Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-42-2013.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/42/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky C. K., bytom J., E. XX a otca I. V., bytom J., J. X, na návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.2.2013 žiadala matka súd, aby predbežným opatrením zakázal otcovi styk s maloletou až do rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že od novembra 2012 začala mať podozrenie na sexuálne zneužívanie maloletej. V zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu je maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, otec je povinný prispievať na výživu dcéry sumou 150,- eur mesačne a súd upravil aj styk otca s maloletou v rozsahu každú stredu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a nedeľu v párnom týždni od 14.30 hod. do 17.00 hod. Styk otca s maloletou, o ktorú sa otec dlhodobo nezaujímal, prebiehal spočiatku za jej prítomnosti, aby si dieťa na otca zvyklo a trval iba niekoľko hodín. Aj po vydaní rozsudku sa stretávali tak, ako to rodičom vyhovovalo, otec mával dcéru aj sám na pár hodín, nikdy ju nemal na noc. Asi od konca októbra 2012 začala maloletá hovoriť slovo „pipic“, tiež že „pipic haja“, hovorila „maminka bojím sa pipica“. Neustále o tom hovorila, väčšinou prešla k šepkaniu a nakoniec sa rozplakala. Niektoré predmety začala prirovnávať k „pipicovi“, napr. keď jedla gumené cukríky, niektoré z nich tak pomenovala. Neskôr, keď sa raz od otca vrátila, začala hovoriť, že „tato chytá D. šušulku“. Toto sa stalo pri prebaľovaní dieťaťa, keď sa začalo brániť a nechcelo sa nechať prebaliť. Tiež nechce, aby ju prebaľovala staršia sestra K.. O tom, že ju tato chytá za šušulku povedala aj babke, keď ju prebaľovala, dokonca ukázala prštekom na vagínu, že tam ju chytá. Maloletá pri jedení povedala: “pipic je mäkký dobrý“. Túto vetu hovorí kedykoľvek, dokonca aj v noci, keď sa zobudí. V minulosti, keď bol otec u nich doma, počas obedňajšieho spánku dieťaťa, matka si robila veci v kuchyni a otec zatiaľ ležal pri spiacej dcérke. Keď vyšla z kuchyne, nebol tam, ale našla ho v kúpeľni s nohavicami dole a umýval si penis. Matka ďalej uviedla, že s vecou sa obrátila na sociálne pracovníčky, ktoré jej odporučili riešiť situáciu aj prostredníctvom trestného konania, ako aj podaním návrhu na zákaz styku otca s dieťaťom, čo aj urobila. Tiež rieši situáciu aj prostredníctvom klinickej psychologičky C.. J.. Nakoľko sa otec styku s dcérou stále domáha, dokonca chce, aby u neho aj prespávala, považuje za nevyhnutné, v zmysle ochrany a bezpečia svojej dcérky zabrániť jej kontaktu s odporcom. V danej veci mieni postupovať aj podaním návrhu vo veci samej.
K návrhu matka pripojila kópie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.4.2012 č.k. 11CoP 43/2012-132, lekárskej správy vystavenej C.. T. Y., C.. P. P., G.., kópie rodného listu maloletej, potvrdenia
o vypovedaní matky ako svedka - poškodeného vo veci sexuálneho zneužívania mal. D. a úradného záznamu spísaného sociálnou pracovníčkou dňa 11.2.2013.
Dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P 217/2011-112 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 43/2012-132 zo dňa 24.4.2012 súd zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne od 30.11.2011 a upravil jeho styk s maloletou v rozsahu každú stretu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a v nedeľu v párnom týždni od 14.30 do 17.00 hod.
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 15.2.2013 sa otec domáha novej úpravy jeho styku s maloletou tak, že do času ukončenia vyšetrovania podozrenia z trestného činu sexuálneho zneužívania sa bude stýkať s maloletou výlučne v priestoroch Referátu poradenských a psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo nimi povereného akreditovaného subjektu resp. mediátorskej kancelárie a za asistencie psychológa, resp. sociálneho pracovníka každú stredu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a každú nedeľu v párnom týždni od 9.00 hod. do 11.30 hod. Tiež navrhol určiť odboru sociálnych vecí ÚPSVaR Bratislava vykonávanie dohľadu do doby uzavretia vyšetrovania podozrenia z trestného činu. Jeho záujmom je výlučne záujem jeho dcéry, keď chce, aby bola v bezpečí, aby nebola traumatizovaná vymyslenými obvineniami voči jeho osobe a to aj za cenu dočasného zníženia kvality činností, či ich úplného obmedzenia (napr. prechádzky, či návšteva herní), ktoré spolu radi robievali. V tejto veci súd doteraz nerozhodol.
Z potvrdenia C.. T. Y., sekundárneho lekára súd zistil, že na základe jej fyzikálneho vyšetrenia vykonaného 13.2.2013 nemá za preukázané, že mohlo dôjsť k pohlavnému zneužitiu maloletej.
