Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-7C/23/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci

navrhovateľa U.. O. K., nar. X.X.lXXX, bytom U P. sadu 8, XXX XX Z. 7, L., zastúpený Mgr. Ladislavom Pavlů, advokátom so sídlom Revoluční 13, 110 00 Praha 1, Česká republika, proti odporcovi F. K., nar. X.X.lXXX, bytom D., Z. XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Kotruszom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 57, o zaplatenie 200.000,-Kč s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200.000,-Kč s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 200.000,-Kč odo dňa 01.02.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 478,- Eur a to všetko do l5 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.1.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 200.000,-Kč s úrokom z omeškania odo dňa 1.2.2008 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 3.10.2007 navrhovateľ požičal odporcovi žalovanú sumu, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 30.1.2008. Odporca doposiaľ nič neuhradil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ ako fyzická osoba požičala finančnú čiastku 200.000,-Kč odporcovi ako fyzickej osobe. Tieto peniaze doposiaľ navrhovateľovi neboli vrátené. Odporca nereagoval ani na výzvu zo dňa 22.2.2011. Preto boli nútení z dôvodu premlčania podať túto žalobu. Čo sa týka obrany žalovaného týkajúce sa firmy MAVEL, uvádza, že spoločnosť MAVEL, ktorej je navrhovateľ jeden z členov predstavenstva stavala odporcovi malú vodnú elektráreň Podlužany. Bol tu obchodný vzťah medzi odporcom a spoločnosťou MAVEL, v ktorej pôsobí navrhovateľ. Je pravdou aj to, že v určitých fázach dostavby vodnej elektrárne odporcovi nestačili peniaze, a keďže aj navrhovateľ chcel, aby bola dokončená elektráreň, dohodli sa, že odporcovi pomôže formou osobných pôžičiek, aby odporca mohol riadne sprevádzkovať elektráreň. V pôžičkách bola stanovená určitá doba splatnosti s tým, aby sa odporca mohol " zotaviť" z rôznych poskytnutých úverov a začať splácať pôžičky navrhovateľovi, keď začne produkovať energie. Na aký účel boli finančné prostriedky odporcom použité, nie je potrebné skúmať, nakoľko to nie je podstatné, mohol ich použiť aj na súkromné účely. Navrhovateľ však požičal odporcovi žalovanú sumu ako fyzická osoba s tým, že odporca ju použil na úhradu svojich záväzkov. Predmetnú zmluvu o pôžičke na sumu 200.000,-Kč navrhovateľ priviezol so sebou z Prahy spolu s peniazmi s tým, že bola podpísaná v Podlužanoch. Navrhovateľ mal skutočne s odporcom blízky priateľský vzťah, z toho dôvodu mu aj poskytol uvedenú pôžičku. Odporca inak uzavrel s navrhovateľom ďalšie dve zmluvy o pôžičke zo dňa 15.10.2008 a 28.1.2008. Tvrdenia o tom, že odporca mal byť uvedený do omylu navrhovateľom je nezmysel, nakoľko odporca vedel, čo podpisuje, vedel, že finančné prostriedky mu požičiava osobne p. K. a nie spoločnosť MAVEL. Poukazuje na zmluvy o pôžičke zo dňa 15.10.2008, 28.1.2008, kde je tiež jasne uvedené, že veriteľom je navrhovateľ a nie spoločnosť MAVEL. Spoločnosť MAVEL sa nikdy nebránila preplácaniu riadnych faktúr zo strany odporcu, tieto boli riadne platené a tiež odporca platil faktúry MAVEL-u, čiže vedel, s kým je v právnom vzťahu. Keďže zmluva bola uzatvorená na Slovensku a aj peniaze boli poskytnuté na Slovensku, je potrebné sa riadiť slovenským právom, úroky z omeškania neupravovali preto, lebo predpokladali, že aj na Slovensku zákonné predpisy upravujú maximálnu výšku úrokov z omeškania. Uplatňuje si iba náhradu súdneho poplatku, nežiada trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s odporcom boli aj sú v dlhoročnom kamarátskom vzťahu. Spolupracovali spolu pri stavbe vodného diela, ktoré realizovala firma MAVEL, v ktorej je zamestnaný ako člen predstavenstva. Bol oboznámený so situáciou odporcu, nakoľko mu povedal, že potrebuje finančné prostriedky. Poskytol mu tri pôžičky v rôznych sumách. V tej prvej, kde je žalovaná suma 200.000,- Kč nebol špecifikovaný účel pôžičky, avšak pri všetkých troch pôžičkách peniaze poskytoval ako súkromná osoba z