Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-176-2012.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18P/176/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice- okolie samosudkyňou JUDr. J. M. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. U., G.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. O., A. Z. Q. P. C., A. G. Č.. X, C., dieťa rodičov matky T. U., G.. XX.X.XXXX, K. W. XX, C. a otca W. U., G.. XX.X.XXXX, K. E. O. XXX, E..Č.. B. X, Č., na návrh matky, v konaní o zmenu vo výchove, určenie výživného a úpravu styku takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 13C 39/2010 zo dňa 7.12.2010 tak, že maloletého N. U., G.. X.X.XXXX, zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. U., G.. X.X.XXXX, sumou vo výške 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s maloletým N. upravuje tak, že tento je bez obmedzenia, podľa predchádzajúcej dohody rodičov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.8.2012 žiadala, aby súd zmenil pôvodný rozsudok o zverení maloletého N. otcovi tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže na platenie výživného 30 eur mesačne a určí styk otca s maloletým tak, že tento bude bez obmedzenia. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12P 195/2011 bola dcéra účastníkov M. U. zverená do jej osobnej starostlivosti a ona bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého N., ktorý bol v osobnej starostlivosti otca sumou 30eur mesačne. Otec maloletého N. sa spolu so svojou priateľkou a jej deťmi presťahoval do Č.. Priateľka odporcu sa odmieta starať o maloletého a nechce s ním bývať. Preto sa o N. stará matka, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur a poberá prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur. Matka býva u svojho druha v jeden a pol izbovom byte. Maloletý N. chce bývať so svojou matkou.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril, na pojednávaní dňa 8.3.2013 uviedol, že s návrhom na zmenu vo výchove súhlasí. Následne obaja rodičia žiadali, aby súd medzi nimi schválil rodičovskú dohodu vo vyššie uvedenom znení.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.10.2012, uviedol, že mal. N. sa narodil z manželstva rodičov W. Q. T. U., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13C 39/2010 zo dňa 7.12.2010, právoplatným dňa 31.12.2010 a ktorým boli maloleté deti účastníkov konania M. Q. N., zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Matka bola oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. Dňa 21.6.2011 podala matka T. U. návrh na zmenu vo výchove, v ktorom žiadala zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 12P 195/2011 zo dňa 23.1.2012, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá M. U. zverená do osobnej starostlivosti matky. Matka návrh na zmenu vo výchove maloletého N. O.dala z dôvodu, že otec maloletých detí sa z adresy trvalého pobytu v O. odsťahoval v čase letných prázdnin a odišiel bývať so svojou družkou a jej tromi maloletými deťmi do Čane. Maloletého N. nechal v starostlivosti svojej matky v O., na jeho výživu ničím neprispieva, navštevuje ho len občas. Otec maloletého je od 26.9.2012 nezamestnaný, vedený na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Košice ako uchádzač o zamestnanie. Matka maloletého žije so svojím druhom, dcérou M. a maloletým Q. P., narodeným z terajšieho vzťahu matky a jej druha, v jeden a pol izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve dcéry druha matky. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne a prídavky na dve deti vo výške 45,08 eur. Druh matky je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 270 eur mesačne a je zamestnaný v chránenej dielni s mesačným príjmom 240 eur. V svojej správe zo dňa 14.12.2012 kolízny opatrovník uviedol, maloletý Erik je citovo najviac naviazaný na osobu starej matky, u ktorej v súčasnosti býva, druhou vzťahovo najvýznamnejšou osobou je matka. Stará matka (otcova matka) telefonicky vyjadrila súhlas, aby maloletý N. žil u matky. Ďalšou významnou vzťahovou osobou je sestra M.G., ktorá je u matky a aj v tomto smere má umiestnenie maloletého N. u matky opodstatnenie. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 27.2.2013, kolízny opatrovník navrhol M. N. J. do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca určiť výživné primerané jeho schopnostiam a možnostiam ako aj oprávneným a odôvodneným potrebám maloletého.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Ako bolo vyššie konštatované, rodičia maloletého N. boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 13C 39/2010, ktorým boli obe maloleté deti U. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca. Na návrh matky, rozsudkom č.k. 12P 195/2011, zo dňa 23.1.2012, právoplatným dňa 4.4.2012, bola maloletá M. U. , zverená do osobnej starostlivosti matke. Maloletý syn účastníkov N. U., zostal naďalej v osobnej starostlivosti otca.
Matka maloletého na pojednávaní vypovedala, že o maloletého sa od augusta 2012, kedy sa otec odsťahoval z O., stará otcova matka, s ktorou maloletý ostal bývať v dome Ploskom. Maloletý navštevuje školu Z. K.. Cez víkendy a prázdniny je maloletý u matky, so sestrou M. a nevlastným bratom Q. P., nar. XX.X.XXXX, má dobrý vzťah. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke s mal. Q..
Otec potvrdil, že aj keď rozsudkom súdu mu bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, v reále to tak nie je, pretože maloletý je u jeho matky, lebo on sa v auguste 2012 odsťahoval a prechodne býva v podnájme v Čani v trojizbovom byte spolu s družkou a jej deťmi. Od septembra 2012 je nezamestnaný, v marci 2013 mu končí vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Poberá invalidný dôchodok 270 eur mesačne. Za byt platí 310 eur mesačne, na lieky mesačne minie 30 - 40eur. Jeho družka má priemerný čistý mesačný príjem asi 200 eur.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2012 súd zistil, že odporca poberá invalidný dôchodok vo výške 270,30 eur mesačne. Do 26.9.2012 bol zamestnancom U.S.Steel Košice s.r.o. Od 27.9.2012 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Košice, stav trvá. Má nárok na dávku v nezamestnanosti v období od 27.9.2012 do 26.3.2013 v dennej sume 17,8055 eur. Je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Tieto skutočnosti súd zistil zo správa ÚPSVaR Košice zo dňa 21.1.2013.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 65 ods. 2 ZR súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 76 ods. 2 ZR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 77 ods. 2 ZR práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 2 ZR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ust. § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd schválil rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, rešpektujúc pritom aj názor maloletého prejavený pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vychádzajúc zo skutočnosti, že na dávku v nezamestnanosti má nárok len do 26.3.2013 a následne bude poberať len invalidný dôchodok. Pokiaľ v budúcnosti dôjde na strane otca k zmene pomerov a zamestná sa, matke nič nebráni podať návrh na zvýšenie výživného na maloletého.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).