne ich výchovu. Otcovi sú z dôchodku vykonávané zrážky vo výške 83 EUR, jedná sa o dlh otca z podnikania. Otec bol v samostatnom konaní zaviazaný prispievať na výživu Q. minimálnym výživným.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že navrhuje zveriť deti do jeho starostlivosti. Nebol zapísaný ako otec detí, pretože matka toto nechcela. Urobil tak až keď mu to poradila pracovníčka na úrade práce. Žil so svojou manželkou na poschodí, táto bola ťažko chorá, staral sa o ňu, opatroval ju, a matka maloletých detí bývala na prízemí spoločne s deťmi. Myslí si, že matka nedokáže zabezpečiť starostlivosť o deti. On zabezpečoval starostlivosť aj o deti z prvého manželstva. Uviedol, že fyzicky deti netrestal, ak tak deti hovorili, donútili ich pracovníci z G.. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome, kde býva sám, poberá starobný a vdovecký dôchodok spolu vo výške 430 EUR. Elektrina mesačne je 82 EUR. Platí výživné na plnoletú dcéru, ktoré mu bolo určené. Uviedol, že on sa o deti staral, varieval im, pokiaľ matka chodievala na brigády, učieval sa s nimi a myslí si, že jeho výchovné metódy boli dobré. O. a O. vodieval každý deň do školy, išiel pre nich do C. G. M.. S maloletou Q. chodievali spolu na plávanie, od 8 rokov aj na karate. Potom chodieval na karate aj s P.. Otec na otázku kolízneho opatrovníka, či deti sú jeho, uviedol že nevie, že bude ešte žiadať krvnú skúšku.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne matky na pojednávaní súd zistil, že nesúhlasia, aby boli deti zverené do starostlivosti otca. Pracovníci z Krízového centra G. uvádzajú, že matke aj deťom sú ochotní a schopní poskytnúť ubytovanie. Matka prejavuje veľmi vrúcny a blízky vzťah k deťom, stará sa o ne, trávia veľa času spolu. Matka s deťmi sa zúčastňujú psychologického aj sociálneho poradenstva. Výsluchom maloletých detí pracovníkmi z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, taktiež z Krízového centra G., bolo preukázané, že deti nemajú blízky vzťah k otcovi z dôvodu, že ich neprimerane fyzicky trestal. Boli viackrát vyšetrovaní a bolo preukázané, že deti majú následky tohto fyzického trestania, veľké modriny, pásy po bití. To znamená, že zverenie detí do starostlivosti otca by nebolo v ich záujme. Z toho dôvodu navrhuje zveriť deti do starostlivosti matky, zaviazať otca na výživu výživným aspoň 30 EUR mesačne na každé dieťa. Navrhla zakázať styk otca s maloletými deťmi, s poukazom na závery znaleckého posudku Dr. B., ktorá sa vyjadrila, že nedoporučuje konfrontáciu detí s otcom. Uviedla, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že žiada zveriť deti do svojej starostlivosti. Myslí si, že dokáže starostlivosť o deti zabezpečiť. Od 1.3.2012 do 12.7.2012 pracovala ako upratovačka na J. F., jej príjem bol okolo 350 EUR. Detské krízové centrum G. jej poskytlo bývanie, jedná sa o jednoizbový byt, kde sa nachádza kuchyňa, izba, sociálne zariadenie. Zmluvu má uzatvorenú na jeden rok. V tomto byte je od 1.7.2012 a s deťmi je stále v kontakte. Pracovníkmi zariadenia jej bolo oznámené, že podľa
potreby bude môcť naďalej bývať v tomto byte pokiaľ jej deti budú zverené do starostlivosti, môže bývať s deťmi spoločne v byte. V súčasnej dobe pracuje ďalej na trvalý pracovný pomer. Nie je pravdou, že požíva alkoholické nápoje, v minulosti sa neliečila z dôvodu požívania alkoholických nápojov, ani nenavštevovala žiadnu ambulanciu. Byt je v tej istej budove ako bývajú deti, to znamená, že celý týždeň sú v kontakte a cez víkendy ostávajú s ňou. V byte sú podmienky na to, aby mohli spoločne bývať. Každé dieťa má svoje lôžko. Najstaršia dcéra býva u nej, navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy strojárskej. Problémy u Q. nastali pokiaľ malo byť trestné konanie. Toto bolo odročené. Dcéra pokiaľ je v škole, býva na internáte. Keď ide na internát dá jej matka nejaké finančné prostriedky. Stravu a internát Q. platí pani vedúca z družstva v C. L.. Otec posiela výživné, ktoré mu bolo určené. Deti sú nervózne z celého konania. Chceli by byť zverené do jej starostlivosti. Otca vôbec nespomínajú. Je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere od septembra 2012. Predtým bola práceneschopná. Pracovný pomer má uzavretý do konca roka 2013. Pracuje na 8 hodinový pracovný čas od 5.45 do 14.45 hod. Na otázku súdu uviedla, že jej matka sa vydala za otca maloletých detí B. Y., keď mala 6 rokov. V tom čase o ňu zabezpečoval starostlivosť ako o maloleté dieťa. Chodievať za ňou začal keď bola plnoletá a začal si vynucovať pohlavný styk. So svojou mamou sa o tom nerozprávala, nikomu o tom nehovorila. Nikdy mame nepovedala, že deti ktoré má, sú deti jej manžela. V tom čase chodievala na brigády a otec jej mame povedal, že tieto deti má s nejakou známosťou z brigád. Mama ju vydedila, pretože sa vraj o ňu nestarala, hoci zaopatrovateľský príspevok poberal otec maloletých detí, ktorý sa mal o svoju manželku starať. S predchádzajúcim zamestnávateľom bol pracovný pomer ukončený, pretože dvakrát neprišla do práce, keďže otec detí jej nedal peniaze na cestu. Je pravdou, že si požičiavala finančné prostriedky, bola odsúdená. Konala tak preto, pretože nemala peniaze pre deti, keďže všetky odovzdávala otcovi. V súčasnej dobe svoj dlh spláca. Od roku 2012 nebrala žiadnu pôžičku. P. v súčasnej dobe navštevuje Základnú školu v K., je v 9. ročníku. O. a O. navštevujú Špeciálnu základnú školu na Z. a sú v 8. ročníku základnej školy.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, ktorá má s deťmi pekný vzťah. Podľa jej názoru v súčasnej dobe matka dokáže starostlivosť o deti zabezpečiť. Matke bol poskytnutý byt, kde môže s deťmi bývať. S deťmi sa rozprávala v auguste 2012. Každého chlapca jednotlivo sa pýtala či sa chce stretnúť s otcom, každý odpovedal, že nie. Matka je riadne zamestnaná. Je jej poskytované poradenstvo zo strany Detského krízového centra. Zo správy zariadenia vyplýva, že deti sa boja otca, nemajú záujem sa s ním stretávať. Jednoznačne odmietajú kontakt s otcom. Oboznámil sa so znaleckým posudkom znalkyne v trestnom konaní a z tohto je zrejmé, že znalkyňa neodporúča, aby deti boli vypočúvané na okolnosti čo sa týka otca detí. Je toho názoru, že otec neustále predlžuje konanie a tiež trestné konanie a v záujme detí je ukončiť konanie o úpravu práv a povinností. Podľa jeho názoru by sa teraz nemal upravovať styk s otcom, vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, vzhľadom na vyjadrenie detí, znalkyne. Uviedla, že otec jej uviedol, že deti nie sú jeho, len im chce pomôcť. Úrad práce konal na základe výpovedí detí v tábore, ktorého sa zúčastnili, kde sa vyjadrili, že by malo dochádzať zo strany otca k nejakým bitkám. Z toho dôvodu bol aj podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým deti boli zverené do Krízového centra G.. Úrad odobral deti rodičom, teda aj matke, ktorá v tom čase nemala s deťmi kde bývať, pretože vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bývali, je otec. Matke bolo vybavené bývanie v zariadení S. a deti boli umiestnené v Detskom krízovom centre G.. Nemá vedomosť o tom, že by boli hlásené nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky. Podľa jeho názoru je matka pod vplyvom otca detí. V priebehu konania bol otec raz za kolíznym opatrovníkom, od umiestnenia detí v zariadení, s tým, že sa chcel stretnúť s deťmi.