jeho osobných prostriedkov. Firma MAVEL s týmito pôžičkami nemala nič spoločné. Nevie prečo odporca spája firmu MAVEL s požičanými finančnými prostriedkami. Vedel o tom, že vodná elektráreň na začiatku nevyrábala dostatok energie, a preto odporcovi chýbali financie na splatenie úverov. Preto keď ho odporca oslovil, bezprostredne mu tieto finančné prostriedky poskytol. V prípade pôžičky, ktorá je predmetom konania z boli peniaze odovzdané v Podlužanoch. Nemá vedomosť o tom, že by mal odporca nejakú pohľadávku voči spol. MAVEL. Nevie, čo presne hradil odporca z požičaných prostriedkov, či to bolo na zaplatenie nejakých faktúr, alebo platenie úveru, bola medzi nimi nepísaná dohoda, že to mohlo byť na čokoľvek. Čo sa týka faktúr zo strany elektrárne, vie, že v r. 2005 až 2006 boli tieto faktúry hradené spoločnosťou, mali byť finančne kryté, avšak keď požičiaval odporcovi peniaze, elektráreň už bola jeden rok v prevádzke. Vie, že v tom čase mu chýbali peniaze predovšetkým na splácanie úverov. Odporcom uvádzané faktúry sú z rokov 2007, 2008 a na tieto sa už nevzťahuje článok 8.5 Zmluvy o dielo, nakoľko tento sa vzťahoval na spotrebu elektriny počas výstavby diela, a nie po jeho zhotovení, keďže v tom čase už elektráreň bola v prevádzke. Napriek tomu trvá na tom, že pôžičku, ktorej predmetom je žalovaná suma 200.000,-kč, bola zapožičaná odporcovi z jeho súkromných prostriedkov, nakoľko predložené faktúry mal predložiť odporca na uhradenie spol. MAVEL, v prípade, že tieto by sa týkali obdobia výstavby vodného diela. Potom by firma MAVEL mohla tieto faktúry zaúčtovať v rámci svojho účtovníctva a ak by boli nesporné, preplatiť ich odporcovi. On nepožičal prostriedky firmy MAVEL, ale svoje finančné prostriedky.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že žaloba nie je jasná v časti týkajúcej sa príslušenstva, je z nej jasná len istina. Odporca argumentuje tým, že táto čiastka súvisela so spoločnosťou MAVEL, a.s. prijal riešenie, ktoré mu poskytol navrhovateľ v dobe platobnej neschopnosti. Vzhľadom na nedostatočne právne povedomie si odporca neuvedomoval, že takáto pôžička nebude spôsobilá na započítanie v rámci záväzkových vzťahov odporcu so spoločnosťou MAVEL, a.s. Ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko istina mala byť zaplatená do 30.1.2008 , avšak žaloba bola podaná dňa 31.1.2011. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd zamietol túto žalobu. Ďalej uviedol, že odporca vždy rokoval s navrhovateľom ako štatutárom spoločnosti MAVEL, preto aj v tomto prípade bol plne presvedčený a bolo mu tak aj povedané, že faktúry bude hradiť spoločnosť MAVEL, tieto mali byť založené do účtovníctva tejto firmy a nie do osobného účtovníctva navrhovateľa. Keďže odporca nemal právne vedomie podpísal takéto zmluvy o pôžičky navrhovateľovi, avšak s tým, že ide o zmluvný vzťah so spoločnosťou MAVEL. Je toho názoru, že navrhovateľ uviedol odporcu do omylu, keď mu dal podpísať takúto zmluvu o pôžičke. Je absolútne neplatná, ide o simulovaný právny úkon, keďže odporca bol takýmto konaním uvedený do omylu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že bol investorom na stavbu malej vodnej elektrárne, ktorú stavala firma MAVEL, v ktorej je navrhovateľ členom predstavenstva. Vždy jednal s navrhovateľom. Celá stavba stála 33 miliónov Sk, ktoré všetky firme MAVEL uhradil. Potom mu prišli faktúry zo ZSE, ktoré sa týkali výstavby diela. Tieto priamo súviseli s dielom a firma MAVEL to mala uhradiť. Jednali u neho v Podlužanoch s p. U.. K. za prítomnosti účtovníka p. Z. S. s tým, ako sa tieto faktúry zaplatia, nakoľko prišli až tri. Jednu elektrárne vystornovali, ale boli ďalšie v celkovej sume za 400.000,-Sk. Vodné dielo bolo uvedené do prevádzky v auguste r. 2007. Od 28.12.2006 do augusta 2007 bola elektráreň v skúšobnej prevádzke. V tom čase mu boli zaslané tieto faktúry od ZSE, ktoré posielajú vyúčtovanie za odobratú energiu rok pozadu, preto on mal za to a bolo mu to tak aj vysvetlené pracovníkmi elektrární, že toto je fakturácia elektriny za obdobie rokov 2005 a 2006 a tie podľa neho mala hradiť firma MAVEL.

