Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-259-2012.pdf
PDF · 112.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/259/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, H., proti odporcovi: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XXXX/ XX, H.-H., t.č. R. XX, H., o určenie príspevku na výživu nevydatej matke a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na výživu od 01.08.2012 do 01.08.2014 mesačne sumou 85,- eur, splatnou vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
II. Dlh na zročnom výživnom od 01.08.2012 do 11.03.2013 vo výške 595,- eur súd odporcovi p o v o ľ u j e uhradiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur, pričom prvá splátka je zročná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a každá nasledujúca do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celé priznané plnenie.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku sumu 122,- eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2012 domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matke a úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom proti odporcovi, ktorý je otcom jej dieťaťa mal. Y. I., nar. XX.XX.XXXX. V čase podania návrhu bola navrhovateľka v 9. mesiaci tehotenstva, pričom však otcovstvo odporcu k v tom čase ešte nenarodenému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov v súlade s ust. § 92 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) pred I. úradom v G. dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania žili v spoločnej domácnosti a udržiavali známosť od mája 2011 do decembra 2011, kedy navrhovateľka vzťah ukončila, keďže sa dozvedela, že odporca nadviazal známosť s inou ženou. Napriek tomu, že odporca navrhovateľke prisľúbil finančne vypomáhať tak počas tehotenstva ako aj následnej rodičovskej dovolenky jej s výnimkou 100 eur, ktoré jej poslal ešte 25.01.2012 žiadnym spôsobom na úhradu jej výživy a nákladov súvisiacich s tehotenstvom neprispel, pričom sa v tomto smere ani nedohodli. Navrhovateľka si musela zakúpiť tehotenské oblečenie, topánky, doplnkovú obohatenú stravu, vitamíny. Nie malé náklady vynakladala na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V máji 2012 bola z dôvodu
tehotenstva hospitalizovaná, k pôrodu si zazmluvnila lekára a tiež epidurálnu analgézu. Posledné dva mesiace pred podaním návrhu absolvovala každý týždeň lekárske prehliadky, s čím mala náklady na dopravu. Bežné výdavky navrhovateľky tvorili predovšetkým náklady na zabezpečenie bývania (v spoločnej domácnosti s matkou), náklady na stravu, na zdravotnú starostlivosť, na hygienické potreby, ošatenie a obuv, kultúru a dopravu. Pred otehotnením pracovala pre B. Z. a.s., pričom jej príjmy boli tvorené províziami. Navrhovateľke nevznikol nárok na materskú a jej jediný príjem počas rodičovskej dovolenky tak bude rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Keďže jej príjmy nepostačovali na úhradu jej nákladov, je odkázaná na pomoc príbuzných a známych a svoje úspory.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu nesúhlasil s požadovanou výškou príspevku, keď túto považoval nad svoje možnosti. Uviedol, že si uvedomuje svoj záväzok spojený s narodením dieťaťa a je mu celej situácie ľúto, v jeho momentálnych možnostiach je však prispievať navrhovateľke maximálne sumou 40 eur. Za dôvody ukončenia ich spolužitia, ktoré podľa neho začalo až v júli 2011 považoval jeho finančné problémy, keď nezvládal ťahať náklady na domácnosť finančne sám, keďže navrhovateľka nikde nepracovala. Navrhovateľka mu celý čas tvrdila, že nemôže otehotnieť, avšak asi dva týždne po rozchode mu oznámila, že je tehotná. Odporca si požičal peniaze na to, aby jej prispel na jej výdavky spojené s tehotenstvom v maximálnej možnej miere. Na účet jej poslal 550 eur a tiež ju navštevoval v nemocnici, kde jej doniesol potrebné vitamíny, kozmetiku a všetko čo potrebovala a napísala do sms. V čase keď sa s navrhovateľkou spoznali, pracoval pre spoločnosť Z., s.r.o. ako stavbyvedúci na živnosť, no začiatkom júla 2012 o túto prácu prišiel a nemá žiaden príjem. Neplatí si ani zdravotné poistenie, lebo nemá z čoho. Jeho známy založil spoločnosť X., s.r.o., v ktorej ho urobil konateľom, ale kým firma nevykazuje zisky nie je v nej zamestnaný a konateľa robí bez nároku na mzdu. Keď je v Bratislave spoločnosť mu poskytuje ubytovanie a starší automobil. Náklady na stravu mu hradí jeho matka a rodina. Ešte z minulého podnikania má dlžoby vo výške 15.000 eur v Slovenskej sporiteľni, Zdravotnej poisťovni, v spoločnosti Orange, v Sociálnej poisťovni, v stavebninách R., s.r.o. a na Daňovom úrade, ktoré tiež s pomocou rodiny po malých čiastkach spláca. Takisto sa mu rodina skladá na výživné pre syna. Odporca žije skromne, pričom nemá prostriedky ani na základné životné minimum. Nemá ani žiaden majetok, ktorý by mohol predať. Navrhovateľka je na tom oveľa lepšie ako on, keď na účte má prostriedky za predaj dvojizbového bytu, ktorý zdedila po otcovi. V H. býva s matkou v novopostavenom rodinnom dome. Navrhovateľka ho vydiera tým, že keď jej nezaplatí koľko si povie, svoje dieťa neuvidí.