Zo správy Sociálnej poisťovne Ústredie súd zistil, že otcovi je vyplácaný starobný dôchodok od 1. januára 2011 vo výške 327,50 EUR a vdovecký dôchodok v sume 86,90 EUR mesačne.
Zo znaleckého posudku PhDr. A. B. súd zistil, že na základe psychologického znaleckého vyšetrenia u matky sa jedná o odoznievajúcu úzkostne depresívnu reakciu so somatizáciou psychickej záťaže, v dôsledku dlhodobo frustrujúcej matrimoniálnej situácie a útočného správania sa B. Y. voči nej a deťom. Matka má adekvátny racionálny vhľad do objektívnej reality, nie je narušené jej primerané usudzovanie, rozhodovanie a konanie. Psychické prežívanie a správanie matky sa aktuálne postupne stabilizuje v dôsledku absencie útočných prejavov B. Y. a podporou pomáhajúcich pracovníkov krízového centra. Vo svojom znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že u detí Q., P., O. a O., ich správanie nevylučuje ich významnejšiu psychickú nevyrovnanosť, prejavy potencionálnej psychickej deprivácie, dlhodobejšieho neuspokojenia psychických potrieb, v dôsledku neprimerane trestajúceho výchovného vplyvu otca. V prežívaní a správaní posudzovaných osobností zistila, že boli dlhodobo vystavené neadekvátnemu
neprimerane trestajúcemu vplyvu otca, v dôsledku čoho sú psychicky deprivované. Prerušením kontaktu matky a detí s otcom a intenzívnou starostlivosťou pomáhajúcich pracovníkov krízového centra a u Q. aj psychiatrickou intervenciou sa postupne zmierňujú dôsledky neprimerane trestajúceho vplyvu obvineného voči nim a možno predpokladať postupnú úplnú stabilizáciu ich psychického stavu, pokiaľ nebudú v priamom kontakte s otcom. Znalkyňa neodporučila ani v budúcnosti konfrontáciu detí a ich matky s otcom, ani ich ďalšie výpovede v prípravnom ani v procesnom konaní, nakoľko môžu spôsobiť destabilizáciu ich psychického prežívania a správania a znovu prežívanie zaťažujúcich rodinných okolností, najmä negatívnych zážitkov, neprimeraného trestajúceho pôsobenia otca voči nim. Pokiaľ by neprimerané trestanie detí i matky otcom pokračovalo, potencionálny rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy by u posudzovaných osobností v budúcnosti mohol nastať. V čase znaleckého skúmania zistila u matky a detí prechodné odchýlky psychického stavu s priaznivou prognózou postupnej stabilizácie ich psychického prežívania a správania, ak nebudú v kontakte s otcom.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Žilina súd zistil, že matke boli vyplatené nemocenské dávky v období od 6/2011 - 11/2011 vo výške 487,70 EUR.