Trvá na tom, že navrhovateľ mu peniaze poskytol na zaplatenie predmetných faktúr aj uznal, že tieto má hradiť firma MAVEL. On si kópiu faktúr zobral s tým, že ich zaeviduje v účtovníctve firmy. U neho sa táto zmluva o pôžičke zlikvidovala pred svedkami s tým, že to mal spraviť aj U.. K.. Je pravdou, že podpísal tri zmluvy o pôžičkách v celkovej výške 2.9 milióna Sk s tým, že firma MAVEL dlží zase jemu sumu 3.2 milióna, preto doposiaľ stále jednali o tom, že tieto čiastky sa započítajú. Zmluva o pôžičke bola podpisovaná u neho v Podlužanoch, p. U.. K. ju doniesol z Prahy už vyhotovenú.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -92 zo dňa 27.10.2011, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 200.000,-Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200.000,-Kč odo dňa 01.02.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 478,-Eur a to všetko do l5 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. - 117 zo dňa 28.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v danej veci súd prvého stupňa vychádzal z toho, že zmluva o pôžičke uzatvorená účastníkmi konania dňa 03. 10. 2007, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 200.000,- Kč s príslušenstvom, sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to s poukazom na ust. § 10 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd prvého stupňa tak určil rozhodné právo podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom opomenul aplikáciu Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 (Rímsky dohovor), ktorý sa uplatňuje na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Základným pravidlom Rímskeho dohovoru pre určenie právneho poriadku, podľa ktorého je potrebné posudzovať zmluvu a zmluvné záväzky z nej vyplývajúce, je voľba práva, ktoré si zvolia účastníci. Strany si v zmysle čl. 3 Rímskeho dohovor môžu zvoliť akýkoľvek právny poriadok a to pre celú zmluvu, alebo len pre jej časť. Vykonanú voľbu môžu kedykoľvek zmeniť. Voľba pritom musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu (čl. 3.1 Rímskeho dohovoru). V prejednávanej veci bolo v konaní preukázané, že účastníci dňa 03. 10. 2007 uzatvorili v Prahe zmluvu o pôžičke. Z čl. 3.2. predmetnej zmluvy vyplýva, že "Právní vztahy medzi účastníky výslovně neupravené se řídi Občanským zákoníkem v platnem znění a další neupavené sa řídi dalšími obecne závaznými právnimi předpisy." Vychádzajúc z čl. 3.2 predmetnej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie jednoznačne preukazuje, že účastníci zmluvy uskutočnili voľbu rozhodného práva, ktorým v danom prípade je právny poriadok Českej republiky a nie právny poriadok Slovenskej republiky, podľa ktorého súd prvého stupňa posudzoval nárok navrhovateľa uplatneného v tomto konaní na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03. 10. 2007. So zreteľom na zistený nesprávny postup súdu prvého stupňa pri určovaní právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj pri určovaní rozhodného práva pre posúdenie veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa , zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa posúdi nárok navrhovateľa v zmysle rozhodného práva, ktorým na základe voľby účastníkov konania je právny poriadok Českej republiky a vo veci opätovne rozhodne.

Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Nitre doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu Nitra by mal súd na predmetnú vec aplikovať české ustanovenia , vzhľadom na túto skutočnosť, keďže výška úrokov z omeškania v Českej republike je upravená inak, žiadajú úroky z omeškania vo výške 7% ročne zo žalovanej sumy od 1.2.2008. Podľa nariadenia vlády 142/1994 Sb. a vyčíslenia úrokov podľa repo sadzby ČNB, 7% je minimum úrokov z omeškania, ktoré sú určené v ČR. Čo sa týka ostatných ustanovení, ustanovenia zmluvy o pôžičke, tieto sú rovnaké ako ustanovenia v slovenskom Ďalej uviedol, že odporca stále v tomto konaní dáva do súvisu svoje podnikanie a finančné transakcie s predloženou zmluvou o pôžičke, ktorá však bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom ako fyzickými osobami. Bolo niekoľko jednaní v Prahe, kde sa to pokúšali odporcovi vysvetliť, že tieto zmluvy o pôžičke nesúvisia s výstavbou elektrárne. Čo sa týka výsluchu p. S., tento svedok je absolútne nedôveryhodný, keďže pracoval ako účtovník odporcu. Zmluva o pôžičke zo dňa 3.10.2007 bola platne uzavretá, je v nej výslovne uvedené, že boli odovzdané finančné prostriedky v Podlužanoch. Výpoveď p. S. nepovažuje za dôveryhodnú a to aj s poukazom, že tento svedok v inom konaní na tunajšom súde krivo vypovedal, keď tvrdil, že p. R. sa mal podpísať na jednom dokumente a pritom bolo preukázané, že to nebol podpis p. R..

Právny zástupca odporcu uviedol, že čo sa týka skutkového stavu, chce doplniť určité skutočnosti, ktoré v konaní ešte neboli uvedené a to, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v Podlužanoch, tak ako to uviedli strany v konaní, avšak k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa odporcovi nedošlo v Podlužanoch pri podpise zmluvy o pôžičke, ale boli mu odovzdané v Blansku v Hoteli Hutník a bolo to skôr, v marci 2007. Údaje o odporcovi v zmluve o pôžičke vypĺňal p. S., ako účtovník odporcu, preto sa tiež vie vyjadriť ku skutočnostiam, kedy, kde bola zmluva podpísaná a kde došlo k odovzdaniu peňazí. Keďže zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a nedošlo k odovzdaniu peňazí tak, ako je uvedené v zmluve, nemohla byť platne uzatvorená zmluva o pôžičke. Navrhuje preto v konaní vypočuť ako svedka pána S.. Peniaze teda boli odovzdané zo strany navrhovateľa do rúk odporcovi, avšak bol pri tom prítomný ako svedok aj p. S..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pôžičke, vyjadrením odporcu, výzvou k úhrade právnym zástupcom navrhovateľa, vyjadrením odporcu z 4.4.2011, vyjadrením odporcu z 12.5.2011, faktúrami ZSE, vyjadrením právneho zástupcu odporcu, zmluvami o pôžičke, zmluvou o dielo z 26.9.2005 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 3.10.2007, kedy odporca od navrhovateľa prevzal sumu 200.000 Kč s tým, že odporca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do 30.1.2008. Zmluva bola podpísaná a peniaze boli odporcovi odovzdané v Podlužanoch ( Slovenská republika). Odporca mal pôžičku navrhovateľovi zaplatiť k jeho rukám v mieste jeho bydliska alebo na jeho účet ( uvedený v zmluve). Navrhovateľ neskôr dňa 28.1.2008 a dňa 15.10.2008 uzavrel s odporcom ďalšie 2 zmluvy o pôžičke na sumu 500.000,-Kč a 2.200 000,-Kč ( ktoré nie sú predmetom konania) s tým, že v zmluvách bol už špecifikovaný aj účel pôžičky. Navrhovateľ je predsedom predstavenstva Mavel, a.s., s ktorou bol odporca v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.9.2005. Predmetom diela bola dostavba malej vodnej elektrárne lokalita Podlužany na rieke Nitra a jej uvedenie do prevádzky.