Navrhovateľka v replike uviedla, že odporca mal o jej tehotenstve vedomosť už počas spolužitia, pričom mu nikdy netvrdila, že nemôže otehotnieť, iba ho informovala o ochorení, ktorým trpí, ktoré však nemá vplyv na plodnosť. Počas jednej z hospitalizácii ju navštívil 3x, avšak vždy na jej podnet, nie iniciatívne a taktiež 3 x ju počas tehotenstva zaviezol k lekárovi, avšak nikdy sa jej nespýtal, či nepotrebuje aj inú pomoc. Zo sumy 550 eur, ktorú jej zaslal považovala sumu 450 eur za určenú na nákup kočíka pre Y. a nie na potreby navrhovateľky. Jeho tvrdenia o nemajetnosti považovala za účelové, keď svoje tvrdenia ohľadom záväzkov žiadnym spôsobom nezdokladoval. Jeho prístup k plneniu vyživovacej povinnosti nielen voči sebe ale aj voči dieťaťu označila za maximálne nezodpovedný a poukázala na to, že práve kvôli svojim vyživovacím povinnostiam by si mal hľadať a aj prijať akékoľvek zamestnanie. Tiež poukázala na to, že si uhrádza dve životné poistky v celkovej sume cca 80 eur, vynakladá finančné prostriedky na posilňovňu, zakupovanie nového ošatenia, hodiniek, cigariet atp. O maloletú a jej potreby sa po jej narodení nezaujíma. Naopak navrhovateľka ho kontaktovala, aby dcéru prišiel navštíviť, na čo ale nereagoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom maloletej, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, potvrdením o príjme navrhovateľky - daňovým priznaním za r. 2011, finančnou analýzou podpísanou odporcom a vyhotovenou pre spoločnosť B. Z. G., a.s. v júni 2011 ako aj potvrdeniami o výške výdavkov účastníkov a úhrade niektorých nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom, oboznámil sa s obsahom neprávoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 28P 271/2012-53 zo dňa 08.11.2012 a zápisnicou z pojednávania v predmetnej veci zo dňa 08.01.2013, ako aj s ďalšími listinným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca sú rodičmi maloletej Y. I., nar. XX.XX.XXXX. Otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu na I. úrade G.. Od narodenia kompletnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje jej matka, ktorá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome v H..
Z potvrdení o peňažných dávkach vyplatených Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v C. vydaného dňa 03.09.2012 vyplýva, že matka maloletej od jej narodenia poberá rodičovský príspevok, ktorého výška v r. 2012 predstavovala 194,70 eur a od januára 2013 sa zvyšovala na 199,60 eur. Taktiež má nárok na rodinné prídavky, ktoré v r. 2012 predstavovali sumu 22,54 eur a od 01.01.2013 sa zvýšili na 23,10 eur mesačne.
Vykonateľným predbežným opatrením Okresného súdu Pezinok č.k. 28P 271/2012-53 zo dňa 08.11.2012 bol odporca zaviazaný platiť na výživu maloletej Y. mesačne sumou 200,- eur až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej. Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku odvolania otca. Okrem vyživovacej povinnosti voči mal. Y. má otec vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva, na výživu ktorého je zaviazaný prispievať sumou 70 eur mesačne, avšak v r. 2012 prispieva dobrovoľne nepravidelne sumou 100 až 150 eur mesačne.
Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka ako živnostníčka v daňovom priznaní za r. 2011 vykázala príjmy vo výške 4.021,15 eur, výdavky vo výške 2.161,18 eur, základ dane 1.859,97 eur. Odporca je v živnostenskom registri vedený ako jediný konateľ spoločnosti X..s.r.o., V.: XXXXXXXX so sídlom v H.. Z odporcom predloženého daňového priznania a výkazu ziskov a strát tejto spoločnosti vyplynulo, že v r. 2011 vykázala pri prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosoch vo výške 5.9441,94 eur a nákladoch vo výške 70.641,34 eur mínusový výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 11.199,40 eur.