Zo správy J. súd zistil, že matka je zamestnaná od 1.9.2012, jej priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 9/2012 - 1/2013 predstavoval sumu 404 EUR. Zamestnávateľ uviedol, že matka pracuje ako upratovačka. S jej pracovnou morálkou sú mimoriadne spokojní, do práce chodí pravidelne, včas. Prípadnú neprítomnosť v práci vždy vopred riadne oznámi. Je pracovitá, nekonfliktná, ochotná hocikedy vykonať aj práce naviac podľa potreby organizácie. Pridelený priestor na upratovanie má vo vzornej čistote a poriadku. Po uplynutí doby určitej ju plánujú zamestnať na trvalý pracovný pomer.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že matka v súčasnej dobe nie je evidovaná na úrade práce. V roku 2011 bola v evidencii od 21.3.2011 do 3.5.2011 a bola vyradená z dôvodu sprostredkovania zamestnania v obci C. L., kde pracovala na dobu určitú od 4.5.2011 do 31.10.2011 a potom bola PN od 19.9.2011 do 13.11.2011. Po uvedenej PN sa znovu zaevidovala od 14.11.2011 a evidencia trvala do 29.2.2012, kedy sa znovu zamestnala, od 1.3.2012 v B.
Zo správy Detského krízového centra G. zo dňa 25.2.2013 súd zistil, že maloleté deti sa v prostredí Detského krízového centra cítia dobre a bezpečne. Tešia sa blízkosti svojej matky, ktorá je pre nich zdrojom lásky a starostlivosti. Odporúčajú, aby deti boli zverené do starostlivosti matky. Matke bude v centre poskytovaná starostlivosť do času, kým sa jej nepodarí zabezpečiť vhodné miesto, kde by sa spoločne ako rodina mohli po odchode z DKC usadiť. Matke aj deťom plánujú naďalej poskytovať potrebný psychologický a sociálny servis. Alternatíva ústavnej starostlivosti sa im nezdá byť vhodná, vzhľadom k zážitkom a traumám, ktorými museli deti v minulosti prejsť. Zverenie detí do starostlivosti otca vylučujú, vzhľadom na hrubé násilie, ktorého sa pán Y. na nich dopúšťal. Neodporúčajú, aby súd schválil kontakt otca s deťmi, nakoľko nie je v záujme detí a mohol by na ne pôsobiť traumatizujúco. Samotné deti sa vyjadrili, že z kontaktu s otcom majú veľký strach a nechcú sa s ním stretávať, ani iným spôsobom kontaktovať, teda písomne, telefonicky. Všetci maloletí chlapci sú s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopní samostatne vyjadriť svoj názor, na ktorý je potrebný brať ohľad pri rozhodovaní o ich ďalšom osude.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom, vzhľadom k tomu, že rodičia nie sú manželia a v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti. Na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina boli deti predbežným opatrením umiestnené v Detskom krízovom centre G., kde sa aj v čase rozhodovania súdu nachádzali. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný z toho dôvodu, že na úrad práce boli podané viaceré anonymné podania, poukazujúce na to, že otec detí mal matku aj maloleté deti týrať a maloleté deti O. a O., ktoré sa zúčastnili výchovno-rekreačného tábora, ktorý organizovalo OZ G.., uviedli pracovníkom, že otec ich fyzicky trestal a báli sa vrátiť domov. Z toho dôvodu boli deti rodičom odobraté a umiestnené v Detskom krízovom centre G., pretože matka nemala v tom čase kde s deťmi bývať, keďže dom, v ktorom spoločne bývali, je vo vlastníctve otca detí. Matke bolo zabezpečené bývanie v zariadení S. Následne bol súdu podávaný návrh otca na zverenie detí do jeho starostlivosti, keďže podľa jeho názoru, matka starostlivosť o ne nedokáže zabezpečiť. Žiadal aj úpravu styku s deťmi, ktoré sa nachádzajú v v krízovom centre. Návrh podávala aj matka maloletých detí, ktorá žiadala zveriť deti do svojej starostlivosti. V