Faktúrou Západoslovenskej energetiky č. 7010124309 zo dňa 9.1.2008 bola odporcovi F. K. ZPMS ENEKO MVE fakturovaná na zaplatenie suma 18.255,-Sk za fakturované obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007, faktúrou č. 7010107037 zo dňa 7.12.2007 suma 107.884,-Sk za obdobie od 1.1.2007 -31.11.2007 a faktúrou č. 5100026104 zo dňa 4.7.2008 bola fakturovaná suma 123.902,-Sk za obdobie od 1.1.2008 do 30.6.2008.

Podľa čl. 1.1. nariadenia č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa čl. 1.2. nariadenia, nariadenie sa neuplatní na

a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z

manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona;

b) konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo

iných právnických osôb a podobné konania;

c) sociálne zabezpečenie;

d) rozhodcovské konanie.

Podľa čl. 2.1. nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa č.l. 4.1. nariadenia ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nestanovia niečo iné články 22 a 23.

o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach je použiteľné na území členských štátov Európskej únie, s výnimkou Dánska, na konania, ktoré sa začali po vstupe nariadenia do platnosti vo vzťahu k členskému štátu, ktorého súd vo veci rozhoduje. Nariadenie použije slovenský súd vtedy, keď žaloba bola podaná na súde po 01. 05. 2004. Pokiaľ ide o vecný rozsah nariadenia zahŕňa väčšinu občianskoprávnych a obchodných sporových vecí. Výnimky sa týkajú predovšetkým verejnoprávnych záležitostí, pričom zo súkromnoprávnej agendy sú vylúčené veci právnej subjektivity, dedičská agenda, manželské veci a konkurz. Nariadenie je v zásade použiteľné len vo vzťahu k osobám, ktoré majú svoje bydlisko na území členského štátu Európskej únie. Ak tieto personálne kritéria nie sú splnené, slovenský súd môže svoju právomoc v občianskych a obchodných veciach založiť na ustanoveniach o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

V prejednávanej veci vystupuje na strane navrhovateľa občan Českej republiky s bydliskom na území Českej republiky a na strane odporcu občan Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky, preto je daná právomoc slovenského súdu rozhodovať a prejednávať danú vec v zmysle nariadenia č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Keďže sa vychádza z toho, že vo veci je daná právomoc súdu štátu pobytu odporcu, bez zreteľa na jeho štátne občianstvo, je potrebné konštatovať, že v danom prípade je daná právomoc Okresného súdu Topoľčany na prejednanie a rozhodnutie veci, pretože odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky na adrese: D., Z. XXX, okr. J..

