Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Ro/2413/2011

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: C. U., W.. X.XX.XXXX, F. XXX, v konaní o zaplatenie 270,95 eura s prísl.

rozhodol:

Konanie sa z a s t a v u j e .

Vracia žalobcovi súdny poplatok 9,87 eura prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 8.12.2011 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 270,95 eura s prísl. a náhrady trov konania. Pred prvým pojednávaním a to podaním zo dňa 16.10.2012 doručeným súdu 19.10.2012 oznámil súdu, že žalobu berie celkom späť, pretože žalovaný celú pohľadávku zaplatil. Na výzvu súdu v podaní zo dňa 21.2013 špecifikoval, že k úhrade žalovanej sumy došlo v splátkach v období mesiacov február 2012 až september 2012.

Podľa ust. ods. l, veta prvá a druhá : navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. veta prvá : nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

Podľa zákona : (3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalobcovi súdny poplatok 9,87 eura (16,50 eur mínus 6,63 eur), ktorý bude po právoplatnosti uznesenia vrátený žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení , pretože ustanovenie druhého odseku je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou. a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť účelne vynaložené trovy konania.

Ust. zakotvuje, že niet práva na náhradu trov konania, ak došlo k naplneniu zákonom predpokladaných skutočností. Druhý odsek citovaného paragrafu predstavuje výnimku z tohto pravidla a ustanovuje povinnosť platiť náhradu trov konania tomu účastníkovi konania, ktorý je zodpovedný za to, že sa konanie muselo zastaviť. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie prvej vety. Pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa druhej vety musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: 1) návrh na začatie konania musí byť podaný dôvodne, ) skutočnosť, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu návrhu, pričom táto podmienka je upravená vo forme príčiny a následku.

Predmetom konania bola suma 270,95 eura s prísl. a to na základe zmluvy o úvere medzi žalobcom žalovaným zo dňa 29.11.2006.

Súd z obsahu zmluvy o úvere zistil, že dňa 29.12.2006 žalovanému bol poskytnutý úver na zakúpenie bližšie tovaru (mobilný telefón) v predajnej cene 11.990 Sk, z čoho žalovaný pri samotnej kúpne zložil priamu platbu v sume 1.199 Sk a zvyšok kúpnej ceny v sume 10.791 Sk vyfinancoval žalobca formou úveru. Túto sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 splátkach splatných vždy do 20. dňa v mesiaci a to počnúc mesiacom január 2007. Splátkami v sume 1.113 Sk mal žalovaný zaplatiť celkovú výšku 13.356 Sk (RPMN bola v sadzbe 53%).

Tlačivo - formulár úverovej zmluvy obsahuje v spodnej časti text, ktorého predposledný a posledný odsek, písaný takmer nečitateľným písmom, obsahuje úpravu: 1) klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom úverovej zmluvy súčasne uzatváranú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8. a 9 Úverových podmienok. Na základe uzavretej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v Hlave 8,9,10 a 11 ÚP. 2) 1) klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom úverovej zmluvy súčasne uzatváranú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. čiže RÚ II. s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 13 Úverových podmienok. Na základe uzavretej Zmluvy o RÚ II. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v Hlave 13.

Úver, ktorý žalobca žalovanému poskytol dňa 29.11.2006 na zakúpenie tovaru, ale nie je predmetom konania (zrejme ho žalovaný plne uhradil) a preto sa ním súd nezaoberal.

Predmetom konania je totiž dlžoba na ďalšom úvere, ktorý mal žalobca poskytnúť žalovanému v podobe platobnej kreditnej karty s úverovým rámcom 995,817 eura (30.000 Sk, ktorú súd zistil z prvého zápisu z listiny na čl. 8, ktorá je výpisom z úverového účtu na kreditnú kartu. Žalobca však za účelom existencie tohto nového záväzkového vzťahu nepredložil žiadne listinné dôkazy t.j. zmluvu, na základe ktorej k tomu došlo.

Žalobca predložil súdu prehľad obratov na úverovom účte 5710076379, v rámci čoho bolo zistené, že žalovaný v období rokov 2007 použil celkom 1.198,54 eura a zaplatil 1.379,84 eura.

Ku dňu výzvy žalobcu zo dňa 25.11.2009 (čl. 18) zaplatiť celý neuhradený úver mal žalovaný dlhovať 955,95 eura, ktorú mal zaplatiť do 15 dní odo dňa spísania danej výzvy. Ku dňu podania žaloby však žalovaný mal dlhovať 270,95 eura, ktorá pozostávala zo sumy istiny na úvere 35,22 eura, zmluvného úroku 184,88 eura, poplatkov za výber z bankomatu 2,29 eura, zmluvnej pokuty v sume 27,19 eura, sankčného poplatku 4,98 eura, mesačného poplatku za vedenie účtu 16,39 eura.

Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone , ktorý je vo vzťahu k v pomere špeciality.

Žalobca tvrdil, že so žalovaným dňa 29.11.2006 uzavrel zmluvu o úvere č. 3612406451, ktorá bola zároveň aj zmluvou o poskytnutí úveru 5710076379 s úverovým rámcom 995,82 vo forme platobnej karty. K žalobe ohľadom preukázania existencie zmluvy o revolvingovom úvere však súdu predložil iba zmluvu zo dňa 29.11.2006 ohľadom úveru na nákup tovaru (ten ale nie je predmetom konania).

K prejednávanej veci žalobca okrem vyššie citovaných dokumentov žiadne iné listiny nedoložil.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

Ustanovenia , v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k pôsobia ako lex specialis., Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa §3 ods. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa ods. 2): spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 cit. Zákona ods. 1): Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods.(5) cit. ust.: Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 29.11.2006 účastníci konania preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, určenú na nákup tovaru - mobilného telefónu avšak tento právny vzťah nie je predmetom konania. Sumu 995,82 eura žalobca poskytol žalovanému formou platobnej karty, z ktorej prvýkrát žalovaný čerpal dňa 11.12.2007. Tým, že išlo o revolving, žalovaný opakovanými výbermi použil1.198,54 eura a formou splátok zaplatil 1.379,84 eura.

Podpisom zmluvy dňa 14.7.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Ak hodlal žalobca uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon Ak žalobca poskytol žalovanému sumu 995,82 eura bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje , zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka.

Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.

Plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože:

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ods. 1) cit. ust.: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Keď žalovaný vyčerpal sumu 1.198,54 eura a zaplatil 1.379,84 eura, svoj záväzok vrátiť bezdôvodné obohatenie preplatil o sumu 181,30 eura už v čase pred podaním žaloby a teda sa o nič neobohatil ba naopak, tejto sumy by sa mohol domáhať o žalobcu. Preto, ak po podaní žaloby v tejto veci žalovaný zaplatil ďalších 270,95 eura, žalobca sa obohatil aj o túto sumu.

Z uvedenej analýzy vyplýva, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto, ak by žalobca nezobral žalobu späť, súd by žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe toho možno uzavrieť, že ak žalobca zobral späť kvôli úhrade žalovanej sumy, nebola splnená podmienka, uvedená v druhej vete ust. a síce, že návrh bol podaný dôvodne a k späťvzatiu došlo pre správanie odporcu.

Procesne teda zastavenie konania spôsobil iba žalobca a preto o trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.