Listinným dôkazmi odporca preukázal, že voči nemu ako fyzickej osobe - podnikateľovi bola v r. 2011 vedená daňová exekúcia pre vymoženie daňového nedoplatku vo výške 580,65 eur a v r. 2010 exekúcia pre uspokojenie pohľadávky oprávneného spoločnosti R. XX, s.r.o. so sídlom v H. vo výške 1.216,45 eur s prísl.. Taktiež predložil súdu fotokópiu platobného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 1Ro 537/2012 zo dňa 24.07.2012, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 3.305,33 eur. Z fotokópie platobného rozkazu Okresného súdu Brezno č.k. 6C 333/2010-71 zo dňa 20.07.2011 vyplýva jeho záväzok zaplatiť navrhovateľovi spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sumu 767,72 eur s príslušenstvom. K 31.01.2013 bol na internete evidovaný ako dlžník Sociálnej poisťovne s dlhom 834,56 eur.
Navrhovateľka si mesačné náklady na vlastnú výživu vyčíslila na sumu 434,32 eur, do čoho zahrnula pomernú časť nákladov na bývanie, stravu, oblečenie, drogériu, zdravotnú starostlivosť, záujmy, voľný čas a dopravu. Odporca uviedol, že náklady spojené s bývaním v Bratislave ani na svoju dopravu aktuálne nemá, keď mu tieto prepláca spoločnosť, v ktorej pôsobí ako konateľ.
Čo sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom listinnými dôkazmi (zmluvou o výbere pôrodníka, potvrdením o úhrade dohodnutého poplatku za výber pôrodníka vo výške 300 eur, faktúrou O. nemocnice v H. na a potvrdením o zaplatení sumy 152 eur na epidurálnu injekciu, pokladničnými blokmi potvrdzujúcim nákup odsávačky mlieka v hodnote 131,12 eur, tehotenského oblečenia, výživových doplnkov, vitamínov) navrhovateľka preukázala za týmto účelom vynaloženie celkovej sumy 763,05 eur. Ostatné preukázané výdavky vynaložené po pôrode sa vzťahovali k výžive dieťaťa, resp. k jeho výbavičke (detské oblečenie, kozmetika atp.) a teda ich súd nemohol zahrnúť do nákladov navrhovateľky spojených s jej tehotenstvom a pôrodom.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že pre pôvodného zamestnávateľa pracovala na províziu na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy od r. 2010 do mája 2012 s tým, že sa dohodli, že jej v prípade tehotenstva nebude vyplácaná materská. Preto v máji 2012 ukončila pracovný pomer a stala sa dobrovoľne nezamestnanou. Od ukončenia pracovného pomeru nemá žiaden príjem, keď aj dovtedy zarábala od 200 do 300 eur. Potvrdila, že okrem 100 eur, ktoré uviedla už v návrhu, jej odporca 26.04.2012 zaslal 450 eur, ktoré použila na nákup kočíka a po narodení dcérky dňa 30.10.2012 ďalších 200 eur. Od decembra napriek predbežnému opatreniu platí na výživu dcéry sumou 60 eur mesačne. Sama vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, rok výroby 2001. Výťažok z dedičstva po
otcovi chce použiť na zabezpečenie vlastného bývania, keďže žije v spoločnej domácnosti s matkou. Momentálne z týchto úspor čerpá, keďže nemá žiaden príjem. Z tohto dôvodu ani matke neprispieva. Po dožití 28 dní veku maloletej jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v súhrnnej výške cca 850 eur. Kým s odporcom spolu žili zarábal mesačne cca 1.300 až 1.400 eur netto, ktorú sumu uviedol aj vo finančnej analýze pred uzavretím životných poistiek, ktoré mu sprostredkovávala sama.
Z tejto analýzy podpísanej odporcom dňa 02.06.2011, ktorú neskôr súdu navrhovateľka predložila vyplynulo, že odporca pre účely ponuky poistných produktov uviedol príjmy zo živnosti vo výške 1.150 eur. Odporca, ktorý nepoprel autenticitu však uviedol, že vtedy bola jeho situácia iná, keďže bol zamestnaný a rozbiehal podnikanie a iné boli aj jeho náklady na bývanie, keďže si platil nájom.