Podľa čl. 1.1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980 (ďalej Rímsky dohovor), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa čl. 1.2. Rímsky dohovor, nevzťahujú sa na:

a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 11;

b) zmluvné záväzky týkajúce sa

- dedenia zo závetu alebo zo zákona,

- majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku,

- práv a povinností vyplývajúcich z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenstva, vrátane vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nemanželským deťom;

c) záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v ktorom záväzky takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy;

d) rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu;

e) otázky upravené právom obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, a osobnú právnu zodpovednosť predstaviteľov a členov za záväzky spoločnosti alebo právnickej osoby;

f) otázku, či zástupca môže zastúpeného zaviazať voči tretej osobe alebo či orgán obchodnej spoločnosti alebo inej zapísanej a nezapísanej právnickej osoby ju môže zaviazať voči tretej osobe;

g) zriadenie poručníckych fondov ("trust") a vzťahy medzi ich zakladateľmi ("settlor"), správcami ("trustee") a oprávnenými ("beneficiary") z poručníckeho fondu ("trust");

h) dôkazy alebo konanie, bez toho, aby bol dotknutý článok 14.

Podľa čl. 1.3, Rímskeho dohovoru ustanovenia tohto dohovoru sa neuplatnia na poistné zmluvy, ktoré kryjú riziká na území členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na účely určenia, či je riziko na tomto území, použije súd svoj vnútroštátny právny poriadok.

Podľa čl. 3. 1 Rímskeho Dohovoru zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 3. 2 Rímskeho Dohovoru účastníci zmluvy si môžu kedykoľvek dohodnúť, že zmluva sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Sb. ( český Občanský zákoník), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšené o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a je platné pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.

Základným pravidlom Rímskeho dohovoru pre určenie právneho poriadku, podľa ktorého je potrebné posudzovať zmluvu a zmluvné záväzky z nej vyplývajúce, je voľba práva, ktoré si zvolia účastníci. Strany si v zmysle čl. 3 Rímskeho dohovor môžu zvoliť akýkoľvek právny poriadok a to pre celú zmluvu, alebo len pre jej časť. Vykonanú voľbu môžu kedykoľvek zmeniť.

V danej veci bolo v konaní preukázané, že účastníci dňa 03. 10. 2007 uzatvorili v Prahe zmluvu o pôžičke. Z čl. 3.2. predmetnej zmluvy vyplýva, že "Právní vztahy medzi účastníky výslovně neupravené se řídi Občanským zákoníkem v platnem znění a další neupavené sa řídi dalšími obecne závaznými právnimi předpisy." Účastníci zmluvy teda uskutočnili voľbu rozhodného práva, ktorým v danom prípade je právny poriadok Českej republiky.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke dňa 3.10.2007, podľa ktorej odporca od navrhovateľa prevzal sumu 200.000 Kč a zároveň sa ako dlžník sa zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do 30.1.2008. Pred prvým rozhodnutím prvostupňového súdu sa odporca sa bránil tým, že mal za to, že pôžičku mu poskytuje firma Mavel, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.9.2005, pričom podľa zmluvy táto spoločnosť pre neho vyhotovovala dostavbu malej vodnej elektrárne lokalita Podlužany a jej uvedenie do prevádzky. Za túto spoločnosť s ním vždy jednal navrhovateľ, ktorý bol predsedom predstavenstva, a s ktorým bol aj v priateľskom vzťahu. Uviedol, že sumu 200.000 Kč použil na úhradu faktúr za elektrinu a podľa zmluvy o dielo čl. 8.5 mala práve firma Mavel hradiť spotrebu elektriny. Preto predpokladal, že tieto faktúry sa zaúčtujú vo firme Mavel a že to nie je jeho dlh. Tieto skutočnosti ako aj tvrdenie, že zo strany navrhovateľa išlo o simulovaný právny úkon, ktorým odporcu uviedol do omylu v tom, že si myslel, že ide o pôžičku zo strany firmy Mavel, však odporca nijako nepreukázal. Zo zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že sumu 200.000 Kč odporcovi požičiava navrhovateľ ako fyzická osoba, nakoľko je tam uvedený veriteľ - Ing. O. K., U P. sadu 8, Z. X ( ako aj rodné číslo). To na aký účel odporca použil peniaze je nepodstatné a to aj v prípade, že to bolo na činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou. Tiež tvrdenie odporcu, že si myslel, že peniaze mu poskytla spoločnosť Mavel je účelové, nakoľko odporca vedel na základe obchodných vzťahov s touto spoločnosťou, že táto vystupuje pod obchodným menom Mavel a.s. a nie pod obchodným menom U.. O. K.. Aj ďalšie tvrdenia odporcu o tom, že peniaze použil na zaplatenie faktúr, ktoré mala podľa zmluvy hradiť firma Mavel sú účelové a vcelku nepodstatné, nakoľko dielo bolo uvedené do prevádzky dňa 28.12.2006 a faktúry sa týkajú fakturačného obdobia rokov 2007 a 2008.