súčasnej dobe prebieha trestné konanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, pričom obvineným bol otec maloletých detí. Doteraz toto konanie právoplatne nebolo skončené. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 100 ods. 3 O.s.p. Pohovor s maloletými deťmi bol vykonaný pracovníkmi v Krízovom centre G. a tiež kolíznym opatrovníkom, ktorí uviedli, že deti sa nechcú stretnúť s otcom, chcú byť zverené do starostlivosti matky. Vzhľadom na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, kde znalkyňa uviedla, že nedoporučuje vykonávať konfrontáciu detí s otcom, ani ich ďalšie výpovede, nakoľko môžu spôsobiť destabilizáciu ich psychického prežívania a správania, súd nevykonával ďalšie pohovory s maloletými deťmi, ale prihliadol na pohovory, ktoré boli vykonávané týmito pracovníkmi a na vypracovaný znalecký posudok v trestnom konaní. Podľa názoru súdu je v záujme maloletých detí pokiaľ budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá počas konania preukázala, že v súčasnej dobe dokáže starostlivosť o deti zabezpečiť. Bolo jej poskytnuté bývanie v zariadení Detské krízové centrum G., pričom pracovníkmi bolo uvedené, že matke aj deťom budú naďalej pomáhať, budú jej poskytovať psychologické poradenstvo. Matka je riadne zamestnaná. Zo správy zamestnávateľa matky je zrejmé, že s prácou matky je spokojný, v súčasnej dobe jej príjem je okolo 400 EUR mesačne. Keďže deti bývajú v tej istej budove ako matka, matka je s nimi v každodennom kontakte a cez víkendy sú deti u nej. Matka priznala, že v minulosti požívala alkoholické nápoje, nie v takej miere ako uvádzal otec. Vzhľadom k tomu, že musela odovzdávať všetky finančné prostriedky otcovi detí, požičiavala si od rôznych inštitúcií. Je pravdou, že bola odsúdená za podvod, ale len z toho dôvodu, že nemala finančné prostriedky pre seba ani pre deti. V súčasnej dobe tieto dlhy spláca. Podľa názoru súdu vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, na doporučenie znalkyne, s poukazom na vyjadrenia maloletých detí, nie je vhodné v súčasnej dobe upravovať stretávanie otca s maloletými deťmi a preto súd zakázal styk otca s maloletými deťmi. Súd poukazuje na to, že otec až v roku 2011 uznal otcovstvo k mal. deťom, na pojednávaní uvádzal, že nevie či deti sú jeho, a bude žiadať krvnú skúšku. Je potrebné poukázať na správanie otca, ktorý sa oženil s matkou matky maloletých detí, keď mala matka maloletých detí 6 rokov, pričom z ustanovenia § 30 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Keď bola matka detí plnoletá, mal s ňou štyri deti, pričom neuznal otcovstvo k maloletým deťom a vystupoval ako starý otec detí. Súd zaviazal otca prispievať na výživu detí výživným vo výške 30 EUR mesačne na každé dieťa. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť k už plnoletej dcére Q., na ktorú bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21P 86/2012-39 zo dňa 4.6.2012 určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, teda 26,65 EUR. Súd vychádzal z príjmu otca, starobného dôchodku, vdoveckého dôchodku a z nevyhnutných výdavkov, ktoré má v súvislosti s bývaním, stravou, ošatením. Matka je v súčasnej dobe zamestnaná, deťom je vyplácaný rodinný prídavok z čoho matka môže uhradiť tiež časť odôvodnených potrieb detí.
Keďže Q. v priebehu konania dovŕšila plnoletosť, dňa 12.2.2012, už nebolo potrebné rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k Q. a súd konanie vo veci úpravy práv a povinností k Q. zastavil.
Vzhľadom na to, že matka mala v minulosti problémy, priznala požívanie alkoholu, je, podľa názoru súdu, potrebné sledovať určitú dobu ako starostlivosť o deti bude zabezpečovať, pričom je predpoklad, že matka s pomocou pracovníkov detského krízového centra, s odbornou pomocou, situáciu a starostlivosť o deti zvládne. Podľa vyjadrenia znalkyne, matka ak nebude v kontakte s otcom, je u nej priaznivá prognóza postupnej stabilizácie. Súd preto určil dohľad nad starostlivosťou o maloleté deti po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, aby zistil, či matka je schopná riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.
Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia, sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.