Odporca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že spoločnosť, pre ktorú vykonáva činnosť konateľa v súčasnosti dotuje jej majiteľ, má však perspektívu, že začne produkovať. Keďže pracuje bez nároku na odmenu, nemá so spoločnosťou uzavretú ani žiadnu zmluvu. Prácu vykonáva za to, že môže počas svojho pobytu v Bratislave prespať v priestoroch firmy a užíva firemné vozidlo, pohonné hmoty do ktorého sú platené taktiež z účtu spoločnosti. Spoločnosť nemá vlastných zamestnancov, potrebné práce vykonávajú prostredníctvom subdodávateľov. Do r. 2011 popri konateľstve, ktoré aj vtedy vykonával bez nároku na odmenu pracoval ako stavbyvedúci a to na živnosť, pričom dosahoval príjem cca 1.000 eur brutto. Je vyučený sochár, v ktorom obore sa však vôbec nemohol uplatniť a preto si spravil autorizáciu na stavby. Popri konateľstve sa nevie zamestnať. Pracuje iba brigádnicky, pričom jeho príjmy mu nepokryjú ani náklady, ktoré má. Žiaden majetok vyššej hodnoty nevlastní. Prestal fajčiť a cvičí výlučne doma. Pokiaľ je v H., býva u svojich rodičov. Posledný rok nezaplatil ani odvody do poisťovne a prestal platiť aj životnú poistku, ktorú uzavrel práve s navrhovateľkou, za ktorú mala províziu.
Podľa § 74 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 74 ods. 3 ZoR právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Cieľom a účelom týchto ustanovení je predovšetkým ochrana nevydatej matky v zmysle uľahčenia jej „ťažkostí“ spojených s tehotenstvom a pôrodom, snahou o vyrovnanie zárobkových možností matky, ktoré klesli v súvislosti so znížením jej pracovnej schopnosti a jej príjmu v čase pred a po pôrode, k čomu došlo v dôsledku tehotenstva, pôrodu a starostlivosti o novonarodené dieťa. Primeranosť príspevku je závislá na konkrétnych potrebách matky. Súd však musí pri rozhodovaní prihliadať v k vlastným príjmom matky, ktoré jej plnú z pracovného pomeru, zo samostatnej zárobkovej činnosti a tiež z celospoločenských zdrojov. Súd by mal s ohľadom na výšku vlastných príjmov matky v jednotlivých mesiacoch ďalej diferencovať, t.j. stanoviť inú výšku príspevku na dobu, po ktorú matka poberá dávky na základe predpisov o nemocenskom poistení a inú na dobu, po ktorú bude poberať rodičovský príspevok.
V zmysle citovaného ustanovenia si môže nevydatá matka voči otcovi je dieťaťa uplatňovať dva samostatné nároky a to 1. nárok na primeraný príspevok na úhradu jej výživy a 2. príspevok na úhradu nákladov s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri posúdení primeranosti príspevku na výživu matky je nutné primeranosť posúdiť podľa citovaného ustanovenia zák. o rod., t. j. ako vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam odporcu (hlavne vo vzťahu k jeho majetkovým a rodinným pomerom), tak i vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú iba čiastočnú dôvodnosť žalobou uplatneného nároku navrhovateľky na príspevok na výživu v súvislosti s narodením spoločného dieťaťa s odporcom, za ktorého nebola vydatá. Súd nepovažoval za primeraný žalobou uplatnený nárok na príspevok vo výške 200 eur zo strany odporcu a to predovšetkým za zohľadnenia predchádzajúcich príjmov navrhovateľky pred otehotnením. Uplatnená výška príspevku totiž nekorešponduje s jeho účelom, ktorým je, ako je vyššie spomenuté, kompenzácia straty na zárobku matky. Požadovaným príspevkom by však nedošlo k dorovnaniu znevýhodnenia matky, ale naopak k jej podstatnému zvýhodneniu v porovnaní so stavom pred otehotnením. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nevydatá matka nemá na rozdiel od manželky zákonný nárok na dorovnanie životnej úrovne na úroveň otca svojho dieťaťa. Príjem navrhovateľky, ktorá podľa vlastného udania, korešpondujúceho aj s jej daňovým priznaním za r. 2011, dosahovala príjmy od 200 do 300 eur mesačne, sa po jej nástupe na materskú dovolenku pri výške rodičovského príspevku 194,70 eur, resp. 199,60 eur neznížil tak výrazne, aby to odôvodňovalo požadovanú výšku príspevku. Zvýšené výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa majú byť zohľadňované pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd teda pri určení výšky príspevku zohľadňoval práve predchádzajúce príjmy matky, pričom dospel k záveru, že dôvodná výška príspevku zodpovedá určenej sume 85 eur. Takáto výška príspevku podľa názoru súdu zodpovedá jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky a tiež schopnostiam a možnostiam odporcu, u ktorého súd nemohol prihliadať na prezentovanú absenciu príjmu, ale vychádzal z jeho schopností a možností dosahovať príjem zo závislej činnosti vo výške cca 1.150 eur, t.j. v sume, ktorú priznával v r. 2011. Zohľadňoval však, že pri takomto príjme by boli odôvodnené jeho výdavky na bývanie a vlastnú výživu. Súd tiež musel zohľadniť ďalšie dve vyživovacie povinnosti odporcu a to jednak voči synovi z prvého manželstva a jednak voči spoločnej dcére účastníkov, o rozsahu ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté, ale ktorá by mala pokrývať väčšinu odôvodnených materiálnych potrieb dieťaťa, vzhľadom na súčasné schopnosti a možnosti matky, ktorá sa aj osobne celodenne stará o maloletú, čím kompenzuje podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti. Súd nemohol prihliadať ani na záväzky odporcu vyplývajúce z jeho neúspešného podnikania súvisiace s podnikateľským rizikom, ktoré na seba vzal, keď navyše sa v tejto súvislosti súd stotožnil aj s argumentáciou matky, ktorá poukazovala na povinnosť odporcu v prípade viacerých vyživovacích povinností hľadať si a prijať prácu v pracovnom pomere a teda využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby mohol zabezpečiť v prvom rade výživu maloletých detí a tiež ďalších osôb, ktoré sú na neho výživou odkázané.
Čo sa týka ďalšieho uplatneného nároku na príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, v tejto časti súd návrh nepovažoval za dôvodný. Navrhovateľka preukázala súdu výšku týchto nákladov spolu v sume 763,05 eur. Keďže otec nie je povinný uhradiť matke všetky náklady, ale rovnako je jeho povinnosťou iba prispieť na ich úhradu, v danom prípade mal súd za preukázané, že si túto povinnosť splnil v primeranom rozsahu, keď matke počas tehotenstva a pred prvým dňom priznania nároku na pravidelný príspevok na jej výživu, poukázal sumu spolu vo výške 550,- eur, ktorá predstavuje viac ako polovicu z matku preukázaných nákladov (ďalšiu sumu 200 eur, ktorú otec poukázal matke po narodení dieťaťa súd považoval za určenú na výživu maloletej). Súd nemohol uznať argumentáciu matky, že z obdržaných finančných prostriedkov od odporcu čiastku 450 eur použila na zakúpenie kočíka, keď takýto náklad by mal byť zohľadnený vo výživnom na dieťa (po jeho narodení), resp. na tento účel slúži aj štátny príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, poskytované podľa zák. č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov (tzv. kočíkové). Matke v tejto súvislosti vznikol nárok na vyplatenie sumy 151,37 eur titulom príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý slúži na zabezpečenie nevyhnutných potrieb novorodenca a ďalšej sumy 678,49 eur, určenej na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb pre dieťa, t.j. spolu na sumu 629,86 eur, ktorá jej aj bola riadne vyplatená.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v častiach, v ktorých návrh nepovažoval za dôvodný ho zamietol. Nárok na príspevok na výživu súd navrhovateľke priznal v súlade s návrhom po zákonnú dobu dvoch rokov vyplývajúcu z ustanovenia § 74 ods. 1 ZoR od 01.08.2012 do 01.08.2014, pričom za použitia ust. § 160 ods. 1 O.s.p. dlh na zročnom výživnom do dňa vyhlásenia rozsudku (t.j. do 11.3.2013, kedy bolo splatné výživné do februára 2013, t.j. za 7 mesiacov) v celkovej výške 595 eur rovnako v súlade s návrhom povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, ktorých splatnosť určil vo výroku rozhodnutia a to pod hrozbou straty ich výhody.
Navrhovateľka mala vo veci úspech iba čiastočný, pričom jej neúspech bol zároveň úspechom odporcu, preto súd o trovách konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súčasne súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. rozhodol o pomernom prechode poplatkovej povinnosti za návrh na odporcu, keď navrhovateľka bola podľa § 4 ods. 2 písm. f) cit. zákona v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Za základ poplatku súd považoval s poukazom na ust. § 7 ods. 4 cit. zákona súčet výšok priznaného opakujúceho sa plnenia (85 eur x 24 mesiacov = 2.040 eur), pričom stanovená výška zodpovedá 6% z tohto základu, resp. z úhrady predmetu konania s poukazom na položku 1 písm. a) prílohy cit. zákona. Sumu 122 eur titulom súdneho poplatku je odporca povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.