C.. K. K., sekundárny lekár, oznámila tunajšiemu súdu, že 13.2.2013 na chirurgickej ambulancii OÚP DFNsP BA vyšetrila mal. D. pre susp. zneužitie otcom. Na základe chirurgického vyšetrenia nie je možné preukázať ani vylúčiť prípadné pohlavné zneužitie maloletej, nakoľko uplynula dlhšia doba od posledného kontaktu s otcom (dľa matky 1 mesiac) a u pacientky neboli zistené žiadne čerstvé ani staršie traumatické zmeny, ktoré by mohli súvisieť s prípadným zneužitím, iba staršie hematómy na predkoleniach, ktoré môžu súvisieť s bežnými detskými úrazmi. Oblasť genitálu vzhľadom na plánované gynekologické ošetrenie vyšetrovaná nebola.
C.. S. J. klinický psychológ oznámila súdu, že mal. D. bola v jej psychologickej ambulancii vyšetrená na žiadosť matky. Podľa psychologického vyšetrenia ide o 2,1 ročné dieťa s psychomotorickým vývinom primeraným fyzickému veku, s vynikajúcou schopnosťou verbálneho vyjadrovania sa vzhľadom na vek, veľmi dobrou kapacitou slovnej zásoby v aktívnej i pasívnej zložke. Odporúča zvážiť možnosť stretania sa dieťaťa s otcom. Zatiaľ - do ďalšieho rozhodnutia úradu práce sociálnych vecí a rodiny považuje za vhodné stretanie len v prítomnosti matky dieťaťa, prípadne kurátorky, sociálnej pracovníčky. Pre podrobnejšie vyšetrenie odporúča súdnoznalecký posudok.
C.. P. P., G.., gynekológ a pôrodník, 4.3.2013 oznámil tunajšiemu súdu, že na základe jeho vyšetrenia zo dňa 13.2.2013 mal. Sofii nemá za preukázané, že mohlo dôjsť k pohlavnému zneužitiu maloletej. V oblasti genitálu a konečníka má maloletá primeraný nález.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Úpravou predbežných opatrení sa umožňuje pružné riešenie takej situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Účelom predbežných opatrení je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje ich práva a záujmy. Súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže účelom predbežného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
Predbežné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neboli splnené podmienky.
Súd je toho názoru, že neexistuje dôvodná obava o život a zdravie maloletej, neosvedčilo sa nebezpečenstvo hroziacej ujmy maloletej, čo súdu priamo potvrdil C.. P. P., G.., gynekológ, ktorý na základe vyšetrenia mal. D.emal za preukázané, že mohlo dôjsť k pohlavnému zneužitiu maloletej. Nebola teda zistená naliehavá potreba okamžite zasiahnuť do záujmov maloletej. Styk otca s maloletou je riadne súdom upravený v rozsahu každú stredu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a v každom párnom týždni v nedeľu od 14.30 hod. do 17.00 hod. Matka sama v svojom návrhu uviedla, že rodičia rozhodnutie súdu v časti úpravy styku otca s maloletou nikdy riadne nerešpektovali, ale styk sa realizoval tak, ako to obom vyhovovalo. Rodičia majú právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu týkajúce sa úpravy styku otca s maloletou, ktoré je potrebné, aby dôsledne rešpektovali. Zákaz styku rodiča s maloletým
dieťaťom je veľký zásah do jeho rodičovských práv. Matka sa mieni vo veci samej domáhať zákazu styku otca s maloletou a práve v tomto konaní bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, prípadne i znalecké dokazovanie s cieľom zistiť dôvodnosť takéhoto návrhu. Takto hlboké dokazovanie presahuje rámec predbežného opatrenia, preto súd návrh matky na nariadenie predbežného oparenia ako podaný nedôvodne zamietol. Súd nemal preukázané sexuálne zneužívanie dieťaťa svojím otcom, keď gynekológ C.. P. P., G.., na základe svojho vyšetrenia nemal za preukázané, že mohlo k pohlavnému zneužitiu maloletej dôjsť. K rovnakému záveru na základe svojho vyšetrenia dieťaťa prišla i C.. Y.. Je pozoruhodné, že matka už od konca októbra 2012 začala mať podozrenie o sexuálnom zneužívaní maloletej jej otcom a na vyšetrenie k lekárovi išla s maloletou až 13.2.2013.
Otec v písomne podanom návrhu o zmenu úpravy jeho styku s maloletou sám popiera, že by sexuálne zneužíval maloletú. Podľa jeho vyjadrenia čelí vymysleným obvineniam matky voči jeho osobe. O dcéru má veľký záujem, chce, aby bola v bezpečí a preto navrhuje, aby sa jeho styk realizoval za asistencie psychológa, resp. sociálneho pracovníka v priestore akreditovaného subjektu, resp. mediátorskej kancelárie, alebo v priestoroch Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR, keď tento úrad by vykonával dohľad do doby uzatvorenia predmetného vyšetrovania podozrenia z trestného činu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou
podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.