Súd mal v konaní za preukázané, že odporca predmetnú sumu naozaj od navrhovateľa prevzal a to v Podlužanoch, kde navrhovateľ osobne pricestoval a peniaze odporcovi odovzdal. Túto skutočnosť odporca spočiatku vôbec nespochybňoval. Až po vrátení veci Krajským súdom v Nitre v ďalšom konaní odporca uviedol ako novú skutočnosť, že k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa odporcovi už nedošlo v Podlužanoch pri podpise zmluvy o pôžičke, ale boli mu odovzdané v Blansku v Hoteli Hutník a bolo to skôr, v marci 2007. Odporca žiadal vypočuť v konaní ako svedka Z. S., nakoľko tento mal vypĺňať údaje o odporcovi v zmluve o pôžičke ako účtovník odporcu, preto by sa vedel vyjadriť ku skutočnostiam, kedy, kde bola zmluva podpísaná a kde došlo k odovzdaniu peňazí. Súd tento návrh odporcu na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko ho považoval za účelový, keďže odporca počas celého konania pred prvým rozhodnutím prvostupňového súdu sa ani raz nezmienil o tom, že peniaze mu neboli odovzdané v Podlužanoch. Naopak na pojednávaní zo dňa 27.6.2011 uviedol, že " Zmluva o pôžičke bola podpisovaná u mňa v Podlužanoch, p. U.. K. ju doniesol z Prahy už vyhotovenú. Je na nej aj uvedené v Prahe dňa 3.10.2007, avšak fakticky podpísaná bola u mňa v Podlužanoch". Následne právny zástupca navrhovateľa uviedol, že "zmluvu o pôžičke na sumu 200.000,-Kč navrhovateľ skutočne priviezol so sebou z Prahy spolu s peniazmi s tým, že bola podpísaná v Podlužanoch." Toto tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa odporca nijako nepoprel. Ďalším dôvodom zamietnutia výsluchu svedka S. bola skutočnosť, že navrhovaný svedok Z. S. sa zúčastňoval pojednávaní ako verejnosť, preto by jeho výpoveď pre súd nebola relevantná.

Takáto dodatočná obrana odporcu skôr navádza dojem, že odporca sa snaží nájsť akýkoľvek dôvod, ktorý by ho zbavil záväzku voči navrhovateľovi, a to zaplatenia žalovanej sumy. Na základe uvedeného preto súd mal za jednoznačne preukázané, že odporca žalovanú sumu od navrhovateľa prevzal tak ako je to uvedené v Zmluve o pôžičke a doposiaľ ju navrhovateľovi nevrátil. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy.

Navrhovateľ žiadal zaplatenie úrokov z omeškania podľa českej úpravy , t.j. § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania, pričom žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 7% ročne bez REPO sadzieb ČNB zo žalovanej sumy od 1.2.2008. Súd zaviazal odporcu aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške 7 % zo žalovanej sumy, nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu, t.j. 30.1.2008, pričom výška požadovaného úroku z omeškania neprekračuje zákonnú úpravu v zmysle nariadenia vlády č. 142/1994 Sb.

Súd priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný aj náhradu trov konania v zmysle a odporcu zaviazal na úhradu sumy 478 eur, ktorá predstavovala navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Okresnom súde Topoľčany.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ /

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.