Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-67-2011.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/67/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, v zastúpení: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Vodná 3, Košice, proti odporkyni: Ž.S. M., Z. B., O. XXX, štátny občan SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom, W.. W. N., zamestnancom Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 1.275,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.275,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.275,61 eur od 04.06.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 76,50 eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 165,17 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 31.01.2011, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.275,61 eur titulom neuhradenej faktúry, ktorou jej vyfakturoval náhradu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Súčasne sa domáhal úroku z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 04.06.2009 do zaplatenia a napokon žiadal nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Po začatí konania súd zistil, že odporkyňa nepreberá zásielky na adrese, uvedenej v návrhu a ani náležitým šetrením jej pobytu sa nepodarila zistiť adresa, na ktorej sa zdržiava. Súd jej preto ustanovil opatrovníka W.. W. N., na zastupovanie v tomto konaní.
Súdom ustanovený opatrovník odporkyne v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu v závislosti od vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu.
Riadne a včas predvolaní účastníci konania sa na pojednávanie neustanovili, obaja svoju neúčasť ospravedlnili a navrhli prejednať vec za ich neprítomnosti. Súd preto vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, záznamom o kontrole odberného miesta, protokolom o zistení neoprávneného odberu, špecifikáciou žalovanej sumy, faktúrou č. 3001002, vyjadrením opatrovníka odporcu, pokusom o zmier, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 12.02.2009 vykonali poverení zamestnanci navrhovateľa kontrolu odberného miesta č. 4207933701 a u odporkyni bol zistený odber elektrickej energie bez zmluvy na dodávku. O zistení neoprávneného odberu bol spísaný protokol č. XXXX-XX-XXXX a následne navrhovateľ vykonal výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom v zmysle §1 ods. 1 vyhl. č. 154/2005 Z.z. Vypočítanú škodu v celkovej výške 1.275,61 eur vyfakturoval navrhovateľ odporkyni faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19.05.2009, splatnou dňa 03.06.2009, ktorú však odporkyňa neuhradila. Preto jej dňa 01.07.2009 zaslal pokus o zmier, ktorým ju vyzval na úhradu dlžnej faktúry do 14 dní od obdržania pokusu o zmier. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa neuhradila ani časť fakturovanej sumy.
Ako vyplýva z predloženého výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v spojení s doplnením návrhu zo dňa 14.05.2012, navrhovateľ vypočítal škodu na podklade protokolu v súlade s vyhláškou MH SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Kontrolou zo dňa 12.02.2009 bol zistený na odbernom mieste neoprávnený odber, na svorkovnici elektromera boli odtrhnuté podnikové plomby a svojvoľne pripojené odvodové vodiče, čím dochádzalo k odberu elektrickej energie. Odberné miesto bolo bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie. Obdobie neoprávneného odberu trvalo od 22.10.2008 ( od ukončenia zmluvy) do 12.02.2009 ( do dňa zistenia neoprávneného odberu) a navrhovateľ si uplatňuje zaregistrovanú spotrebu na meracom zariadení č. XXXXXXX za obdobie, kedy zmluva nebola uzatvorená. Výpočet ceny bol vykonaný v súlade s citovanou vyhláškou a predstavuje 1.094,04 eur. K tejto výške škody sú pripočítané náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, ktoré predstavovali sumu 63,42 eur, vychádzajúcu z v tej dobe platnej vnútropodnikovej kalkulácie a napokon DPH vo výške 118,15 eur z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z, teda celková suma škody, vzniknutej navrhovateľovi predstavuje 1.275,61 eur.
Odporkyňa žalovanú sumu v ničom nerozporovala.
Podľa § 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), tento zákon upravuje a) podmienky pre podnikanie v energetike, b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, c) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom, d) práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, e) výkon štátnej správy v energetike, f) výkon štátneho dozoru nad podnikaním v energetike.
Podľa § 27 ods. 2 písm. f/ zákona o energetike, dodávateľ elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak splní obchodné podmienky dodávky podľa osobitného zákona.
Podľa § 39 ods. 1 zákona o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu doberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 154/2005 Z.z. o spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, účinnej ku dňu zistenia neoprávneného odberu odporkyňou, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 154/2005 Z.z., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
Podľa § 1 ods. 5 vyhl. č. 154/2005 Z.z., vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Podľa § 559 ods 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, pretože odporkyňa neoprávneným odberom elektriny spôsobila navrhovateľovi škodu, ktorá v zmysle ustanovenia § 1 vyhl. č. 154/2005 Z.z. predstavuje spolu s nákladmi spojenými so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny sumu 1.275,61 eur. Súd preto odporkyňu zaviazal k zaplateniu žalovanej istiny a keďže svoj dlh nesplnila riadne a včas, je povinná zaplatiť navrhovateľovi aj zákonné úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009. Ich výšku a obdobie si uplatnil navrhovateľ tiež v zmysle zákona, t.j. vo výške 9% ročne, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so zaplatením neuhradenej faktúry, pričom počiatkom omeškania je 04.06.2009, teda nasledujúci deň po márnom uplynutí lehoty splatnosti faktúry, ktorou bola odporkyni náhrada škody vyúčtovaná..
Súčasne navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré mu prislúchajú ako úspešnému účastníkovi sporu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 76,50 eur, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil v návrhu v celkovej výške 165,17 eur. Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vznikol v uvedenom prípade advokátovi nárok na tarifnú odmenu v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 2 úkony právnej služby ( 1. úkon v r. 2010: prevzatie a príprava zastúpenia, 2. úkon v r. 2011 návrh na vydanie platobného rozkazu) po 61,41 eur x 2 (122,82 eur) a príslušný režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. 7,21 eur + 7,41 eur, spolu ( 14,62 eur), takže spolu má navrhovateľ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 137,44 eur + DPH 20%, takže aj trovy právneho zastúpenia boli advokátom vyčíslené v správnej výške a súd mu ich náhradu priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu a to v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zor)